Kolíková: Neviem, kde ostanú pracoviská súdov, ale bude to známe v predstihu

| domov.sme.sk | 16. dec 2020 |  |

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). (Zdroj: SME/Marko Erd)

Ministerka spravodlivosti podrobne vysvetľuje zmeny v súdnej mape.
 

Ministerstvo spravodlivosti pod vedením MÁRIE KOLÍKOVEJ (Za ľudí) sfinalizovalo návrh novej súdnej mapy, teda rozloženia súdov a určenia ich sídiel a obvodov.

Kľúčovou zmenou je zníženie počtu okresných súdov z 54 na tridsať, a zrušenie piatich krajských súdov. Na pojednávanie preto bude treba dochádzať dlhšie.

„Dostupnosť súdov nemôže byť mantra, kľúčové sú rýchlosť a kvalita rozhodovania,“ hovorí v dosiaľ najkomplexnejšom rozhovore k novej súdnej mape.

„Mantrou má byť to, či mám včas rozhodnutie, ktorému rozumiem, ktoré je spravodlivé a ktoré urobil sudca, ktorý je v danej oblasti odborník.“

Ministerka priznáva, že sudcovia a pracovníci súdov môžu teraz cítiť neistotu, pretože ešte nie je jasné, ako sa jednotlivé pracoviská budú meniť. Rozhodujúce budú spoločné diskusie sudcov, ktoré začnú najskôr v druhej polovici budúceho roka.

To, či sa podarí presadiť novú súdnu mapu, závisí od podpory koaličných partnerov, tisícov pracovníkov súdov a sudcov, ale tiež verejnosti.

Legislatívu by mal parlament prerokovať v priebehu budúceho roka, možno už v prvej polovici. V roku 2022 už má dôjsť k reálnemu preriedeniu súdov vrátane spájania súdov, ich sťahovania či prípadných presunov pracovníkov súdov a sudcov.

Čo sa dozviete v rozhovore

Po kliknutí na výrok sa dostanete na konkrétnu časť rozhovoru.

V Rozhovoroch ZKH ste povedali, že „implementácia súdnej mapy predpokladá zachovanie všetkých pracovísk súdov k 1. júlu 2022“ a dodali ste, že „v priebehu roka a ďalších rokov“ budete vyhodnocovať, či to-ktoré pracovisko má alebo nemá zmysel. Znamená to, že sudcovia a ostatný justičný personál ostanú v budovách, kde sú teraz?

Čo je rozvrh práce

Netvrdím, že bezpodmienečne ostanú na svojom mieste a nikto sa nikde nehne.

Predsedovia nových súdov sa budú musieť stretnúť so sudcami a personálom, a budú musieť spoločne nájsť najlepšie riešenie v rámci svojho nového súdneho obvodu.

Kľúčové bude zistiť, ktorý sudca bude chcieť robiť akú špecializovanú agendu a táto diskusia bude formovať nové rozvrhy práce nových súdov.

Rovnaká diskusia by mala ukázať, či sa tí sudcovia premiešajú aj fyzicky. Bolo by dobré, aby tí sudcovia, ktorí budú robiť rovnakú agendu, mali k sebe aj fyzicky blízko. V rámci implementácie novej súdnej mapy budú predsedovia nových súdov riešiť aj využitie materiálnych kapacít, ktoré sú k dispozícii.

K 1. júlu 2022 nejdem riešiť žiadnu budovu súdu, žiadne pracovisko. To, čo sa s nimi stane, ukážu diskusie predsedov nových súdov so sudcami a personálom.

Ak sa odvolacia agenda presunie z Krajského súdu v Bratislave na nový odvolací súd v Trnave a zároveň hovoríte, že fyzicky sa zatiaľ personál nebude sťahovať, tak keď podám odvolanie, podateľňa síce bude vyberať odvolací senát z väčšej ponuky sudcov, tí však budú sedieť v Bratislave aj Trnave. Znamená to, že keď mám firmu v Trnave, tak mi hrozí cestovanie do Bratislavy a naopak?

Ak sa rozprávame o odvolacom súde, tak to sú typicky situácie, kedy sa v zásade nepojednáva. V senáte sú traja sudcovia, vec si naštudujú a rozhodnú takpovediac od stola. Preto nevidím žiaden problém v tom, aby sa tí sudcovia nachádzali hoci aj v troch budovách súdov, ktoré sú od seba vzdialené v desiatkach kilometrov.

Čo je nápad

Kľúčové je práve to, že vďaka tomuto vznikne väčší počet špecializovaných senátov. My to inak nevieme urobiť, iba zväčšením súdnych obvodov.

V 90. rokoch vzniklo osem krajských súdov, čím sa sudcovia atomizovali a odvolacie senáty teraz riešia rôzne agendy.

Vytvorenie dvoch-troch špecializovaných senátov na týchto súdoch by nedávalo zmysel, keďže tam jednoducho toľko špecializovanej agendy nenapadá.

Toto však platí iba o odvolacej agende. Manželia zo Skalice sa budú musieť po novom nechať rozviesť v Senici, hoci teraz im stačilo ísť na Okresný súd Skalica. Ak sa budú rozvádzať manželia z Malaciek, tiež budú musieť ísť do Senice, hoci teraz majú v meste súd.

Ak sa rozprávame o okresoch, tak sa vraciame k roku 1996. Ak vtedy nebol problém pre účastníkov konania prísť do sídla obvodu, tak v roku 2022 to nemôže byť problém, keď je dopravná dostupnosť na vyššej úrovni.

