Sudca Kliment: Nejde o zlyhania jednotlivcov, ale o systém s politickým krytím

| dennikn.sk | Monika Tódová | 5. novembra 2020 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Establišment prokuratúry bol zrastený s politickou mocou, hovorí kandidát na generálneho prokurátora sudca Juraj Kliment.

Sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment hovorí, že je zbytočne na konci celého trestného procesu, keď reťazec nemá adekvátny začiatok a na súd sa nedostanú tí páchatelia trestnej činnosti, ktorí by sa mali. Preto sa uchádza o post generálneho prokurárora, ktorého vyberajú poslanci Národnej rady. V rozhovore hovorí:

  • o tom, že na Najvyššom súde je po poslednej vlne zatýkania stav paniky a ohrozenia;
  • prečo písal s Petrom Tóthom knihy o kauze Cervanová;
  • o čom Dušan Kováčik vtipkoval krátko pred zadržaním;
  • v čom sa Robert Fico mýli, keď hovorí o prepustení mafiána Kudličku;
  • ako je to s politickými dohodami o poste námestníka prokuratúry, ak by bol zvolený za generálneho prokurátora.

Z hľadiska celého trestného procesu ste ako sudca Najvyššieho súdu na jeho konci. Keby vám napríklad v odvolaní pripadla vražda Jána Kuciaka, vy poviete, či je Marian Kočner vinný alebo nie. Prečo chcete prísť o túto moc a stať sa prokurátorom?

Motiváciou mojej kandidatúry je spoločenská a politická objednávka. Akcie ako Búrka, Plevel, Víchrica, väzobné stíhanie špeciálneho prokurátora Kováčika svedčia o tom, že prokuratúra a súdy sa nachádzajú na potápajúcej sa lodi. Prokuratúra bojuje o vlastné prežitie v ústavnom systéme štátu, či ostane samostatná alebo či sa zaradí pod vládu a výkonnú zložku.

Ako potenciálny generálny prokurátor budete mať moc, ale nebudete mať posledné slovo. Nebude vám to chýbať?

[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Vo viacerých mojich rozhodnutiach som konštatoval veľa pochybení prokuratúry, ktoré spočívali v tom, že nepostavila pred súd všetkých páchateľov danej trestnej činnosti. Najmä nie tých z vyšších poschodí. Prestáva ma baviť chytať mačku za chvost. Nebyť napríklad pri rozhodnutí nášho senátu vo väzobných veciach týkajúcich sa korupcie v justícii, tak by nebola Víchrica alebo ani Plevel. My sme určili trend z hľadiska právnej kvalifikácie aj z hľadiska rozsahu dokazovania. Áno, sme tí koneční, ale tí, ktorí sú na začiatku, nevykonávajú svoje oprávnenia tak, ako by mali. Z mojej strany ide o podanú ruku a pomoc: systém najskôr zastabilizovať a následne prokurátorov naučiť osobnej nezávislosti, aby mohli realizovať štandardný a vysoko profesionálny výkon ich právomocí. Zbytočne budem na konci celého reťazca, keď ten reťazec nebude mať adekvátny začiatok a nedostanú sa k nám tí páchatelia trestnej činnosti, ktorí by sa mali.

V akom režime ste teraz na súde ako kandidát na generálneho prokurátora? Dostávate na rozhodovanie nové veci? 

Ešte za rok 2019 som nemal vyčerpaných šesť týždňov dovolenky, ktorá by mi ďalší rok už prepadla. Čerpám ju od konca septembra a končím ju tento týždeň. Nápad máme plný a neodkladné veci rozhoduje senát v zložení doktor Hatala a doktor Štift a tretí zastupujúci člen.

Neobmedzuje vás to, že ste sudca, v kandidatúre a vo verejných vyjadreniach? Dejú sa veľké kauzy a vy ich veľmi nemôžete komentovať, lebo o nich možno budete rozhodovať. 

Obmedzuje ma to veľmi. Každý novinár sa snaží získať moje stanovisko ku konkrétnej veci, pričom v zmysle zákona o sudcoch je mojou povinnosťou zdržanlivosť. Veľmi ťažko sa mi potom pri konkrétych otázkach argumentuje. Na jednej strane sa k tomu, samozrejme, vyjadriť viem, ale na druhej strane musím byť zdržanlivý a potom možno vyzerám ako alibista. My dvaja sme spolu robili prvý rozhovor v máji tento rok po tom, čo som prijal nomináciu do súdnej rady. Položili ste mi zopár konkrétnych otázok k prebiehajúcim kauzám, a hoci som si veľmi dával pozor, tak niektorí bývalí sudcovia obvinení z korupcie alebo ich advokáti voči mne vznášali námietky zaujatosti a podávali podnety na disciplinárne stíhanie.

Kto podal podnet a prečo?

Napríklad bývalý sudca Richard Molnár. Nepáčilo sa mu, že som sa v rozhovore vyjadril, že zadržaní sudcovia by sa mali hanbiť. Ja som pritom povedal, že hanbiť by sa mali nielen tí, ktorí boli zadržaní, ale aj tí, ktorí doposiaľ mlčali, vedeli o tom a tolerovali to. Podľa jeho námietok som porušil princíp prezumpcie neviny a dopredu prejudikoval svoj názor. Je to tancovanie na tenkom ľade a ako sudca by som sa podľa nich nemal vyjadriť vôbec k ničomu. Na druhej strane títo obvinení sudcovia nekritizujú tých sudcov, ktorí sa verejne vyjadrujú k veciam, ktoré ani neprejednávajú, a prejudikujú opačné právne názory.

Myslíte napríklad sudcu Petra Šamka, ktorý kritizoval políciu a zverejnil celú Threemu?

Áno, toto sudcovi Molnárovi neprekáža, keď jeho kolega Šamko, ktorý zaňho ponúkal aj záruku, kritizuje orgány činné v trestnom konaní, a to spôsobom nehodným postavenia sudcu. A to, že zverejnil dôkaz v živej veci, to vôbec nevysvetlil. Vôbec by som sa nečudoval, keby bol za to Šamko stíhaný. V Nemecku na to, ak niekto zverejní dokument z prebiehajúceho vyšetrovania, existuje paragraf. Zo strany sudcu Molnára ide len o to, aby ma vylúčil z rozhodovania o jeho väzbe vrátane jeho ústavnej sťažnosti. O veci pritom rozhodoval celý senát, nie ja sám, a bolo to veľmi ťažké. Členom senátu je aj sudca Štift, ktorý je u nás na stáži, on je dokonca bývalým kolegom doktora Molnára. Vzniesol námietku zaujatosti, ale iný senát rozhodol, že nie sme vylúčení z vykonávania týchto úkonov.

Molnárovu ústavnú sťažnosť prijal Ústavný súd na ďalšie konanie. Prečo?

Nemôžem sa vyjadrovať k rozhodovacej činnosti Ústavného súdu, na tom rozhodnutí trvám a jeho správnosť potvrdil aj iný senát, ktorý predĺžil lehotu väzby do marca 2021. Išlo o mechanizmus rozhodovania o zaujatosti. Teraz sa rieši otázka, či formálno-procesné pochybenie malo za následok porušenie jeho práv v takej intenzite, že by malo dôjsť k jeho prepusteniu z väzby na slobodu. Vylučujem, že by k takému procesnému pochybeniu došlo, a keby aj, že by toto malo intenzitu materiálneho porušenia ústavnosti v zmysle doterajšej rozhodovacej praxe Ústavného súdu. Ústavný súd by mal byť vskutku zdržanlivý pri posudzovaní zložitých otázok väzobného stíhania.

V rozhodnutí o Molnárovej väzbe ste napísali: „Ak sa na ‚organizovanie‘ takejto korupcie nechá ‚zneužiť‘ sudca krajského súdu, ktorý by mal byť synonymom spravodlivosti, čestnosti a zákonnosti a ktorý sám posielal iné osoby do väzenia, potom nemožno argumentovať len výškou trestnej sadzby“. Je to v poriadku, že Molnár je stíhaný v sadzbe dva až päť rokov a nie je posudzovaný ako verejný činiteľ s vyššou sadzbou 5 až 12 rokov? Odôvodnenie pritom je, že nerozhodoval o svojej veci, ale ovplyvňoval sudcu Sklenku. No keby nebol sudca, nikdy by sa mu to zrejme takto nedarilo, nie? To isté aj Jankovská. 

Do takýchto detailov naozaj ako sudca nemôžem zachádzať. Je to práca orgánov činných v trestnom konaní, prípadne sudcu pre prípravné konanie a po podaní obžaloby to bude v kompetencii súdu. Vo väzobných rozhodnutiach sme už nejaký názor naznačili. Súd po podaní obžaloby a po upozornení procesných strán nie je viazaný právnou kvalifikáciou a môže ju aj sprísniť. Naposledy sa to stalo v prípade obžalovaného Kotlebu, kde ho samosudkyňa Sabová upozornila na možnosť prísnejšej kvalifikácie. Ak by som sa nestal generálnym prokurátorom a táto vec by mi napadla (bola pridelená – pozn. red.), tak sa k tomu ako sudca vyjadrím v rozhodnutí.

V rozhodnutí o Molnárovej väzbe ste písali aj o advokátovi Zoroslavovi Kollárovi, ktorého potom zatkli. Napísali ste, že získané dôkazy nasvedčujú tomu, že Molnár nemusel konať vo svojom vlastnom mene, ale práve na pokyn Kollára, čo by malo za následok aj zmenu trestnej kvalifikácie. Bývalá sudkyňa Katarína Javorčíková povedala, že o Kollárovi sa roky vedelo, ale neboli dôkazy. Vy ste vedeli o tom, kto je Zoroslav Kollár a aký má vplyv na súdy?

Opäť chcete, aby som komentoval osobu, ktorá bola obvinená, vzatá do väzby a toto rozhodnutie bolo napadnuté sťažnosťou, ktorá niekedy na budúci týždeň príde na Najvyšší súd a budeme o nej rozhodovať. Bratislava je veľmi malá, je to veľká dedina, kde sa každý s každým pozná. Nežijem v skleníku, nejaké informácie mám, a asi aj omnoho detailnejšie ako bežný občan, ktorý nežije touto agendou, ale nebudem ich teraz verejne prezentovať. Znalosť tohto prostredia sa prejavuje tým, že sa s určitými osobami nestretávam.

Spolu s Kollárom zatkli aj sudcov Najvyššieho súdu Jarmilu Urbancovú a Jozefa Kolcuna. Špecializovaný trestný súd vzal Urbancovú do väzby, ale o jej sťažnosti budú vlastne rozhodovať jej kolegovia. Dá sa to?

Pani Urbancová bola podpredsedníčkou Najvyššieho súdu a zároveň členkou správneho kolégia. Som zvedavý, ako sa s tým niektorí kolegovia vyrovnajú, aj v kontexte komunikácie z Threemy. V prípade rozhodovania o väzbe Mariana Kočnera predsa z Threemy vyplývajú podozrenia, že Urbancová niektorých kolegov z trestnoprávneho kolégia ovplyvňovala.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ale napokon mu nepodľahli, pretože ho do väzby vzali, hoci si Kočner napríklad myslel, že u sudcu Sopoligu vybavil, že ho jeho synovec sudca Mozner do väzby nevezme. 

Áno. Uvidíme, či niekto vznesie námietku zaujatosti, a bude veľmi záležať na tom, do ktorého senátu to napadne. Podobnú vec som zažil v roku 2008, keď na súd napadla trestná vec advokáta Polakoviča stíhaného pre korupciu. Išlo o známu kauzu advokátky Mešencovej, ktorá sa stala agentkou polície s cieľom usvedčiť týchto korupčných advokátov. Polakovič bol synom bývalého sudcu Najvyššieho súdu a všetci sudcovia z trestnoprávneho kolégia sa preto namietli a boli vylúčení. Nevylúčení sme boli len traja, štyria, medzi nimi aj ja, pretože som doktora Polakoviča nepoznal. Neskôr nás za túto kauzu chcel Harabin na podnet odsúdeného Polakoviča disciplinárne stíhať.

Urbancová je obvinená, že ovplyvňovala Sklenku a nosila mu peniaze. Ak takto fungovala pri Sklenkovi, môžeme len predpokladať, že to robila aj na Najvyššom súde pri vlastných kolegoch. Ak by zostala vo väzbe, mohlo by to mať vplyv na jej ochotu vypovedať a vlastne by mohla ohroziť aj sudcov Najvyššieho súdu, o ktorých vôbec nevieme, pretože zatiaľ vypovedá len Sklenka. Nie je to tak? 

Udreli ste klinček po hlavičke. Aj pre toto chcem ísť na generálnu prokuratúru. Aby to nebolo pozametané, ale aby to bolo dôsledne vyšetrené. Aby to zase nezostalo na polovičnej ceste, že tu budú obetní baránkovia a tí z vyšších pozícií už nie, pretože by mohli ohroziť napríklad aj politických reprezentantov a osoby z vysokých podnikateľských kruhov. Všetky tieto akcie svedčia o tom, že nejde o zlyhania jednotlivcov, ale o systémové zlyhanie s politickým krytím, to treba otvorene povedať.

Poznali ste Urbancovú a Kolcuna?

Kolcuna som poznal iba ako predsedu disciplinárneho senátu, ktorý prejednával návrh Harabina na mňa a Hatalu. Napokon za päť rokov nerozhodol a potom to nová predsedníčka Najvyššieho súdu stiahla, takže o návrhu sa nerozhodlo. S Urbancovou som neprichádzal do styku.

Aká je na súde po policajnej akcii Víchrica atmosféra?

Asi je tu stav paniky a ohrozenia. Nejde len o sudcov Urbancovú a Kolcuna. Nedávno bol medializovaný aj prípad kolegyne Wänkeovej, ktorá údajne ovplyvňovala inú sudkyňu z Krajského súdu v Žiline, tej vraj vyčítala, že vo veci spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní. Pre mňa je nepochopiteľné, že toto jej konanie bolo predsedom Najvyššieho súdu ohodnotené tak, že bol síce podaný návrh na jej disciplinárne stíhanie, ale navrhnutým trestom je napomenutie. Pani prezidentka pri inaugurácii podpredsedníčky súdu povedala, že v justícii sa nemajú do minulosti robiť hrubé čiary. Ale toto sa mi nezdá ako hrubá čiara do minulosti, ale rovno do budúcnosti.

Ste jediný neprokurátor, ktorý kandiduje za generálneho prokurátora. Vládna koalícia dávala najavo svoj záujem, aby bol zvolený práve neprokurátor. Mali by ste byť teda favorit. Máte sľúbenú politickú podporu premiéra?

Necítim sa ako favorit. Je to súťaž a je v nej sedem kandidátov. Národná rada si môže vybrať. Samozrejme, že vždy ide o politickú nomináciu, ale kandidát bude predložený pani prezidentke a hlava štátu rozhodne, či ho vymenuje alebo nie. Potom záleží už len na novovymenovanom generálnom prokurátorovi, aby výsledkami odprezentoval apolitickosť a nezávislosť.

Máte sľúbenú politickú podporu premiéra?

Zrejme keď som bol oslovený, tak nejaká podpora tu asi je. OĽaNO ma nominovalo aj do súdnej rady. Stotožnil som sa s nomináciou preto, že OĽaNO prezentovalo v rámci volebného programu boj proti korupcii bez ohľadu na to, z ktorej strany je korupcia realizovaná. Touto agendou som sa zaoberal roky. Chcel som v rámci súdnej rady tiež povedať sudcom, že nemáme byť závislí od politickej moci. Vlády prichádzajú a odchádzajú, my tu stále zostávame. Keď budeme rozhodovať tak, ako sa má, tak budeme skutočne treťou mocou v štáte. Establišment prokuratúry zlyhal práve v tomto momente – došlo k totálnemu zrasteniu s politickou mocou.

Dvaja poslanci SaS Alojz Baránik a Ondrej Dostál majú voči vám výhrady pre kauzu Cervanová. Myslia si, že ste odsúdili nevinných, a nie vrahov. Ako chcete presvedčiť SaS, aby vám dala podporu? 

Neviem, či to je názor celej SaS alebo len pánov Baránika a Dostála. V období pred oznámením kandidatúry som sa stretol iba s pánom Baránikom. Povedal som mu, že na rozsudku trvám a akékoľvek tvrdenia o nevine Nitranov považujem za laický a zaujatý názor. Knihami od Petra Tótha a Martina Hanusa sme splatili dlh pani Cervanovej. Dostalo sa jej zadosťučinenia nielen v rovine trestnoprávnej, ale aj v mediálnej. Na to isté čakajú aj ďalšie matky – pani Remiášová, Tupá, Kuciaková, Kušnírová – a poznám aj ďalšie, ktoré sú síce neznáme verejnosti, sú však známe sudcom a orgánom činným v trestnom konaní. Nechcem, aby tieto matky absolvovali to isté, čo absolvovala pani Cervanová. O tom rozsudku nemôžu byť žiadne pochybnosti. Roma locuta, causa finita, to znamená: Rím rozhodol, kauza skončila. Niekto chce prezentovať názor, že spoločnosť je preto rozdelená, ale ja si to nemyslím. Spoločnosť po faktoch zverejnených v troch knihách nemá žiadne pochybnosti o tom, že boli potrestaní skutoční páchatelia. Nepoznám nikoho z môjho okolia, kto by mal akékoľvek pochybnosti.

Ale dvaja poslanci pochybnosti majú a ich hlasy vám môžu chýbať. 

Pán Baránik chcel najviac, aby sa stal generálnym prokurátorom neprokurátor, a ide týmto sám proti sebe. Do voľby nejdem preto, že by som chcel funkciu. Chcem pomôcť tomuto štátu. Nová sudkyňa Najvyššieho súdu USA Amy Coney Barretová, ktorú nominoval Donald Trump, povedala, že je poctená a pokorná v službe tomuto štátu. Pozrite sa na profesora Mazáka, ktorý sa stal predsedom súdnej rady. Myslíte si, že túžil po tejto funkcii? Má 66 rokov, mohol by si užívať v Luxemburgu spokojný život. Ale povedal mi, že chce tomuto štátu niečo vrátiť, zvlášť v čase, keď vidí, v akom rozpoložení je justícia. Aj ja sa teraz pri ňom učím, a to sme sa predtým vôbec nepoznali. Do funkcie nejdem preto, aby som sa vozil na mercedese a mal ochranku. To je pre mňa absolútne nepodstatné. Veď mňa až po oznámení kandidatúry jeden prokurátor upozornil aj na to, že pôjdem dole s platom. To som si ani neuvedomil. Generálny prokurátor má nižší plat ako sudca Najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku Špecializovaného trestného súdu.

Ďalšia zásadná výhrada je, že ste písali knihu s Petrom Tóthom v čase, keď sme už všetci vedeli, čo je zač, aj sme o tom informovali. Veď ho vyhodili zo SME, pretože písal na objednávku, alebo sa zapájal do intríg voči Vladimírovi Palkovi a faxoval naňho anonymné trestné oznámenie v kauze odpočúvania Pavla Ruska. Aký budete mať ako generálny prokurátor odhad na ľudí, keď ste sa tu takto pomýlili?

Ja som Tótha do mediálneho priestoru neposunul. Posunul ho tam Alexej Fulmek. Keď SME oslavovalo svoje dvadsiate výročie, pozvali všetkých novinárov, ale Tótha nie. Viem, že to Fulmekovi prekážalo, rozprával sa o tom aj so Šimečkom a potom cez Natašu Ďuričovú z vydavateľstva Dixit prehovorili Tótha, aby o svojej minulosti, ktorú viacerí považovali za kontroverznú, napísal knihu. A tak vznikli Bežec a Komando 52 a obe knihy mali dosť veľký mediálny úspech.

Ale aj v nich klamal. Nič to nemení na tom, že Šimečka ho vyhodil za to, že bral peniaze za komentáre, robil intrigána a bol zároveň v SIS aj v novinách.

Tak ako vy ste nevideli do vnútorných procesov v justícii, tak som ja som nevidel do kuchyne SME a mediálneho priestoru. Neviem, či to, čo urobil vo vzťahu k Palkovi, nebola spravodajská hra. Neviem, ako skončilo trestné stíhanie vo vzťahu k nemu.

Zo zákona sa vypustila skutková podstata trestného činu, z ktorého bol obvinený, a z iného ho už neobvinili. Šimečka predsa verejne povedal, že za peniaze písal komentáre. 

Nezaregistroval som, že by Šimečka v tom čase o tom verejne hovoril alebo písal.

Vy ste nepochybovali o jeho charaktere?

Bola to extrémna situácia, ktorá si vyžadovala extrémne riešenie. Aké iné alternatívy sa mi ponúkali? Veď celý mediálny priestor bol presvedčený o nevine Nitranov. Paradoxom je, že mne sa toto spojenectvo vyčíta, ale spojenectvo médií a verejne činných osôb s odsúdenými vrahmi sa nikomu z nich nevyčíta.

Mohli ste to predsa napísať sám.

Ako by to vyzeralo? Ako sebaobhajoba. Navyše to vyžadovalo nejaký čas, more času a ja som mal tiež svoje dosť závažné kauzy. Bol som vtedy aj disciplinárne stíhaný a musel som sa venovať aj tomu, že predsedom súdu bol ešte Harabin. Deň mal len 24 hodín. Tam boli obdobia, že som bol šesť mesiacov každý deň v práci, aj v sobotu a v nedeľu. Spätne po bitke existuje vždy toľko generálov.

Toto nebolo po bitke. Už sa vedelo, čo je zač.

Aj kontroverzné osoby sa dajú využiť pre dobrý cieľ a myšlienku a vždy záleží od toho, kto ich vedie a riadi. Mohol by som uviesť niekoľko príkladov, aj z prostredia justície. A napokon aj z Threemy vidíte, ako sa o mne Tóth vyjadroval. Dehonestujúco, aj spolu s Kočnerom. Svedčí to o tom, že naša spolupráca bola naviazaná len na knihu a fakty, na nič viac.

Nebol váš názor na Tótha ovplyvnený aj pozitívnym prístupom bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Mitra, s ktorým hrávate golf?

Mitro mal na Tótha veľmi vyhranený názor, keď to poviem objektívne. Upozorňoval ma, aby som si v rámci tejto spolupráce dával na niektoré okolnosti pozor. Išiel som do toho ako znalý veci a znalý osoby dotyčného.

Ďalšia výhrada, ktorá zaznieva, je, že sa s vami nedá vyjsť a nič neodpúšťate, iba sekáte. 

To je zase charakteristika, ktorá sa nesie s mojou osobou, ale nezodpovedá pravde. Je pravda, že mám najviac zrušených a zmenených rozhodnutí, ale prevažne v prospech obžalovaných. Náš senát si to môže dovoliť bez toho, aby ho niekto upodozrieval, prečo to spravil. Sme vždy konzistentní a kontinuálni. Súdil som napríklad oboch slovenských takzvaných teroristov. Prvý z nich bol nešťastný mladý chlapec, ktorému dal veterinár utratiť fenku. Nemal ideálne rodinné zázemie, našiel sa v tom psovi a chcel sa pomstiť. Vyvrcholilo to útokom pri McDonalde v Košiciach. Vtedy bola na stole protiteroristická agenda, bolo to veľmi populárne a orgány činné v trestnom konaní vymysleli, že toto bude ich prvý terorista. Košické súdy na to naleteli a ten chlapec dostal 25 rokov. Bolo podané dovolanie a na verejnom zasadnutí bol na neho hrozný pohľad. Keď som sa ho opýtal, čo teraz robí vo výkone trestu odňatia slobody, tak povedal, že hnije zaživa. Niežeby som mal k nemu súcit, ale ten skutkový a právny stav nesedel. Zrušili sme to, povedali sme, že to nie je žiadny terorizmus, ale iba všeobecné ohrozenie. Keď majú košické súdy odsúdiť Varehu, tak vedia poprikrývať, čo sa dá, ale tu chceli ukázať svoju prísnosť. Nakoniec skončil s 11 rokmi. To je dosť veľký rozdiel. Náš názor potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva. Druhý terorista, ktorý posielal zásielky, jednu aj sem na ministerstvo spravodlivosti, dostal na Špecializovanom trestnom súde doživotie. Tiež sme to zrušili a dostal 14. Som prísny vo vzťahu k vedeniu procesu, to áno. Obhajca si u mňa nebude robiť, čo chce. Ani prokurátor. Obžalovaní v našom senáte vedia, že obhajoba musí byť uveriteľná a nemôže ísť o argumentácie, ktoré nás urážajú.

Vaša manželka je námestníčka generálnej prokuratúry. Prečo prijala od Jaromíra Čižnára túto ponuku?

Sme rovnaká krvná skupina a považovala to za výzvu. V tom čase išla dôveryhodnosť prokuratúry dole, prevalila sa toxická komunikácia námestníka Vaneka, ktorý musel z funkcie odísť. Myslím, že Čižnár sa nominovaním proreformnej prokurátorky snažil zachrániť posledné zvyšky dôveryhodnosti. Manželka je prokurátorkou na netrestnom úseku od skončenia práva a na generálnej prokuratúre je od roku 2001.

Juraj Kliment. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak by ste sa stali generálnym prokurátorom, vzdá sa svojej kariéry?

Nevidím dôvod, aby sa vzdávala pozície prokurátorky generálnej prokuratúry netrestného úseku, na ktorej kvalifikovane a úspešne pôsobí takmer 20 rokov. Samozrejme, že sa bude musieť vzdať svojej riadiacej funkcie.

Aj tak budete šéfovať vlastnej manželke?

To je šéfovanie cez tri stupne. Chcel by som, aby namiesto nej bola námestníčkou znovu žena. Túto tradíciu by som chcel zachovať, má to svoje veľké výhody. Potom je tam riaditeľ odboru a riaditeľ oddelenia. Manželka by ďalej pôsobila ako radová prokurátorka netrestného úseku a nevidím dôvod, aby išla na nižší stupeň prokuratúry.

Podpredseda Národnej rady Juraj Šeliga zo strany Za ľudí chcel, aby sa aj generálnou prokurátorkou stala žena. Videli ste takú kandidátku?

Takú ponuku dostala aj moja manželka, čo tiež považujem za ocenenie jej krátkeho účinkovania v riadiacej funkcii. Ale vzhľadom na stav, v akom sa prokuratúra nachádza, a na zmeny, aké si bude vyžadovať náprava, v prostredí prokuratúry takú osobu nevidím. Mimo prokuratúry takú osobu vidím jednu, je tiež zo sudcovského prostredia, ale ešte je na túto funkciu pomerne mladá a nemá potrebné skúsenosti. Musíte prejsť nielen životným, ale aj profesionálnym príbehom. Mojou veľkou výhodou je, že prichádzam ako sudca, budem mať prerušený výkon funkcie a budem sa mať kam vrátiť. Nebudem do ničoho tlačený a z funkcie môžem odísť aj o rok, o dva alebo o tri, keď by som zistil, že to nemá význam.

Ako manželka prijala informáciu o zatknutí iného námestníka generálneho prokurátora – Dušana Kováčika?

Ešte minulý týždeň s ním sedela na porade, kde on na tému svojho zatknutia aj žartoval. Všimnite si, ako chceli isté politické kruhy od začiatku zrušiť inštitúty špeciálnej prokuratúry a špeciálneho súdu. Ako sa o to zasadzoval Harabin, až im to napokon prešlo na Ústavnom súde, za toto rozhodnutie by som sa hanbil doteraz. Vzhľadom na tlak verejnosti však Robert Fico pochopil, že by mu to prinieslo zlé body, a tak sa zriadil Špecializovaný trestný súd. Ale povedali si, že keď tieto inštitúty nevedia zrušiť, tak ich aspoň ovládnu. Všimnite si, ako ovládali samotné prípravné konanie a že službu na súde mávali len štyria sudcovia.

Kováčik je stíhaný aj za to, že zabezpečil, aby Úrad špeciálnej prokuratúry nepodal sťažnosť voči rozhodnutiu sudcu Hrubalu, ktorý prepustil šéfa takáčovcov Kudličku na slobodu. Predseda Smeru Fico tvrdí, že to ste vy s Hrubalom pustili Kudličku. Ako ste v tejto veci rozhodovali?

S touto otázkou klopete na nesprávne dvere. To, prečo bol prepustený Kudlička, sa treba opýtať Kováčika a bývalej prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá proti rozhodnutiu nepodala sťažnosť. Keby sa to stalo, tak Kudlička by zostal vo väzbe. O tom existujú dôkazy, ktoré boli aj zabezpečené. Veď predtým sme rovnakým spôsobom právoplatne rozhodli aj o jeho predchádzajúcej žiadosti. Predseda Smeru a poslanec Fico zase len konšpiruje a odvádza tak pozornosť od Kováčika. Nie tak dávno to robil aj pri Jankovskej a všetci vieme, ako to nakoniec dopadlo.

Vašimi protikandidátmi sú samí prokurátori. Keby ste mali vybrať jedného z nich za generálneho prokurátora, kto by to bol?

Všetkých poznám zo svojej rozhodovacej činnosti. Viem, kde sú ich dobré stránky, zlé stránky a kde sú ich limity. Nebolo by fér, keby som to teraz hodnotil. V prípade, že by som bol zvolený a vymenovaný do tejto ústavnej funkcie, tak si viem každého z nich predstaviť na nejakej pozícii v rámci prechodu prokuratúry na profesionálny výkon. Rátal by som s nimi. Každý z nich má svoje veľmi dobré stránky, ktoré by sa dali využiť v prospech celej veci. Prokuratúra je ostrov moci, ku ktorému by nikto nemal doplávať. Na Slovensku si však toxickí jedinci na tomto ostrove vytiahli ležadlá a začali sa tu opaľovať. Pred dvomi týždňami som mal takmer dvojhodinový konferenčný hovor s Lenkou Bradáčovou, vrchnou štátnou zástupkyňou v Prahe. Tu je predstava o prokuratúre taká, že by mala postihovať excesy predchádzajúcej vládnej koalície. Nemaľujme si ružové okuliare, že u terajšej koalície nebude snaha niektorých členov si prilepšiť. Potom príde ten test osobnej nezávislosti, apolitickosti a statočnosti generálneho prokurátora. Ale prejaví sa to až výsledkami. Teraz je veľa kandidátov, ktorí hovoria, že beda tomu, kto sa na mňa obráti. Ale to by malo byť zrejmé už z minulosti jednotlivých kandidátov.

Citujete práve kandidáta Maroša Žilinku. Budete súhlasiť s politickým rozhodnutím, že Sme rodina vás podporí len vtedy, ak bude Žilinka prvý námestník generálnej prokuratúry?

Viem si každého z týchto kandidátov predstaviť, či už v riadiacej pozícii, alebo v pozícii, kde by pomohli zastabilizovať prokuratúru. Teoreticky si teda viem predstaviť v takej pozícii aj Žilinku. Budem musieť akceptovať hlasovanie.

Parlament nebude hlasovať o námestníkovi, ale o generálnom prokurátorovi. Takáto dohoda môže byť urobená iba v pozadí. Budete ju akceptovať?

Na jednej strane mi vyčítate, že som kontroverzný vo vzťahu ku kolegom a že nepoznám slovo kompromis, a na druhej strane nechcete, aby som prijal takýto kompromis. Áno, pokiaľ ide o spravodlivosť, statočnosť a čestnosť, tak kompromis nepoznám. Nemáme tu však sto proreformných prokurátorov, z ktorých by sme si mohli vyberať. Veď v justícii máme problém obsadiť výberové komisie a nájsť na jednotlivé pozície ľudí. Rovnaké personálne suchoty sú aj v prokuratúre.

Žilinka povedal, že sa kamaráti s Michalom Gučíkom. Nie je takéto priateľstvo nevhodné?

Ja takéto priateľstvá nemám.

Dobroslav Trnka sa kamarátil s Kočnerom. S kým sa kamarátite vy?

Som veľmi rodinne založený človek a aj v rámci svojej mimorozhodovacej činnosti mám veľmi uzavretý okruh kamarátov a dali by sa zrátať na prstoch jednej ruky. Ide o kamarátov, s ktorými, keď je možnosť, trávim športové víkendy. Jeden je majiteľom stavebnej firmy, druhý je z IT a ďalším je už spomínaný generál Mitro.

V našom májovom rozhovore ste hovorili, že by bol dobrým generálnym prokurátorom Daniel Lipšic. Teraz sa o ňom hovorí ako o možnom špeciálnom prokurátorovi. Ak celé zatýkanie príde až k politikom, bude sa to verejnosti javiť dôveryhodné vzhľadom na Lipšicovu politickú minulosť?

Ja si myslím, že tak ako aj do funkcie generálneho, tak aj do funkcie špeciálneho prokurátora by mal prísť neprokurátor a mal by tam prebehnúť zásah zvonku. Chcem, aby sa prokurátori naučili osobnej nezávislosti, že sú zodpovední sami za seba a za každú jednu vec, ktorú dozorujú. A toto keď sa naučia, tak budú postupovať v zmysle zákona napriek tomu, kto bude dosadený do vedenia politickou mocou. Keď Daniel Lipšic vykonával politickú funkciu, prezentoval svoju osobnú nezávislosť.

Takže nevidíte to riziko?

Riziko je aj v tom, že tam príde prokurátor, ktorý bude mať svoje limity a nebude chcieť ísť do tých najvyšších poschodí alebo realizovať trestnoprávne excesy súčasnej koalície. Áno, sú to oprávnené otázky a očakávam ich aj v rámci vypočutia na ústavnoprávnom výbore. Dajte mi desať kandidátov Lipšicových kvalít. On aj ako advokát ukázal, ako sa ma vykonávať skutočná obhajoba v prospech obvineného. Nie ťahať z klienta peniaze, sľubovať vzdušné zámky a aj tak ten klient nakoniec dostane desať rokov. Treba byť realistický. Ak sú dôkazy nepriestrelné, treba na rovinu povedať, že treba ísť do dohody. Iní advokáti si radšej nechávajú za obhajobu prelievať peniaze z trestnej činnosti na svoje účty.

Juraj Kliment (55) 

Narodil sa v Brezne. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. V rokoch 1990 – 1993 pôsobil ako sudca Obvodného súdu Bratislava II, v rokoch 1994 – 1999 ako sudca Mestského a neskôr Krajského súdu v Bratislave. V roku 1999 prešiel na Najvyšší súd. Od vzniku Špeciálneho súdu v roku 2004 rozhoduje jeho odvolaciu agendu, od roku 2006 ako riadiaci predseda senátu. V roku 2006 bol členom senátu, ktorý definitívne sprísnil a potvrdil tresty za vraždu medičky Ľudmily Cervanovej. Spolupodieľal sa na napísaní troch kníh o tomto prípade. Dve písal s Petrom Tóthom, jednu s novinárom Martinom Hanusom. Súdil ministrov, kauzu Osrblie, sudcov aj vysokých štátnych funkcionárov. Podieľal sa na päťdesiatich judikátoch a ôsmich stanoviskách Najvyššieho súdu, za rozhodnutie v kauze nástenkový tender získal v roku 2019 cenu Judikát roka. V apríli 2020 ho vláda vymenovala za člena Súdnej rady SR. Za generálneho prokurátora ho navrhol Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva SAV.

 

Leave your comments

0
terms and condition.

Comments (1)

  • V tom s vami absolútne súhlasím, pán Kliment. Je to systém, ktorý je vadný. Ale on nezlyhal. Tak je nastavený. Zlyhávajú len ľudia, ktorí cielene tento daný systém deformujú. Systém zlyháva až v bifurkačnom bode. Už sme tam?

    Aký je váš primárny cieľ a s kým ho chcete realizovať? Súčasný systém vám neponúka veľa možnosti na výber. To, že je nereformovateľný som tu písal už pred rokmi.

You are here: Home Documents Slovenské kategórie Dokumenty Externé Sudca Kliment: Nejde o zlyhania jednotlivcov, ale o systém s politickým krytím

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners