Kolíková vrátila Matovičovi úder

Kolíková vrátila Matovičovi úder| www.postoj.sk | Martin Hanus | 12. 05. 2020 |

Prezidentka Zuzana Čaputová a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková počas aktu vymenovania novej vlády SR v Prezidentskom paláci v Bratislave 21. marca 2020, foto TASR – Michal Svítok

Ján Šikuta bol včera zvolený za predsedu Najvyššieho súdu aj vďaka ministerke spravodlivosti a prezidentke.

Nečakané víťazstvo Šikutu je zároveň prvou vážnejšou povolebnou porážkou premiéra Igora Matoviča. Až do včerajšieho podvečera sa zdalo, že hlasovanie v Súdnej rade sa skončí patom a ani tentoraz nebude zvolený predseda Najvyššieho súdu. Tým by sa otvoril priestor pre zásadnú obmenu na čele tohto súdu, ktorú mohli uskutočniť dlhodobí kritici harabinovskej aj postharabinovskej éry na Najvyššom súde. 

 

Lenže napokon došlo k prekvapivej koalícii časti proreformného krídla so zvyškom Súdnej rady vrátane scvrknutej skupinky okolo Lenky Praženkovej. Šikuta získal 12 hlasov, teda o dva hlasy viac, než potreboval na zvolenie.

To, čo sa udialo pri voľbe predsedu NS, možno vyjadriť aj podľa politického kľúča: za Šikutu hlasoval advokát Andrej Majerník, ktorého do Súdnej rady presadila strana Za ľudí, aj spolu s dvomi nominantmi prezidentky, Lajosom Mészárosom a Pavlom Žilinčíkom.   

Naopak, proti Šikutovi hlasovali Eva Mišíková a Juraj Kliment (obaja čerství nominanti vlády, ktorých navrhlo OĽaNO), Ján Mazák (ktorý sa dostal do Súdnej rady na návrh SaS), Šikutu nepodporili ani sudkyňa Najvyššieho súdu Elena Berthotyová (nominantka prezidentky) ani jej kolegyňa Alena Svetlovská (nominantka parlamentu na návrh Sme rodina), ktoré sa zdržali hlasovania.

Nečakajme revolúciu

Až do tejto voľby to mohlo vyzerať, že čerství nominanti parlamentu a vlády budú postupovať spoločne s nominantmi prezidentky, zablokujú dvojicu kandidátov Jána Šikutu a Ivana Rumanu a tak si vynútia nové voľby vedenia Najvyššieho súdu.  

Hneď po marcových voľbách bolo jasné, že ak víťazi volieb nechcú pripustiť, aby sa šéfom Najvyššieho súdu stal Ivan Rumana, musia pritlačiť na Súdnu radu. Až dvanásť členov rady totiž deklarovalo, že podporí proti Šikutovi práve Rumanu, mala to byť vlastne posledná veľká akcia kliky okolo Praženkovej. K tomu však napokon nedošlo, nová vládna štvorkoalícia, ktorá disponuje ústavnou väčšinou, sa v zákulisí netajila, že ak to bude potrebné, donúti k odchodu zo Súdnej rady všetkých nominantov bývalej vlády a parlamentu – tí sa preto napokon po rozhovore s ministerkou Kolíkovou vzdali svojich postov dobrovoľne.

Rumana, ktorý patril na Najvyššom súde do okruhu ľudí Daniela Hudáka, niekdajšej Harabinovej pravej ruky, tak ostal bez šance. Len opäť zahral veľmi čudesnú hru: do súboja o šéfa Najvyššieho súdu nastúpil aj v roku 2014, keď sa odohral súboj Daniely Švecovej a Rumanovi blízkeho Daniela Hudáka, Rumana vtedy navrhol sám seba. V tom čase sa šírila špekulácia, že Rumana chcel samokandidatúrou poslúžiť Hudákovi (viac v tomto texte).

Včera zas Rumana odôvodňoval svoju kandidatúru „teóriou rozumného egoizmu“ – vraj sa už pred zasadaním rady dohodol so Šikutom, explicitne sa však nevzdal v jeho prospech.

Výsledkom bolo, že Šikutu podporili aj všetci tí členovia Súdnej rady, ktorí ešte v marci plánovali zvolenie Ivana Rumanu.