Áno, pre niekoho to môže znamenať, že vzdialenosť bude väčšia ako v roku 2020, nie však preto, že v roku 2022 by bola súdna mapa zlá, ale preto, že v roku 2020 boli zle navrhnuté obvody súdov.

Ak by sme teraz mali 100 súdov a prišli by sme na to, že je to hlúposť, vráťme sa aspoň k päťdesiatim, samozrejme, že tí ľudia, ktorí majú teraz k súdu blízko, budú hovoriť, že zmena je zlá. Dostupnosť súdov nemôže byť mantra, kľúčové sú rýchlosť a kvalita rozhodovania. Mantrou má byť to, či mám včas rozhodnutie, ktorému rozumiem, ktoré je spravodlivé a ktoré urobil sudca, ktorý je v danej oblasti odborník. Toto však neviem zabezpečiť so súčasnou sieťou súdov, musíme sa vrátiť aspoň tam, kde sme boli v roku 1996.

Áno, treba brať ohľad na to, aby sa účastníci konaní dostali na súd, aby dokázali hájiť svoje práva, ale návrh novej súdnej mapy zohľadňuje aj vzdialenosti. Ak s tým bude mať niekto finančný problém, máme tu Centrum právnej pomoci. Ak nebude stačiť súčasný systém podpory právnej ochrany, tak sa musíme zamyslieť nad tým, či by sme ten nemali posilniť, rozšíriť alebo zmeniť.

Ako majú sudcovia cestovať za účastníkmi

Chcete vytvoriť tri nové prvostupňové správne súdy v Nitre, Žiline a Košiciach. Teraz v správnom súdnictve rozhoduje v prvom stupni osem krajských súdov. Vo verejných prejavoch k súdnej mape hovoríte, že sudcovia budú môcť cestovať za účastníkom konania. Čo to znamená? Krajské súdy teraz v prvom stupni rozhodujú napríklad v agende sociálneho zabezpečenia, kde rozhodujú samosudcovia. Keď penzista zo Senca zažaluje Sociálnu poisťovňu, ide teraz na súd do Bratislavy, po novom má cestovať do Nitry alebo príde sudca za ním?

Áno, v zákone umožníme, aby práve v takýchto prípadoch mal sudca právomoc vycestovať do Bratislavy. Je však otázka, či to bude nevyhnutné, keďže napríklad pre penzistov existujú veľmi dostupné prostriedky dopravy, čiže to nie je otázka financií. Časová dostupnosť? Ak niekomu ide o dôležité rozhodnutie, napríklad o výške dôchodku, tak si myslím, že je tolerovateľné, aby cestoval na súd hodinu. Navyše, myslím si, že verejnosť to bude akceptovať o to viac, keď zistí, že vďaka novej súdnej mape môžu rozhodnutie napríklad o dôchodku dostať o rok či polroka skôr a už na prvom pojednávaní.

Teraz sa rozprávame o komforte pre účastníkov konania, ale toto ovplyvní aj cestujúceho samosudcu. Ako si má naplánovať pracovný deň? Správny súd v Nitre bude mať vlastný rozvrh práce, v ňom budú mať sudcovia určené pojednávacie miestnosti v rámci budovy v Nitre. Ako bude ten sudca z Nitry vedieť, že môže ísť pojednávať do Bratislavy, keď tu budú pojednávacie miestnosti primárne vyťažovať miestni sudcovia?

Treba si vždy zvážiť, či je to cestovanie sudcu za účastníkom konania nevyhnutné. Ja to v právnej úprave umožním, ale pýtam sa - ak je cieľom, aby sme v rámci správneho súdnictva mali kvalitné a rýchle rozhodnutia, je problém tá hodina cestovania do Nitry? Myslím si, že nie. Ak sa to bude javiť v konkrétnom prípade ako nevyhnutné, tak nevidím problém, aby cestovali do Bratislavy a dohodli sa tu s kolegami na pojednávaní. Navyše, správny súd v Nitre môže mať svoje pracovisko aj v Bratislave.

Ak niekomu ide o dôležité rozhodnutie, napríklad o výške dôchodku, tak si myslím, že je tolerovateľné, aby cestoval na súd hodinu.

Mária Kolíková

Čo konkrétne to znamená?

To znamená, že budete mať na danej budove tabuľku Správny súd v Nitre, pracovisko Bratislava a budú tam normálne pôsobiť sudcovia aj nesudcovský personál.

Čo to však znamená po procesnej stránke? Ak zažalujem ministerstvo spravodlivosti, lebo mi nechcete sprístupniť nejaké súdne rozhodnutie, napadne tá žaloba na Správny súd v Nitre, ale elektronická podateľňa bude vyberať sudcov iba spomedzi tých, čo sedia v Bratislave?

Nie, nebudem lokalizovať ten obvod podľa pracoviska. Pretože to by sme stáli na mieste a celá súdna mapa by nedávala zmysel.

Čo potom tie pracoviská znamenajú? To je nejaký ústupok sudcom, aby to ľahšie prešlo a nemuseli sa sťahovať? Nerozumiem tomu.

Nie je to o ústupku. Je to o tom, aby bola implementácia úspešná. Chceme vytvoriť priestor pre sudcov, ktorých v systéme máme, sú kvalitní a nechceme o nich prísť. Môžeme to zabezpečiť jedine tak, že to pracovisko im tu umožníme nechať. Kto chce, môže ísť do Nitry, kto nie, môže ostať v Bratislave.

Ako sa staviate k sťahovaniu nesudcovského personálu?

Ak z debát s predsedami súdov vyplynie, že na určitom pracovisku chcú mať špecializáciu na obchodnú agendu, tak predpokladám, že tí, čo tam teraz pracujú a robia zmiešanú agendu, si budú môcť vybrať, či sa chcú takto špecializovať alebo nie. Ak nie, dostanú možnosť, aby sa presunuli na iné pracovisko. Neznamená to, že hneď sa musia sťahovať.

Ale aj z toho vyplýva, že v nejakom momente k sťahovaniu dôjde. Napríklad na jednom pracovisku vznikne obchodno-právny úsek, ostanú tam sudcovia a personál, ktorý sa chce špecializovať, ale potom časť odíde a tento priestor zas bude vhodné doplniť odinakadiaľ.

Ja si myslím, že tí kvalitnejší nebudú mať problém dochádzať, aby tak naplnili svoje ambície. Zároveň si myslím, že vyšší súdni úradníci, ktorí patria ku crème de la crème už dnes kopírujú sudcov a teda pravdepodobne budú nasledovať rozhodnutie, ktoré prijme daný sudca.

Prečo bude správny súd v Nitre

V Nitre navrhujete sídlo pre správny súd, hoci terajší Krajský súd v Nitre nemá špecializáciu na správne súdnictvo. V správnej agende tam rozhodujú civilné senáty. Prečo ste vybrali práve Nitru, keď najvyšší počet správnych orgánov, potencionálne žalovaných subjektov, je v Bratislave?

Súdna mapa sa netvorila s ohľadom na to, kde máme dnes aktuálne kapacitu. Ak zriaďujeme v Bratislave Najvyšší správny súd, tak si myslím, že je dobré, aby prvostupňový správny súd v Bratislave nebol. Je to dobré preventívne opatrenie, aby vznikali nové justičné sídla.

Ak by sme sa na to pozerali optikou, že kde máme koľko sudcov a špecializáciu, tak potom by sme prišli na to, že všetko máme sústrediť v Bratislave, lebo tu to už funguje. Ale to nie je správne riešenie.

Áno, v Nitre nemám ten tím, ktorý je v Bratislave na vyššej úrovni, ale ten tím v Bratislave chceme odmeniť tak, že vytvoríme v Bratislave Najvyšší správny súd. Je zrejmé, že dnes na Najvyššom súde nie je dostatok ľudí a aj keby všetci zo správneho kolégia Najvyššieho súdu prešli na Najvyšší správny súd, tak ich nebude dosť, čiže predpokladám, že Najvyšší správny súd stiahne časť kapacít zo správneho kolégia Krajského súdu v Bratislave.

Tým, ktorých napĺňa pôsobenie v rámci prvostupňového správneho súdnictva, vytvorím komfortné prostredie, aby mohli pôsobiť v rámci správneho súdu v Nitre, pracovisku Bratislava.

Nakoľko ste počítali ekonomické dopady toho, že správne orgány so sídlom v Bratislave budú musieť pravidelne jazdiť do Nitry? Ak konkrétna vec nenapadne sudcovi alebo senátu, ktorý bude sedieť v Bratislave.

Správne veci zvyčajne nekončia v prvom stupni, spravidla idú na kasačný (odvolací) súd, ktorý bude v Bratislave. Môžeme to napočítať, čo to znamená vo finančnom vyjadrení, ale v skutočnosti to nie je až také podstatné. Podstatné je, že sa naozaj nejaví vhodné, aby som Najvyšší správny súd a prvostupňový správny súd urobila v Bratislave. V Česku majú Najvyšší správny súd v Brne, čo to znamená pre správne orgány so sídlom v Prahe? V rámci druhého stupňa budú tie správne orgány zas zvýhodnené, lebo budú chodiť na Najvyšší správny súd v Bratislave.

Ak dáte sudcom možnosť vycestovať, ako to bude napríklad v zložitejších veciach s viacerými účastníkmi konania, napríklad týkajúce sa stavebného konania alebo environmentálnych tém? Každý bude chcieť, aby mu pojednávanie bolo najbližšie.

Netvrdím, že sudca má za každých okolností a v každom prípade cestovať. Povedala som, že to má platiť iba v prípadoch, keď je to dôležité pre občana, pre dostupnosť spravodlivosti a aj v takom prípade bude vždy na zvážení sudcu, či vycestuje alebo nie. Ak pôjde o spor napríklad ekonomicky slabšej strany ako sú penzisti či žiadatelia o dávky, je dobré, aby mal sudca možnosť vycestovať za takýmito účastníkmi konania.

Navyše, v súvislosti so správnym súdnictvom hovoríte najmä o Bratislave, ale tí ľudia, ktorí asi budú mať problém s dôchodkom a inými dávkami, nebudú najmä z Bratislavy a naopak, tí, ktorí sú z Bratislavy nebudú mať problém cestovať do Nitry. Dovoľujem si tvrdiť, že tí ľudia, ktorí budú mať problémy s dávkami, budú skôr z prostredia, ktoré je finančne na tom zložitejšie. Aj preto si myslím, že pre dostupnosť ľudí, ktorí sa sporia o sociálne zabezpečenie, je Nitra vhodnejšie sídlo súdu.

Dedičské konania a starostlivosť o deti

Ako sa zmení prideľovanie dedičských spisov? Ak teraz na každý z piatich okresných súdov v Bratislave pripadá 8 až 18 notárov, po novom bude Mestský súd v Bratislave dedičské konania prerozdeľovať medzi všetkých 65 notárov?

Týmto smerom uvažujeme, ale som pripravená sa rozprávať s Notárskou komorou. Treba to brať tak, že materiál k implementácii súdnej mapy ide len teraz do medzirezortného pripomienkového konania a je veľmi dôležité, aby každý, koho sa to môže potencionálne dotýkať, sa k nemu vyjadril. Bude na to 21 dní. Sme pripravení o tom diskutovať.

