S ústupkami, ale prešla. Kolíková presadila zmenu ústavy, sudcom dôkladnejšie preveria ich majetky

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | 9. decembra 2020 | Veronika Prušová |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ministerka spravodlivosti si môže odškrtnúť ďalší bod z vládneho programu. Poslanci schválili jej novelu ústavy, na ktorú nadväzuje reforma súdnictva. Tá rozviaže sudcom ústa, komentovať budú môcť aj svoje neprávoplatné rozhodnutia.

Od marca bolo zrejmé, že súčasťou reformy súdnictva, ktorú pripravuje ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), bude aj novela ústavy. Koaličným partnerom vopred avizovala, že chce, aby sa jej novela týkala len justície.

Otvorenie ústavy, na ktorú je potrebných až 90 poslaneckých hlasov, však bolo pre OĽaNO, stranu Sme rodina aj SaS pokušením, ktoré si nenechali ujsť. Ku Kolíkovej reforme nezazneli v Národnej rade žiadne vážnejšie výhrady, aj tak sa hlasovanie o novele presúvalo dva týždne. Dôvodom boli dlhé rokovania koalície o prílepkoch, ktoré si v ústave chceli presadiť jednotlivé vládne strany.

Nakoniec ako víťaz vyšiel len minister práce Milan Krajniak (Sme rodina), ktorému sa podarilo do ústavy „prepašovať“ aj základy dôchodkovej reformy. Bez pripomienkového konania a akejkoľvek odbornej diskusie. Naopak, snaha poslanca Alojza Baránika z SaS zmeniť postavenie prokuratúry nevyšla. Chýbali mu hlasy poslancov OĽaNO aj Sme rodina.

Napriek tomu poslanci SaS v stredu dodržali dohodu a za novelu ústavy zahlasovali. Podporilo ju 91 poslancov, proti hlasovalo 50. Nezdržal sa žiaden z prítomných poslancov.

Následne poslancom za hlasovanie poďakovala predsedníčka Za ľudí a podpredsedníčka vlády Veronika Remišová.

Daň za úspech

V parlamente novela získala potrebnú ústavnú väčšinu aj napriek tomu, že prezidentka ešte počas rokovania poslancov rýchle zmeny ústavy kritizovala. „Ústava je základný kameň nášho právneho poriadku a k jeho zmenám sa treba správať s rešpektom a zdržanlivo,“ reagovala.

To, že Kolíková ustúpila Krajniakovi a nechala si k svojim zmenám v súdnictve pribaliť aj sociálnu agendu Sme rodina, je politická daň za to, aby novela vôbec prešla. Na ústavnú zmenu potrebovala 90 hlasov a vedela, že pri koaličnej väčšine 95 poslancov potrebuje podporu všetkých vládnych strán. Musela teda robiť ústupky.

Ak by jej novela ústavy neprešla, mohla by zabudnúť na celú reformu súdnictva. Kľúčové je zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý by mal vzniknúť už 1. januára 2021 a od leta 2021 by mal naplno fungovať. Na to nadväzuje ďalší krok súdnej reformy – prepísanie súdnej mapy, teda reorganizácia všetkých súčasných okresných a krajských súdov.

 

Kolíková počíta so samostatným správnym súdnictvom. Tri správne súdy budú v Nitre, Žiline a Košiciach, nad nimi bude stáť najvyšší správny súd.

Ten by mal okrem klasickej agendy, čo sú žaloby proti rozhodnutiam štátu, napríklad daňových či stavebných úradov, ale aj migračného úradu, rozhodovať aj o časti volebných sťažností. Tým odbremení Ústavný súd. Zároveň by sa mal stať disciplinárnym súdom pre sudcov, prokurátorov a ďalšie právnické profesie – exekútorov, notárov a je možné, že v budúcnosti aj advokátov.

Súd bude mať 30 sudcov, základ by mali tvoriť súčasní sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu. Tí majú problém s tým, že na súd sa dostanú cez výberové konanie.

O post na najvyššom správnom súde sa môžu uchádzať aj nesudcovia, právnici, ktorým je táto agenda blízka. A novinkou, ktorú prinieslo rokovanie parlamentu, je, že nesudca sa bude môcť stať aj predsedom súdu. Presadil to poslanec Baránik (SaS). Ministerka tento návrh podporuje.

Z Blahu urobila novela obhajcu liberálnej demokracie

Na poslednú chvíľu, i keď ešte pred rokovaním vlády, zapracovala Kolíková do novely aj zmenu, o ktorej bola v parlamente najväčšia diskusia. Ide o zásah do kompetencií Ústavného súdu, ktorý už nebude posudzovať ústavnosť ústavných zákonov.

Kolíková sa svojím postupom vyhla pripomienkovému konaniu a mnohých návrh zaskočil. Všimli si to, až keď bol návrh v parlamente. Ministerka hovorí, že len reagovala na požiadavky z pripomienkového konania.

Ide o veľmi vážny zásah do ústavy, na čo poslancov osobne upozornil predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan na rokovaní ústavnoprávneho výboru aj počas rozpravy v pléne. V histórii Ústavného súdu sa takéto vystúpenie udialo len dvakrát a v oboch prípadoch túto možnosť využil Fiačan.

Po prvý raz tak urobil vlani v septembri, keď poslancov žiadal, aby konečne zvolili chýbajúcich ústavných sudcov. Po druhý raz vystúpil Fiačan pred plénom minulý týždeň počas rozpravy k novele ústavy.

Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan vystúpil pred poslancami. Foto – TASR

„Bol by som nerád, ak by sa moje vystúpenie chápalo ako nejaký boj medzi ústavodarnou mocou a Ústavným súdom,“ vysvetlil Fiačan. Bol kritický a varoval, že poslanci sa chystajú odhlasovať najpodstatnejší zásah do ústavy a systému ochrany ústavnosti spomedzi všetkých navrhovaných ústavných zmien.

„Zdôrazňujem, že Ústavný súd nemá ambíciu voľne zrušovať ústavné zákony. Súhlasíme, že na to nie je zásadne oprávnený,“ dodal Fiačan. Ďalej vysvetľoval, že Ústavný súd by mal byť v tomto prípade istou poistkou. „Ide o poistku proti tomu, aby sa pod plášťom ústavných zákonov, teda formálne ústavným a zákonným spôsobom, rozkladal právny štát,“ dodal.

Na obranu Ústavného súdu sa postavili najmä poslanci Smeru. „Tu sa rúca celý systém liberálnej demokracie, ktorý je postavený na systéme bŕzd a protiváh,“ reagoval Ľuboš Blaha. Kolíkovej povedal, že „mám, samozrejme, radosť z toho, že čerpáte z marxizmu-leninizmu, ale prosím vás, vráťme sa do normálnej demokratickej diskusie a prestaňte tu kriminalizovať opozíciu a ničiť liberálnu demokraciu na Slovensku“.

 

Ministerka poslancom vysvetľovala, že Ústavný súd kompetenciu posudzovať ústavnosť ústavných zákonov nikdy nemal. „Sám si ju prisvojil v jednom rozhodnutí, ktoré je excesom,“ dodala. Myslela tým rozhodnutie zo začiatku minulého roka, ktorým sa väčšina Ústavného súdu pod vedením Ivetty Macejkovej „rozlúčila“ so svojím funkčným obdobím. Rozhodnutie sa týkalo zrušenia bezpečnostných previerok sudcov.

Opozícia hovorí o obavách zo zneužívania moci koalíciou, ktorá má dnes ústavnú väčšinu. Boris Susko (Smer) varoval, čo sa stane, ak by si začala predlžovať núdzový stav do konca volebného obdobia. „No nič. Chýbala by tu akákoľvek poistka ochrany ústavnosti,“ dodal.

Na Ústavný súd s ústavnou väčšinou

Ústavného súdu sa týkajú aj ďalšie zmeny, ktoré presadilo OĽaNO počas rokovania v pléne. Konkrétne je to zmena týkajúca sa voľby ústavných sudcov. Predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák pripravil pozmeňujúci návrh, že na zvolenie kandidátov na ústavných sudcov bude potrebná ústavná väčšina.

Prezidentke teda parlament „posunie“ na vymenovanie len tých kandidátov, ktorí získajú vo voľbe v pléne viac ako 90 hlasov. Toto kvórum bude platiť aj pre opakovanú voľbu. Ak sa poslancom nepodarí zvoliť potrebný počet kandidátov, tak v nasledujúcich voľbách bude stačiť na zvolenie nadpolovičná väčšina poslancov.

Vetrák pôvodne plánoval ísť s návrhom ešte ďalej a oklieštiť právomoc hlavy štátu. Jeho zámer bol, že o kandidátovi, ktorého by poslanci zvolili ústavnou väčšinou, by už prezidentka či prezident nerozhodovali, ale automaticky by sa stal ústavným sudcom. Aj po rokovaní s Kolíkovou od tohto cieľa poslanec OĽaNO napokon upustil.

Prešla mu však ešte jedna podstatná zmena, ktorá zase rieši pravidelnú obmenu ústavných sudcov. Jeho cieľom je zabrániť, aby jedna vládna väčšina rozhodla o zložení Ústavného súdu, čo sa stalo v minulom volebnom období.

Zmeny, ktoré sa dotknú Ústavného súdu

  • Ústavný súd už nebude posudzovať ústavnosť ústavných zákonov.
  • Časť agendy, najmä volebné sťažnosti, sa presunú na najvyšší správny súd.
  • Voľba ústavných sudcov bude verejná.
  • Na zvolenie kandidáta bude potrebná najskôr ústavná väčšina, v ďalších voľbách postačí nadpolovičná väčšina poslancov.
  • Kritériom výberu budúcich sudcov nebude len odbornosť, ale aj ich morálne vlastnosti.
  • Sudcovia ostanú na Ústavnom súde pôsobiť až do vymenovania svojich nástupcov.
  • Funkčné obdobie ústavných sudcov ostáva dvanásť rokov, ale až po ďalšej veľkej obmene, ktorá bude zrejme v roku 2031, vtedy časť sudcov bude v Košiciach šesť rokov, časť desať rokov a časť štrnásť rokov.

Ústavných sudcov sa týka aj ďalší pozmeňujúci návrh poslancov OĽaNO, ktorý nemení ústavu, ale zákon o Ústavnom súde. Vetrák a Dominik Drdul navrhli, aby z rozhodovania na Ústavnom súde bol vylúčený sudca, ak sa v minulosti zúčastnil na schvaľovaní posudzovaného zákona.

Preverovanie majetkov sudcov už nebude formalitou

Okrem toho, že ministerka obrala vzhľadom na „exces“ z minulosti Ústavný súd o jednu z jeho kompetencií, pripravila aj návrh, ktorým reaguje na zrušené bezpečnostné previerky sudcov. Ide o to, že súdna rada sa bude už dôkladnejšie zaoberať majetkovými priznaniami sudcov a sudkýň.

Súdna rada to už robila, príklady obvinených sudcov Richarda Molnára či Pavla Polku sú však ukážkou toho, že to nerobila dôkladne. Obaja si žili nad pomery svojich platov, o čom sa vedelo, ich priznania však boli po formálnej stránke v poriadku a nikto sa nimi nezaoberal.

Kolíkovej reforma počíta s tým, že komisie súdnej rady pôjdu naozaj do detailov majetkových prírastkov a pri pochybnostiach budú sudcov aj ich blízkych vypočúvať. Môžu skúmať ich účty. Ak stále budú v súdnej rade pochybnosti o pôvode majetku daného sudcu, predseda súdnej rady na neho podá disciplinárny návrh.

Okrem toho bude súčasťou kompetencií súdnej rady aj nepretržité vyhodnocovanie, či sudcovia spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti, a to vrátane morálnej integrity, ktorú pri viacerých sudcoch spochybnila vlani Kočnerova Threema.

Majetky preveria dôkladnejšie

  • Súdna rada zriadi na preverenie majetkových priznaní trojčlenné komisie, členov zvolia sudcovia a aspoň jeden nemá byť sudcom.
  • Ak komisia zistí, že majetkový prírastok presahuje príjmy sudcu aspoň o 5 000 eur, alebo nadobudne iné pochybnosti, sudca bude musieť preukázať pôvod peňazí.
  • Sudca bude povinný objasniť aj zdroj majetku svojho dieťaťa či manžela/manželky.
  • Na výzvu rady bude sudca povinný objasniť aj pôvod darov a dedičstva.
  • Ak bude mať súdna rada stále pochybnosti, môže sudcu ústne vypočuť, pričom vypočutie sa môže týkať aj blízkych osôb. Vypočutie bude neverejné.
  • Ak ani ústne vypočutie nepomôže, bude súdna rada skúmať transakcie na bankových účtoch prevyšujúce 266 eur.
  • Ak sa sudcovi nepodarí hodnoverne preukázať pôvod majetku, podá predseda súdnej rady návrh na začatie disciplinárneho konania.

Sudcovia sa budú môcť vyjadrovať

Kolíkovej reforma sa priamo dotkne aj sudcov. Na návrh podpredsedu parlamentu Juraja Šeligu (Za ľudí) sa už budú môcť vyjadrovať k svojim rozhodnutiam, a to aj v prípadoch, keď ešte nie sú právoplatne skončené.

Ak by to totiž chceli urobiť v súčasnosti, mohli by následne čeliť disciplinárnemu návrhu. Na základe Šeligovho návrhu získajú sudcovia právo komentovať a vysvetľovať svoje rozhodnutia verejnosti.

V novele ústavy sa zase určuje presný vek, keď sudcovia skončia v talári. Pôvodne ministerka navrhla, aby to bolo v 65 rokoch s tým, že sudca mohol požiadať o zotrvanie vo funkcii, no len do 67 rokov.

Návrh mnohí kritizovali. Aj predseda súdnej rady Ján Mazák avizoval, že akýkoľvek subjektívny prvok treba vylúčiť. A tak poslanci urobili zmenu a stanovili pevný odchod sudcov do dôchodku vo veku 67 rokov. Končiť budú vždy ku koncu mesiaca, keď tento vek dosiahnu.

Pre sudcov Ústavného súdu bude táto veková hranica 72 rokov.

Veľký rozruch pôvodne spôsobil Kolíkovej návrh, že sudcovia by mali prísť o imunitu na rozhodovanie. Ustanovenie o tom, že „za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho z radov občanov stíhať“, malo z ústavy vypadnúť.

Sudcovia sa búrili a začali ministerku kritizovať, že sa chystá sudcov stíhať pre ich právne názory. Súbežne s novelou ústavy totiž Kolíková predstavila aj zámer priniesť do trestných kódexov nový trestný čin ohýbania práva. Ten by mal riešiť práve svojvoľné rozhodnutia.

Kvôli upokojeniu situácie ministerka od zámeru zrušiť sudcom imunitu upustila. Pripravil sa kompromis, ktorý vlastne na súčasnej praxi viac-menej nič nemení.

A ďalším ústupkom voči sudcom je aj to, že stíhaní za ohýbanie práva budú môcť byť až po vyjadrení súdnej rady.

Zmena v súdnej rade

Veľa sa však mení v súdnej rade, a to najmä pokiaľ ide o jej obsadzovanie. Minulý týždeň viacerých zaskočil sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment, ktorý sa po neúspešnej voľbe na generálneho prokurátora vzdal aj členstva v tomto významnom sudcovskom orgáne. Vysvetľoval to práve novelou ústavy, o ktorej poslanci ešte len rokovali.

Novinkou totiž má byť to, o čo sa Kolíková snažila už ako štátna tajomníčka v tandeme s niekdajšou ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou – a to, aby prezident, parlament a vláda nenominovali do súdnej rady sudcov. Radšej by mali siahať po advokátoch alebo akademikoch, či iných právnických povolaniach.

Dôvodom má byť vyváženosť rady. Tá má osemnásť členov, z toho deviatich si volia sudcovia zo svojich radov a po troch nominuje výkonná a zákonodarná moc.

Tri volebné obvody

  • Západoslovenský volebný obvod bude štvormandátový a tvoriť ho budú obvody Krajského súdu v Bratislave, Trnave, Nitre a Trenčíne.
  • Stredoslovenský volebný obvod bude dvojmandátový a tvoriť ho budú obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Žiline.
  • Východoslovenský volebný obvod bude dvojmandátový a tvoriť ho budú obvody Krajského súdu v Košiciach a Prešove.
  • Jedného člena si zvolia sudcovia Najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu.

Zmena sa však dotkne aj samotnej voľby sudcovskej časti rady. Aj v tomto prípade ide o návrh, ktorý Kolíková oprášila ešte z čias, keď bola na ministerstve dvojkou.

Návrh z rokov 2010 – 2012 z dielne Žitňanská – Kolíková stroskotal, a tak ho teraz ministerka vylepšila. Chce, aby si sudcovia volili svojich zástupcov podľa regiónov. Aj v tomto prípade už návrh kopíruje novú súdnu mapu, pretože počíta s tromi volebnými obvodmi. V reforme súdov sú to tri odvolacie súdy – západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský.

Prvý má mať štyri mandáty, zvyšné dva sú dvojmandátové. Sudcovia Najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu si zvolia spoločného zástupcu.

Súčasní členovia súdnej rady však dokončia svoje funkčné obdobie. Novinkou bude aj to, že funkcia podpredsedu rady už bude platená. Mal by dostávať 1,3-násobok platu poslanca, teda zhruba 4 200 eur.

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
You are here: Home Documents Archive Slovenské kategórie Dokumenty Externé S ústupkami, ale prešla. Kolíková presadila zmenu ústavy, sudcom dôkladnejšie preveria ich majetky

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners