Ján Mazák: Ministerka by mala hľadať pri súdnej mape kompromis. Súdnictvo je rozoštvané

Ján Mazák. Foto N - Peter Kováč| dennikn.sk | Veronika Prušová | 19. januára 2021 |

Ján Mazák. Foto N – Peter Kováč

Je prvým predsedom súdnej rady, ktorý nie je nominantom sudcov, ale parlamentu. Vo funkcii je zhruba polrok a už stihol vyprovokovať takmer dvesto sudcov, aby mu vyjadrili svoju nedôveru. Ján Mazák v rozhovore vysvetľuje, čím si sudcov pohneval, ale hovorí aj o tom:

  • prečo výhrady sudcov k súdnej mape do istej miery chápe;
  • či by mala ministerka Kolíková návrh reformy stiahnuť, ako od nej sudcovia chcú;
  • či je správne okresať počet okresných súdov na 30 a prečo by mali ostať odvolacie súdy v Bratislave a v Košiciach;
  • prečo je vznik najvyššieho správneho súdu ohrozený;
  • prečo nemlčal a vyjadroval sa k rozsudku v kauze Kuciak aj k väzbe Lučanského.

Jednou dávkou proti covidu-19 ste už zaočkovaný. Prečo ste sa dali zaočkovať? 

Oslovila ma ministerka spravodlivosti, že by to bol dobrý príklad pre ostatných. Nemal som s tým žiaden problém. Očkovanie považujem za jediný spôsob vyriešenia súčasnej krízy. Po druhé, v júni mám 67 rokov a každý deň ako predseda súdnej rady chodím do úradu.

Kedy vás čaká druhá dávka? 

Mal som byť preočkovaný v pondelok, ale z organizačných dôvodov to presunuli o týždeň.

Ste súčasťou kritickej infraštruktúry? 

So zreteľom na to, že ide o jednu z najvyšších ústavných funkcií v krajine a musím dbať o to, aby sa chod všeobecnej justície nezastavil, si myslím, že je celkom rozumné takéhoto človeka zaočkovať. Máme tu nových uchádzačov o sudcovské funkcie, nové právne predpisy, ktoré treba zavádzať, pripomienkové konania, tak musím byť denne v práci.

Nejde o papalášizmus, na ktorý je dnes verejnosť taká citlivá? 

V živote som nemal chrípku. Nikdy som sa proti nej nedal očkovať. Ak by ma ministerka nepožiadala, nešiel by som. Aj keď som cestoval počas pandémie do zahraničia, aby som si ukončil pracovné povinnosti, nemal som výnimky, vždy som išiel do karantény a na testovanie. Výnimku som dostal, keď ma súdna rada volila, a druhýkrát, keď som potreboval ukončiť niektoré akcie týkajúce sa Európskej prokuratúry.

Vtedy ste nemuseli ísť na test? 

Do karantény som nešiel. Na PCR test som išiel vždy. Asi sedemkrát som ho absolvoval v Luxemburgu a zhruba desaťkrát na Slovensku.

Takmer dvesto sudcov vám po polroku vo funkcii vyslovilo nedôveru. Ako to hodnotíte? 

Neviem, ako to mám hodnotiť. Je to veľmi nekonkrétne vyslovenie nedôvery. Podpísaní sudcovia tvrdia, že v mnohých prípadoch som vyjadril osobný názor za súdnu radu. Neviem o žiadnom. A to, že som oslovoval európske inštitúcie? V skutočnosti som sa len rozčúlil po tom, ako kancelária Poradnej rady európskych sudcov poslala stanovisko k navrhovaným legislatívnym opatreniam bez toho, aby to konzultovali s ministerstvom či so súdnou radou. Ani sudca, ktorý ju informoval, o tom súdnu radu neupovedomil.

Napísali aj to, že prispievate k znižovaniu dôveryhodnosti súdnictva. 

To ma pobavilo najviac. Funkcie som sa ujal vlani v júli, keď bola dôveryhodnosť justície na bode mrazu. Odvtedy sa to nepohlo. Ale nepohlo sa to aj pre takéto výzvy. Už sme zabudli, že rok 2020 bol taký tragický? Trošku pokory, sebakritiky a konštruktívneho dialógu a úcty k človeku by sa viac hodilo. A nemyslím tým ku mne ani k mojej funkcii. Ide najmä o sudcov v rámci Bratislavského kraja. Od ostatných sudcov dostávam podporné správy a e-maily.

Ak si niekto myslí, že sa vyžívam vo funkcii predsedu súdnej rady, tak sa mýli. Byť predsedom za takýchto okolností, keď dvesto sudcov namiesto sebareflexie, uvažovania, ako prijať všeobecný plán proti korupcii či ako sa angažovať v otázke dôveryhodnosti, začne rebelovať? Rebéliu voči súdnej mape zbytočne spojili s vyslovením nedôvery ku mne.

Prečo? 