V Bratislave to asi nebude problém, lebo je tu hustá sieť notárov a tiež asi nebude problém pre pozostalých cestovať za notárom z Rače do Petržalky. Čo však v prípade, že poručiteľ má posledné bydlisko v Žiari nad Hronom, kde je teraz aj notár a po novom sa môže stať, že dedičská vec napadne k notárovi v Leviciach, keďže tieto dva súdne obvody plánujete spojiť?

Rozumiem, čo hovoríte. Myslím si, že je to jedna z oblastí, o ktorej by sme sa mali bližšie rozprávať. Viem si predstaviť, že napríklad v prípade dedičských vecí sa dá uvažovať o akýchsi podobvodoch, ak sa ukáže, že je to pre efektivitu výkonu justície nevyhnutné. Ale opäť, nerobme ani z dostupnosti notárov mantru, mantrou je kvalita a rýchlosť rozhodovania.

Nemáte obavu, že zníženie dostupnosti negatívne ovplyvní rozhodovanie o starostlivosti o maloletých? Súdy nebudú kopírovať obvody úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, odkiaľ súdy prideľujú opatrovníkov.

Nie, tu neidentifikujeme žiaden problém. Opatrovník sa totiž určuje podľa bydliska maloletého. Vznikne síce nový súdny obvod, teda samotný súd môže byť vzdialenejší, ale tí sudcovia budú naďalej určovať opatrovníka podľa bydliska, teda pôjde o pracovníka najbližšieho úradu práce.

Ako uvažujete o obvodoch, z ktorých sa budú vyberať ex offo obhajcovia? Tam totiž tiež hrozí, že spojením obvodov sa budú vyberať aj obhajcovia, ktorí sú zo vzdialenejších kútov nového súdneho obvodu.

Nevidím v tomto prípade žiaden inštitucionálny problém, toto sa dá vyriešiť aj v rámci následných diskusií o nastavení elektronických systémov. To isté sa totiž týka aj exekútorov, kde sú viaceré kľúče, ktoré pripadajú do úvahy. Budeme o tom ešte diskutovať.

Exekúcie však ostávajú elektronické na Okresnom súde Banská Bystrica, nie?

Áno, ale nedoriešenou otázkou je spôsob náhodného výberu exekútorov. Dnes sú exekútori vyberaní na krajskom princípe. Nová súdna mapa prinesie tri kraje, čiže v rámci toho bude treba vyriešiť aj náhodný výber exekútorov. Jeden z variantov hovorí, tak ako v prípade notárov, že budú existovať akési podobvody a exekútori by sa vyberali podľa terajšej príslušnosti z ôsmich samosprávnych krajov.

Toto všetko je riešiteľné, ale sú to pre mňa technické detaily. Podstata je, či chceme súdnu mapu alebo nie, či chceme zlepšiť kvalitu rozhodovania alebo nie. Ak áno, potom špecializácia je cestou a špecializáciu dosiahneme iba tak, že zväčšíme obvody súdov.

Rozumiem, ale toto je skôr všeobecný pohľad z helikoptéry, ktorý nemusí každý zdieľať a účastníci konania budú vnímať súdnu mapu skôr cez svoje individuálne životné situácie.

Áno, preto bude legislatívny návrh, ktorý implementuje súdnu mapu, tri týždne v pripomienkovom konaní a odporúčam každému, koho sa potencionálne môže dotýkať, aby si ho preštudoval a vyjadril sa. Rozumiem, že sa ma pýtate na technické podrobnosti implementácie, lebo vám napadajú, ale kľúčové je, či chceme mať novú súdnu mapu alebo nie. Ak áno, tak tu je, rozprávajme sa o detailoch, ale keď na to bude priestor, lebo ani v tomto rozhovore nie sme schopní vyčerpať všetky technické otázky. Priestor bude v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a to až do 15. januára, ten čas na pripomienkovanie chceme ešte natiahnuť.

Mária Kolíková.

Mária Kolíková. (zdroj: SME/Marko Erd)

Obvody prokuratúr sa nemenia. Zatiaľ

Ako sa zmenia obvody prokuratúr?

Bude to na rozhodnutí nového generálneho prokurátora, po jeho vymenovaní sa s ním o tom chcem rozprávať. Ponechávame to však plne v jeho rukách. Právna úprava, ktorú teraz posielame do medzirezortného pripomienkového konania, ponecháva obvody prokuratúr nezmenené. Nech generálny prokurátor zváži, ako si to chce upraviť, pretože on môže reflektovať trošku odlišné ciele než máme my v rámci súdnej mapy. Zároveň to určite bude závisieť od toho, ako majú zorganizovanú prácu s okresnými riaditeľstvami policajného zboru.

Je plne v kompetencii generálneho prokurátora a prezidenta policajného zboru, či vôbec a ako prispôsobia obvody prokuratúr a policajných riaditeľstiev novej súdnej mape.

Mária Kolíková

Ak sa teda nič nezmení na obvodoch prokuratúr, znamená to, že keď som zo Žiaru nad Hronom, niekoho zrazím na prechode a usmrtím, tak môj prípad bude síce vyšetrovať polícia v Žiari, obžalobu podá prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom, ale obžalobu prejedná prvostupňový súd v 60 až 80 kilometrov vzdialených Leviciach?

Nebudem na to odpovedať, lebo nie je správne, aby som na to odpovedala ja. Neviem, či to tak bude. Je plne v kompetencii generálneho prokurátora a prezidenta policajného zboru, či vôbec a ako prispôsobia obvody prokuratúr a policajných riaditeľstiev novej súdnej mape. Prokuratúre do nového súdneho obvodu padnú viaceré obvody prokuratúr, predpokladám preto, že bude nevyhnutné, aby k tomu nejaké stanovisko zaujali.

Ako sa zmenia kauzálne príslušnosti? Ostane napríklad v oblasti pracovno-právnej agendy osem kauzálne príslušných prvostupňových súdov alebo sa aj tento počet zníži?

V prípade kauzálnej príslušnosti v civilnom konaní dochádza k zmenám kauzálne príslušných súdov tak, aby sa zohľadnilo nové usporiadanie súdnej mapy. V niektorých prípadoch, ako je napríklad aj pracovnoprávna agenda, obchodnoprávna agenda, či konkurzná agenda sa predpokladá zníženie počtu kauzálne príslušných súdov.

Predaj budov a európsky Fond obnovy

V súvislosti s implementáciou súdnej mapy sa opäť objavujú klebety, že sa v pozadí chystajú aj realitné obchody, nákupy a predaje nehnuteľností, resp. prenájmy. Týkať sa majú budov, ktoré súdy uvoľnia, resp. budov, ktoré budú potrebovať.

Je to nezmysel. Tieto nepodložené špekulácie sa objavili aj keď bola ministerkou Lucia Žitňanská a pokúšala sa diskutovať o vzniku Mestského súdu v Bratislave. To, či nejaká budova je prebytočná alebo nie, sa uvidí najskôr v júli 2022. Vyplynie to z diskusií predsedov nových súdov s personálom, z toho, ako si zorganizujú jednotlivé oddelenia. Ja to neviem predpovedať. Ak by sa aj ukázali nejaké budovy ako nadbytočné, tak tu s nimi nikto nebude kšeftovať, to nie sú budovy ministerstva spravodlivosti, ale štátne. Existuje nejaký zákon o správe majetku štátu a ten vyžaduje, keď označíme nejakú budovu za nadbytočnú, aby sme ju ponúkli iným inštitúciám. Pokiaľ ide o prípadné nové budovy súdov, tak si na ne pýtam prostriedky z fondu obnovy, nepýtam si na ne z rozpočtu, preto nie je dôvod, aby sa takéto informácie šírili.

Ak by sa aj ukázali nejaké budovy ako nadbytočné, tak tu s nimi nikto nebude kšeftovať.

Mária Kolíková

V súvislosti so súdnou mapou ste sa opakovane vyjadrili tak, že na jej implementáciu by mohlo ísť 300 miliónov eur z európskeho fondu obnovy. Nie celkom rozumiem, na čo konkrétne sa majú tieto peniaze použiť.

V prvom rade to závisí od toho, koľko reálne peňazí budeme mať k dispozícii. Chcela by som, aby sme z toho vybudovali pekné mestské súdy v Bratislave a Košiciach. Potom dobudovať odvolacie súdy, aby mali dostatočnú priestorovú kapacitu v budúcnosti. Vzniknúť by mal priestor aj na dobudovanie budov sídelných prvostupňových súdov a digitalizáciu justície. V zásobníku projektov z fondu opravy máme aj projekt pre Špecializovaný trestný súd, Najvyšší správny súd, ale tiež tri správne súdy, hoci tam je náš záujem primárne pýtať si prostriedky na ich vybudovanie zo štátneho rozpočtu.

Čo znamená „vybudovať“? Máte na mysli investície do budov, materiálneho zabezpečenia alebo podporu personálu?

Hovorím o budovaní v zmysle výstavby alebo kúpy nehnuteľností. Beriem to tak, že na personál finančné prostriedky priebežne sú, ak sa budú nároky na personál v čase meniť, tak na to budem flexibilne reagovať výberovými konaniami a podobne.

Staré prípady sa neprerozdelia

Keď som diskutoval so sudcami, vyšlo mi, že medzi nimi nie jednoznačný názor na to, či sa po vytvorení nových súdov majú prerozdeľovať reštančné prípady (veci nerozhodnuté do roka, resp. polroka po podaní na súd, pozn. red.). Tí sudcovia, ktorí dnes majú menší podiel reštančných vecí, hovoria, že prečo by mali rozhodovať prípady kolegov, ktorí sa k nim mesiace neboli schopní alebo nechceli dostať. Na druhej strane sú tí sudcovia, ktorí majú vysoký počet nerozhodnutých prípadov a hovoria, že sa nedokážu adaptovať na novú súdnu mapu, ak im niekto so starými vecami nepomôže. Ako to vnímate?

Rozumiem náladám, ktoré teraz v justícii zavládli, lebo touto reformou vstupujeme do komfortných zón sudcov a personálu. Rozumiem aj tomu, že sú znepokojnení, lebo im teraz neviem povedať, že či to ktoré konkrétne pracovisko bude určite zachované. Čo viem povedať je, že tie pracoviská určite ostanú k 1. júlu 2022, že určite budú férové diskusie s predsedami nových súdov. Kľúčové informácie dostanú s veľkým časovým predstihom, aby implementácia súdnej mapy pre nich bola predvídateľná a dokázali zvážiť možnosti, ktoré majú a urobili slobodné rozhodnutie, či už bude súvisieť so špecializáciou, sťahovaním a podobne. Nepopieram, že pre mnohých to bude významné rozhodnutie v ich doterajšom pracovnom živote.

Tento nepokoj medzi sudcami vnímam, ale to je skôr osobná vec každého z nich, to, čo má dopady aj na účastníkov konaní, je prerozdeľovanie vecí...

Prerozdeľovať sa nebude, ak to nebude nevyhnutné. Ak sudca ostane v obvode, ostanú mu veci, ktoré mal doteraz a musí ich dorozhodovať.

Je to zmysluplné?

Má to zmysel z pohľadu budúcnosti. Nové veci, ktoré sa budú rozdeľovať od 1. júla 2022 budú napadať tak, ako to definuje nová súdna mapa. Budú napádať v rámci väčšieho počtu sudcov so špecializáciou. Ak má sudca nejaký spis už pridelený, je zmysluplné, aby ho dokončil.

Čo to znamená pre sudcov, ktorí sa rozhodnú preorientovať v špecializácii?

Ak je sudca, ktorý teraz robí civil a bude chcieť robiť trest, tak si bude musieť civilné veci dorozhodovať.

Nie je to nezmyselné z pohľadu zrýchlenia konaní? Ak mám dvoch sudcov, jeden má dvesto reštančných vecí, druhý má štyristo reštančných vecí, tak v priemere veci vybavia rýchlejšie, ak ich prerozdelím a každý dostane tristo spisov.

V takomto prípade môžete urobiť to, že pozastavíte alebo znížite nápad sudcovi, ktorý si donesie na nový súd štyristo nerozhodnutých vecí. Jednoducho príde na súd podľa novej súdnej mapy, ale nebude dostávať nové veci, ale najprv si takpovediac vyčistí stôl.

Nedávalo by skôr zmysel prerozdeliť to?

Iba v prípade, že to bude absolútne nevyhnutné. Ak toto pustím ako voľné pravidlo, tak sa bude prerozdeľovať absolútne všetko.

Vidím na vás, že k téme prerozdeľovania máte veľmi vyhranený a kritický postoj. Prečo?

Pretože my sme sa zaoberali reštančnými vecami, analyzovali sme ich. Základný dôvod, pre ktorý vznikajú reštančné veci, je práve to, že sa neustále prerozdeľuje. Nové prerozdelenie by nezabránilo prieťahom, naopak, na základe nového prerozdelenia by prieťahy vznikali alebo by sa predlžovali. V systéme fungovali sudcovia, ktorí sa niektorým spisom vyhýbali s vidinou toho, že veď skôr či neskôr príde niekto nový a tie veci sa prerozdelia. Takto to fungovať nemôže a ja sudcom nebudem vysielať signály, že toto nová súdna mapa umožní. Neumožní. Nikam by sme sa nedostali. Nie, prerozdelenie vecí je nemožné s výnimkou naozaj absolútne nevyhnutných prípadov.

V Bratislave má vzniknúť jeden mestský súd, riešiť bude treba aj jeho sídlo. Justičný palác nebude stačiť.V

Bratislave má vzniknúť jeden mestský súd, riešiť bude treba aj jeho sídlo. Justičný palác nebude stačiť. (zdroj: Archív SME/Gabriel Kuchta)

Prestanú sudcovia pojednávať?

Priznávate, že sudcom neviete povedať, čo bude v tom medzičase od 1. augusta 2021 do 1. júla 2022...

Viem aj neviem. Je tu istá neistota, na druhej strane, už dnes sudcovia musia vnímať, že existuje flexibilita rozhodovania predsedu súdu a sudcovskej rady o rozvrhu práce a ten sudca, ktorý dnes robí trest, môže o mesiac robiť civil, pretože sa zistí, že jednoducho na ten súd nechodí dostatok trestných vecí a naopak veľký počet civilných vecí. Už dnes sa to deje, súdna mapa však dá oveľa väčší priestor na tieto diskusie o špecializácii. Rozumiem, že sú to diskusie, ktoré zasahujú do komfortných zón. Veď sa aj stáva, že predsedovia sa o takéto zmeny pokúšajú, sudcovia ich odmietajú, potom ten predseda píše ministerke, nech mu dá nových sudcov, ja im odpíšem, že nedám, lebo v rámci ich agendy nám to na základe údajov o nápade vychádza tak, že nových sudcov nepotrebujú a stačí, aby preskupili špecializácie sudcov, ktorí už na súde pôsobia.

Kľúčové informácie dostanú s veľkým časovým predstihom, aby implementácia súdnej mapy pre nich bola predvídateľná a dokázali zvážiť možnosti, ktoré majú a urobili slobodné rozhodnutie.

Mária Kolíková

...zákony, ktoré majú implementovať novú súdnu mapu, majú byť účinné od 1. augusta 2021, nové prvostupňové a odvolacie súdy majú začať fungovať od 1. júla 2022. Ako bude vyzerať výkon súdnictva v tom 11-mesačnom období? Neobávate sa, že tá neistota, ktorá bude s týmito diskusiami spojená, sa premietne do toho, že sudcovia prestanú určovať termíny pojednávaní? Môže to mať objektívne príčiny, že budú hovoriť, že nevedia, v akej budove budú, akej špecializácii sa budú venovať, ale aj subjektívne, že to môžu takto torpédovať.

Neodporúčala by som nikomu, aby toto skúšal. Nie je na to žiaden dôvod, pretože ten spis im jednoducho ostane. Aj keď je teraz trestný sudca niekto, kto po reforme prejde na civil, tak trestný spis si dorieši. Argument, že neviem, akú špecializáciu budem robiť, neplatí.

Môže sa stať, že pre neistotu prestanú vytyčovať pojednávania?

Nevidím na to absolútne žiaden dôvod. Osobitne v prípade, že tie veci im ostanú. Veci sa neprerozdeľujú. Ak sa k tomu niektorí sudcovia uchýlia, tak budú mať prieťahy v konaní a bude nad nimi visieť disciplinárna zodpovednosť.

Najkritickejšie situácia je na Okresnom súde Bratislava I, ktorý je najvyťaženejší v krajine. Na niektorých sudcov tam pripadá aj tisíc reštančných vecí. Keď takýto sudca príde na nový Mestský súd v Bratislave, hovoríte, že riešením je, aby mu nové vedenie pozastavilo nápad, nerozhodoval novo prichádzajúce prípady a vyčistil si stôl. Akú bude mať predseda súdu a sudcovská rada motiváciu to urobiť? Aj z pohľadu kolegiality to môže vyzerať zvláštne, že bude sudca, ktorý bude rozhodovať staré veci a žiadne novo prichádzajúce.

Rozumiem, čo hovoríte, ale ak takáto situácia naozaj nastane, nemyslím si, že takémuto sudcovi nápad nepozastavia. O tom sa určite dozviem a budem to sledovať. Aj v tomto prípade budú totiž limitujúce prieťahy v konaní. Ak totiž takýto sudca nebude mať pozastavený nápad, tak mu fakticky nevytvoria vhodné podmienky na včasné a spravodlivé rozhodovanie.

Máte predstavu, dokedy potrvá vyčistenie súdov od reštančných vecí?

Nie, lebo sa to nedá vypočítať. To čo viem povedať je, že nová súdna mapa k tomu dá priestor. Práve tu vidíte zmysel toho, prečo by malo byť ľahšie aj pozastavenie nápadu. Ak vytvoríme väčšie súdne obvody, v ktorých bude vyšší počet špecializovaných sudcov, bude výrazne jednoduchšie, aby sudcu vypli a mal priestor na dorozhodovanie, lebo v rozvrhu práce ostane dostatok sudcov, ktorí môžu rozhodovať novo prichádzajúce veci. Bez zmeny súdnej mapy by sme si to dovoliť nemohli.

Prečo sa v rámci novej súdnej mapy presúvajú väčšie celky k menším? Z pohľadu priestorového či personálneho vybavenia logika hovorí, že skôr by sa mali presunúť menšie celky k väčším, ale veľký odvolací súd z Bratislavy presúvate k menšiemu odvolaciemu súdu do Trnavy, veľký odvolací súd z Košíc presúvate k menšiemu odvolaciemu súdu do Prešova.

Nie, takýto princíp tu nie je. Ak to takto chápete, je to nedorozumenie. My sme novú mapu takto ani nespracovávali. Na základe analýz sa hľadalo vhodné rozloženie súdnych obvodov, z pohľadu počtu nápadu, dopravnej dostupnosti, kultúrnej blízkosti a ďalších kritérií. Potom sme sa pozreli na nové obvody a hľadali vhodné miesto na sídlo súdu.

Ak sa pozrieme na západoslovenský súdny obvod, tak sme sa pozreli napríklad na dopravnú dostupnosť odvolacieho súdu. Keď sa pozriete na umiestnenie odvolacieho súdu do Trnavy, tak je dopravne dostupnejší než v prípade, že by sme vytvorili západoslovenský obvod a nechali sídlo v Bratislave. Dostupnosť sídla nového obvodu je zo všetkých strán dostupnejšia než do Bratislavy.

V prípade Košíc a Prešova to bolo trochu aj o tom, že tie sídla sú v podstate blízko seba a uvažovali sme o tom, čo už v týchto sídlach máme. Keď v Košiciach vznikne mestský súd, tak potom sa mi zdá v poriadku, aby odvolací súd bol v Prešove a nekoncertovali sa všetky inštancie na jednom mieste. To isté platí aj pre Bratislavu, kde bude tiež mestský súd. Lebo to, po čom teraz volá časť justície, je, že aby v Bratislave bol Najvyšší súd, Najvyšší správny súd, správny súd, odvolací súd a mestský súd. Takúto koncentráciu justičných inštitúcií na jednom mieste nepovažujem za správnu.

Prečo?

Nie je na mieste, aby v jednom mieste boli všetky kľúčové justičné inštitúcie.

Prečo? Vo vzťahu k Bratislave to tak totiž dnes funguje, nie je to päť súdov, ale sú to vlastne typovo tri súdy – okresné, krajský a najvyšší, ktorí dnes plnia funkcie spomínaných piatich.

Z dvoch dôvodov. Je to prevencia z pohľadu vzniku nelegitímnych aj korupčných väzieb v právnom prostredí a zároveň je to tak správnejšie z pohľadu koncentrácie odborných kapacít. Prečo by sa mali sústrediť iba na jedinom mieste? Ak sme dali Najvyšší správny súd do Bratislavy, nie je správne, aby tu bol aj prvostupňový správny súd. To isté aj o odvolacom súde – ak urobím v Bratislave jeden veľký mestský súd, tak tu nemôže byť odvolací súd.

Ale dnes to tak je – je tu prvostupňový správny súd, teda Krajský súd v Bratislave a kasačný Najvyšší súd.

Áno a nemyslím si, že je to správne. Preto to navrhujeme zmeniť.

V rámci mapy navrhujete aj prerozdelenie agend na súdy, ktoré dnes tú špecializáciu nemajú. Napríklad Okresný súd Prešov nemá dnes špecializáciu na obchodnoprávnu agendu, ale po novom tam chcete sústrediť obchodnoprávnu agendu.

Vyšlo nám to tak z analýz, ale je to komplexnejšia téma, pretože časom sa obchodnoprávna agenda sčasti rozplynie do civilnej agendy. Súčasne stále ešte premýšľame o mestskom súde Košice. Na budúci rok plánujeme predstaviť nový Občiansky zákonník a zákon o obchodných spoločnostiach, čím sa obchodnoprávna agenda výrazne preriedi. Bude to znamenať, že to, čo je dnes obchod, bude sčasti civil. Čiže áno, teraz sa môže javiť, že ten obchod sa nejak koncentruje, ale v budúcnosti to bude ešte inak.

Nikdy som nepovedala, že bratislavskí sudcovia sú skorumpovaní

Na súdoch v obvode Krajského súdu v Bratislave pôsobí 1110 pracovníkov, z toho 267 sudcov. K súdnej mape ste uviedli aj nešťastnú vetu, ktorá sa dá interpretovať aj tak, že v Bratislave je korupcia na súdoch všeobecne prítomná. Nevyčítate si to? Lebo nie je kľúčový argument, sudcovia sa ho teraz navyše chytili, zbytočne eskaloval napätie a v konečnom dôsledku miestami bráni racionálnej diskusii.

Akú nešťastnú vetu?

„Motivácia pre túto zmenu je snaha pretrhať korupčné väzby na území Bratislavy“, čo sa mnohých sudcov dotklo a odmietajú takúto kolektívnu vinu.

Ja som vo svojich vyjadreniach nikdy nepovedala, že motiváciou pre novú súdnu mapu je snaha pretrhať korupčné väzby na území Bratislavy.

Uvádzate to v základnom dokumente ministerstva spravodlivosti k súdnej mape, ktorý ste distribuovali sudcom.

Áno, ukazuje sa, že aj takéto väzby sú...

Zatiaľ sa ukázalo, že sú jednotky skorumpovaných sudcov a ani tí zatiaľ neboli odsúdení. Nebolo to zbytočné? Nebráni to konštruktívnej diskusii?

Naozaj som nikdy nepovedala, že sú skorumpovaní sudcovia na Krajskom súde v Bratislave, rozprávala som sa priamo s nimi, nikdy som im to nepovedala. Ak by som si to myslela, potom by som nehovorila, že treba crème de la crème sudcov krajského súdu dostať na Najvyšší súd a Najvyšší správny súd. Nikdy nebolo primárnym cieľom novej súdnej mapy riešiť korupciu, je to jej sekundárny efekt, ale dáva zmysel pri riešení súdnej mapy popretrhávať väzby, o ktorých vzniku nám niečo hovoria Búrka, Víchrica a ďalšie akcie. Ak sa táto veta dotkla sudcov v tom zmysle, že ňou hovoríme, že oni sú skorumpovaní, tak to nie. Takto sme neuvažovali, ale ani sa zas netvárme, že tu v Bratislave žiadne takéto väzby nie sú. Uvažovali sme o tom tak, že keď sa justičné inštitúcie sústredia na jednom mieste, tak pre ľudí, ktorí nemajú dobré úmysly, je jednoduchšie vychodiť si svoje chodníčky. Preto nám dáva veľký zmysel, aby sa prvostupňové správne súdnictvo presunulo do Nitry a odvolacie súdnictvo do Trnavy.

Elektronický register a nový IT systém

Nie je však aj centralizácia niektorých agend rizikom pre vznik „korupčných väzieb“? Napríklad v oblasti obchodného registra alebo insolvenčných konaní, ktoré idete centralizovať do Žiliny, respektíve do Trnavy. Kočnerova Threema ukazuje, že práve o tieto dve agendy bol najväčší záujem.

Reforma obchodného registra je komplexnejšia, nejde v nej iba o vznik jediného registrového súdu v Žiline. My chceme mať externých registrátorov (osoby, ktoré sú oprávnené vykonávať zápis a zmenu zápisov do registra, pozn. red.) prinajmenšom notárov. Ak k 1. júlu 2022 nebudeme schopní rozbehnúť obchodný register s externými registrátormi, potom táto časť – vznik registrového súdu v Žiline – sa nebude dať takto zrealizovať. Tu je predpoklad, že na budúci rok vyvinieme nový informačný systém pre obchodný register. Práve preto vzniká na ministerstve vývojové centrum, na ktoré už máme prisľúbené finančné prostriedky od ministerstva financií.

Predpokladám, že po implementácii novej súdnej mapy bude ešte výraznejší dopyt po elektronickom súdnom spise, ale na základe jeho používania si trúfam povedať, že nezvládne ten nápor. Už teraz často vypadáva, nie sú v ňom všetky listiny.

Áno, uvedomujeme si to. Ale je to bytostne závislé od informačného systému Súdny manažment a elektronický súdny spis dokážeme kvalitne zabezpečiť iba s novým Súdnym manažmentom. Vývojové centrum ministerstva spravodlivosti bude vyvíjať nový obrovský informačný systém Súdny manažment, ktorý dnes dodáva externý dodávateľ, je už starý, čo nám komplikuje aj dátovú analýzu nad údajmi Súdneho manažmentu. Zároveň bude vyvíjať a starať sa aj o IT systém obchodného registra, pretože sa ho nepodarilo obstarať. To obstarávanie začalo ešte za Lucie Žitňanskej, ja som ho našla po Gáborovi Gálovi v stave, že ho neviem uzatvoriť. Je nevyhnutné mať nový IT systém obchodného registra a Súdneho manažmentu.

Kedy tieto systémy budú?

Veľmi by som to chcela, naozaj veľmi, aby Súdny manažment bol do roku 2024. Ale nie som až taký optimista, nebudem tento cieľ verejne deklarovať. Ľudom, ktorí sem budú nastupovať na vývojové centrum, budem hovoriť, že by bolo skvelé mať nový Súdny manažment, ale netrúfam si dávať záväzný prísľub, že to tak naozaj bude. Obchodný register je iná téma, ten chceme mať vyvinutý a implementovaný už od leta 2022.

 

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
Powered by Komento