Prokurátor Kandera: Útoky očakávam, ideme po veľkých kauzách, tým ľuďom ide o veľa

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Monika Tódová | 21. decembra 2020 |

Prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera hovorí, že z toho, ako bola mafia prerastená so štátom, sa budeme spamätávať ešte dlho.

V rozhovore sa dočítate o tom:

Prečo ste sa chceli stať sudcom? Ste z právnickej rodiny?

Vôbec nie. U nás v rodine nemá právo žiadnu tradíciu ani z maminej a ani z otcovej strany. Nikto nie je právnik. Moja krstná mama robila dlhé roky na sekretariáte u predsedu Najvyššieho súdu a ako deti sme za ňou chodievali. Tam niekde vzniklo, že som si už ako dieťa povedal, že chcem byť sudca. Prichádzal som tam vtedy do kontaktu s veľkými kapacitami trestného práva, s ktorými som bol potom dokonca niekoľko rokov na Najvyššom súde ako kolega.

Na generálnu prokuratúru ste odchádzali v roku 2010, ešte keď bol generálnym prokurátorom Trnka. Zohralo úlohu vo vašom rozhodovaní, že Trnka nemal dobré vzťahy s Harabinom?

Že nemali dobré vzťahy, to som vedel. Harabin sa aj súdil s generálnou prokuratúrou o náhradu škody. Niekedy v roku 2009 som dostal konkrétne od Trnku ponuku, aby som prišiel na generálnu prokuratúru. Povedal mi, že mi ponúka odísť z Najvyššieho súdu, lebo predseda Najvyššieho súdu ma tam zničí. S Trnkom sme sa poznali, aj keď len zbežne. Ešte zhruba pol roka som pracoval na Najvyššom súde, vzťahy sa nezlepšili a javilo sa mi to neúnosné, tak som si overil na generálnej prokuratúre, či tá ponuka trvá, bolo mi povedané, že áno a využil som ju.

Ako ste vtedy Trnku vnímali? To už bolo potom, čo pustil Majského z väzby a začínalo sa tušiť, čo je zač.

To je pravda. Tieto veci sa už v médiách spomínali, hovorilo sa o tom medzi sudcami a určite aj medzi prokurátormi. Ja som nešiel robiť pre Trnku, ale pre rezort prokuratúry. Zisťoval som si aj to, ako k tej ponuke došlo, pretože sme naozaj neboli nejakí veľkí kamaráti, a zistil som, že za tým bola doktorka Mišíková. V roku 2009 sa zakladal odbor osobitného určenia, kde ona pracovala a mali problémy s obsadením odboru. S doktorkou Mišíkovou sme sa poznali a zrejme jej napadlo, že by to pre mňa mohlo byť riešením situácie.

Ako ste ďalej vnímali Trnku? Podozrení len pribúdalo.

Všetci sme vedeli, že Kočner chodí na generálnu prokuratúru, aj ja. Ferari som tam videl stáť osobne, aj keď nie na parkovacích miestach generálnej prokuratúry, ale vždy oproti cez cestu. Vedeli sme, komu patrí a kto je v budove. V tom čase som ani zďaleka nemal informácie takého druhu, aké máme dnes.

Keď bolo vypočúvanie kandidátov na generálneho prokurátora, tak sa všetci poslanci kandidátov pýtali, prečo boli v minulosti ticho, keď sa dial Glance house a všetky ďalšie kauzy. Čo by ste na to odpovedali?

Je to oprávnená otázka. Zažil som situáciu, keď som aktívne v tomto smere vystupoval na súde a skončilo to až tak, že som odišiel. Síce dobrovoľne, bolo to moje rozhodnutie, ale pod tlakom. Určite by som sám neodišiel. Sudca má oproti prokurátorovi iné postavenie – je nezávislejší, aj zákon ho chráni viac. Nie je možné ho po pracovnej stránke až tak likvidovať. V justícii sme podpisovali petície a celkom chápem, že v rezorte prokuratúry si toto nedovolili.

Zažil som situáciu, keď som bol prenasledovaný. Máte veľa ľudí, ktorí sa vám snažia pomôcť, podporia vás názorom, prídu na disciplinárne konanie, chodili tam dokonca aj veľvyslanci, ale v konečnom dôsledku vám to nijak nepomôže. Na prokuratúre máme príklad doktora Špirka, ktorý vystúpil proti systému aj vysoko postaveným osobám. Samozrejme, že sa reakcia dostavila, ale nikto vám nepomôže a zostanete v tom vždy sám.

Vy ste sa Špirka ako jeden z mála zastali, keď sme vám z novín volali. 

Pamätám si to, keď ten telefonát prišiel. Bol som akurát na nejakej našej porade v Krpáčove. Som taký, že sa do vecí namočím. Nemal som to svedomie, keďže som mal na to názor, aby som bol ticho. A aj som videl, kto mi volá, nemusel som to zdvihnúť, ale zdvihol som. Ja ten svoj názor poviem. A môžem povedať, že to nemalo žiadnu negatívnu odozvu, a to ani vo vedení generálnej prokuratúry.

Ako ste Špirka vtedy vnímali? 

Na pomery v prokuratúre to bolo absolútne mimoriadne, čo urobil. Vnímal som to tak, že kolega Špirko si nevedel iným spôsobom pomôcť. Urobil niečo neštandardné, možno aj za hranicou našich postupov, ale zrejme nevedel svoju pravdu inak prezentovať.

Ktoré povolanie máte radšej? Sudcovské alebo prokurátorské?

Stať sa sudcom Najvyššieho súdu, to je méta, ktorá nie je pre drvivú väčšinu sudcov za celý ich kariérny život dosiahnuteľná, pretože tých sudcov je obmedzený počet. Tak som to aj bral, že stať sa sudcom, prípadne predsedom senátu Najvyššieho súdu, tak s tým môže byť každý, kto si chcel budovať kariéru, spokojný. Ale v živote sú situácie, keď človek musí priority prehodnocovať.

V posledných mesiacoch na Najvyššom súde som sa už dostal do takej osobnej situácie, že som registroval, že bezdôvodne zvyšujem hlas na svojho štvorročného syna, aj na svoju manželku. Uvedomoval som si, že to neskončí dobre, a že to takto ďalej nepôjde. Porozprával som sa s manželkou o tom, čo by povedala na to, keby som odišiel a rozhodol som sa, že mi ani méta sudcu Najvyššieho súdu nestojí za to, aby som zničil život sebe aj svojej rodine.

Aký bol prechod na prokuratúru?

Bolo to východisko z mojej situácie. Samozrejme, je ešte aj práca advokáta, ktorá keď sa robí dobre, tiež môže človeku priniesť uspokojenie, vidíme také príklady. Celý život som robil s trestným právom ako sudca a vyrastal som v systéme, ktorý nepoznal kontradiktórny proces. Sudca bol nielenže tým posledným arbitrom, ale musel aj celú vec na pojednávaní odrobiť. Ak si chcel sudca dobre urobiť svoju robotu a natrafil na neaktívneho prokurátora a zlého advokáta, tak si musel všetko robiť sám, tak to vyplývalo z trestného poriadku.

Dnes je postavenie súdu iné. Ak sú strany slabé, zlé a neaktívne, tak majú smolu a na súde neuspejú. Nie je povinnosťou sudcu, aby ich suploval, hoci urobiť to môže. Odchod na prokuratúru pre mňa znamenal lepšie riešenie ako do advokácie, hoci som mal ponuky asi z dvoch advokátskych kancelárií, čo si dodnes cením. Ale musím priznať, že na moje veľké prekvapenie som zistil, že po takmer 24 rokoch, čo som odrobil na súde ako trestný sudca, dosť málo viem o práci prokurátora a o tom, čo tí prokurátori naozaj robia.

Dozorovali ste kauzu vraždy Ernesta Valka. Niektorí jeho blízki stále neveria motívu, že išlo len o lúpež. Prečo?

Keď je poškodeným osobnosť typu doktora Valka, ktorý bol prvý predseda federálneho Ústavného súdu, významný a mimoriadne úspešný advokát pôsobiaci v mnohých kauzách, tak sa dosť ťažko verí, že sa mohol stať objektom úplne banálnej lúpežnej vraždy. Nič iné sa v tomto prípade preukázať nepodarilo a nič iné ani nebolo možné stíhať a zažalovať na súde. Do podrobností ísť nemôžem, lebo vec je stále živá. Jeden páchateľ, ktorý sa priznal, je síce už právoplatne odsúdený, ale v prípade toho druhého je podaná obžaloba a ešte sa tam nepojednávalo.

Valkovi blízki sa napríklad pýtajú, prečo zostala na stole jeho peňaženka s dosť vysokým finančným obnosom, keď išlo iba o lúpež.

Ťažko sa vžiť do pozície človeka, ktorý buď niekoho zavraždí alebo je svedkom vraždy, keď tá vražda nebola plánovaná. Ako prokurátor som vychádzal z toho, že vražda nebola cieľom, nebolo to preukázané. Dá sa pochopiť, že zúčastnení ľudia sa dostanú do psychického tlaku, stresu, možno aj paniky a konajú inak, ako si to myslíme my, ktorí to potom zvažujeme v pokoji svojich kancelárií. Všetko sa to tam odohralo behom pár minút. Obaja páchatelia predpokladali, že tam budú peniaze.

Obsah peňaženky im teda nestačil?

Myslím, že v nej bolo zhruba 500 eur. Preto tam určite nešli.

Ale nie sú to malé peniaze. 

Určite to nie je hodné vraždy.

Ste si teda istý, že za tým nie je ani kauza Tipos, ani iné veci, ktoré Valko riešil?

Preverovalo sa veľmi veľa verzií, aj veľa iných podozrivých. S tou istotou to je tak – žalovať môžem len to, čo viem preukázať. Myslieť si môžem všeličo, ale moje myšlienky netreba prezentovať, podstatné sú preukázateľné fakty.

Takže ani vy si nie ste stopercentne istý?

To, čo je žalované, vieme preukázať na sto percent.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Z posledných zatýkaní vidíme, že zločinci mali podchytené veľké množstvo vplyvných ľudí. Prečo sa podľa vás stalo, že mafia takto ovládla štát?

Mafia ovládla štát v prvom rade preto, lebo mohla. Našla na strane vysokých predstaviteľov štátnych orgánov, polície, prokuratúry a justície partnerov. Tí boli ochotní sa do toho pustiť s cieľom osobného zisku a moci. V každom štáte, kde sa takáto možnosť vyskytne, tak ju kriminálne podhubie využije, tomu nemôže nikto odolať. Typickým prejavom mafie je prerastanie do štátnych štruktúr. Nie zločinecké skupiny, ktoré chodia a vypaľujú obchodníkov, zavraždia niekoho a donútia prepísať majetok na seba. To sú gangstri, to nie je mafia.

Neprekvapil vás rozsah tých funkcionárov?

Prekvapil, určite. Ten rozsah je neskutočný. Robím v justícii a na prokuratúre celý život a, samozrejme, že človek sa všeličo dopočuje, všelijaké šumy sú, ale neočakával som, že ten rozsah je až takýto. Z tejto situácie sa bude táto spoločnosť vyhrabávať dlhé roky.

Nastal už podľa vás ten zlom? Podarí sa to vyhrabávanie bez ohľadu na to, či napríklad zajtra padne vláda, alebo je to ešte krehké?

Podľa mňa je to ešte krehké a ešte nie sme za tou hranicou. Je to len dobre naštartované, aby v určitom časovom okamihu, ktorý sa neodvážim odhadnúť, nastal ten zlom, kedy to už nepôjde zvrátiť. Obrovská časť policajtov, sudcov a prokurátorov, tá mladšia generácia, robila iba v období, kedy nemali slobodu a podmienky, aby mohli robiť tak, aby to bolo v prospech spoločnosti. Nič také nezažili.

My starší ešte áno. Na konci 90. rokov bola eufória, budovalo sa to, ale potom sa to celé nejako zvrtlo a, bohužiaľ, niekedy hovorím, že 30 rokov, pokiaľ ide o justíciu a prokuratúru, sme premárnili. Verím, že teraz je ten smer taký, že by sa to už mohlo dostať za hranicu, aby sa to už nedalo vrátiť naspäť.

Tento systém, ktorý teraz odhaľujeme, fungoval strašne dlho zrejme aj preto, že sa nemenila vládna moc. Nie sú tí ľudia v polícii a na prokuratúre hlavne „ich“ ľudia? Budú mať vôbec záujem pracovať slobodne?

Nemôžem vylúčiť, že do systému sa dostali aj ľudia, ktorí by tam nemali nikdy prísť, ale myslím si, že prevažná väčšina ľudí je taká, že ak budú mať vytvorené podmienky na prácu, tak si ju budú vykonávať tak, ako majú.

Prečo ste prijali ponuku stať sa prvým námestníkom generálneho prokurátora?

Mám už určitý vek – 60 rokov a je to posledná šanca, kedy môžem prispieť k tomu, aby došlo k zmene. Nemyslel som si, že sa dožijem situácie, že sa budem v spoločnosti, kde som neznámy, pomaly hanbiť povedať, kde pracujem. Taká situácia sa mi naozaj stala. Chcel by som urobiť niečo preto, aby som odchádzal z rezortu za inej situácie.

Ako poznáte Maroša Žilinku? Veríte mu?

Poznám ho dosť zbežne. Predtým, ako mi dal ponuku na poverenie funkciou, som ho stretol iba dvakrát, aj to pred niekoľkými rokmi. Prvýkrát, keď bol štátnym tajomníkom na ministerstve vnútra a niečo som tam bol služobne riešiť, a potom som ho ešte raz stretol náhodou u nás v budove. My si aj vykáme a nemal som naňho ani telefónne číslo. Keď mi telefonoval, tak mi volalo neznáme číslo, ktoré som najprv ani nezdvihol. Za generálneho prokurátora hovorí jeho doterajší život a práca.

Prečo vás oslovil?

Zdôvodnil mi to. Som trochu mediálne známy, na súde som odrobil viac ako odrobím do dôchodku na prokuratúre. Hovoril mi, že sledoval moju prácu a vedel o mne. Keď boli vypočúvania kandidátov a dostal otázku koho osloví na funkciu námestníkov, tak povedal, že to nebude nikto z jeho spolukandidátov, ale niekto, kto je mediálne známy, pracuje na prokuratúre a ešte o tom nevie. A tak to aj bolo.

Niekedy boli aj funkcie námestníkov súčasťou politických dohôd. Váš prípad to nie je?

Za seba môžem povedať, že nie, lebo ak by to tak bolo, tak predpokladám, že by som o tom vedel. Vy asi zase predpokladáte, že keby to tak bolo, tak by som vám to nepovedal, však? (smiech)

Ukázalo sa, že viacero prokurátorov v rezorte užíva majetok, ktorý je nad pomery, prijímali dary a vysvetľujú to nedôveryhodne. Napríklad Ficova priateľka a čakateľka na prokuratúre Katarína Szalayová tvrdí, že má luxusné auto od mamy, ktorá je však opatrovateľka v Rakúsku a nezarába toľko, aby si mohla dovoliť kúpiť dcére také auto. Čo budete s takýmito prípadmi robiť?

Ukázalo sa, že tento systém majetkových priznaní nefunguje dobre, či už sa to týka sudcov alebo prokurátorov. Keď niekto prišiel k nejakej veľkej sume peňazí, ktorú nemohol mať zo svojich príjmov, dal si to do majetkového priznania s odôvodnením, že dostal dar a nikto sa tým nezaoberal. A to je tá tragédia. Aj dnes máme mechanizmy, aby sa skúmalo, že dobre, dostal si dar a od koho. To všetko sa dá preverovať. Či človek, ktorý mu ten dar daroval, mohol mať také príjmy. Stať by sa to mohlo. V rozprávke možno. Aj ja podávam majetkové priznanie, aj som sa podroboval bezpečnostným previerkam.

Aký dôsledok vyvodíte, keď niekto nevie vysvetliť pôvod majetku?

Keď sa potvrdia podozrenia, budú nasledovať kroky. Máme disciplinárne konanie, a to sa týka aj čakateľov.

Nemal by niekto na prokuratúre spätne preveriť všetky majetkové priznania prokurátorov? Ukázalo sa, že neobvykle vysoký finančný dar prijala aj prokurátorka Kučerková – manželka policajta obvineného z korupcie, išlo o 350-tisíc eur a aj krajská prokurátorka Juríčková. Existuje podozrenie, že to mohlo byť úplne bežné. 

Urobiť sa to dá, je to dobrý nápad. Ešte sme to neriešili, ale budem si to pamätať. Poviem vám za seba, že najväčšiu čiastku, akú som si kedy dal do majetkového priznania takýmto spôsobom, bolo 15-tisíc eur, ktoré som dostal od mojej sestry, lebo sme sa vyrovnávali z dedičského konania po mojom otcovi, ktorý zomrel. Peniaze som si nechal poslať z účtu na účet a museli mi aj so švagrom podpísať čestné prehlásenie, čo sú to za peniaze.

Koho zatknutie zo všetkých funkcionárov vás najviac prekvapilo?

Pokiaľ ide o sudcov, tak niektorých mladších som vôbec nepoznal. Navyše neboli tam žiadni trestní sudcovia, skôr civilní, respektíve obchodní. A z tých starších ma neprekvapil nikto. Pokiaľ ide o policajtov, tak buď som ich nepoznal, alebo ma to tiež neprekvapilo.

Ako vnímate výroky politikov Fica alebo Sakovej, že Dušan Kováčik, Kajetán Kičura alebo Milan Lučanský sú nezákonne vo väzbe a že je to všetko politická objednávka?

Pre mňa sú obvinení vo väzbe zákonne, bolo o nich zákonne rozhodnuté. Rozhodovali o tom súdy, pre mňa je to v tejto chvíli uzavretá kapitola a nemám dôvod pochybovať.

Vyrušujú vás takéto ataky pri práci?

Nevyrušujú. Ja to očakávam. Sú to veci, kde sa ide po veľkých kauzách a vysokopostavených ľuďoch. A tým ľuďom ide o strašne veľa. Sú tam vysoké sadzby a ide o ľudí, ktorí boli vo veľmi vysokých postaveniach. My si musíme robiť svoju prácu podľa zákona a výroky politikov netreba komentovať.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Aktuálne je zatiaľ neprávoplatne vo väzbe aj Jaroslav Haščák. Ide o vplyvných ľudí s obrovským majetkom a aparátom, ktorý môžu nasadiť na diskreditáciu osôb, ktoré na takýchto prípadoch pracujú. Nakoniec, Kočner tiež vydal pokyn aj na sledovanie generálneho prokurátora. Ste na to pripravený a nemáte z toho obavy?

Nevylučujem, že sa to môže stať. Dôkazy, ktoré boli vykonané v kauzách, ktoré prebiehajú, naznačujú, že áno, takéto niečo sa robilo a tí ľudia na to mali kapacitu. Otázka je, do akej miery na to majú kapacitu teraz, keď došlo k určitým zmenám. V čase, keď to ide a prepojenia fungujú, tak sa to robí pomerne ľahko. Jednak vedeli, že ich zakryje polícia, keby sa na niečo prišlo a jednak to pre nich vlastne robila polícia. Dnes už je situácia iná a neviem si predstaviť, že by sa na to niekto dal napríklad z policajtov. Každý si to rozmyslí, lebo vidí, kam až to môže viesť, ale nevylučujem to.

Ako veľmi dôležitý inštitút v Trestnom poriadku je spolupracujúci obvinený?

Nevymysleli sme to my. Je to prebraté zo zahraničia, kde to funguje desiatky rokov a bolo to úspešne používané. Napríklad v Taliansku v boji s mafiou. Keby tento nástroj nepoužívali, tak si nemyslím, že by dosiahli také úspechy. Trestným poriadkom je to upravené tak, aby možnosť zneužitia bola minimalizovaná. Nikdy, v žiadnej trestnej kauze, nemôže byť odsudzujúce rozhodnutie založené iba na výpovedi jedného kajúcnika. To by nikdy cez súdy neprešlo, je na to aj judikatúra. Vždy to musí byť podporené aj inými dôkazmi. Špecializovaný trestný súd tento inštitút úspešne používa už roky.

Stalo sa vám niekedy, že vás kajúcnik zavádzal, svedčil o niekom vyššie postavenom len preto, aby si vylepšil vlastnú situáciu?

Mal som niekoľko prípadov, kde sa takýto inštitút využil, ale mne osobne sa to nikdy nestalo, že by ma spolupracujúci obvinený podrazil. Neviem, ako to robia kolegovia, ale ja som sa to naučil robiť tak, že keď s týmito ľuďmi jednám, lebo to môže robiť len prokurátor, tak jedna z prvých vecí, ktorú im hovorím, je, že keď sa zistí, že v niečom klamú alebo si účelovo vyberajú len niektoré veci a niečo zamlčujú, tak naša dohoda končí. To posledné, čo potrebujem, je, aby sa takéto niečo ukázalo na súde a celú výpoveď by to absolútne znedôveryhodnilo a bolo by po kauze.

Budete teraz chodiť do kancelárie generálneho prokurátora a žartovať o tom, či má zapnutú kameru?

Už sa to, samozrejme, stalo. Všetci sme boli zvedaví, kde to tam mohlo byť, pretože každý z nás sa tam ocitol a žartom sme si hovorili, že tam môžeme byť nahratí. Ale asi nie, pretože sa to zrejme zapínalo, len keď bolo potrebné. Tomuto by som neveril, že je to možné.

Kto by mal byť podľa vás špeciálny prokurátor?

Osoba, ktorá pôjde v nastúpenom kurze, ktorý je v spoločnosti. Proces, ktorý sa začal voľbou generálneho prokurátora je snahou, aby sa vyberali najlepší kandidáti. Bolo to náročné, všetci sme to sledovali a možno do budúcna to bude vyzerať lepšie. Ja to kvitujem a v rezorte sa tešíme, ako sa to obsadzuje. Ak sa takýmto spôsobom obsadí aj post špeciálneho prokurátora, tak to bude fajn.

Keby ste mali vybrať jedného z trojice Lipšic, Šanta, Kysel, ktorý by to bol?

Všetkých poznám osobne a aj po pracovnej stránke. Každý z nich by zastával post špeciálneho prokurátora dobre. Majú na to po odbornej, aj morálnej stránke. Ale meno vám nepoviem.

Nemáte pri Danielovi Lipšicovi obavu, že sa nebude javiť nezávislý?

Doktora Lipšica poznám z týchto troch kandidátov najdlhšie. Istý čas som bol aj jeho podriadený, keď som bol generálny riaditeľ sekcie trestného práva na ministerstve spravodlivosti. Tam sme sa zoznámili a robili sme spolu aj na nejakých kauzách – on ako advokát a ja ako prokurátor. Ako ho poznám, tak si myslím, že by sa s tým vedel primeraným spôsobom vysporiadať.

Robili ste spolu aj na kauze Ernesta Valka, kde mu niektorí Valkovi blízki vyčítali, že obhajoval jedného z podozrivých, konkrétne Klinku.

Áno, bolo mu to vyčítané, že ako môže zastupovať možno aj potenciálneho vraha svojho priateľa Ernesta Valka. Myslím, že to úplne zrozumiteľne vysvetlil. Išlo mu o to, aby sa táto traumatizujúca kauza objasnila a aby pozostalí vedeli, kto sú páchatelia a z akého dôvodu sa dopustili tohto trestného činu. Nebolo to tak, že on prišiel a prihlásil sa, že chce v tejto kauze obhajovať.

Komunikoval som s dnes už odsúdeným ešte v štádiu, keď kontaktoval orgány činné v trestnom konaní, že by chcel niečo v tejto kauze povedať. Vtedy mal úplne iného obhajcu, pretože ešte nemal ukončenú inú svoju vec – lúpež v banke a rozhodol sa, že bude spolupracovať, ale chcel, aby ho zastupoval doktor Lipšic. Bola to jeho iniciatíva.

Jozef Kandera (60)

Narodil sa v Smoleniciach. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1986 pracoval ako sudca na Obvodnom súde Bratislava II. Od roku 1994 bol sudcom Najvyššieho súdu. V rokoch 2002 až 2005 bol generálnym riaditeľom sekcie trestného práva na ministerstve spravodlivosti. Bol členom senátu, ktorý uložil historicky prvý doživotný trest na Slovensku. Zo súdu odišiel v roku 2010 pre spory so Štefanom Harabinom a stal sa prokurátorom generálnej prokuratúry. Dozoroval napríklad kauzu vraždy Ernesta Valka, drogové organizované skupiny, kauzu vraždy v Moste pri Bratislave aj Mikuláša Černáka v súvislosti s poškodeným Gregorom Szymanekom. Nový generálny prokurátor Maroš Žilinka ho poveril funkciou prvého námestníka.

 

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
Powered by Komento