Kauza Kočner nemusela nikdy nabrať také obludné rozmery. Zlyhali špičky štátu

| domov.sme.sk | 9. jan 2020 | Peter Kováč |

Zdroj: SITA

BRATISLAVA. Stiahli sa do úzadia, odstúpili z pôvodných funkcií a proti niektorým sú vedené disciplinárky. Ďalší len v tichosti vyčkávajú.

Uplynulé mesiace priniesli prehľad nielen o tom, čoho všetkého bol schopný mafiánsky podnikateľ Marian Kočner, ale aj o tom, ako mu v tom pomáhala sieť "jeho" sudcov, prokurátorov či vyšetrovateľov.

Ukázalo to, ako tesne sa súdna moc primkla k politikom a vládnym garnitúram, ktoré sú pri moci. A práve to vytvorilo spleť "našich ľudí", ktorí ilustrujú najhoršiu formu toho, ako môže vyzerať krajina s takýmito funkcionármi na čele najdôležitejších inštitúcií.

"To je živná pôda pre korupciu, ktorá sa neprejavovala len v úplatkoch, ale aj v rôznych osobných výhodách, postupoch a iných odmenách pre 'ochotných sudcov'," hovorí bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák.

Téma spravodlivosti sa tak pred voľbami stáva pre strany, ale aj pre obyčajných ľudí, opäť zaujímavou a kľúčovou.

Kým totiž napríklad aj Kočner stojí pre viaceré kauzy pred súdom, kde mu len za objednávku vraždy Jána Kuciaka hrozí doživotie, skupinka jeho podporovateľov z justície ostáva nedotknutá. Výnimkou je len bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka, ktorého polícia pred Vianocami obvinila v súvislosti s Gorilou.

Nik zo sudcov, ale ani ďalších prokurátorov nebol napriek podozreniam vyplývajúcim zo správ v Kočnerovej Threeme obvinený z nejakého trestného činu alebo vyzlečený z talára. To síce hrozí pri disciplinárnych konaniach, ktoré proti dotknutým sudcom inicioval minister spravodlivosti Gábor Gál či Súdna rada, no aj tie sa odvolávajú "len" na morálne prehrešky a napríklad branie úplatkov vôbec neriešia.

Posúdenie toho, či skupinka Kočnerových ľudí na súdoch, prokuratúre a polícii porušovala zákony, tak ostáva na vyšetrovateľoch. Ešte v auguste minulého roka zadržali mobily šiestim sudcom a jednému prokurátorovi, no odvtedy mlčia.

"Špeciálny tím Hmla naďalej intenzívne pracuje, žiadne bližšie informácie o konkrétnych úkonoch v tejto chvíli nie je možné poskytnúť," vysvetľuje policajná hovorkyňa Denisa Bárdyová.

Práve potrestanie pošpinených sudcov, prokurátorov či policajtov je pritom momentálne kľúčové pre to, aby ľudia nestratili pocit, že na Slovensku ešte funguje právny štát, zhodujú sa analytici. Zatiaľ sa totiž ukazuje, že vyvodzovanie zodpovednosti skôr nefunguje, ako funguje, upozorňuje riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš.

"Prípad Kočner by mal byť dôvodom na generálne prešetrenie zodpovednosti a zlyhaní vo vyšetrovacích orgánoch za všetky Kočnerove kauzy za minulé desaťročie," vyzýva Šípoš.

Komu brala polícia mobily

  • Monika Jankovská, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave a bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti - disciplinárna komisia jej pozastavila výkon funkcie sudkyne, odvolala sa; zároveň však má na krku aj druhú disciplinárku, v rámci ktorej jej pred pár dňami taktiež pozastavili výkon;
  • Andrea Haitová, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave a Jankovskej sestra - Súdna rada navrhuje jej disciplinárne potrestanie;
  • Miriam Repáková, donedávna sudkyňa Okresného súdu Bratislava I, po kauze sa rozhodla vzdať funkcie sudkyne;
  • Vladimír Sklenka, sudca Okresného súdu Bratislava I, po kauze sa rozhodol vzdať funkcie sudcu;
  • Zuzana Maruniaková, sudkyňa Okresného súdu Bratislava V, minister spravodlivosti pripravil disciplinárku voči nej, ktorú však nepodal pre obavu, že by sa bila s trestným konaním, ktoré vedie polícia;
  • Bystrík Palovič, prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorému taktiež zadržali mobil

Otázka právneho štátu je zas podľa Pavla Žilinčíka zo Súdnej rady skôr hodnotením miery, keďže odpoveďou na ňu je jeho kvalita a to, či je priemerný, alebo podpriemerný.