Otázne preto bolo, ako sa nová garnitúra postaví k Jánovi Šikutovi, ktorého bralo reformné prostredie ešte minulý rok ako prijateľného kompromisného kandidáta. Len málokto u nás sa môže pochváliť takými zahraničnými skúsenosťami, Šikuta bol 11 rokov sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, má takisto bohatú publikačnú činnosť.

Aj to bol dôvod, prečo sa minulý rok ešte ako kandidát na ústavného sudcu umiestňoval v anketách právnikov na popredných rebríčkoch. Lenže bol tu aj jeden nezanedbateľný problém, nazvime ho morálnou otázkou. Šikutove postoje k dramatickým obdobiam aj udalostiam v slovenskom súdnictve boli zahalené rúškom tajomstva: neprejavoval sa za éry Harabina, ktorý nechal jeho mandát v Štrasburgu predĺžiť, nebol ani medzi desiatimi sudcami Najvyššieho súdu, ktorí vlani na jeseň žiadali odstúpenie podpredsedníčky súdu Urbancovej po prevalení Threemy.

Napokon, ani jeho včerajšie vystúpenie pred Súdnou radou nepôsobilo veľmi presvedčivo a vôbec nie je jasné, či pôjde do užitočných konfliktov, bez ktorých sa pomery na Najvyššom súde nezmenia k lepšiemu. Šikuta na čele Najvyššieho súdu tak nevyzerá ako predvoj revolúcie, ktorú sľubuje v oblasti justície najhlasnejšie práve Matovičovo OĽaNO.

Súboj o Súdnu radu

Šikutovo zvolenie sa odohralo v kontexte zatiaľ skôr tichého mocenského zápasu, kde na jednej strane stojí premiér Matovič a na druhej strane ministerka spravodlivosti Kolíková s prezidentkou Čaputovou.

Prvé dejstvo tohto zápasu sa odohralo okolo preobsadenia Súdnej rady. Mária Kolíková chcela mať pôvodne dosah na všetkých šiestich nových nominantov parlamentu aj vlády. Bolo vcelku prirodzené, že najmä Matovičovo OĽaNO s tým nesúhlasilo, už len aritmeticky nesedelo, prečo by ministerka spravodlivosti za stranu, ktorá získala 5,77 percenta, mala určovať podobu veľkej časti Súdnej rady.

Kolíkovej kritici vnútri koalície mali tiež obavu, že by si tam ministerka dosadila spriaznených advokátov z prostredia občianskeho združenia Via Iuris, z ktorého vyšla aj Zuzana Čaputová. Z dnešnej Súdnej rady sú súčasťou tohto prostredia Pavol Žilinčík a Andrej Majerník, obaja hlasovali včera za Šikutu.

Napokon sa dohadovanie okolo Súdnej rady natiahlo o niekoľko týždňov. Bol to najmä Kolíkovej osobný zápas, v ktorom disponovala od začiatku slabými kartami, nemala za sebou ani len podporu celej svojej strany. Kolíková sa v interných debatách nepresadila, vyprázdnené miesta v Súdnej rade sa napokon obsadzovali podľa kľúča tri miesta pre OĽaNO, zvyšné koaličné strany si rozdelili po jednom mieste. 

Ministerka však mala na svojej strane jeden silný argument: nová koalícia si vpísala do programového vyhlásenia vlády, že presadí ústavný zákon, podľa ktorého budú parlament aj vláda nominovať do Súdnej rady vždy len nesudcov, kým podľa dnešného zákona má ísť len „spravidla“ o nesudcov.

Keď teda Sme rodina prišla s menom Svetlovskej a OĽaNO s nomináciou Klimenta, tak aj napriek vnútrokoaličnej dohode na straníckom kľúči o miestach v rade vytvárala Kolíková dojem, že ostatní partneri šliapu po vlastnom programovom vyhlásení vlády.

V princípe to však nesedelo. Štvorkoalícia sa len zaviazala k tomu, že chce v budúcnosti ústavným zákonom meniť spôsob, akým dnes dosadzujú do Súdnej rady svojich členov nielen politici, ale aj sudcovia. Momentálne však zloženie Súdnej rady výrazne ovplyvňuje aj to, že pre proreformných sudcov bolo dosiaľ len ťažko možné, aby sa v sudcovských voľbách niekto z nich dostal na aspoň jedno z deviatich vyhradených miest. V týchto voľbách dosiaľ miešalo karty najmä Sopoligovo Združenie sudcov Slovenska alebo bratislavská klika okolo Ľuboša Sádovského, ktorú zastupovali Lenka Praženková či Marcela Kosová.

Aj preto mal premiér Matovič pravdu, keď Kolíkovej odkázal, že v tejto chvíli by bolo nesprávne, keby politické nominácie (prezidentky, vlády, parlamentu) sa viazali len na nesudcov, to všetko môže prísť neskôr.

Ministerka však v zákulisí ďalej pretláčala svoj zoznam kandidátov z radov advokátov a akademikov, ktorí podľa nej patria do Súdnej rady.

Tento zápas však prehrala – hoci jedno miesto v Súdnej rade, na ktoré má nárok OĽaNO, je ešte neobsadené a ministerka tlačila, aby aspoň v tomto prípade doviedla OĽaNO k ústupkom. 

Súboj o generálneho prokurátora

Súbežne sa však vnútri koalície odohráva ešte jeden zápas, kde opäť stoja na jednej strane Kolíková a Čaputová. Včerajšie víťazstvo Jána Šikutu však zrejme posilní Matovičovo odhodlanie, aby otvoril prístup k tejto funkcii aj neprokurátorom a presadil tak Daniela Lipšica.

Lipšic má podporu nielen OĽaNO, ale aj ďalších strán, dokonca ho na rozdiel od svojej ministerky podporujú aj viacerí predstavitelia strany Za ľudí, napríklad Juraj Šeliga či Jana Žitňanská.

Proti zmene zákona sa vyslovila Kolíková, no výhrady nezvyčajne nahlas pomenovala v rozhovore pre Aktuality aj prezidentka Čaputová: podľa nej plánované zmeny zaváňajú účelovosťou, rovnako namietla, že právna úprava v prospech jedného kandidáta vraj spochybňuje rovnosť šancí pre ostatných kandidátov. Po tomto rozhovore nie je jasné ani to, či by prezidentka v prípade zmeny zákona a Lipšicovho zvolenia bola ochotná vymenovať nového generálneho prokurátora – hoci prezidentské „nie“ Lipšicovi by sa veľkej časti verejnosti asi len ťažko zdôvodňovalo.

Samozrejme, Čaputovej argumenty majú svoju logiku: hoci sa o tom, či funkciu generálneho prokurátora nesprístupniť aj neprokurátorom, diskutuje už dlhšie, ani samotné OĽaNO to takto priamo nenavrhovalo vo volebnom programe. Vláda však v programovom vyhlásení deklaruje, že voľbu kandidátov na generálneho prokurátora otvorí „širšiemu okruhu kandidátov“, takže Matovič a spol. môžu dôvodiť, že potreba zmeny zákona im nenapadla sčista-jasna teraz, ale už má oporu v schválenom programovom vyhlásení.

Napokon, aj napriek tomu, že v krajinách EÚ je postavenie generálneho prokurátora aj prokuratúry v právnom systéme riešené rôznym spôsobom, stojí za povšimnutie, že keby sa u nás sprístupnila táto pozícia neprokurátorom, nešlo by o anomáliu: v rámci EÚ nemá šesť súčasných generálnych prokurátorov skúsenosť s prácou prokurátora a viacerí sa predtým angažovali aj v politike. Práve politická minulosť sa proti Lipšicovi používa ako najčastejší argument, hoci ani v slovenskom kontexte to nie je celkom presvedčivé: v roku 1999 sa stal generálnym prokurátorom Milan Hanzel, dlhoročný politik SDĽ, ktorý predtým zastával post ministra spravodlivosti.

V skutočnosti tak na pozadí dnešných konfliktov nejde iba o nuansovitú právnu diskusiu, či politikmi nominovanými členovia Súdnej rady môžu byť aj sudcami alebo či post generálneho prokurátora otvoriť aj neprokurátorom.

V zásade ide tiež o mocenský boj dvoch táborov. A hoci ministerka Kolíková ťahá v prípade Súdnej rady a generálneho prokurátora aj spolu s prezidentkou za o niečo kratší koniec, včera premiér Matovič zakúsil chuť prvej väčšej prehry.

Leave your comments

0
terms and condition.

Comments (1)

  • Guest (capcara ondrej)

    Vážená p. Kolíková a zatočíte aj s prokurátormi, ktorí si maslia, že sú nedotknutelní? Tu je príklad.



    C a p c a r a  O n d r e j Ždiarska 23 040 12 Košice

    08.04.2020
    Generálna prokuratúra SR
    Štúrova 2,
    812 85 Bratislava 1


    V E C:
    S ť a ž n o s ť
    na porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
    zaručeného ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky k odstráneniu stavu právnej neistoty.

    Dňa 12.01.2020 som formou elektronickej pošty poslal na GPSR list v tomto znení:

    C a p c a r a O n d r e j Ždiarska 23 040 12 Košice 12.01.2020 JUDr.Jaromír Čižnár Generálny prokurátor SR Štúrova 2, 812 85 Bratislava 1 Vec Podľa ustanovenia § 62 ods.1) v súbehu s § 196 ods.1) Trestného poriadku, týmto podávam trestné oznámenie zo zločinu podľa § 326 ods.2 písm. c) Tr. zákona, § 339 ods.1) Tr. zákona, porušenie § 2 ods.10 Tr. poriadku, porušenie § 344 ods.2 písm. b, c ,d) Tr. zákona, porušenie § 5 zákona č. 153/2001o prokuratúre, porušenie § 2 ods. 5) zákona č. 301/2005 Z.z,Tr.poriadok, korupcia klientelizmom na JUDr. Milan Filičko ml, prokurátor Kraj. prokuratúry Košice.

    Dovolím si tvrdiť, že prokurátor JUDr. Filičko svojím opakovaným ako papagaj výrokom,, Podľa § 31 ods.5 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre......“je jeho právnickou burinou, ktorú rád pestuje ako prokurátor , ktorému ,, neišla matematika, preto išiel na právo“ pritom tento skorumpovaný klientelizmom prokurátor JUDr. Filičko ml., ktorého rodina sú rodinnými priateľmi manželov Dreisigových čo v prípade mojej veci je konflikt záujmov tohto skorumpovaného klientelizmom prokurátora JUDr.Filička ml, ktorý ignoruje dole opísané ustanovenia paragrafových znení zákona č.301/2005 Z.z! Zákon č. 301/2005 Z.z § 1 ustanovuje ,, Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb“ 2 § 2 ods.5 ustanovuje ,, (5) Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“) alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, prokurátor je povinný stíhať všetky

    2
    trestné činy, o ktorých sa dozvedel. Neznalosť zákonov tohto klientelizmom skorumpovaného prokurátora JUDr. Filička ma neprekvapuje, pretože
    prešľapy, ktoré sú u jeho osoby časté, mu vybaví jeho mamička a otecko! Dňa 22.11.2019 som poslal formou elektronického podania Tr.oznámenie na JUDr. Milana Filička m.l. prokurátora Krajskej prokuratúry Košice na GPSR k rukám GPSR Juristuta JUDr. Čižnára. Dňa 09.01.2020 mi bolo doručené Podanie č. 4Kn 225/198800-4 zo dňa 23.12.2019, v ktorom mi skorumpovaný klientelizmom JUDr.Filíčko ml. odpisuje jeho právnickou burinou ,, podľa § 31 ods.5 zákona č.153/2001 Z.z“ miesto toho aby mi odôvodnil ako si JUDr. Iveta Dreisigová dovolila opisovať v korespondencii, ktorú rozposlala na viaceré inštitúcie moje osobné údaje, čím porušila zákon o osobných údajoch mojej osoby! JUDr. Filíčko ml. mi toto tr. oznámenie bez relevantného vysvetlenia neustále zamieta. Niekoľkokrát som Vás Juristut JUDr. Čižnár upozorňoval na to, že rodinný klan prokurátorov Filíčkovcov sú rodinnými priateľmi manželov Dreisigových, neodobral ste mu tento prípad, ako som Vás niekoľkokrát žiadal, čo svedčí o Vašej klientelizmom skorumpovanej osobe a tendenciu podporovať v porušovaní zákonov SR a solidarite k týmto súkmeňovcom prokurátorom! Prokurátor JUDr.Filíčko je rakovina v tomto odbore! Prokurátor JUDr.Filíčko je garantom nezákonnosti ( kto mu to pridelil?) aj vo veci Tr. podania mojou osobou na manželov Dreisigových pre krivé obvinenie, krivá výpoveď pod prísahou. V tejto veci mi skorumpovaný klientelizmom prokurátor JUDr.Filíčko vehementne zamieta toto 3 tr.oznámenie bez právneho opodstatnenia len svojím papagajským výrokom,, podľa § 31 ods5 blabla! Jeho matke JUDr.Filíčkovej pridelili tr.oznámenie podané mojou osobou na Ivetu Dreisigovú pre trestný čin podľa § 374 ods.1 písm a)Tr.zákona, ktoré mi skorumpovaná klientelizmom JUDr. Filičková odmieta tým istým spôsobom ako jej syn JUDr.Filíčko. Zrejme majú spoločný záujem ochrániť manželov Dtreisigových pred potrestaním!! Pre Vás Juristut Čižnár nie je divné ( nie je), že rodinný klan prokurátorov Filíčkovcov majú oba tr.prípady manželov Dreisigových??? Vaša prítomnosť na GPSR Juristut Čižnár je už neúnosná! Vaša osoba nie je schopná rozlišovať pravdu od klamstva, ktoré produkujú podaktorí prokurátori, ktorých som 100x spomenul v mojich listoch poslaných len k Vaším rukám! Kvôli Vašej osobe nie je v tomto štáte vymožiteľnosť práva a preto až Vám skončí post GPSR dúfam, že budete za svoje skutky novozvoleným GPSR právne stíhaný. Padni komu padni! Dňa 06.10.2016 som na OR PZ Košice-okolie podal na JUDr. Ivetu Dreisigovú Tr. oznámenie vo veci : Podávam trestné oznámenie podľa § 377 ods.1), § 373 ods. 1. písm. b) Tr.zákona v súbehu porušenia § 11, § 12 ods.1) § 13 ods.1) Obč.zákona č 4 40/1964 Zb. na JUDr. Ivetu Dreisigovú, bytom Pod Rožkami 39/044 31 Družstevná pri Hornáde. Zároveň si uplatňujem podľa § 13 ods.2), ods.3), § 16, Obč.zák.č. 40/1964 Zb, § 46 ods. 1) zákona č.301/2005 Z.z. odškodnenie mojej osoby Ivetou Dreisigovou vo výške 30 000 eur. V tr. oznámení som uviedol relevantné dôvody a priložil som k Tr. stíhaniu kópiu listu zo dňa 11.08.2016, ktorý bol adresovaný Okr. Úradu Košice-okolie, Pozemkový a lesný odbor, JUDr. Márii Sopkovej, Hroncova 13 041 70 Košice, v ktorom okrem
    3
    iného píše, že kópie listu posiela : Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Okresná prokuratúra Košice Okresná prokuratúra Košice-okolie Obec malá Lodina V liste zo dňa 11.08.2016 ma krivo obvinila s krádeže 12 000 Sk ako tržbu z predaja vína a ďalekohľadu Jurajovi Barczimu. Toto jej krivé obvinenie vyvrátil Juraj Barczi dňa 12.12.2016 na hlavnom pojednávaní v prítomností samosudcu Okresného súdu Košice-okolie JUDr. Petra Ména keď uviedol, že nikdy nepovedal Ivete Dreisigovej, že som mu ukradol 12 000 Sk a ďalekohľad a množstvo iných detailov o mojej osobe, ktoré sú mojím osobným vlastníctvom. Iveta Dreisigová ich podrobne popísala a poslala horeuvedeným inštitúciám, čím spáchala trestný čin podľa § 377 ods.1), § 373 ods. 1. písm. b) Tr.zákona v súbehu porušenia § 11, § 12 ods.1) § 13 ods.1) Obč. zákona č 40/1964 Zb. na mojej osobe. 5 Dňa 21.11.2019 mi bol doručený list,, Podanie“ č.4 Kn 225/19/8800-2 zo dňa 12.112019, v ktorom sa JUDr. Milan Filičko ml. správa ako nadľud, ktorý zneužíva postavenie verejného činiteľa, pričom je hlúpy a neznalý zákona!! Tento hlúpy ,klientelizmom skorumpovaný prokurátor sa nezmohol na nič len odcitovať ustanovenie § 31 ods.5 zákona č. 153/2001 Z.z o prokuratúre!! Tento skorumpovaný klientelizmom prokurátor neakceptoval osobnostné práva fyzickej osoby, ktorú upravuje druhá hlava Ústavy SR . Doporučujem skorumpovanému klientelizmom a rodinnému priateľovi manželov Dreisigových prokurátorovi Filičkovi ml. aby sa to naučil na spamäť a pred spaním si to opakoval do bezvedomia, pretože jeho arbitrárne rozhodovanie je za ústavnosťou a zákonmi SR!!!!!! Ochrana osobných údajov je zaručená Ústavnou úpravou v článku 19 ods.3 a pozostáva z troch častí, ktorým sú jednak „práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, práva na ochranu pred neoprávneným zverejňovaní, a aj práva na ochranu pred iným zneužívaním osobných údajov.“ R 53/2010: Preukazovanie závažnosti ujmy spôsobnej fyzickej osobe do práv na jej súkromie. V prípade zásahu do práva na súkromie nie je zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere jedinou relevantnou formou závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na chránených právach. Ak došlo k zásahu do súkromia, nie je procesnou povinnosťou dotknutej osoby preukazovať, že neoprávnený zásah pôsobil difamačne a mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. februára 2010 sp. zn.: 3 Cdo 137/2008) Osobnostné právo fyzickej osoby upravuje v druhej hlave Ústava Slovenskej republiky a vo všeobecnosti občiansky zákonník. Jeho funkciou je zabezpečiť ochranu osobnosti, jej individuálnej integrity, dôstojnej existencie a jej slobodného rozvoja. 6 Právna úprava ochrany osobnosti obsahuje zákaz, akéhokoľvek zásahu, ktorý by mohol spôsobiť porušenie alebo ohrozenie práv. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov, postačujúci je zásah, ktorý je spôsobilý toto ohrozenie vyvolať. Ochrana osobnosti je zabezpečená zákonom v plnom rozsahu, aj vtedy keď ide o čiastkové osobnostné zložky fyzickej osoby: občianskej cti, mena, fyzickej integrity, prejavov osobnej povahy a pod. V občianskom práve je zásada, že pri porušení čo i len jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením, v resp. porušením osobnosti ako celku. Všeobecné
    4
    osobnostné práva, patria bez rozdielu každej fyzickej osobe bez toho, aby boli potrebné nejaké ďalšie potrebné skutočnosti k vzniku tohto práva. Osobnostné právo fyzickej osoby upravuje v druhej hlave Ústava Slovenskej republiky a vo všeobecnosti občiansky zákonník. Jeho funkciou je zabezpečiť ochranu osobnosti, jej individuálnej integrity, dôstojnej existencie a jej slobodného rozvoja Právna úprava ochrany osobnosti obsahuje zákaz, akéhokoľvek zásahu, ktorý by mohol spôsobiť porušenie alebo ohrozenie práv. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov, postačujúci je zásah, ktorý je spôsobilý toto ohrozenie vyvolať. Ochrana osobnosti je zabezpečená zákonom v plnom rozsahu, aj vtedy keď ide o čiastkové osobnostné zložky fyzickej osoby: občianskej cti, mena, fyzickej integrity, prejavov osobnej povahy a pod. V občianskom práve je zásada, že pri porušení čo i len jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením, v resp. porušením osobnosti ako celku. Všeobecné osobnostné práva, patria bez rozdielu každej fyzickej osobe bez toho, aby boli potrebné nejaké ďalšie potrebné skutočnosti k vzniku tohto práva. Žiadam aby vyjadrenie prokurátora Krajskej prokuratúry Košice JUDr.Filíčka ml. č.4 Kn225/19/8800-2 zo dňa 12.11.2019 bolo zamietnuté ako zmätočné a protiprávne. Žiadam aby prokurátor JUDr. Milan Filičko ml. niesol trestnoprávnu zodpovednosť za porušenie horeuvedených § ustanovení. Žiadam aby sa začalo trestné stíhanie voči Ivete Dreisigovej tak ako je to uvedené v trestnom oznámení zo dňa 06.10.2016. 7 S pozdravom Žiadam aby podanie 4 Kn 225/19/8800-4 zo dňa 23.12.2019 bolo odmietnuté ako nerelevantné, chaotické a bezprávne. Žiadam aby JUDr. Filíčko ml. niesol trestnoprávnu zodpovednosť za porušenie horeuvedený ustanovení zákonov SR. Žiadam aby vec tr.podania na JUDr.Ivetu Dreisigovú bola odobraná skorumpovanému klientelizmom JUDr.Filíčkovi ml. a pridelená inému prokurátorovi a aby sa začalo tr. stíhanie Ivety Dreisigovej tak ako je to uvedené v tr. oznámení zo dňa 06.10.2016. S pozdravom


    Do dnešného dňa , tj. 08.04.2020 som nedostal žiadnu odpoveď.
    Žiadam Vás o urýchlenú nápravu.

    S pozdravom

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners