Časť sudcov sa vzbúrila proti súdnej mape. Ministerku Kolíkovú vyzvali, aby svoju reformu stiahla

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková počas rozpravy k novele ústavy. Foto - TASR| dennikn.sk | Veronika Prušová | 14. januára 2021 |

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková počas rozpravy k novele ústavy. Foto – TASR

Otvorený list podpísalo 320 sudcov. Ešte skôr, ako ho sudcovia zverejnili, ministerka spravodlivosti oznámila, že pripomienkovanie súdnej reformy predĺžila o mesiac. Sudcom to nestačí. Súčasťou listu je aj kritika predsedu súdnej rady Jána Mazáka.

Sudcovia sú proti návrhu súdnej mapy, ktorý predstavila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). V otvorenom liste ju verejne vyzvali, aby návrh kľúčovej reformy stiahla z legislatívneho procesu.

List podpísalo 320 sudcov z okresných a krajských súdov a aj z Najvyššieho súdu a zo Špecializovaného trestného súdu. Podpisovú akciu zverejnili sudcovia po troch dňoch a ešte nie je ukončená, takže podpisov môže byť nakoniec viac. Na súdoch v súčasnosti pôsobí 1255 sudcov.

Ide o najväčšiu podpisovú akciu v histórii slovenského súdnictva.

Pre porovnanie: pred jedenástimi rokmi podpísalo vyhlásenie Päť viet namierené proti harabinizácii súdnictva 116 sudcov, niektorí sa pridali anonymne. Vlani na jeseň zase 179 sudcov verejne vyzvalo podozrivých sudcov z Kočnerovej Threemy, aby prestali súdiť.

Svoju najnovšiu iniciatívu označujú sudcovia za reakciu na ignorovanie ich pripomienok a podnetov k návrhu súdnej mapy. Majú pocit, že sa ich názor bagatelizoval a žiadajú, aby sa súdna mapa pripravila nanovo, a to aj za účasti sudcov a odbornej verejnosti. „Tak ako sa to legitímne očakáva v právnom štáte demokratickej krajiny,“ napísali.

Kolíková predĺžila pripomienkovanie

Ešte skôr, ako sudcovia svoj otvorený list zverejnili, ministerka spravodlivosti oznámila, že pripomienkové konanie k súdnej mape predlžuje o mesiac. Kľúčová reforma súdnictva tohto volebného obdobia bola na pripomienkovaní od polovice decembra a tento proces sa mal skončiť koncom januára. Teraz potrvá až do konca februára.

Súdna mapa je reformou celého slovenského súdnictva. Ide o reorganizáciu súdov, pričom mnohé z nich zaniknú, respektíve ostanú detašovanými pracoviskami. Namiesto 54 okresných súdov by malo byť len 30 a zo súdov v Bratislave a v Košiciach vzniknú dva samostatné mestské súdy.

Krajské súdy sa zmenia na odvolacie a namiesto ôsmich budú len tri, a to v Trnave, v Banskej Bystrici a v Prešove. A to je jeden z kľúčových problémov jej návrhu.

Ministerka argumentuje, že jej ide o špecializáciu sudcov a zvýšenie kvality ich rozhodnutí. Zväčšenie súdnych obvodov má zase priniesť pretrhanie korupčných väzieb v súdnictve.

„Myslím si, že je dôležité, aby prebehla skutočná diskusia a aby sme mohli vyhodnotiť všetky pripomienky,“ vysvetlila svoje rozhodnutie predĺžiť pripomienkovanie ministerka. Tvrdí, že o potrebe zmeniť súdnu mapu sa diskutuje v súdnictve už niekoľko rokov.

Sudcovia: Kolíkovej krok nestačí

Bratislavská sudkyňa Dana Jelínková Dudzíková, ktorá je jednou zo šiestich iniciátorov otvoreného listu, hovorí, že nestačí len predĺžiť pripomienkovanie. Sudcovia trvajú na stiahnutí návrhu z legislatívneho procesu. „Je potrebné otvoriť poctivú odbornú diskusiu, ale nie k tomuto zneniu, ktoré je v legislatívnom procese. Musíme sa dostať na úplný začiatok,“ dodala sudkyňa.

Podľa nej totiž hneď na začiatku zlyhala komunikácia a sudcovia nevedia, kto z nich sa podieľal na príprave súdnej mapy a na základe akého mandátu.

Dana Jelínková Dudzíková pripomína, že voči súdnej mape sa ozvali nielen sudcovia a predsedovia súdov; svoje výhrady adresovali ministerstvu aj zástupcovia prokuratúr, okresných riaditeľstiev Policajného zboru či primátori, teda orgány, ktorých sa súdna mapa týka.

Ministerka pred verejným prezentovaním svojho návrhu predstavila súdnu mapu sudcom. V čase pandémie sa to dialo cez videokonferencie, kde sudcovia nemali rovnaké podmienky na komunikovanie svojich výhrad a názorov ako ministerka. Mnohí sudcovia sa už vlani na jeseň sťažovali, že ich výhrady ostávajú nevypočuté.

Čo prekáža sudcom

„Zdôrazňujeme, že nová súdna mapa zásadným spôsobom mení usporiadanie súdov v rámci republiky, je neprimeraným zásahom zákonodarnej a výkonnej moci do súdnej moci,” píšu sudcovia v otvorenom liste. Myslia si, že Kolíkovej návrh sťažuje prístup občanov k súdu a porušuje záväzky Slovenska ako členského štátu Európskej únie v otázke nezávislosti súdnictva a práva na prístup k spravodlivosti.

Domnievajú sa, že návrh vôbec nerieši to, čo v súčasnosti súdy najviac trápi – preťaženosť niektorých súdov, dĺžku konania, vymožiteľnosť práva, nedostatočné technické a personálne obsadenie.

Obavy slovenských sudcov potvrdila aj Poradná rada európskych sudcov (CCJE) začiatkom decembra.

Sudcovia v liste kritizujú, že svoje výhrady tlmočili aj ministerstvu spravodlivosti, tam však neboli akceptované, naopak, boli „znevažované”. „S plnou vážnosťou upozorňujeme na to, že schválením novej súdnej mapy sa vystavuje celá spoločnosť riziku ďalekosiahlych negatívnych následkov, v dôsledku ktorých sa spomalí súdne konanie a sťaží prístup občanov k spravodlivosti,” varujú sudcovia.

S takýmto odporom musela počítať

Odpor sudcov sa dal očakávať. Nie je to pre ministerku nič prekvapivé. Zažila to už pred štyrmi rokmi ako štátna tajomníčka ministerstva, keď bola ministerkou Lucia Žitňanská a jej návrh na vznik dvoch mestských súdov v Bratislave a v Košiciach sa stretol s takou nevôľou sudcov, že od svojho plánu upustila.

S tlakom sudcov musela Kolíková počítať aj teraz, napokon, svojím návrhom ruší takmer polovicu súčasných súdov. Počet sudcov sa nezmení, len časť z nich bude musieť dochádzať na iné súdy. Časť pôvodných súdov ostane akýmisi detašovanými pracoviskami.

Očakávalo sa, že sa ozvú najmä bratislavskí a košickí sudcovia. Ozvali sa, ale pridali sa k nim kolegovia z rôznych častí Slovenska.

Ministerka však hovorí, že musí pokračovať v procese reformy a novú súdnu mapu presadiť. „Je cestou, ako zvýšiť efektívnosť justície, je to priestor, aby sme tu mali súdy, na ktorých budú kvalitní odborníci vo svojej agende, je to priestor na to, aby sme mali čo najrýchlejšie rozsudok, ktorý je zrozumiteľný, pretože ak je človek odborníkom, tak mu často stačí oveľa menej strán aj slov na to, aby vyslovil to podstatné,“ dodala Kolíková.

Tvrdí, že so sudcami od začiatku komunikuje absolútne otvorene. Pripomína aj diskusie so sudcami v čase pandémie. Myslí si, že vytvorila podmienky a priestor na to, aby sa každý sudca z každého súdu mohol do diskusie zapojiť.

„O to viac ma mrzí, že až po mesiaci odvtedy, čo bol do legislatívneho procesu pustený návrh zákona k súdnej mape, sa ku mne cez médiá dostal otvorený list sudcov k súdnej mape, v ktorom namietajú tento zámer. Otvorený list, pod ktorým nie je podpísaný ani jeho iniciátor, ale ani sudcovia, ktorí sa údajne k nemu pripojili,“ dodala.

Podľa ministerky k nej má „každý dvere otvorené“ a predĺženie pripomienkovania považuje za dôkaz tejto otvorenosti. „Ministerstvo je otvorené odbornej diskusii oprostenej od nánosov zbytočných emócií, ba až snahy vyvolávať paniku,“ dodala.

Tvrdenie, že reforma je zásahom zákonodarnej a výkonnej moci do súdnej moci, nemá podľa Kolíkovej právny či racionálny základ. „Vnímam ho skôr ako prejav negatívnej emócie a šoku narušenia komfortnej zóny dotknutých osôb,“ reaguje ministerka.

Pripomenula, že sústavu súdov upravuje podľa ústavy zákon, teda ústava zveruje túto moc zákonodarnej moci. Parlament pritom prijíma zákony na základe návrhov vlády alebo poslancov.

„Súdna sústava teda nie je daná svojvôľou ministra ani samotnými sudcami, ale zvrchovaným orgánom zastupiteľskej demokracie, ktorým je parlament volený občanmi tohto štátu, ktorí vo voľbách rozhodli v prospech reformy krajiny, v ktorej žijeme,“ dodala ministerka.

Šikuta vyzval na poctivú komunikáciu

Sudcovia spísali otvorený list krátko po tom, ako sa verejne v súvislosti so súdnou mapou ozval predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta. Ocenil, že Kolíková sa snaží pripraviť zmeny tak, aby v konečnom dôsledku priniesli obnovenie základov právneho štátu a navrátili dôveru občanov v súdnictvo. Na druhej strane však „so znepokojením sleduje pnutie, ktoré avizované zmeny súdnej mapy vyvolávajú v odbornej verejnosti“.

Vyzval na poctivú a otvorenú komunikáciu so sudcami. Tí sa podľa neho cítia byť nevypočutí a majú pocit, že na ich pripomienky sa prihliadalo len formálne, bez reálnej odozvy.

Upozornil, že bez širšieho konsenzu zmeny nakoniec prinesú viac negatív ako pozitív. „Pokiaľ majú mať sudcovia pocit, že sú, budú a môžu byť len nečinnými, nerovnocennými pozorovateľmi týchto zmien, ťažko očakávať ich plynulé realizovanie v praxi, ktoré je od sudcov priamo závislé,“ myslí si Šikuta.

Predseda Najvyššieho súdu má obavy aj z časového harmonogramu, ktorý je k súdnej mape nastavený. Tento rok chce Kolíková presadiť potrebnú legislatívu, pričom s novým počtom súdov počíta už od leta budúceho roka. Šikuta si myslí, že tieto procesy treba ešte prehodnotiť, a to vrátane vzniku najvyššieho správneho súdu. Ústava s ním počíta od januára a od júla by mal už fungovať, nemá však ešte ani len predsedu.

Kritizujú aj Mazáka

Sudcovia sa v jednej časti otvoreného listu dotkli aj verejného vyjadrovania predsedu súdnej rady Jána Mazáka. S touto časťou vyhlásenia súhlasili len 189 z podpísaných sudcov.

Prekáža im, že Mazák svoje názory často prezentuje ako názor celej súdnej rady. „Zároveň upozorňujeme na to, že jeho vyjadrenia hraničia s neprimeranými útokmi na sudcovský stav, prispievajú k znižovaniu dôveryhodnosti občanov k súdnej moci a k manipulácii s právnym povedomím a s verejnou mienkou občanov,“ napísali v liste s tým, že Mazák nemá ich dôveru.

Ján Mazák počas zasadnutia súdnej rady. Foto – TASR

„Signatári výzvy vyjadrili svoj názor. Majú naň nesporné právo,“ reagoval predseda súdnej rady. „Ich kritika je postavená na všeobecných formuláciách plných neprávd, ba až zavádzajúcich tvrdení,“ dodal Mazák s tým, že v mnohých prípadoch ide o čisto osobné názory, o manipuláciu či neprimerané útoky.

Predsedovi súdnej rady však v otvorenom liste chýba, ako jeho autori prispievajú k zvyšovaniu dôveryhodnosti súdnictva, prípadne čo by chceli urobiť pre zvýšenie kreditu slovenskej justície. „Alebo sú spokojní s nazeraním verejnosti na svoje pôsobenie? Som vo funkcii šesť mesiacov a už prispievam k znižovaniu dôvery v súdy?“ pýta sa Mazák.

Pripomenul, že dôvera k sudcom bola na najnižšom možnom stupni už pred jeho nástupom do funkcie. „A kriminalita v radoch sudcov? Tú netreba riešiť? Alebo ju stačí ignorovať neadresnými útokmi na predsedu súdnej rady? Prípadne odbíjať tvrdením o prezumpcii neviny, hoci čítanie výpovedí Moniky Jankovskej, ďalších sudkýň a sudcov je hrozivou a priamou obžalobou pomerov v niektorých častiach slovenskej justície?“ pýta sa predseda súdnej rady.

Proti kritike Mazáka sa ozvala iniciatíva sudcov Za otvorenú justíciu (ZOJ). „Považujeme za nevhodné a neprimerané spojiť snahu o optimálne vyriešenie otázky reorganizácie sústavy súdov s osobnými výhradami voči najvyššiemu funkcionárovi súdnictva, čoho dôsledkom je aj reakcia veľkej časti signatárov, ktorí túto časť listu odmietli podporiť,“ reagovala ZOJ.

Iniciatíva pripomenula, že Mazák je vo funkcii sedem mesiacov a aj za tento krátky čas zvládol náročnú riadiacu prácu a podstatnou mierou prispel k vzniku viacerých dôležitých koncepčných materiálov v prospech riadneho chodu súdnictva. „Ak aj sú dôvody na kritiku niektorých jeho postupov alebo vyjadrení, sme presvedčení, že ich treba riešiť najskôr a predovšetkým vzájomnou komunikáciou na pôde súdnej rady,“ dodala v stanovisku iniciatíva.

ZOJ pripomína, že v minulosti celá verejnosť vnímala veľmi kontroverzné postupy bývalého predsedu súdnej rady a Najvyššieho súdu Štefana Harabina na hrane zákona, na ktoré doplatilo mnoho slušných sudcov a do veľkej miery utrpela i dôveryhodnosť celého sudcovského stavu. „Ani tak to však nestačilo na to, aby sa voči nemu verejne kriticky vyjadrila relevantná časť sudcov, tak ako je to dnes,“ napísala iniciatíva.

Pritom podľa ZOJ najmä sudcovia by mali byť schopní vnímať veci rovnakou optikou bez ohľadu na okolnosti a osoby, ktorých sa to týka.

Otvorený list sudcov

Sudcovia Slovenskej republiky s novou súdnou mapou, ktorá je už pripravená v paragrafovom znení v návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov, ktorý je toho času v medzirezortnom pripomienkovom konaní, nesúhlasíme. Zdôrazňujeme, že nová súdna mapa zásadným spôsobom mení usporiadanie súdov v rámci Slovenskej republiky, je neprimeraným zásahom zákonodarnej a výkonnej moci do súdnej moci, sťažuje prístup občanov k súdu a porušuje záväzky Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie v otázke nezávislosti súdnictva a práva na prístup k spravodlivosti a nerieši zásadné problémy terajšieho súdneho systému – preťaženosť niektorých súdov, dĺžku súdneho konania, vymožiteľnosť práva, nedostatočné technické a personálne obsadenie a pod. Dôvodnosť našich obáv o smerovanie reformy justície potvrdila svojím vyjadrením Poradná rada európskych sudcov (CCJE) stanoviskom Predsedníctva CCJE zo dňa 09. 12. 2020. Naše mnohé odborné výhrady sme opakovane prezentovali Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky prostredníctvom stanovísk sudcovských rád a stanovísk predsedov súdov, avšak neboli zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky absolútne akceptované, ba [boli] až znevažované. S plnou vážnosťou upozorňujeme na to, že schválením novej súdnej mapy sa vystavuje celá spoločnosť riziku ďalekosiahlych negatívnych následkov, v dôsledku ktorých sa spomalí súdne konanie a sťaží prístup občanov k spravodlivosti. Navrhujeme preto návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov stiahnuť z legislatívneho procesu a pripraviť zmenu súdnej mapy za účasti sudcov a odbornej diskusie tak, ako sa to legitímne očakáva v právnom štáte demokratickej krajiny.

Vyjadrujeme výrazné znepokojenie nad tým, ako predseda Súdnej rady SR prof. JUDr. Ján Mazák, PhD., vykonáva svoju funkciu na prezentovanie čisto svojich osobných názorov, ktoré v mnohých prípadoch prezentuje ako názor celej súdnej rady, čo je neprípustné predovšetkým vo vzťahu komunikácie s európskymi inštitúciami. Zároveň upozorňujeme na to, že jeho vyjadrenia hraničia s neprimeranými útokmi na sudcovský stav, prispievajú k znižovaniu dôveryhodnosti občanov k súdnej moci a k manipulácii s právnym povedomím a s verejnou mienkou občanov Slovenskej republiky. Za takéhoto stavu pôsobenia predsedu Súdnej rady SR musíme konštatovať, že nemá a ani nemôže mať našu dôveru.

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
Powered by Komento