K článku sudcu Števíka o predsedovi súdnej rady Mazákovi

Predseda súdnej rady Ján Mazák. Foto - TASR| dennikn.sk | 21. januára 2021 | MÁRIA TÓTHOVÁ | ĽUDMILA BABJAKOVÁ | MÁRIA LAUFOVÁ |

Predseda súdnej rady Ján Mazák. Foto – TASR

Nie je dehonestovaním justície a pošliapavaním dôveryhodnosti nedostatok sudcovskej pokory, nedostatok sebakritiky a neschopnosť dištancovania sa od tých, ktorí si nezaslúžia obliekať talár?

Autorky sú emeritné sudkyne

Takto zhruba pred rokom a pol sme posielali otvorený list sudcom. Vyzývali sme ich (okrem iného), aby nemlčali, aby medzi sebou hovorili o etických problémoch svojho povolania, vytláčali zo svojich radov tých, ktorí nie sú hodní obliekať talár, a aby vo svojich radoch podporovali tých, ktorí sa o to snažia, a nie tých, ktorí tieto problémy odsúvajú, zahmlievajú a prekrývajú materiálnymi požiadavkami.

Niekoľkí sudcovia sa postavili na správnu stranu a odsúdili nevhodné praktiky svojich kolegov. Iní obviňujú z nedôveryhodnosti justície všetkých okolo okrem seba a tváriac sa, ako keby sa nič nestalo, poukazujú len na prezumpciu neviny tých, ktorí sú vo väzbe. Tým spochybňujú doterajšiu prácu orgánov činných v trestnom konaní a vlastne aj ich dôveryhodnosť.

Sudca Patrik Števík prezentoval svoj názor v médiách (do ktorých vraj nemá prístup) nevyberanou kritikou predsedu súdnej rady, ktorý podľa neho dehonestuje justíciu.

Tak sa pýtame, či je vhodné vyjadrovať sa na adresu predsedu súdnej rady znevažujúcim spôsobom pri nepochopení poslania súdnej rady a jej predsedu. Či nie je úbohé po 30 rokoch otvorenej spoločnosti zaútočiť na jeho stranícku minulosť. Akoby za tých 30 rokov neurobil nič.

Predseda súdnej rady ani Súdna rada SR nemá za úlohu zvyšovať dôveryhodnosť justície. To musia robiť samotní sudcovia predovšetkým efektívnymi, rýchlymi a spravodlivými rozhodnutiami, ale aj svojím správaním, svojím vyjadrovaním a najmä dištancovaním sa od kolegov, ktorí robia justícii zlé meno. Povinnosti súdnej rady a jej predsedu sú dané ústavou a okrem iného z nej vyplýva aj povinnosť zabezpečovať plnenie úloh verejnej kontroly súdnictva. Preto súdna rada ani jej predseda nemôžu zatvárať oči pred tým, čo tak intenzívne rezonuje v spoločnosti.

Preto sa pýtame, či by sa sudcovia nemali zamyslieť nad tým, či práve ich postoje a neochota riešiť problémy v užšom kruhu vo vlastných radoch nespôsobili to, že sa ich snaží riešiť výkonná a zákonodarná moc spôsobom, ktorý považuje za vhodný.

Pýtame sa, či nie je dehonestovaním justície a pošliapavaním dôveryhodnosti nedostatok sudcovskej pokory, nedostatok sebakritiky a neschopnosť dištancovania sa od tých, ktorí si nezaslúžia obliekať talár. A či práve kritika kritikov justície najmä vtedy, keď sa sudcom siaha na výsady, nepodkopáva dôveru najviac.

Veď aj pre sudcov platí všeobecne uznávaná zásada – dôvera sa ľahšie stráca, ako získava, a pri náprave nedostatkov musí každý začať od seba. Sudca by mal myslieť nielen na svoje práva ,ale aj – a hlavne – na svoje povinnosti, pretože práve tie súvisia s právom občana na nezávislého a spravodlivého sudcu.

 

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
Powered by Komento