"Ak by u nás právny štát nebol, vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy aj korupcie by išlo dostratena. Nie je to také nepredstaviteľné," hovorí Žilinčík.

Iná otázka podľa neho je, či inštitúcie fungujú, ako majú.

"A tu je pred nami taký kus práce, že si to asi ani neuvedomujeme. Či sa nám to nakoniec podarí, závisí od toho, aké rozhodnutia konkrétni ľudia v konkrétnych situáciách urobia," pokračuje Žilinčík.

Spolupracujúcich policajtov neriešili

Kauzy okolo Mariana Kočnera pritom v minulých mesiacoch ukázali, ako si vplyvný podnikateľ dokázal okolo seba vybudovať sieť spolupracujúcich ľudí, ktorí mu zabezpečovali beztrestnosť na všetkých úrovniach – od vyšetrovania, ktoré pokrývajú policajti a prokurátori, až po sudcov. Tí mu mali zároveň zabezpečiť aj úspech v jeho obchodných sporoch.

Pomôcť si vďaka nim chcel pri ovládnutí Technopolu alebo pri vyplatení zmeniek televízie Markíza v celkovej hodnote asi 69 miliónov eur.

"Myslím, že keby sa dôsledne a efektívne využívali existujúce prostriedky, dalo sa tomu zabrániť," hovorí o Kočnerovom svete kontaktov a známostí advokátka Eva Kováčechová spolupracujúca s organizáciou Via Iuris.

Dvojica policajtov už v roku 2010 vyšetrovala v Kočnerov prospech kauzu bytovky Glance House, na ktorú aj v tom čase upozorňoval denník SME.

Podobne zas Jombík za zvláštnych okolností stopol kauzu predaja hotelov na Donovaloch, pri ktorej si Kočner zabezpečil osemmiliónové vratky daní.

Na to, že argumentácia vyšetrovateľa nesedela s faktami, pritom ešte v júni 2017 upozornil zavraždený novinár Kuciak, no pre dotknutých vyšetrovateľov to nemalo nijaké dosahy.

Sťažnosti na postupy dvojice vyšetrovateľov v kauze bytovky zmietla policajná inšpekcia zo stola ešte v roku 2011 a bez trestu ostal Jombík aj v dépeháčkarskej kauze na Donovaloch.

Prípad sa pohol až po tom, ako prípad pridelili inému vyšetrovateľovi a Kočner je v prípade momentálne obvinený z trestného činu neodvedenia dane a poistného.

Na to, aby sa stíhala korupcia na najvyšších poschodiach, by ju museli tí najvyšší predstavitelia páchať.

Robert Kaliňák, exminister vnútra v roku 2017

Prešetriť postupy policajtov mohol dať už pri prvotných pochybnostiach o riadnom vyšetrení vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar, no neurobil to.

Rovnako nepovolal inšpekciu ani exminister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru.

Šéfom policajnej inšpekcie bol v tom čase súčasný policajný prezident Milan Lučanský, ktorý po nástupe do terajšej funkcie sám pripustil, že stíhaniu Kočnera pomohlo odstavenie dvojice Jombík a Barochovský. V rámci inšpekcie ich vraj neriešil preto, lebo nemohol.

"Mne na nich žiadny podnet neprišiel a či sme sa nimi zaoberali možno operatívne, to by som ani nemohol povedať," vysvetľoval Lučanský pre SME pred dvoma rokmi po tom, ako sa z neho stal šéf polície.

Jombík aj Barochovský sú od začiatku minulého roka vo výsluhovom dôchodku. O odchod do civilu požiadali štyri mesiace po zadržaní Kočnera.

Keďže obaja sú dodnes bez akéhokoľvek trestu, v lete minulého roka na nich dala podnet na policajnú inšpekciu opozičná politička Veronika Remišová zo strany Za ľudí. Vysvetľovala to tým, že inšpekcia má právomoc riešiť aj bývalých policajtov.

