Najvyšší súd o Zoroslavovi Kollárovi: V sieti vplyvov na justičné prostredie bol jedným z jej hybných článkov

| dennikn.sk | 7. decembra 2020 | Veronika Prušová |

Zoroslav Kollár (vľavo). Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri rozhodovaní o väzbe pre Zoroslava Kollára, Jarmily Urbancovej a Davida Lindtnera nemal Najvyšší súd pochybnosti o tom, že v nej majú ostať. Trojica obvinených vinu popiera, sudca Lindtner sa sťažuje na policajný štát.

Podozriví sú z toho, že roky ovplyvňovali súdne konania. Zoroslav Kollár, David Lindtner aj Jarmila Urbancová ostávajú vo väzbe, aby svojím konaním neovplyvňovali a nemarili vyšetrovanie vlastnej trestnej činnosti.

Ich väzobné stíhanie potvrdil v polovici novembra Najvyšší súd a teraz poznáme dôvody, prečo tak senát predsedu Pavla Farkaša a sudcov Juraja Klimenta a Petra Štifta rozhodol.

Pri bývalej podpredsedníčke Najvyššieho súdu Urbancovej a niekdajšom predsedovi Okresného súdu Bratislava III Lindtnerovi vzniká podozrenie, že ovplyvňovanie súdnych a trestných konaní sa u nich javí ako zaužívaný modus operandi.

O Kollárovi zase Farkašov senát píše, že mal byť v sieti vplyvov na justičné prostredie jedným z jej hybných článkov.

Je dôležité vylúčiť akékoľvek ovplyvňovanie svedkov. „Potreba spravodlivého rozhodnutia sa práve v tejto veci javí ako skutočne naliehavá,“ zdôraznil senát Najvyššieho súdu.

Skutky obvinených sa podľa neho vyznačujú natoľko závažným charakterom a spoločenským dosahom, že ich stíhanie na slobode sa javí ako nezlučiteľné s potrebou zabezpečiť základný účel trestného konania v tejto veci.

To bol aj dôvod, prečo 12. novembra Lindtnerovi a Kollárovi podmienky väzby sprísnil ešte aj nad rámec rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Jána Buvalu. Dôvodom, prečo ostávajú v cele, je aj možná obava z toho, že by mohli v trestnej činnosti pokračovať.

So Sklenkom sa dohodol

Najvyšší súd to zdôvodňuje najmä množstvom kontaktov, ktoré všetci traja obvinení v justičnom prostredí majú. Urbancová bola sedem rokov vo vedení Najvyššieho súdu a až do obvinenia v marci ho de facto viedla. Lindtner bol prokurátor, neskôr sudca, predseda súdu a od tohto roku advokát.

Kollár bol známy ako jeden z najvplyvnejších právnikov. Venoval sa konkurznému právu a v minulosti sa ocitol na mafiánskych zoznamoch, ktoré unikli z polície. O jeho vplyve na súdne konania sa roky špekulovalo, no chýbali dôkazy.

Tie NAKA získala výpoveďou bývalého sudcu Vladimíra Sklenku, ktorý sa roky správal ako poskok mafiána Mariana Kočnera. Keď bolo jasné, že ho usvedčuje komunikácia z Threemy, začal s políciou spolupracovať. Jeho svedectvo spustilo marcovú akciu Búrka a aj októbrovú Víchricu.

 

O Kollárovi vypovedal, že ho kontaktoval cez bývalého krajského sudcu Richarda Molnára, ktorý je od marca vo väzbe. Raz sa mali aj s Kollárom stretnúť, a to pre kauzu Slovakia Ringu. V nej je vplyvný právnik aj obvinený zo zasahovania do nezávislosti súdu.

Sklenka vypovedal, že Kollár sa s ním v súvislosti so Slovakia Ringom stretol a presviedčal ho, ako má rozhodnúť. Kollár stretnutie priznáva, ale hovorí, že ho inicioval sudca a dôvodom bolo vybavenie súkromnej záležitosti. V sťažnosti proti vzatiu do väzby sa zase bráni tým, že skutok, ktorý mu kladú za vinu, vlastne ani nie je trestným činom.

Na záver sa totiž Sklenka s Kollárom na riešení sporu dohodli. „Ak sa s niekým dohodnete a súhlasíte s právnym názorom zákonného sudcu, nemôže ísť o zasahovanie do jeho nezávislosti a nestranného rozhodovania,“ argumentoval Kollár prostredníctvom svojich právnikov.

Najvyšší súd sa snažil presvedčiť, že viedol usporiadaný život. Okrem advokácie sa venoval podnikaniu a riadne sa staral o svoju rodinu, obe deti sa vraj snaží viesť k riadnemu životu a poctivej práci. Na potvrdenie aktivít svojho doterajšieho života priložil vyhlásenia dvoch kňazov.

Farkašov senát však nepresvedčil.

Kollára drží jeho priateľ Molnár

Kollár má totiž takú sieť kontaktov, ktoré nemusia byť všetky známe ani orgánom činným v trestnom konaní. Obava, že by mohol cez niekoho ovplyvňovať svedkov a spoluobvinených, je veľká.

Okrem toho sa Kollárovo meno spomína aj v ďalších skutkoch, v ktorých však nie je obvinený. V nich bol údajne jeho „spojkou“ priateľ – bývalý sudca Molnár. On mal byť so Sklenkom v pravidelnom kontakte a žiadať ho o „služby“ v súvislosti s rôznymi spismi. Sklenka priznal, že od Molnára dostával úplatky.

Richard Molnár pred rozhodovaním o väzbe. Foto – TASR

Bývalý krajský sudca tieto podozrenia odmieta. Od marca je vo väzbe – rovnako ako obvinená bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská (za Smer). Ona na rozdiel od Molnára začala s Národnou kriminálnou agentúrou spolupracovať a vypovedala aj proti Kollárovi. Čo presne, nie je známe.

Pár dní po nej na NAKA vypovedal aj Molnár. Zatiaľ čo Jankovská vypovedala dva dni, bývalý sudca Krajského súdu v Bratislave bol omnoho stručnejší. Vinu popiera. Vyšetrovateľovi sa sťažoval najmä na to, že je vo väzbe, ktorú považuje za „spôsob vydierania až mučenia“. Celé jeho stíhanie je vraj vykonštruované pod mediálno-politickým tlakom ako v 50. rokoch.

Hovorí, že Sklenka pod tlakom, aby vyvinil seba aj svoju blízku osobu, vypovedá proti iným a vymýšľa si. Bráni sa, že je pochopiteľné, ak vypovedá aj o ňom, pretože o kom inom by mal hovoriť, ak nie o blízkych kolegoch.

Urbancová bola rovnako stručná

Pred vyšetrovateľom bola veľmi stručná aj Urbancová. Skutky popiera a tvrdí, že Sklenku nikdy o nič nežiadala a ani mu nedávala žiadne peniaze.

Je známe, že s bývalým sudcom, ktorý pôsobil na Najvyššom súde ako asistent, boli priatelia. Ten ju teraz zradil a vypovedal o tom, ako za ním chodila a ovplyvňovala cez neho viaceré konania na Okresnom súde Bratislava I. V obálkach mu potom za to dávala 5-tisíc eur. Je jasné, že to robila pre niekoho iného.

Pre koho, Sklenka nevie a Urbancová mlčí.

Z väzby sa snažila dostať argumentmi o tom, ako nejasne je naformulovaný skutok, z ktorého je obvinená. „Je absolútne neakceptovateľné, aby jej bolo kladené za vinu, že prijala úplatok v presne nezistenom období, na nezistenom mieste a od neurčitej osoby, pričom nie je ani zrejmé, kde a od koho úplatok mala prevziať…,“ citoval z jej sťažnosti Najvyšší súd.

Opäť zopakovala aj to, že sa doma stará o vážne chorého manžela, a teda ani nevychádza von. Nie je možné, aby niekoho ovplyvňovala. Tento argument nezabral na sudcu Špecializovaného trestného súdu a neskôr ani na senát Najvyššieho súdu.

Naopak, ten vo svojom rozhodnutí pripomenul, o čom povolanie sudcu je. Že je to poslanie, ktorého hlavnou črtou je túžba po spravodlivosti. „Pre sudcovský stav a jeho nositeľov by malo byť dôsledné dodržiavanie zákona a rešpektovanie právneho poriadku ako takého povinnosťou i osobnostnou črtou,“ napísal senát vo svojom rozhodnutí.

Lindtnerov odkaz z väzby: Je tu policajný štát

Všetky obvinenia odmieta aj Lindtner, ktorý je obvinený zo zasahovania do nezávislosti súdu a aj z prijímania úplatku. Okrem Sklenku, ktorého sám nazýva „kolaborantom“, proti nemu vypovedala aj bývalá sudkyňa Miriam Repáková. Aj ju obvinili v marcovej Búrke.

Repáková hovorila o tom, ako sa Lindtner u nej prihováral, aby v spore o hotel Carlton rozhodla v prospech Erika Mikurčíka. Práve on sa mal zmocniť hotela na úkor niekdajších obchodných partnerov Rudolfa Hrubého a Maroša Grunda, ktorí sú taktiež akcionármi Denníka N.

O Carltone sa bavil vraj Lindtner aj so Sklenkom. Ten vypovedal, že mu Lindtner povedal, že ak dokáže rozhodnutie vybaviť, bude veľmi spokojný, „že je tam dostatok peňazí“. O konkrétnej odmene nehovorili.

Lindtner to popiera. Pred vyšetrovateľom ku skutkom toho veľa nepovedal, no vysťažoval sa, že celé konanie voči nemu vykazuje prvky policajného štátu. Povedal, že po marci 2020 (po voľbách) došlo k absolútnemu kolapsu právneho štátu. Dôkazom majú byť preplnené väznice väzobne stíhanými osobami.

David Lindtner. Foto: TASR

Aj on ako Molnár hovorí o mediálnom tlaku na celú kauzu. Podobne ako pred Ústavným súdom aj pred vyšetrovateľom hovoril, že jeho stíhaniu predchádzal „masívny politický a mediálny tlak“.

Dôvodom má byť to, že ako advokát a neskôr právnik spolupracoval s právnickou kanceláriou Kallan Legal (exministra vnútra Roberta Kaliňáka – pozn. red.). Pomáhal tak zastupovať „vysokých predstaviteľov súčasnej politickej opozície“.

Lindtner sa sťažoval aj na politické výroky o tom, že orgány činné v trestnom konaní majú rozviazané ruky.

Takéto výroky sú vraj škandalózne, pretože predpokladom fungovania právneho štátu nie je podľa Lindtnera rozviazanie rúk orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri boji proti protiprávnemu konaniu, ale taký právny stav, v ktorom polícia, prokuratúra a súdy majú ruky zviazané zákonom, ústavou a medzinárodnými dohovormi.

O rozviazaných rukách polície hovorili predstavitelia súčasnej koalície nielen v súvislosti s akciami Búrka či Víchrica, no aj o Očistci, Božích mlynoch alebo Judášovi. Výsledkom sú desiatky obvinených, vrátane niekdajších policajných špičiek, dvoch policajných exprezidentov aj špeciálneho prokurátora.

 

Leave your comments

0
terms and condition.

Comments (1)

  • Guest (Milan)

    "prijala úplatok v presne nezistenom období, na nezistenom mieste a od neurčitej osoby" - tak to naozaj chce veľkého ducha sformulovať takýto skutok, nikto menší toho nie je schopný

Powered by Komento