Väzba ako mučiaci nástroj

Policajná eskorta priváža obžalovaného bývalého predsedu Okresného súdu Bratislava III. Davida Lindtnera. FOTO TASR - Pavol Zachar| dennikn.sk | Ján Hrubala | 4. januára 2021 |

Policajná eskorta priváža obžalovaného bývalého predsedu Okresného súdu Bratislava III. Davida Lindtnera. FOTO TASR – Pavol Zachar

Nevyžívame sa v zatváraní ľudí a nemädlíme si ruky spôsobom, že „aj na teba došlo“.

Autor je predseda Špecializovaného trestného súdu

Zrejme nielen sudcovia Špecializovaného trestného súdu, ale aj iní kolegovia zaregistrovali slová Roberta Fica o tom, že voči „politickým väzňom“, ako sú Kajetán Kičura, Monika Jankovská a spol., sa používa väzba ako mučiaci nástroj a že súdy (predpokladám, že minimálne ten, ktorý ako predseda súdu vediem) riadi Igor Matovič či iní politici.

Neriadia. Pokiaľ ide o rozhodovaciu činnosť, neriadim ho ani ja. A neriadili ho ani moji predchodcovia Michal Truban, Oldřich Kozlík či Igor Králik. V rozhodovaní sa sudcovia nášho súdu riadili a aj budú riadiť jedine „samými sebou“ a dosvedčím to kedykoľvek nielen ja, ale aj všetci moji štrnásti kolegovia. O tomto musí vedieť aj Robert Fico. Ak nie, je to zlé, ak bez dôkazov obviňuje, je to ešte horšie.

Nevyhovieme vždy

Podľa môjho názoru tento politik a aj erudovaný právnik vie naozaj dosť veľa aj o tom, čím inštitút väzby v trestnom stíhaní je a čím nie je. Vedia to aj sudcovia nášho súdu Buvala, Stieranka, Záleská a ďalší, ktorí v súčasnosti vykonávajú služby. To, ako o jednotlivých prípadoch rozmýšľajú, dávajú na papier a – iste mi v tom dá za pravdu aj Robert Fico – podrobne zdôvodňujú spôsob svojho rozmýšľania.

Títo sudcovia, podobne ako ja, majú za sebou aj rozhodnutia o nevzatí do väzby alebo nahradení väzby. Myslím si dokonca, že rating Špecializovaného trestného súdu, pokiaľ ide o „nemučenie väzbou“ je v porovnaní s ostatnými súdmi „nadštandardný“. V uplynulom roku sme napríklad rozhodovali o sto deviatich návrhoch prokurátora na vzatie do väzby, pričom v dvadsiatich troch prípadoch sme návrhom nevyhoveli a obvinených prepustili – či už z dôvodov nekonštatovania dôvodov väzby alebo jej nahradenia iným inštitútom. To je 21 percent. Toto percento sa výraznejšie nezmenilo ani po čiastočnej obmene službukonajúcich sudcov v poslednej štvrtine roku 2020.

Najprv čítajte

„Veľa, či málo?“, opýtal by sa možno Hamlet. „Přiměřeně“, odpovedal by možno Werich. Moja odpoveď je „Čítajte a špekulujte až potom“. Práve kvôli zamedzeniu špekuláciám, v dobe, keď sa zo spisov vynáša bezprecedentným spôsobom, som sa v rámci svojich kompetencií a zákona rozhodol vyjsť v ústrety takmer všetkým žiadostiam o poskytnutie informácií podľa „infozákona“, o zverejnenie rozhodnutí, a to aj vo fáze konania, ktorá je v podstate neverejná. Mimochodom, keď zadržaného pustíte, je zle, lebo nechránite spoločnosť, nepustíte, opäť je zle, lebo mučíte a posluhujete politickej moci… píšu novinári, hovoria politici, špekuluje verejnosť.

Nie, ani v tejto veci nie som proti kritike súdnych rozhodnutí, len chcem opätovne apelovať na potrebu znalosti veci. Tú má v celosti jedine súd, pretože on disponuje spisom, pričom, áno, stáva sa, že názor prvostupňového súdu odvolací súd považuje za nesprávny. A ešte jedno „mimochodom“. V našich väzobných veciach vo veľkej väčšine prípadov názor našich sudcov pre prípravné konanie je naším odvolacím – Najvyšším súdom SR – potvrdený, a ak nie, väčšinou náš odvolací súd rozhodne prísnejšie.

Keď je to nevyhnutné

Preto to „čítajte“. Dozviete sa, že väzbu nepovažujeme ani za mučiaci nástroj, ani za nástroj nútiaci k priznaniu sa. Považujeme ju za výnimočné riešenie spôsobu trestného stíhania, ktoré musí byť podložené tak dôvodnosťou trestného stíhania, ako aj existenciou konkrétnych skutočností zakladajúcich obavy z úteku, ovplyvňovania trestného stíhania či pokračovania v protiprávnych konaniach.

Nevyžívame sa v zatváraní ľudí a nemädlíme si ruky spôsobom, že „aj na teba došlo“. Nečítame analýzy rôznych bezpečnostných analytikov, ani novinárov a spisovateľov, čítame jedine spis. Ak z jeho obsahu dôvodnosť podozrenia vyplynie a je podložená konkrétnymi dôkazmi, nemôžeme sa tváriť, že neexistujú. Rovnako vyhodnocujeme riziká trestného stíhania na slobode aj z hľadiska nežiaducich zásahov do jeho priebehu. Snáď netreba zdôrazňovať, že takéto riziká môžu existovať. Inak by inštitút väzby ako inštitút popierajúci prezumpciu neviny, neexistoval.

Jednoducho, berieme do väzby len v tých prípadoch, kde to považujeme za nevyhnutné a každé väzobné rozhodnutie podrobne vysvetľujeme. Nie preto, lebo chceme mučiť a „lebo Matovič“, ale preto, „lebo spis a zákon“. Samozrejme, nevyhnutný stres spojený s takýmto zásahom musí byť potom v čo najväčšej miere minimalizovaný podmienkami väzby. Úmrtie trestne stíhanej osoby z vlastného rozhodnutia – či už vo väzbe alebo na slobode – je faktom, ktorý sa stáva a ktorý musí zarmútiť každého normálneho človeka. My sudcovia boj za svoju nevinu nikomu neupierame. Ja, a predpokladám, že i moji kolegovia, v duchu tiež zapaľujeme sviečku za zomrelého, ktorý tento boj takýmto spôsobom vzdal.

To však nič nemení na nasledovných pravidlách: sudcovia čítajú a analyzujú spis. Nerozhodujú vždy v súlade s prianím prokurátora, obvinených ani v súlade s prianím verejnej mienky – o dôkazy niet núdze. O názor politikov na prejednávanú vec sa nezaujímajú. Mučiace nástroje nepoužívajú.

 

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
Powered by Komento