V Súdnej rade sú hlasy, že Praženková a Kosová stratili dôveru

| postoj.sk | 18. 10. 2019 Pavol Rábara | Martin Hanus |

Členov Súdnej rady sme sa pýtali, či dôverujú Praženkovej a Kosovej po zverejnení informácií, že boli na akcii, kde sa objavil aj Kočner.

 

V utorok sme zverejnili informáciu, že predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková a členka Súdnej rady Marcela Kosová sa v decembri 2017 zúčastnili na zabíjačke, ktorú organizovali advokáti z kancelárie IKRÉNYI & REHÁK. Na zabíjačku pozvali aj Mariana Kočnera, ktorý bol v tom čase už takmer tri mesiace obvinený z trestného činu.

Kočner v Threeme Monike Jankovskej aj sudcovi Vladimírovi Sklenkovi tvrdil, že sedel za jedným stolom aj s Praženkovou a Kosovou, tie pre Postoj reagovali, že len čo sa Kočner začal pohybovať v ich blízkosti, akciu opustili.

Praženková aj Kosová sú na čele novozriadenej komisie, ich úlohou je posudzovať kontakty sudcov s Marianom Kočnerom, ktorým polícia nedávno zhabala mobily. 

Pätnástich členov Súdnej rady sme sa opýtali, ako vnímajú účasť Praženkovej a Kosovej na advokátskej zabíjačke, kde bol aj Kočner, a či majú voči nim dôveru. Deviati členovia nám neodpovedali – odpoveď nám neposlal ani jeden nominant vlády v tejto rade (Ján Havlát, Branislav Jablonka, Magdaléna Hromcová), rovnako ani jeden nominant, ktorého presadila súčasná vláda v parlamente (Roman Huszár a Michal Mišík), nereagovali ani štyria členovia rady nominovaní sudcami (Ján Burik, Pavol Pilek, Katarína Pramuková, Erika Zajacová).

Svoje odpovede zaslali šiesti členovia, traja, ktorých nominovali sudcovia (Dušan Čimo, Miloš Kolek, Martin Michalanský) a traja nominanti prezidenta (Lajos Mészáros, Elena Berthotyová, Pavol Žilinčík).

Všetkým sme zaslali tieto dve otázky:

1. Majú Lenka Praženková a Marcela Kosová ako členky komisie Súdnej rady, ktorá preveruje kontakty sudcov s obvineným Marianom Kočnerom, naďalej vašu dôveru, keďže sa zúčastnili na zabíjačke z konca roka 2017, na ktorej sa v ich blízkosti pohyboval Marian Kočner?


2. Považujete za vhodné, aby sa sudcovia zúčastňovali na spoločenských podujatiach tohto typu, ktoré organizujú advokátske kancelárie?

Pavol Žilinčík: Mali by zvážiť členstvo nielen v komisii, ale aj v súdnej rade

1. Ono nejde len o zabíjačku. Dr. Praženková nominovala Dr. Jankovskú na sudkyňu Ústavného súdu. Po „výbuchu“ kauzy Threema absurdne zdržovala informovanie členov súdnej rady o svojich krokoch – jej vlastnú žiadosť na prokuratúru dala členom rady k dispozícii až po tom, ako som o jej praktikách napísal článok. Následne obe dámy patrili k tej časti rady, ktorá presadzovala názor, že v tejto situácii nemôžeme robiť vôbec nič: Nemáme totiž mená sudcov (hoci sme ich mali), nemáme informácie (ktoré sme si mali pýtať, prípadne ísť nahliadnuť do spisu), nemôžeme iniciovať disciplinárne konanie, lebo trestné konanie má prednosť (hoci nebežalo voči sudcom ani jedno z nich). Nemôžeme dotknutých sudcov pozvať na vypočutie, lebo na to nemáme paragraf, a keby aj prišli, nemôžeme sa ich nič pýtať.

V sumáre: len pod naozaj veľkým tlakom robia len tie najmenšie možné kroky. Tvárime sa, že robíme, čo sa dá, a pritom hľadáme dôvody, prečo sa nič nedá. Nie zabíjačka, ale tento ich alibisticko-formalistický prístup kladie otáznik nad ich členstvom v komisii. A v tomto kritickom období aj nad ich členstvom v súdnej rade. Podľa mňa by tam teraz mali prísť spomedzi sudcov ľudia, ktorí budú posúvať veci dopredu, a nie ich brzdiť.

2. Priznám sa, že až teraz pri kauze zabíjačka mi došlo, prečo sa zhruba pred rokom zdvihol v súdnej rade taký odpor proti môjmu návrhu, aby sme stanovili presnejšie a prísnejšie hranice pre styky advokátov a sudcov. Išlo vtedy o kauzu Sadovský – Bžán, a väčšina súdnej rady moje návrhy odmietla. Prijali sa len vágne pravidlá, ktoré v dileme nepomôžu a navyše sú odborne zle zadefinované.

Len ako anekdotu dodám, že pani predsedníčka dala tento bod na program jediného zasadnutia rady, o ktorom dva mesiace dopredu vedela, že sa na ňom nemôžem zúčastniť. Jedinou dobrou správou je, že táto doba nám dáva priestor na to, aby sme na takéto vážne témy začali nazerať inak. Len potom máme šancu, že prestaneme byť laickej aj odbornej verejnosti na smiech.

Miloš Kolek: Už by nemali byť členkami komisie

1. Lenka Praženková a Marcela Kosová by nemali byť členkami komisie preverujúcej kontakty sudcov s Marianom Kočnerom.
2. Je nevhodné, aby sa sudcovia zúčastňovali na zabíjačke organizovanej advokátskou kanceláriou.

Elena Berthotyová: Budem žiadať vysvetlenie

1. Dôvera je naštrbená, pretože o stretnutí s uvedenou osobou mali členov súdnej rady informovať. Minimálne pred voľbou do komisie, ktorá sa zaoberá sudcami, ktorým boli zaistené počítače a mobilné telefóny práve pre komunikáciu s uvedenou osobou.

Členkám komisie dám šancu vysvetliť okolnosti tohto stretnutia na najbližšom zasadnutí súdnej rady. Je dôležité, aby presvedčili nielen mňa, ale aj verejnosť, ak chceme, aby výstupy takejto komisie boli rešpektované a akceptovateľné.

2. Nepovažujem to za vhodné. Naopak, považujem za problematické, že členky komisie prijali koncom roka 2017 pozvanie na spoločenskú akciu tohto charakteru. Môj názor je konzistentný s postojmi, ktoré som prezentovala na súdnej rade dňa 24. 9. 2018, keď sme riešili výklad zásad sudcovskej etiky, vzťah sudca/advokát.

Súdna rada väčšinou hlasov zaviedla totiž princíp, že dlhodobé, neformálne vzťahy medzi sudcami a advokátmi vrátane spoločných športových aktivít, členstiev v športových kluboch, spoločných posedení, obedov a večerí sú bez ďalšieho bežné a akceptovateľné. S takýmto výkladom som vyjadrila nesúhlas v odlišnom stanovisku. Naďalej zastávam názor, že takéto vzťahy by nemali byť považované za bežné a akceptovateľné. Chceli sme dosiahnuť, aby to nesmelo byť akceptovateľné, nielen pre riziko existencie priestoru na vybavovanie sporov, ale aj pre riziko možnosti stretu sudcu so závadovými osobami.  

Nepodarilo sa nám presvedčiť väčšinu súdnej rady. Dnes začínam rozumieť tomu, prečo sme v súdnej rade neuspeli. Ak však slovenská justícia čelí takej masívnej nedôvere verejnosti, je našou povinnosťou urobiť všetko  preto, aby občan uveril, že o jeho spore rozhodne spravodlivo nezávislý a nestranný sudca, ktorý sa takým aj musí javiť. Môžeme si byť po zverejnení takýchto informácií istí, že nás takto verejnosť vníma?

Lajos Mészáros: Verejnosť tomu nebude dôverovať

1. V daných súvislostiach zrejme nie je ani prioritná dôvera členov súdnej rady, ale najmä dôvera verejnosti. Samozrejme, nemožno rozumne predpokladať, že za týchto okolností bude verejnosť komisii súdnej rady dôverovať.

2. Nie, nepovažujem za vhodné.

Dušan Čimo: Nie je vhodné chodiť na takéto akcie

1. Existenciu mojej dôvery k menovaným kolegyniam v danej situácii považujem za nie až takú závažnú – ide tu napokon o záležitosť veľmi subjektívneho rázu. Vzhľadom na naše odlišné postoje k otázke, aké sú možnosti súdnej rady, som však ani nemal žiadne prehnané očakávania. Oveľa podstatnejšie je však podľa mňa to, že pri hoci aj neželanom kontakte s osobou obvinenou zo závažnej trestnej činnosti, ku ktorej sa viaže činnosť komisie, sa mi javí prakticky nemožné z ich strany vyvrátiť objektívne existujúce pochybnosti o záujme dopracovať sa k nejakému takpovediac hmatateľnému výsledku.


2. Nie, nepovažujem to za vhodné. Sudca by mal byť v tomto veľmi zdržanlivý a uvedomiť si, že k objektívnemu vnímaniu jeho nezávislosti a nestrannosti patrí i schopnosť v čo najväčšom rozsahu eliminovať kontakty a väzby, ktoré by takéto vnímanie v očiach verejnosti (tú právnickú a odbornú nevynímajúc) spochybňovali.  

Martin Michalanský: Nemyslím, že konali v rozpore s etikou sudcu

1. Odpoviem len v krátkosti. Ak vychádzam z obsahu článku, ktorý som čítal, keďže iné informácie nemám, nepostrehol som u dotknutých osôb konanie alebo správanie sa, ktoré by bolo v rozpore s etikou sudcu. V prípade, že k takémuto náhodnému a ťažko predvídateľnému stretnutiu s osobou, ako je obžalovaný Kočner dôjde, považujem za podstatné, ako na to následne sudca reaguje, respektíve ako sa následne správa. Obsah vyjadrení a výrazových prostriedkov obžalovaného Kočnera podľa môjho názoru skôr potvrdzuje, že dotknuté osoby eticky nezlyhali.

2. Pokiaľ ide o účasť sudcov na obdobných spoločenských podujatiach, samotná účasť taktiež nie je podľa môjho názoru v rozpore s etikou sudcu, aj v tomto prípade je dôležité správanie sa sudcu, respektíve obsah rozhovorov. Rozoberanie konkrétnych neprávoplatne skončených vecí je, samozrejme, neprípustné. V prípade, ak vzťah advokáta a sudcu prerastie do bližšieho priateľstva, je povinnosťou sudcu v konkrétnej veci aplikovať príslušné ustanovenia procesných kódexov o oznámení zaujatosti (napr.§ 31 ods. 1, resp. § 32 ods. 1 Trestného poriadku, keďže som trestný sudca).

Foto – sudnarada.gov.sk

 

Leave your comments

0
terms and condition.

Comments (1)

  • Guest (Dalibor Kotacka)

    Zaujímavé , keď mi "sudkyňa" Helena TYKÁ a TÁRA --- je to v poriadku !! Akonáhle jej odpoviem , moja odpoveď je zašifrovaná a portál vždy uvádza "fatálny error " . Ale no --páni "provideri", keď sa vám moje príspevky nehodia do kariet , tak ich vymažte .

You are here: Home Documents Archive Slovenské kategórie Dokumenty Externé V Súdnej rade sú hlasy, že Praženková a Kosová stratili dôveru

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners