Parlament vypočúval skvelo, ale volil schizofrenicky. A zas vyhral Kollár

| dennikn.sk | 4. decembra 2020 | Roman Pataj |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Dvaja kandidáti nevedeli uspokojivo vysvetliť svoje pochybné vzťahy, ale len jednému to uškodilo.

 Keby sme parafrázovali slávny citát Garyho Linekera o futbale a prispôsobili ho aktuálnemu stavu vo vládnej koalícii, mohol by znieť nejako takto: „Politika je hra, v ktorej hlasuje 150 poslancov a na konci vždy vyhrá Boris Kollár.“

Nech urobí predseda Sme rodina čokoľvek – podvádza s diplomovkou, porušuje pravidlá v nemocnici alebo spúšťa svoje lyžiarske stredisko, hoci jeho vlastný minister Doležal avizoval, že lyžovačky budú teraz zakázané, nakoniec dosiahne svoje. Prejavuje sa to napríklad pri rýchlych zmenách ústavy, na ktorých záleží práve Kollárovmu ministrovi Krajniakovi.

Koalícia ich presadzuje neprijateľným spôsobom, akoby sa to učila od svojej predchodkyne. A platí to aj o voľbe generálneho prokurátora. Pretože ju obrovskou väčšinou vyhral kandidát, na ktorom trval jedine Kollár, hoci si ho podľa všetkého osvojil len na poslednú chvíľu.

Čo víťazstvo Maroša Žilinku o spôsobe voľby generálneho prokurátora vypovedá? Na jednej strane je výborné, že získal takú veľkú podporu. Ak bude pokračovať aktuálna vlna stíhaní vplyvných ľudí predchádzajúcej garnitúry, Smeru sa bude spochybňovať omnoho ťažšie, pretože ju bude dozorovať inštitúcia vedená človekom, ktorého sám volil.

Na druhej strane varuje, že Žilinku síce volili Fico, Pellegrini či Kotleba, ale už nie Ondrej Dostál, Alojz Baránik, Juraj Šeliga, Miroslav Kollár, Tomáš Valášek, Jana Žitňanská alebo Ján Benčík (a ôsmi ďalší poslanci koalície). Teda ľudia, pri ktorých je záruka, že mali na dobrom generálnom prokurátorovi určite úprimnejší záujem ako povedzme Fico.

Dôvod je zrejmý. Spomedzi siedmich kandidátov dvaja počas vypočúvania uspokojivo nevysvetlili svoje pochybné známosti. Kým Juraja Klimenta to pravdepodobne stálo kreslo generálneho prokurátora, lebo mu uškodil vzťah s Petrom Tóthom, Žilinkovi jeho rovnako toxické priateľstvo s Michalom Gučíkom vo zvolení nezabránilo.

Tento rozpor v prístupe väčšiny parlamentu k dvom kandidátom vo veľmi podobnej situácii je neprehliadnuteľný. O to viac, že uchádzači, ktorí taký problém ako Žilinka nemali, dostali nula hlasov. V jednom prípade 15. A jeden veľmi kvalitný – Ján Hrivnák, dokonca radšej svoju kandidatúru stiahol ešte pred hlasovaním.

Iste, Žilinka zvíťazil aj v indikatívnom hlasovaní vládnych poslancov, čo obraz Kollárovho víťazstva mierne zastiera. Napriek tomu je očividné.

Stále platí, že Maroš Žilinka má predpoklady, aby bol dobrým až výborným generálnym prokurátorom. To, že nechápe, v čom je problém, ak sa priatelí s človekom zo spodných prúdov politiky, je však natoľko dôležitý detail, že naň treba počas celého funkčného obdobia intenzívne pamätať.

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
Powered by Komento