Na rokovanie o novej súdnej mape ešte v novembri pozvala ministerka spravodlivosti predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana, predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu, ombudsmanku Máriu Patakyovú a mňa. V diskusii som sa prihlásil ako prvý. Povedal som, že je to síce pekný, mobilizačný materiál, ale som striktne proti tomu, aby sa rušil Krajský súd v Bratislave a v Košiciach. Bol som proti z historického, právno-politického, ale aj lokálpatriotického dôvodu, keďže som z Košíc. V hlavnom meste, ale aj v druhom najväčšom meste by odvolací súd mal ostať.

Ministerka vás nevypočula. 

Nemám politickú moc. Aj keď mi vyčítajú politizáciu súdnej rady, tak je to omyl. Stačí si pozrieť záznam z piatkového zasadnutia, keď sme ministerstvu adresovali veľmi tvrdé pripomienky k zákonu o súdnej ochrane verejného obstarávania. V rozprave dokonca zaznelo odporučenie, aby ho ministerka stiahla.

Aká politizácia? Odo mňa pani ministerka nechce, čo chcel bývalý premiér a minister spravodlivosti od súdnej rady za mojich predchodkýň – uhádni a vyhovej. Ani by si nikto netrúfol ma s tým osloviť. Zverejnil by som to a súčasne podal demisiu.

Mária Kolíková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Spomenuli ste výhradu k súdnej mape. Mala by ju ministerka stiahnuť, tak ako to od nej chce takmer štvrtina sudcov? 

Nie. Súdna rada sa tomuto návrhu venovala na osobitnom zasadnutí. Odobrili sme rušenie okresných súdov, a to za podmienky, že pôjde o racionálny krok. Ku krajským súdom sme mali päť alternatív. Zastávam tú, že môžu ostať tri odvolacie súdy, ale z toho jeden v Bratislave a jeden v Košiciach. Správne súdnictvo sme podporili, i keď vieme, že s tým budú vážne problémy.

Napriek tvrdeniu, že už tridsať rokov nesúdim, si dovolím pripomenúť, že v justícii som od roku 1978. Prežil som v nej všetko. Výčiny Mečiara aj vracanie sa k jeho modelu v podaní Štefana Harabina. Atomizácia súdnictva je neprípustná, musí sa nájsť nejaké riešenie.

Niektoré zámery sú veľmi dobré, lebo sledujú záujem občana. Organizácia súdnictva totiž všade na svete sleduje záujmy tých, ktorí používajú jeho služby, a nie záujmy sudcov.

Poznáte tých, ktorí vám vyjadrili nedôveru? 

Niektorých áno. Beriem to tak, že slobodne prejavili svoj názor, čo rešpektujem. Jedna z autoriek tohto otvoreného listu ma oslovila práve v súvislosti so zákonom o súdnej ochrane verejného obstarávania. Jej pripomienky, mimochodom, veľmi rozumné, som zaradil na rokovanie. Vždy budem k nej takto pristupovať. Ak si myslia, že som starý komunista a bolo by lepšie, ak by Kolíková s Mazákom neboli vo funkciách, je to ich názor.

Boli ste v komunistickej strane? 

Bol a nikdy som to nepopieral. Od roku 1984 do roku 1989. Predtým som nebol ani kandidátom. Po smrti predsedu Mestského súdu v Košiciach ma oslovil jeho nový predseda, aby som sa stal jeho námestníkom. Vtedy zistili, že nie som ani len kandidátom strany. Tak som sa ním stal a v roku 1984 som do strany vstúpil.

Keď vás volila súdna rada, museli ste dať verejný prísľub, že neodídete na Súdny dvor EÚ. Neľutujete spätne toto rozhodnutie, keďže vám po polroku vyjadrilo nedôveru takmer dvesto sudcov? 

Vôbec. Aby sa ma to dotklo, museli by mať pravdu. Prežívame ťažké obdobie, ktoré je znásobené pandémiou. Ľudia začínajú byť nervózni a zlí. Nehnevám sa preto na nikoho. Ani za zlé a skreslené názory. Ich výhradu k súdnej mape však do značnej miery chápem. Ozaj sa stalo, že im bol predstavený až hotový produkt. Ja by som to zrejme tak neurobil.

Na druhej strane si hovorím, že ide o sudcov, o ľudí, ktorí súdia iných. Mali by byť odolnejší voči novotám, reformám a inak komunikovať. Ak by reagovali bez útokov a obvinení, nepodliehali by emóciám, bolo by to lepšie. Ak však ktokoľvek z nich za mnou príde, budem s ním hovoriť.

Viete, čím ste si ich pohnevali? 

Netuším.

Nespôsobil to váš list pre Poradnú radu európskych sudcov, v ktorom ste spomenuli aj to, že časť sudcov a sudkýň sa snaží blokovať všetky reformné kroky, ktoré sledujú cieľ vyčistiť a vyliečiť súdny systém? 

A nie je to pravda? Od Združenia sudcov Slovenska išlo do Bruselu osemnásť strán výhrad k reforme súdnictva a novele ústavy. Všetko len samá kritika. Títo ľudia sa veľmi snažili zablokovať oba návrhy a to som aj povedal. Ja som k tomu napísal stanovisko na asi tri a pol strany. Vtedy sa nikto neozval. Kritika sa na mňa zniesla, až keď som pomerne ostro reagoval na stanovisko kancelárie poradnej rady. Prezidentka rady mi odpísala, že kancelária sa na moje námietky pozrie a že sa teší na ďalšiu spoluprácu pri zabezpečovaní nestrannosti a nezávislosti súdnictva.

Ako teda komunikujete s najväčšou stavovskou organizáciou, so Združením sudcov Slovenska? 

Oni neexistujú v poznateľnej forme. Pozrite si ich webové sídlo. Žiadal som ich, aby mi predložili stanovy, počet členov. Verejne som povedal, že potom s nimi budem spolupracovať. Podľa mojich informácií len vyrábajú zápisnice. S prezidentom Jurajom Sopoligom vôbec nekomunikujem.

Naznačili ste, že sudcom bol predložený už hotový návrh súdnej mapy a vy by ste to inak riešili. Zlyhala ministerka komunikačne?

Nie je to vec komunikácie, ale organizácie. Ak pripravujem novú súdnu mapu, tak začnem hneď komunikovať s tými, ktorých sa to najviac týka. Nemyslím len sudcov, ale aj odbory, vyšších súdnych úradníkov, justičnú akadémiu, súdnu radu. Zorganizoval by som okrúhly stôl, kde by som predstavil vecný zámer a deklaroval, že s tými, ktorí na tom chcú participovať, budeme postupovať krok po kroku a návrh pripravovať. Aj preto sme na súdnej rade podporili novú súdnu mapu, ale nie návrh. Nerozumiem teda, prečo je súdna rada kritizovaná.

Takže čo teraz s návrhom ministerky? 

Sťahovať to nemá význam. Od začiatku novembra sa už odstránil nedostatok komunikácie, i keď je otázne, či aj z hľadiska kvality. Neviem to posúdiť, pretože aj nám ministerka poslala dodatočný materiál. Má 170 strán a robilo na tom viac odborníkov. Sú to dáta, analýzy. Úprimne poviem, že nie je v našich silách to teraz overiť. Ministerka však komunikuje. Reaguje na výhrady a odpovedá na pripomienky. Každý si môže vytvoriť názor, či dosť alebo málo, či kvalitne alebo menej k veci.

Vaša predstava je taká, že treba znížiť počet okresných súdov, ale ponechať krajské bez zmeny? 

Určite nie. Ak ostane tridsať okresných súdov, tak k nim má byť osem odvolacích? To je neprimeraný počet. Krajské súdy sa dajú zredukovať. Len si k tomu treba sadnúť s istým nadhľadom. Prekreslenie súdnej mapy má politický náboj, ale aj lokálpatriotický. No aj odborný a práve ten by mal prevážiť. Odborníci by mali povedať, koľko súdov stačí, a nech politici rozhodnú. Ale teraz to vyzerá tak, že sa to bude riešiť viac politicky ako odborne. Potešilo by ma však, ak by na konci prevážili odborné a aj ľudské hľadiská.

Urobí ministerka chybu, ak presadí svoj návrh, v ktorom počíta len s odvolacím súdom v Trnave, Banskej Bystrici a v Prešove? 

My sme ako krajina takí maličkí, že sa tým veľa nepokazí. Naruší sa tým akurát historické a právno-politické hľadisko. Problém je, že odvolacie súdy v Bratislave a v Košiciach by mali byť aj vzhľadom na agendu, ktorá sa v týchto mestách rieši. Ale ak sa zrušia, neznamená to, že preto bude nefunkčná justícia.

Kolíková argumentuje, že v Bratislave bude jeden veľký mestský súd, Najvyšší súd, ako aj najvyšší správny súd. V Košiciach je zase Ústavný súd. Nestačí to?

Nie. Opakujem, že nenastane dráma, ak ministerka presadí svoj návrh. Ale bolo by vhodné hľadať rozumný kompromis pri odvolacích súdoch. Uvoľnilo by to napätie. Neznamenalo by to víťazstvo sudcov a porážku ministerky. Nebolo by to ani jej víťazstvo, ani porážka sudcov.

Vnímate diskusiu o súdnej mape tak, že ide len o prezentovanie rozličných názorov na reformu alebo ide o mocenský boj?

Sudcovia nemajú tendenciu robiť politiku. Výhrady sudcov vnímam v dvoch rovinách. V prvej ide o to, že diskusia začala až o hotovom materiáli. Druhá argumentácia je, že súdnictvo je vnútorne veľmi konzervatívne a vnímanie každej novoty narušuje väzby, vzťahy. Dotýka sa nielen sudcov, ale aj tisícky zamestnancov. Vzniká okolo toho veľká neistota, a to v čase, keď máme pandémiu. Je to obrovské napätie pre všetkých.

Pandémia zasiahla aj do komunikácie ministerky so sudcami. Hovorila s nimi len cez videokonferencie, čo tiež asi nebolo šťastné riešenie. 

Určite to tomu nepomohlo. Takáto komunikácia je ako lízanie medu cez sklo. Pri tejto reforme sa nám tu nakopil zhluk nedobrých okolností, a preto sa to ukazuje ako problém. Opakujem: riešme to s chladnou hlavou. Stretnime sa na takej úrovni, ktorá dovolí, aby každý zľavil zo svojich predstáv.

Ste za zníženie počtu okresných súdov. Ale ani s tým mnohí nesúhlasia. Hovoria, že sa tak sťaží prístup občana k spravodlivosti.

Čo je vážnejšie? Prístup k súdom alebo prístup k zdraviu?

Prístup k zdraviu. 

Máte pravdu. Tak potom budeme mať v každom okresnom meste onkologický ústav aj s ústavom na srdcovocievne ochorenia? To nie je argument, ak niekto tvrdí, že súd v každom menšom okresnom meste zabezpečí prístup k spravodlivosti. Kvôli zdraviu som ochotný cestovať aj 400 kilometrov do hlavného mesta, aby som dostal najlepšiu starostlivosť, ale na súd sa potrebujem dostať pomaly peši?

Ján Mazák. Foto – TASR

Ak zaniknú mnohé súdy, nepredražia sa právne služby, keďže advokáti budú musieť cestovať dlhšie a tieto náklady sa pretavia v súdnych trovách?

Nie. Zefektívni sa spravodlivosť. Ak budem vedieť, že budem zbytočne platiť advokáta, tak si trikrát rozmyslím, či sa budem súdiť. Vôľa súdiť sa je u našich ľudí obrovská. Prevenciou toho by mohlo byť uvedomenie si, že do sporu pôjdem len vtedy, ak budem mať pravdu a budem sa právom brániť. Nebude to lacná záležitosť, ale to nie je lacné nikde. Ak mám pravdu, tak všetko dostanem späť. Veď právo na náhradu trov konania mám vždy, ak spor vyhrám.

Stihne ministerka doladiť návrh súdnej mapy, ak nám ostáva viac než mesiac na pripomienkovanie a možno ďalší na to, aby tie pripomienky zapracovala? 

Neviem. Myslím, že je to málo času. Je tu do takej miery rozoštvané súdnictvo, že schodnou cestou by bolo vybrať z návrhu len tie nesporné riešenia. A prvým nesporným opatrením je redukovať počet okresných súdov.

Stačí na tridsať, ako navrhla ministerka spravodlivosti?

Nie. Ešte aj to je veľa.

Ako vnímate rýchlosť, ktorou sa snaží ministerka presadiť svoje návrhy? 

Chápem ju ako političku. Všetky ťažké reformy sa musia urobiť do prvej polovice volebného obdobia. Je otázka, či by takáto veľká reforma nemala byť z tohto pravidla vyňatá. Je pravda, že štát určuje, koľko súdov bude mať a aké budú. Lenže toto právo štátu je mimoriadne oslabené tým, že sa určuje organizácia súdnictva, čo je samostatná zložka moci. Sudcovia majú nielen právo, ale aj povinnosť hovoriť do toho, ako to bude vyzerať.

Na reforme pracovala ministerka od roku 2017. Ak by sa vrátila na začiatok, nestratí sa zbytočne čas? 

Ak sa to pripravovalo tri roky, tak sa tri roky mohlo so sudcami aj komunikovať. Ak hovorí, že na tom robili aj sudcovia, nech povie ktorí. Sudcovia majú radi fakty, tak nech ich ministerstvo predostrie. Kto za nich pri tvorbe súdnej mapy bol, ako často boli zasadnutia, kde sú čiastkové výstupy z nich. Výhrady a námety a ako sa s nimi naložilo.

Ak ministerka nepočúvne, hrozí, že presadí reformu, ktorá zlyhá, lebo sudcovia si ju neosvoja? 

Sudcovia nemajú právo na štrajk.

Nemajú. Ale ak sa štvrtina búri, tak to nie je malé číslo. 

Vôbec to nie je malé číslo. Ale otázne je, či úplne odmietajú zmeniť súdnu mapu. Ak áno, tak to nie je príliš dobrý nápad.

Spomenuli sme novelu ústavy, na ktorú nadväzuje časť súdnej reformy. Počíta aj so zriadením najvyššieho správneho súdu, ktorý by mal začať fungovať od augusta. Stihne sa to? 

Zatiaľ súdna rada stíha všetko. Voľby prvého predsedu súdu som vyhlásil.

Už prišiel návrh na nejakého kandidáta? 

Obávam sa, že nepríde žiaden.

Bez predsedu súd nezaložíme. 

To nie.

A ako to bude so sudcami? 

Pripravujeme výberové konanie, ktoré bude komplikované v tom, že súdna rada bude do konca júla pôsobiť ako jedna výberová komisia. Uvidíme, koľkí sa prihlásia z Najvyššieho súdu a koľkí z krajských súdov. Možno aj z okresných. A uvidíme, koľko nesudcov. Celkovo má mať súd tridsať miest. My sme pripravení všetko zvládnuť, ale otázka je, kto bude zvolený za prvého predsedu. On bude zodpovedný za všetky ostatné úkony, ktoré so vznikom súdu súvisia. A nie je toho málo.

Môžete začať s výberom sudcov skôr, ako bude zvolený prvý predseda súdu? 

Myslím si, že áno. Nič nebráni tomu, aby sa paralelne hľadal predseda súdu a pritom sme vyberali sudcov. Je možné, že z tých, ktorých vyberieme, sa nájde aj vhodný predseda a podpredseda súdu.

Prečo ste skeptický a už dnes pochybujete, že sa podarí prvého predsedu zvoliť pri prvej voľbe? 

Musím byť skeptický, pretože sa neukazujú kandidáti, ktorí by to dokázali zvládnuť ako manažéri. Musí to byť justičný manažér s jasnou predstavou, ako sa takýto nový súd spustí.

Predsedom sa môže stať aj nesudca. Prikláňate sa k takémuto riešeniu alebo by to mal byť sudca?

Je to jedno. Bol som pri zakladaní Ústavného súdu v rokoch 1992 a 1993. Určite to nebolo také náročné, ako je náročné zriadiť najvyšší správny súd. Všetko, čo sme vtedy potrebovali, sme od vládnej moci dostali. Vďaka silnému vplyvu a manažérskym schopnostiam prvého predsedu. Či už budovu, ľudí, vybavenie. Rok a pol trvalo, kým sme vykreovali naplno funkčný súd. Najvyšší správny súd bude štartovať ťažko, ale vyplatí sa do toho ísť. Je to dobrá myšlienka, ale bez ľudí nič neurobíte.

Sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu sa cítia dotknutí tým, že na nový súd musia prejsť cez výberové konanie. Je to z ich strany oprávnený pocit? 

Povedal som už dávno, že by som ich „preklopil“ všetkých.

Ak by ste boli dnes na ich mieste, išli by ste do výberového konania? 

Bez váhania by som sa mu podrobil. Nemusím to ani dokazovať, veď som päťkrát prišiel na súdnu radu nechať sa ponížiť veľmi nekultúrnym a diskriminačným prístupom, keď som sa hlásil na post dodatočného sudcu Všeobecného súdu.

Výberové konanie so sudcami správnych kolégií nebudú také náročné ako pri nesudcoch. Oni disponujú sudcovskou spôsobilosťou, ich majetkové pomery sú preverené. Je u nich prezumpcia, že sú to statoční, morálne integrovaní ľudia s náležitou profesionálnou výbavou. Hoci to nemusí u každého platiť, ale to „preklopenie“ by bolo lepším príspevkom k celkovému zdaru tohto projektu. Teraz je ohrozený už len tým, že tí sudcovia budú musieť prísť na výberové konanie.

Prvý predseda českého Najvyššieho správneho súdu Josef Baxa povedal, že máme jedinečnú šancu vytvoriť súd bez minulosti. Bol to argument v prospech výberového konania. Ak budú len formálne, nestratíme túto šancu, o ktorej hovoril?

Josefa si nesmierne vážim a obdivujem jeho výkony v oblasti správneho súdnictva, ale myslím si, že pri tomto závere si asi dostatočne nevšimol, v akom stave je slovenská justícia. Ak by to tak nebolo, veril by som, že sa dá do bodky využiť takáto šanca.

Ak by prišli ľudia zvonka? 

Súdenie je vysoko špecifická činnosť. Nie je také jednoduché nabrať ľudí zvonka. Schopnosť súdiť je mimoriadne výnimočná vlastnosť. Nie je blízka a vlastná každému právnikovi. Hoci aj výnimočne odborne zdatnému.

Nesudcov už budete vyberať podľa nových právomocí, ktoré súdna rada získala? Narážam najmä na podrobné preskúmavanie majetkových pomerov. 

Samozrejme. Vytvorili sme sekciu vyhľadávania informácií, na čele ktorej bude pôvodne vyšetrovateľ NAKA s 25-ročnou praxou.

Kto to bude? 

Jaroslav Láska. Príde pravdepodobne aj so štyrmi kolegami.

Táto sekcia nahradí to, čo doteraz robil pre súdnu radu Národný bezpečnostný úrad? 

Ešte aj viac.

Na majetkové pomery máte sekciu. Ako však budete preskúmavať, či sudcovia, prípadne kandidáti na sudcov spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti? 

To bude veľmi ťažké, pretože je veľmi zoširoka definovaná. Ide o morálny štandard, integritu sudcov. Zrejme budeme postupovať tak ako doteraz. Preveríme majetkové pomery, to, či nemajú majetkové, obchodné alebo osobné vzťahy s osobami z organizovaného zločinu. Len čo vzniknú pri niekom pochybnosti, sekcia vyhľadávania pomôže jednotlivým kontrolným komisiám pri získavaní skutkových podkladov.

Vzniklo šesť komisií, ale v poslednej chýba jeden člen. Apelovali ste na vládu, aby doplnila nominanta namiesto Juraja Klimenta, ktorý sa nedávno členstva vzdal? 

Okamžite som to riešil. Výber nového člena nemôžem ovplyvniť. Ministerka však vie, že osemnásteho člena potrebujeme.

Súdna rada s novým predsedom Jánom Mazákom. Foto – TASR

Keď ste sa stali predsedom, povedali ste, že budete robiť všetko inak ako vaša predchodkyňa Lenka Praženková. Prisľúbili ste Nadácii Zastavme korupciu, že prehodnotíte zoznam kandidátov na členov výberových konaní na sudcov. Žiadali, aby v nich Praženková už nebola. Napriek tomuto prísľubu ste ju do výberového konania na sudcov v Bratislave určili. Prečo? 

Nemal som na výber. Takmer som musel zrušiť výberové konanie, lebo siedmi mi odmietli ísť do komisie.

Pokiaľ ide o vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti, tak ste niekoľkokrát povedali, že je to úloha predsedu súdu. Napríklad keď sme riešili sudkyne Najvyššieho súdu, odkázali ste, že to má riešiť Ján Šikuta. Prečo tento pingpong a nezačne sa radšej hneď konať? 

Nenazval by som to pingpongom. Odo mňa sa chce, aby som v disciplinárnych veciach „obsluhoval“ 1300 sudcov? Načo potom máme predsedov súdov?

Áno, zasiahnuť môžu aj predsedovia súdov. Verejnosť však nezaujíma, kto ten návrh voči sudcovi podal, ale chce vidieť, že sa začalo jeho konanie preverovať. 

Nemôžem ustúpiť z tohto pravidla. Pri 1300 sudcoch by som musel začať zasahovať všade, kde nebudú ochotné konať sudcovské rady či predsedovia súdov. Ak to oni nebudú robiť, ostane len ministerka, ombudsmanka a ja. Predsedovia súdov sú zo zákona povinní vyvodzovať disciplinárnu až trestnoprávnu zodpovednosť voči sudcom. Ja takú povinnosť nemám.

Mám právo zasiahnuť, keď je to kritické. Ak predseda súdu povie, že nevyvodzuje po preverení voči danému sudcovi zodpovednosť, tak sa toho, ak to nebude správne rozhodnutie, chopím. Už som naznačil, že voči predsedovi, ktorý chce byť pekný a so všetkými zadobre, zvážim sám vyvodenie disciplinárnej alebo inej zodpovednosti.

Nemrzí vás, že sudkyne podozrivé z etického zlyhania stále súdia? 

To nemá mrzieť mňa, ale predsedu Najvyššieho súdu. Nebudem robiť jeho prácu. S predsedom Špecializovaného trestného súdu Jánom Hrubalom sme sa dohodli na vypracovaní disciplinárneho návrhu voči sudcovi Michalovi Trubanovi. Napomenul som bratislavského sudcu Petra Šamka, keď to odmietla sudcovská rada aj predseda súdu. V prvom kole však musí konať predseda súdu či sudcovská rada. Ja som len poistka.

Aký máte vzťah s predsedom Najvyššieho súdu? 

Dobrý, kolegiálny a určitým spôsobom priateľský. Ale vysokí justiční funkcionári nie sú spolkom kamarátov. Jána Šikutu vnímam ako kolegu, sudcu, priateľa v úplne inej rovine ako Jána Šikutu, predsedu Najvyššieho súdu. A preto asi mnohých prekvapilo, že som za neho vo voľbe nehlasoval.

Neovplyvňuje váš vzťah práve to, že ste ho nepodporili? 

Určite nie. Svojím hlasovaním som vyjadril len pochybnosti, či bude schopný ísť do konfliktov a bude schopný súd riadiť za súčasného stavu.

Spomenuli ste sudcu Šamka, ktorého ste napomenuli za zverejnenie Threemy. On sa voči tomu bráni a postavili sa za neho mnohí sudcovia. Trváte na tom, že to bolo správne rozhodnutie?

Veľmi správne a veľmi mierne. Ak by to nebol taký kvalitný človek, morálne aj profesionálne, zasiahol by som zrejme tvrdšie. Sám povedal, že sudca by niečo také nemal urobiť. Potom povedal, že išlo o neštandardnú situáciu a že chcel naprávať chybu médií. Najhoršie na tom stále je, že uverejnil celú Kočnerovu Threemu aj napriek tomu, že obsahuje veľmi citlivé osobné údaje. Napríklad aj zdravotné údaje dieťaťa Petra Tótha či intímne styky medzi sudcami. Všetky tieto informácie požívajú silnú právnu ochranu.

Ako si vysvetľujete, že sa ho sudcovia zastávajú? 

Neviem si to vysvetliť. Možno je to signál, že ak aj urobíme takúto chybu, tak nás nesmiete trestať. Musíte sa pýtať ich. Ale predsa aj on sám priznal vinu.

Nepriznáva ju, pretože sa odvolal na disciplinárny senát, aby jeho napomenutie zrušil. 

Jeho najväčším priznaním bolo, keď tú Threemu po dvoch dňoch z internetu stiahol. Ako trestný sudca pochopil, že sa pohybuje na tenkom ľade.

Sudcovia vám vyčítajú, že v rovnakom čase sa objavili aj podozrenia voči sudcovi Klimentovi, ktoré ste vôbec neriešili.

Riešil. Prišlo oznámenie, že sa v jednom rozhodovaní nevylúčil. Zistil som, že v tom prípade bolo rozhodované o námietke zaujatosti a nebol vylúčený. Tak som podanie odložil bez ďalšieho opatrenia.

Keď ste začínali vo funkcii, povedali ste, že každé zasadnutie rady chcete začať analýzou disciplinárnych konaní. Nepamätám si ani jedno, kde by sa to riešilo. 

Informoval som o Trubanovi aj Šamkovi.

Disciplinárnych konaní je omnoho viac. 

K nim som nechal urobiť analýzu a dostali to všetci členovia. Nikto sa voči tomu neozval, preto ste si to nevšimli.

Nie je to preto, že takéto veci riešite na takzvaných pracovných stretnutiach, ktoré sú neverejné? 

Ak sa členovia k takýmto materiálom nevyjadria, ďalej to neriešime. Pracovné stretnutia sme už zrušili. Členovia mali námietky, že musia byť verejné. Ja som to vnímal ako odbornú prípravu na verejné zasadnutia rady. Riešili sme napríklad psychické poruchy u sudcov. O tom mám rokovať verejne?

To je špecifická situácia. Ale verejnosť by inak zaujímalo, čo ste riešili na pracovných stretnutiach. 

Ale tam by sa nerozhodovalo. Problém je, že ak si nevyjasníme pochybnosti pri aplikácii práva vopred, tak potom sa to prejaví na verejnom zasadnutí. Začneme diskutovať spôsobom, ktorý verejnosť nepochopí.

Pod vaším vedením sú zasadnutia rady rýchlejšie. Ale často aj za cenu toho, že členov pri diskusii stopnete s tým, že nie ste na odbornom seminári. Vyčítajú vám to? 

Máme riešiť pripomienky, a nie hovoriť o veciach, ktoré nesúvisia s bodom programu. Ak si ho schválime, musíme sa ním riadiť. Členovia sem-tam odbiehajú od témy. Predtým zasadnutia trvali do neskorého večera a neviedlo to k ničomu.

Plánovali ste aj zmeniť zasadací poriadok členov. Aby nesedeli podľa toho, čí sú nominanti, ale podľa abecedy. Prečo ste to neurobili? 

Neujalo sa to. Členovia mi povedali, že im vyhovuje pôvodný spôsob.

Kedysi bolo cítiť zjavný rozdiel medzi sudcovskou a nesudcovskou časťou. Pretrváva? 

Nemyslím si. Aspoň podľa hlasovaní a výsledkov zasadnutí sa zdá, že pri riešení problémov vieme nájsť prieniky.

Ste prvým predsedom zvoleným z nesudcovskej časti. Máte dôveru tej sudcovskej? 

Z hlasovania vyplýva, že áno. Dostal som trinásť hlasov. Len by som pripomenul, že v talároch rôznych súdov, aj medzinárodného, som strávil takmer tridsať rokov.

Keď ste však navrhli za podpredsedu súdnej rady sudcu Miloša Koleka, pri prvom hlasovaní neprešiel. 

To bola skúška, či dokáže súdna rada fungovať aj v malom formáte. Ukázalo sa, že nedokáže. Ale napokon ho zvolili.

Sudcovia vám vyčítajú, že ste sa bez znalosti spisu verejne vyjadrili k rozsudku v kauze vraždy Jána Kuciaka, ale aj k väzbe Milana Lučanského. Prečo ste to urobili? 

V prvom prípade som len kritizoval spôsob odôvodnenia, i keď potom som dodal, ako by som rozhodol ja. Hádam mám na názor právo. Pri väzbe som len povedal, že rozhodoval nezávislý súd. V čom je problém? Treba si všimnúť, ako sa vyjadrujú sudcovia v zahraničí. A okrem toho platí novela, že sudcovia sa môžu už aj u nás vyjadrovať aj k neprávoplatným kauzám. Ďalším argumentom je, že momentálne nie som sudca, takže voľnosť vo vyjadrovaní je pochopiteľná.

Ako ste vnímali udalosti okolo Lučanského? 

Bolo to veľmi nešťastné. Bez ohľadu na pozadie musí každého zaraziť, čo sa stalo. S veľkým odporom som sledoval, ako sa na tom priživujú všelijaké politické aj nepolitické elementy. Nikto nebral veľký ohľad na Lučanského a jeho rodinu.

O jeho väzbe rozhodovala Pamela Záleská, ktorú Robert Fico označil aj s našou kolegyňou Monikou Tódovou za súčasť justično-mediálnej skupiny. Nebolo namieste sa tejto sudkyne zastať? 

Ide o tak mimoriadne morálne pevnú a profesionálne zdatnú sudkyňu, že obhajovať ju a jej verdikty je nosením dreva do lesa. Najmä ak ju haní nejaký plytký politik.

Čo si myslíte o stretnutiach sudcu s novinárom?

Nie je to problém, ale ich vzťah musí byť vyvážený a obaja si musia uvedomovať, že jeden je novinár a druhý sudca. Verejnosť však vo všetkých takýchto vzťahoch vidí nekalé praktiky, lebo v minulosti sudcovia jej dôveru neraz sklamali.

Zotavuje sa justícia z vĺn zatýkania z minulého roka? 

Nemá ako. Vysvetlím to. Začiatok zotavovania nastane až po prvých rozsudkoch. Prvý predpoklad zotavovania sa je totiž to, že človek identifikuje, že je chorý, vyliečil sa a uzdravuje sa. To platí aj pre „chorú“ justíciu. Tie prvé štádiá sme ešte neprekonali.

Ján Mazák. Foto – TASR

Ján Mazák (66)

V roku 1980 začínal na Krajskom súde v Košiciach, po troch rokoch sa stal námestníkom predsedu mestského súdu a v roku 1990 začal súdu predsedať. V roku 1998 sa stal ako nominant SOP štátnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti. V rokoch 2000 až 2006 bol predsedom Ústavného súdu.

V roku 2006 odišiel na Súdny dvor Európskych spoločenstiev, kde pôsobil ako generálny advokát. Vo funkcii skončil po šiestich rokoch. Po zvolení Andreja Kisku v roku 2014 za prezidenta sa stal jeho poradcom. Okrem toho pôsobil aj ako pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. V roku 2020 sa stal nominantom parlamentu v súdnej rade. Navrhol ho poslanec SaS Alojz Baránik. Koncom júna vystriedal vo funkcii predsedu Lenku Praženkovú. Zvolilo ho 13 členov súdnej rady.

 

Leave your comments

0
terms and condition.

Comments (1)

  • Guest (Dalibor Kotacka)

    Akou vakcínou ste sa dali na výzvu ministerky Kolíkovej zaočkovať ??
    Ani ja som v živote nemal chrípku , budem mať 73 rokov , ale v živote by som sa nedal zaočkovať americkou vakcinou , rozum ste potratili , alebo je to len vyjadrenie servility voci najlepšim " priateľom " Slov. republiky ??
    Svoju servilitu voči USA ste už viackrát dokázali , keď ste odložili moju sťažnost voči porušeniu Ústavy SR vo veci , v ktorej hlavnú úlohu zohrali USA a Slováci sa poslušne podrobili !! Moju sťaznosť ste mali v rukách ešte v limite 3 rokov , mohli ste to riešiť , namiesto toho ste sa stali poradcom úžerníka Kisku spolu s podvodníkom Bútorom , ktorý celú tú moju vec spískal !!
    Šikuta , ktorý zase zamietol moju sťažnost voči SR za porušenie ľudských práv v Štrasburgu je Váš priateľ ?? Nuž --
    --vrana k vrane sadá , to mi je výhra pre Slovensko , ste tam len banda oportunistov , veď na Súdnu radu som neraz písal , ale bez reakcie ...
    Aby som na Vás nebol len negatívny a doslova zlý , medzi sudcami , ktorí sa postavili proti Vám je aj sudkyňa Frimmelova a podľa mňa , tá by mala čušať ako voš pod chrastou !! Podpísala sa pod rozsudok , v ktorom 3 sudkyne KSBA KLAMÚ čierne na bielom , ani na to mi Súdna rada neodpovedala , več čože taký Kotačka ...
    Takí ako Vy , Šikuta , Bútora , Kiska a zradcovskí úradníci MZVSR spolu s GPSR a min. " spravodlivosti " --- sa mi svojim arogantným prístupom k občanovi štátu , ktorý podla Vás už prestáva byť " právny " postarali o krásne dožitie s každodennou nočnou morou a stále silnejúcim pocitom --- v akom bordeli som to preboha skončil ....

You are here: Home About Us Statutory Representatives Slovenské kategórie Dokumenty Externé Ján Mazák: Ministerka by mala hľadať pri súdnej mape kompromis. Súdnictvo je rozoštvané

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners