Kto sú kandidáti na šéfa prokuratúry, akú majú profesijnú minulosť a čo sa o nich hovorí v kuloároch?

Prokuratúra| webnoviny.sk | Andrea Fedorovičová | 09. 10. 2020 |

Foto: SITA/Ján Lörincz

Kandidáti na post generálneho prokurátora sú definitívne známi. Kým v piatok ráno sa hovorilo ešte len o troch menách, v priebehu dňa pribudli ďalšie. Poslanci Národnej rady SR tak budú voliť nástupcu Jaromíra Čižnára až spomedzi siedmich kandidátov. Webnoviny.sk prinášajú prehľad, kto sú jednotliví uchádzači o post šéfa generálnej prokuratúry, akú majú za sebou profesijnú minulosť a čo sa o nich hovorí v kuloároch.

Juraj Kliment

Juraj Kliment vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pôsobil ako predseda senátu na Mestskom súde v Bratislave. V súčasnosti je členom Súdnej rady SR a aktívnym sudcom Najvyššieho súdu SR. Do pozornosti médií a verejnosti sa dostal predovšetkým vďaka kauze Cervanová, v ktorej si však veľkú popularitu verejnosti nezískal.

Za povšimnutie na druhej strane stojí jeho konzistentnosť vo vzťahu ku Štefanovi Harabinovi, ktorému robil dlhé roky opozíciu. Práve Klimentov senát zároveň definitívne odsúdil páchateľov nástenkového tendra, dvoch bývalých ministrov Mariana Janušeka a Igora Štefanova, čím priniesol prelomový verdikt. Ide totiž o prvých politikov prvej línie, ktorí sedia v slovenskom väzení za to, že niečo rozkradli. Za sebou má tiež prípad sériového vraha Ondreja Riga a proces z roku 1995 s Róbertom Mattom a Viliamom Hauserom, ktorí prepadli sklad vietnamských podnikateľov, čo skončilo smrťou troch mužov, dvoch žien a niekoľkomesačného dieťaťa.

Klimentovo meno sa spomína aj v Threeme. Podnikateľ Marian Kočner, toho času vo väzení, ho neznášal a dehonestujúco sa o ňom mala vyjadrovať aj sudkyňa a bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, pre ktorú tento rok inicioval odvolávanie predsedníčky súdnej rady Lenky Praženkovej.

Viacerí označujú Klimenta ako rázneho a prísneho v rozhodovaní, no zároveň transparentného a odvážneho sudcu s hodnotovou kontinuitou, ktorý má dostatočný drive na to, aby dokázal v súčasnej dobe urobiť potrebné rozhodnutia. Jeho senát je známy tým, že vracia kvantá oslobodzujúcich rozsudkov Špecializovaného trestného súdu. Je teda celkom pravdepodobné, že by bol nekompromisný aj voči stíhaným politikom a veľkým „rybám“.

Jozef Čentéš

Jozef Čentéš je prokurátor a vysokoškolský pedagóg. V roku 1991 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, v roku 2008 bol habilitovaný na docenta v odbore trestné právo a v roku 2014 vymenovaný za profesora. Profesorské konanie však absolvoval na Masarykovej univerzite, nakoľko vtedajší prezident Ivan Gašparovič dal v tom čase „neformálne najavo“, že by Čentéša za profesora nevymenoval.

V roku 1991 začal Čentéš svoje pôsobenie na Mestskej prokuratúre, v nasledujúcom roku zložil prokurátorské skúšky a bol vymenovaný za prokurátora. Na Generálnej prokuratúre SR pracuje od roku 1999, od roku 2004 vo funkcii zástupcu riaditeľa trestného odboru. Okrem toho v súčasnosti pôsobí ako vedúci katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

V roku 2011 Čentéš dozoroval kauzu odpočúvania novinárov denníka Pravda, riaditeľa TA3 a desiatok civilistov vojenskými agentmi. Vtedajší minister obrany Martin Glváč v roku 2014 kritizoval Čentéša za jej pomalé vyšetrovanie. Podľa denníka Pravda držal Čentéš kauzu tri roky v šuflíku. Čentéš sa voči tomu verejne ohradil a v roku 2015 trestné stíhanie zastavil. Vznesené obvinenia totiž podľa neho vyšetrovanie nepotvrdilo.

Jozef Čentéš
Kandidát na generálneho prokurátora Jozef Čentéš. Foto: SITA/Marián Peiger

Čentéšovi post generálneho prokurátora už raz unikol. Národná rada SR ho v roku 2012 zvolila za šéfa prokuratúry, no vtedajší prezident Gašparovič ho odmietol vymenovať. Zdôvodnil to pochybnosťami, ktoré sprevádzali voľbu v parlamente, ako aj tým, že ako prokurátor skartoval výpoveď vtedajšieho poslanca Igora Matoviča (OĽaNO) o korupcii v politike. Podľa Čentéša išlo o omyl. Ústavný súd SR v Košiciach koncom roka 2014 skonštatoval, že týmto došlo k porušeniu základných práv Čentéša, prezidentove rozhodnutie zrušil a Čentéšovi priznal odškodné 60-tisíc eur, z ktorého Čentéš väčšinu daroval detskému hospicu.

Čentéša označujú za odborníka na trestné právo a výborného pedagóga, ktorý je dobre hodnotovo nastavený. Niektorí však v rámci neoficiálnych rozhovorov hovoria, že si nie sú istí, či by bol vhodný ako generálny prokurátor pre „tieto časy“. Nazdávajú sa, že by príliš nevybočil zo kostnateného systému a pre generálnu prokuratúru by nepredstavoval veľkú reformu.

Ján Šanta

Ján Šanta ukončil v roku 1990 Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, titul JUDr. získal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1998. Od roku 2004 je prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry. Predtým pracoval na prokuratúrach v Humennom, Košiciach aj v Prešove.

Prednáša o ekonomickej a drogovej kriminalite, napísal jednu monografiu a je tiež spoluautorom troch kníh. Šanta ako prokurátor obžaloval podnikateľa Jozefa Majského aj Mikuláša Varehu, ktorý neodvádzal a krátil dane s poistným za desiatky miliónov eur.

Dozoroval tiež útok hackerov na Národný bezpečnostný úrad. Je známy najmä z kauzy falošných zmeniek TV Markíza, ktorých preplatenie si od televízie a Pavla Ruska nárokoval Marián Kočner.

Od 1. septembra dozoroval tiež dlho sa vlečúcu a náročnú kauzu podvodu na nebankovky Horizont Slovakia a BMG Invest, za ktorou stál podnikateľ Jozef Majský. Ako špeciálny prokurátor rozhodol o zastavení vyšetrovania v kauze fiktívneho financovania SDKÚ.

Po verejnom vypočutí kandidátov na generálneho prokurátora označila Transparency International Slovensko Šantu za najpresvedčivejšieho a najrazantnejšieho.

SÚDY: Pojednávanie v kauze zmeniek
Prokurátor Ján Šanta Foto: SITA/Alexandra Čunderlíková.

Maroš Žilinka

Maroš Žilinka je vedúci prokurátor na Úrade špeciálnej prokuratúry. Vedie odbor venujúci sa ekonomickej kriminalite, ktorý je v súčasnosti považovaný za jeden z najfunkčnejších. V čase, keď bol Daniel Lipšic na ministerstve spravodlivosti, Žilinka bol jeho štátnym tajomníkom.

Žilinka sa vo svojej praxi snažil brojiť najmä proti daňovým podvodníkom, pričom významne pohol aj s vyšetrovaním Kočnera. Akonáhle v kauze Donovaly skonštatoval, že jeho kolegyňa Mária Trstenská nepostupovala správne, keď nezačala vo veci stíhanie, začali sa oň zaujímať ľudia, ktorí sú dnes stíhaní za objednávku vraždy Petra Šufliarskeho a Lipšica.

Podľa kolegov z praxe Žilinka nemá za sebou žiadne kontroverzné rozhodnutia. Je to skôr konzervatívny človek, ktorý podľa Rady prokurátorov pravdepodobne nebude na Generálnej prokuratúre SR veľmi otvorený revolučným zmenám.

Maroš Žilinka
Foto: archívne, SITA/Diana Černáková

Rastislav Remeta

Rastislav Remeta je prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici. Kedysi pôsobil na generálnej prokuratúre na odbore, ktorý mal pod vedením Evy Mišíkovej na starosti organizovaný zločin a mafiu a z ktorého sa následne stal Úrad špeciálnej prokuratúry.

Z generálnej prokuratúry odišiel na krajskú pre napätie s Petrom Šufliarskym a ľuďmi okolo neho. V súčasnosti pôsobí ako predseda Etickej komisie prokuratúry, ktorá konštatovala, že Dobroslav Trnka porušil pravidlá prokurátorskej etiky svojimi medializovanými výrokmi o nahrávke s Marianom Kočnerom a prepustení Jozefa Majského z väzby.

Najviac sa Remeta zviditeľnil v roku 2010 v prípade, kde žaloval policajtov, ktorí sú už roky stíhaní a súdení za týranie a šikanovanie rómskych chlapcov v Košiciach. Remetu označujú za progresívneho prokurátora, ktorý má reformné vízie.

Ján Hrivnák

Ján Hrivnák väčšinu svojej praxe pôsobil ako vojenský prokurátor. Od roku 2004 pracuje na Úrade špeciálnej prokuratúry, kde zastával vedúcu pozíciu na odbore všeobecnej kriminality. Zameriaval sa najmä na riešenia korupčných káuz a ekonomickej kriminality.

Ako jediný sa pritom staval voči pomerom, ktoré na generálnej a špeciálnej prokuratúre boli a protestoval proti zahladzovaniu niektorých káuz, na čo napokon doplatil. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik ho dal disciplinárne stíhať za to, že vyjadril pre .týždeň svoj názor ku konaniu niektorého zo svojich kolegov a aj keď stíhanie dopadlo v jeho prospech, z vedúcej funkcie ho odvolali. Stal sa z neho teda len radový prokurátor.

Hrivnák dozoroval kauzu exstarostu bratislavskej Rače Pavla Bielika v prípade úplatku vo výške päť miliónov korún, kauzy financovania SDKÚ-DS a Smeru-SD a zastupoval štát v procese s expolicajtom Milanom Juhászom z Hurbanova v prípade trojnásobnej úkladnej vraždy. Na konte má aj dozorovanie v kauze týkajúcej sa odboru životného prostredia v Bratislave, v ktorej boli zatýkaní úradníci.

Popri práci na úrade prednášal na seminároch zameraných na protikorupčné vzdelávanie pedagogických pracovníkov. Na funkciu generálneho prokurátora kandidoval už v roku 2010, keď bol medzi trojicou kandidátov spoločne s Evou Mišíkovou a Dobroslavom Trnkom. Nakoniec bol v júni 2011 do funkcie Národnou radou SR zvolený Jozef Čentéš, avšak vtedajší prezident Ivan Gašparovič ho do úradu nevymenoval.

Hrivnák je považovaný za prokurátora, ktorý neohne chrbát a nekývne politikom, ktorí za ním prídu, keď budú niečo chcieť. Jeho hlas bolo počuť, aj keď ostatní mlčali.

Tomáš Honz

Prokurátor Tomáš Honz vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pôsobí na Úrade špeciálnej prokuratúry, kde vedie oddelenie extrémistickej kriminality.

Verejnosť ho začala vnímať vďaka prípadom, ako sú kontroverzné šeky Mariana Kotlebu, úplatkárstvo kardiochirurga Viliama Fischera či obvinenie novinára Tibora Eliota Rostasa zo šírenia extrémistických materiálov.

Meno Honza sa objavilo v médiách aj v súvislosti s obvinením bývalého premiéra Roberta Fica z trestných činov hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti v súbehu s trestným činom schvaľovania trestného činu. Po tomto obvinení ho poslanec Ľuboš Blaha označil za neobjektívneho prokurátora, ktorý je „možno pod vplyvom slniečkarskej mafie“.

Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko po verejnom vypočúvaní kandidátov na šéfa prokuratúry uviedla, že Honz sa ako jediný odvážil prísť „so skutočnou kritikou smerovanou do vnútra prokuratúry“. Odborníci ho hodnotia ako progresívneho človeka, ktorý sa nikoho nezľakne.

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
You are here: Home Documents Archive Slovenské kategórie Dokumenty Externé Kto sú kandidáti na šéfa prokuratúry, akú majú profesijnú minulosť a čo sa o nich hovorí v kuloároch?

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners