Súdne spisy sa budú vážiť. Systém môže priniesť viacero problémov

Na snímke ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková (Za ľudí) prichádza na 37. rokovanie vlády SR v Bratislave 16. septembra 2020. FOTO TASR - Jaroslav Novák| trend.sk | 16.10. | 

Zdroj: Jaroslav Novák.

Ministerstvo spravodlivosti testuje projekt, ktorý porovná jednotlivé súdne prípady a následne vyhodnotí mieru ich náročnosti

Plánom pripravovaného projektu je vyšší výkon justície. Zjednodušene povedané: po novom prípad dorazí na súd, tam ho zhodnotia prostredníctvom jednotného systému pre celé Slovensko a určia, ako dlho by malo trvať jeho vybavenie na príslušnom súde. Ministerstvo spravodlivosti SR (MS) tak chce budúci rok priniesť do súdnictva systém, ktorý má prioritne zabezpečiť jeho vyššiu efektivitu. Projekt takzvaného váženia spisov však môže priniesť hneď niekoľko problémov. Aj odborníci, ktorých oslovil TREND, varujú pred tým, že nie je prípad ako prípad. Rozdiel je podľa nich napríklad v rozhodovaní pri identickej veci, ale v odlišnom kraji. Ministerstvo chce projektom zistiť, ako vyzerá detailne práca jednotlivých súdov. Podľa zozbieraných dát bude následne jednoduchšie identifikovať biele miesta v slovenskej justícii.

Cieľom systému zatiaľ nie je ušetriť financie. Ako uviedol hovorca ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) Peter Bubla, systém má iné úlohy. „Projekt nepracuje s odhadovanou ani cielenou úsporou. Je zameraný iba na získanie nástroja, na základe ktorého bude možné objektívnejšie a transparentnejšie vyhodnotiť potrebu personálnych a súvisiacich finančných zdrojov,“ ozrejmil. V praxi je nevyhnutné s prepočtom úspory peňazí počkať, kým budú opatrenia istý čas reálne fungovať.

Dobrovoľný zber dát

Súdy a sudcovia z celého Slovenska budú zbierať dáta do konca novembra, následne sa budú analyzovať. Otázne je, ako komplexne bude skríning vyzerať, pretože poskytovanie informácií je dobrovoľné. Na vytvorenie celkového obrazu musí mať ministerstvo dáta z každého kúta Slovenska, aby sa dalo vyhodnotiť, ktoré súdy potrebujú personálnu či finančnú pomoc. Parametre sa zrejme budú dať následne využiť aj pri hodnotení sudcov.

„Meranie pracovnej záťaže sudcov realizujeme prostredníctvom zaznamenávania časových úsekov dňa, ktoré  venujú kľúčovým aktivitám na prípadoch v jednotlivých súdnych registroch. Toto meranie robia priamo sudcovia, ktorí sa dobrovoľne rozhodli zapojiť do zberu časových údajov o svojej činnosti. Údaje zaznamenajú anonymne formou denníka sudcovského dňa a poskytujú ich Analytickému centru MS SR prostredníctvom elektronickej webovej aplikácie vyvinutej špeciálne na tento účel,“ vysvetlil hovorca M. Kolíkovej.

 

 

Jedinečnosť prípadov

Dlhoročný sudca Peter Paluda, ktorý pôsobí na Najvyššom súde SR, tvrdí, že každý prípad je odlišný a jedinečný. Podľa neho však existuje isté percento ukazovateľov, ktoré sa dajú porovnávať. „Myslím si, že je to ako s ľuďmi. Isté skutočnosti sa pri rovnakých prípadoch porovnať dajú, ale netrúfam si povedať, koľko to môže byť v percentách. Niekoľkokrát som mal viac práce s prečinom, ktorého spis má povedzme 30 až 40 strán, než so subvenčným podvodom. Platí vysoká miera individualizmu, rozdiely sú od okresu k okresu a od súdu k súdu,“ povedal pre TREND P. Paluda.

Sudca sa domnieva, že ide skôr o politickú tému. Podľa neho je ťažké odhadnúť, či zozbierané dáta pomôžu pri efektivite súdov, záleží totiž na tom, ako sa vyhodnotia a zavedú do praxe. Jeho kolega a niekdajší dlhoročný člen súdnej rady Dušan Čimo vidí situáciu podobne. Pre TREND uviedol, že cieľom zberu informácií je zistiť priemerný čas, ktorý je nevyhnutný na vyriešenie prípadu. 

„Cieľom je zrejme odmeranie záťaže jednotlivých sudcov či súdov, aby sa dalo vypočítať, v akom časovom horizonte je možné očakávať výsledok v konkrétnom druhu sporu. Môže to slúžiť aj ako pomôcka, ktorá ukáže, ako efektívne sú konania vedené a či je na súdoch objektívny problém alebo iná prekážka,“ domnieva sa D. Čimo. Otázne je, či sa spätne budú posudzovať aj spisy, v ktorých sa už nejaký čas koná.

Pomôcka pre iné reformy

Na otázku, či je možné skúmať rovnaké prípady v rôznych krajoch, D. Čimo odpovedal, že dôležitejšia je právna kvalifikácia. „Nemôže byť smerodajný kraj alebo suma, o ktorú v prípade ide, ale typ sporu,“ uzavrel sudca. Podľa hovorkyne iniciatívy Za otvorenú justíciu Kataríny Javorčíkovej je váženie spisov faktor, ktorý môže kompetentným pomôcť v iných oblastiach.  

Počas spracovania údajov zo spomínaného projektu má prísť aj ďalšia hĺbková reforma – reorganizácia súdnej mapy. Tá okliešti zrejme celkový počet okresných súdov, po novom by mali vzniknúť špecializované pracoviská, kde sa sudcovia budú venovať iba jednej hlavnej činnosti. Jeden samosprávny kraj tak bude mať napríklad po jednom trestnom, civilnom a obchodnom súde. 

„Váženie spisov je veľmi dôležitý proces, ktorý by mal pri svojej dôslednej realizácii priniesť odpovede na otázky, aký druh súdnej mapy je  optimálny v slovenských podmienkach. Ak zmena súdnej mapy nebude dôkladne pripravená na základe analýz všetkých rozhodujúcich vstupných dát a bude sa pripravovať bez úzkej spolupráce so sudcami a s administratívou, jej dôsledky na výkon súdnictva môžu byť úplne opačné než predpokladaný cieľ,“ domnieva sa K. Javorčíková. 

Odborne pripravené zmeny

Podľa emeritnej sudkyne, ktorá je súčasťou súdnej rady, sa v minulosti objavili snahy o reorganizáciu súdov. Definitívne rozhodnutie však musí reflektovať názory odborníkov, nie politikov. Všetky doterajšie vážne zásahy do organizácie súdov na Slovensku nedokázali zabezpečiť efektívny spôsob ich fungovania. „Súčasná vláda síce má potrebné nástroje na vytvorenie optimálneho modelu súdnictva, ale vyžaduje si to primeranú prípravu a čas,“ doplnila.

Systém nemá obmedziť fungovanie náhodného prideľovania spisov. Podklady by však súdy mohli využiť na spravodlivejšie rozdeľovanie práce. „Princíp náhodného prideľovania spisov zostane zachovaný. Jednou z možností využitia váh prípadov je vytvorenie systému pre rovnomerné zaťažovanie sudcov okresných a krajských súdov v rámci systému náhodného prideľovania spisov, a to podľa váženého nápadu nových prípadov,“ uzavrel hovorca ministerky Peter Bubla.

Legislatíva týkajúca sa porovnávania prípadov uzrie svetlo sveta pravdepodobne až v druhej polovici budúceho roka. Dovtedy budú nad vyhodnotenými informáciami sedieť odborníci.

 

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
Powered by Komento