Ani tentoraz to však zatiaľ nevyzerá na trest pre dvojicu. "Úrad inšpekčnej služby vo veci naďalej koná," reagovala Petra Friese z ministerstva vnútra.

Zaspala aj prokuratúra

Viaceré indície ukazujú, že bez viny neboli ani viacerí prokurátori, ktorí zabezpečujú dozor nad každým vyšetrovaním. Stopnuté kauzy Kočnera zakaždým prikryli, čo si ich nadriadení nevšímali.

Najviditeľnejšie to ukázali správy z Threemy, ktoré zachytávajú aj možné úplatky pre prokurátora Bystríka Paloviča z Okresnej prokuratúry Bratislava I a takisto pre jeho kolegov. Pochybnosti o niektorých prokurátoroch však existovali už oveľa skôr.

Keď napríklad Okresný súd Bratislava II v januári 2018 v rámci jedného z rozsudkov ku kauze Glance House upozorňoval na pochybné vyšetrovanie či absurdné vyčíslenie údajnej škody prokurátorkou Máriou Trstenskou, prokuratúra to odmietla prešetriť.

"Generálna prokuratúra sa štandardne nevyjadruje k trestným veciam, ktoré súdy ešte právoplatne neukončili," znelo v tom čase vysvetlenie prokuratúry.

Na tomto postoji sa pritom veľa nezmenilo. Ministerstvo vnútra hovorí, že o preskúmanie spisových materiálov a postupu vyšetrovateľov požiadalo Generálnu prokuratúru a inšpekcia bude môcť zasiahnuť až po prípadnom konštatovaní pochybení. Nič také však zrejme nehrozí.

"Neboli zistené závažné procesné pochybenia či porušenie práv obhajoby," reagovala hovorkyňa špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Práve kauza Glance House pritom ukázala mimoriadne šťastie nielen Kočnera, ale aj jeho kamaráta a bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku.

Napriek pôvodným očakávaniam polícia po 950-dňovom vyšetrovaní dospela k záveru, že Kočner s Trnkom sú v prípade iba svedkami, a nie obvinenými.

Šťastie mal potom Trnka aj druhýkrát, a to v rámci disciplinárky vedenej pre jeho chybný postup z mája 2012, pri ktorom umožnil prepis bytovky, na ktorej bola plomba. Podľa prvých záverov disciplinárnej komisie mal prísť o funkciu prokurátora, no po tom, ako sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal, sa kauza mesiace naťahovala. A to až dovtedy, kým bola premlčaná a Trnka mohol bez ďalších problémov ostať prokurátorom.

Reakcia prokuratúry? Rozhodnutie najskôr niekoľko týždňov tajila a neskôr ho na webe údajne omylom zaradila medzi rozhodnutia z úplne iného roka.

Aj po odhaleniach v predošlých mesiacoch ostáva presvedčená, že došlo skôr k osobným zlyhaniam jednotlivcov a nejde o väčšinové správanie v justícii.

"Naša právna úprava týkajúca sa pôsobenia sudcov či prokurátorov je pomerne explicitná a podrobná, možno dokonca podrobnejšia než v krajinách západnej demokracie. Aj minulý rok nám však ukázal, že problémom je osoba sudcu či prokurátora," hovorí Kováčechová.

Signál, že zlyhali špičky orgánov činných v trestnom konaní, je aj to, že proti Kočnerovi nikto včas nezakročil napriek tomu, že na dianie okolo mafiánskeho podnikateľa upozorňovali mimovládky i médiá roky.

Ako príklad by mohli poslúžiť Kočnerove kauzy končiace sa známym výsledkom "skutok sa nestal". Dlhodobo totiž bolo verejne známe, že takúto koncovku majú všetky prípady týkajúce sa Kočnera, ktoré chytili do rúk banskobystrickí vyšetrovatelia elitného policajného útvaru NAKA Štefan Jombik a Jaroslav Barochovský.

Do trestania Trnku sa jeho nástupcovi Jaromírovi Čižnárovi nechcelo ani v minulých mesiacoch. Disciplinárku nenavrhol ani po tom, čo sa na verejnosť dostala nahrávka z leta 2014, na ktorej Kočner úkoluje Trnku v čase, keď riadil prokuratúru.

"Tento (disciplinárny návrh) je absolútne vylúčený, pretože objektívna premlčacia lehota uplynula pred niekoľkými rokmi," opakovane tvrdil Čižnár.

Názor zmenil až koncom októbra - deň po zverejnení videa, na ktorom vidno, ako Kočner inštaluje v Trnkovej kancelárii skrytú kameru. Nahrávka pochádza pravdepodobne z roku 2000.

Čo sa zmenilo, že po mesiacoch čakania napokon bolo možné konať, Čižnár dosiaľ nepovedal.

Bývalý generálny prokurátor má v súčasnosti už nielen pozastavený výkon funkcie prokurátora, no je aj obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Odlišné svety v Súdnej rade

Objektívne sa však dá konštatovať, že nie všetky z Kočnerových aktivít mohli vedúci funkcionári zachytiť. Platí to napríklad o snahe zaviesť vírus do systému náhodného prideľovania spisov na súdoch či o vyratúvanie pravdepodobnosti, ktorý sudca dostane na stôl jeho prípad.

Údaje k týmto interným veciam poskytoval Kočnerovi podľa Threemy priamo podpredseda Okresného súdu Bratislava I Vladimír Sklenka.

Dbať o dodržiavanie pravidiel sa pri Kočnerovi pokúsila napríklad exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, a to pri spomínaných zmenkách televízie Markíza.

Keď sa časť z nich dostala v roku 2017 na petržalský okresný súd, Žitňanská chcela situáciu okolo nich preventívne preveriť. Tri spisy si preto zo súdu vyžiada a dala skontrolovať, no rezort vtedy žiadne pochybenia nenašiel. Predsedu súdu však ministerstvo požiadalo, aby "dohliadol na plynulý priebeh týchto konaní a taktiež, aby ministerstvu v pravidelných intervaloch zasielal správu o stave daných konaní".

Zvláštnosti okolo prípadu sa ukázali až o rok neskôr, keď o pravosti zmeniek za 8,3 milióna eur rozhodla sudkyňa Zuzana Maruniaková bez toho, aby skúmala pravosť podpisov.

"Tak prvé kolo máme. Ďakujééééém," napísal v tom čase Kočner Jankovskej, ktorá mu robila spojku s Maruniakovou.

Treba dostať do kľúčových pozícií najlepších, teda tých, ktorí preukázali silu charakteru v ťažkých rozhodnutiach. Musí sa skončiť obdobie, keď sa funkcie obsadzovali priemernými a prispôsobivými, hlavne aby boli "naši". Musí sa skončiť éra ja tebe, ty mne.

Pavol Žilinčík, člen Súdnej rady

"Supeeeeeer, teším sa, jedno máme z krku, jupiiiii," odpísala Jankovská.

Súdna rada v októbri navrhla šéfke rady Lenke Praženkovej, aby na Maruniakovú podala disciplinárny návrh.

S jeho podaním však najprv vyčkávala s odôvodnením, že ešte potrebuje ďalšie informácie o jej prípade.

Maruniaková preto prišla členom rady ešte v novembri vysvetľovať, ako to bolo pri jej rozhodovaní o zmenkách. S médiami však komunikovať odmietla.

Špeciálna komisia zriadená na prešetrovanie sudcov z Threemy vtedy nevedela povedať, či bude trest pre Maruniakovú žiadať opätovne.

Disciplinárku na Maruniakovú napokon Praženková dodnes nepodala.

Naopak, disciplinárne návrhy od nej prišli na Jankovskú, ale napríklad aj na Sklenku, ktorý sa medzičasom už vzdal funkcie sudcu. Kritiku si však Súdna rada vyslúžila aj napriek tomu. Trvalo jej totiž mesiace, kým sa rozhýbala.

Mlčanlivosť sudcovského a prokurátorského stavu a tiež zdĺhavosť v konaní Súdnej rady radí Kováčechová k hlavným problémom justície.

"V posledných mesiacoch síce bolo počuť aj kritické hlasy spomedzi sudcov či prokurátorov, stále je to však skôr ojedinelé gesto ako tradícia. Či už to nazveme falošná kolegialita, strach, alebo nezáujem, každé mlčanie v situácii, keď treba kričať, je devastačné pre vnímanie spravodlivosti na Slovensku verejnosťou," upozorňuje advokátka.

Kritické hlasy na pomalú samoočistu sa pritom ozývali aj z radov samotných členov Súdnej rady, no tie sa ukázali ako menšinové.

"Treba povedať, že názorovo sa v niektorých otázkach stretajú v rade úplne iné svety, takže to trvalo dlhšie," vysvetľuje Žilinčík, ktorý v rámci Súdnej rady patrí k "reformnému krídlu". Dodáva však, že prístup členov rady sa časom zmenil a v súčasnosti postupuje rada dobre.

"Či to však bude trvalý trend a či sa pôjde do hĺbky, to sa len ukáže," dodáva Žlinčík.

Výmena ľudí? Čižnár odíde v lete

Čo by malo v nasledujúcom období nastať, aby sa podobné veci už neopakovali? Skúšať podplácať a manipulovať policajtov či prokurátorov sa vždy bude niekto pokúšať a niektorí podľahnú, odpovedá Šípoš.

"Kľúčové však je, aby existoval dostatočný počet charakterných ľudí, ktorí ten nátlak odmietnu, a aby systém takéto zlyhania čo najrýchlejšie odhalil a potrestal. Tomu by pomohol jednak výber čestných ľudí – špičky vyberá parlament, ale aj zvýšená transparentnosť," vysvetľuje Šípoš.

Rovnaký názor má aj Žilinčík, ktorý prízvukuje, že ak sa v spoločnosti toleruje podvádzanie, vybavovanie, známosti a obchádzanie pravidiel, je naivné myslieť si, že v súdnictve to bude zásadne iné.

"Tón v riadení justície určovali ešte donedávna ľudia, ktorí buď sudcami nikdy nemali byť, alebo mali justíciu opustiť niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov," upozorňuje s tým, že práve títo ľudia nový nezávislý systém prispôsobili svojim potrebám a vychovali si aj nasledovníkov.

"Súdna rada bola predovšetkým orgánom na prerozdeľovanie moci v súdnictve a na umiestňovanie kamarátov do funkcií. Toto sú dôsledky," upozorňuje Žilinčík s tým, že práve preto spoločnosť potrebuje viac sudcov, prokurátorov a policajtov s charakterom, a to hlavne na dôležitých miestach.

Príležitosť na to bude už v lete, keď by sa mal meniť generálny prokurátor, keďže Čižnárovi sa končí funkčné obdobie. Práve voľbu jeho nástupcu označila za kľúčovú udalosť tohto roku aj prezidentka Zuzana Čaputová. Avizovala, že by preto chcela vyvolať zmenu obsadzovania tohto postu.

Kým v minulosti volil šéfa prokuratúry parlament a vymenúval ho prezident, pričom nominovať mohli kandidátov len politici, podľa prezidentky by sa mala návrhová právomoc rozšíriť. Samotným voľbám by zároveň malo predchádzať verejné vypočúvanie kandidátov, ktoré prebiehalo aj pri voľbách kandidátov na ústavných sudcov.

Zmenu priebehu volieb šéfa prokuratúry sľubujú v predvolebnej kampani aj viaceré zo strán. Predstavu zhodnú s prezidentkinou má najmä koalícia PS-Spolu, z ktorej Čaputová vzišla aj ako prezidentská kandidátka.

Za zmenu pravidiel sa prihovára aj Kováčechová, ktorá pripomína, že spoliehať sa len na "dobrú ruku" parlamentu pri výbere sa nemusí oplatiť. Okrem modelu, ktorý platil pri ústavných sudcoch, by podľa nej pomohlo aj verejné hlasovanie poslancov, aby bolo jasné, kto koho podporil.

"Toto je minimum opatrení, ktoré by mohli prispieť k zvoleniu schopného a kvalitného generálneho prokurátora," vraví advokátka z Via Iuris.

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
You are here: Home Documents Slovenské kategórie Dokumenty Externé Kauza Kočner nemusela nikdy nabrať také obludné rozmery. Zlyhali špičky štátu

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners