Sudca Macek ocenený Bielou vranou: Po akcii Plevel som zvažoval, že sa vzdám funkcie

Predseda Okresného súdu v Žiline Jaroslav Macek. Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk/ | Veronika Prušová | 24. januára 2021 |

Predseda Okresného súdu v Žiline Jaroslav Macek. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jaroslav Macek vybudoval Register partnerov verejného sektora, je predsedom súdu, ktorý dohliada na jeho fungovanie. V nedeľu pribudol do spoločnosti Bielych vrán.

Nedávno si na pôde americkej ambasády prevzal Cenu Jána Kuciaka za transparentnosť. V nedeľu sa stal ďalším laureátom Bielej vrany. Predseda Okresného súdu v Žiline Jaroslav Macek hovorí, ktoré z ocenení ho viac prekvapilo.

V rozhovore si prečítate aj:

  • že o tom, že povedie súd aj s protischránkovým registrom, sa dozvedel pri menovaní za predsedu;
  • aké to bolo vybudovať register na zelenej lúke;
  • prečo je diskusia o podmienkach väzby legitímna;
  • prečo sa pri otázkach na súdnu mapu cíti v konflikte;
  • prečo sa nepridal k výzve ministerke, aby návrh reformy stiahla.

Keď vám oznámili, že dostanete ocenenie Biela vrana, čo ste si pomysleli ako prvé?

Že dcéra bude na mňa pyšná a že je to niečo, čo sa nedá kúpiť. Potešil som sa.

Aké je to v spoločnosti Bielych vrán? 

Pozrel som si podrobnejšie, kto všetko toto ocenenie má. Keď som videl meno bývalej ombudsmanky, ministra, zopár poslancov, tak mám pocit dobrej spoločnosti.

Nedávno ste si prevzali Cenu Jána Kuciaka za transparentnosť, ktorú vám udelila americká ambasáda. Ktoré ocenenie vás zaskočilo viac? 

Cena od ambasády, pretože sústavne mi z nej vyvolávali, ale ja som nereagoval. Myslel som si, že zase je to niekto, kto len zháňa štatistické údaje o Registri partnerov verejného sektora alebo ide o vyplnenie nejakého dotazníka ohľadom boja proti praniu špinavých peňazí. Boli skutočne neodbytní, tak som zavolal späť a zrazu som zistil, že mi chcú odovzdať cenu.

S preberaním cien je spojené isté nálepkovanie. Pre dezinfoscénu ste sa razom stal americkým sluhom. Zvažovali ste pred prijatím tohto ocenenia či Bielej vrany, čo vás čaká? 

Pred cenou z ambasády mi to vôbec nenapadlo. Až keď to prišlo. Prekvapilo ma, že ma niektorí chceli dokonca šetriť za to, či som tam bol v pracovnej dobe a za aké peniaze. Tým sa len potvrdilo, ako robím dobre, že keď idem prednášať, tak si beriem dovolenku alebo to robím mimo pracovného času. To bolo aj v tomto prípade. Prišiel som na vlastnom aute, na vlastné náklady a zobral som si v práci dovolenku.

Obe ceny ste dostali za vašu prácu. Ste predsedom Okresného súdu Žilina, pod ktorý spadá protischránkový register. Je to nástroj boja proti praniu špinavých peňazí a aj vďaka nemu sme transparentnejší. Pre mnohých je to niečo výnimočné. Vy sa ako na register pozeráte? 

Pre mňa bol register výnimočný v tom, že sme ho vytvorili na zelenej lúke, bez možnosti sa niekde inšpirovať. Museli sme vytvoriť niečo, čo sme nemali kde okopírovať. Keď sme register vytvárali, boli sme asi prví na svete. Dnes sa už takéto registre musia povinne vytvoriť, pretože štátom Európskej únie táto povinnosť vyplýva priamo z európskej smernice. A tým je tá výnimočnosť nášho registra, v tomto zmysle, preč.

Ak ho teraz zakladajú aj v iných štátoch, pýtajú si od vás radu? 

Ten záujem zo zahraničia je. Hľadajú inšpiráciu aj prostredníctvom konferencií, na ktorých som sa zúčastnil. Tam sa veľmi pýtajú na skúsenosti, čoho sa vyvarovať, čím sa inšpirovať.

Kým sme nemali register, mnohé verejné peniaze mizli v daňových rajoch. Novinári na to upozorňovali, nemalo to žiaden efekt. Bola to istá bezmocnosť. Ako ste toto obdobie vnímali vy ako sudca? 

Ako problém sme to vnímali najmä v konkurzných konaniach, kde sa nám objavovali spoločnosti, ktorých pozadie sme nepoznali. V rôznych konaniach sme registrovali spoločnosti, ktoré boli prepojené na majiteľov úpadcu a pokúšali sa celý konkurz ovládnuť. Reakciou na to bola novela zákona, ktorou sa spriaznené spoločnosti vylúčili z rozhodovania v konkurze, respektíve dostávali uspokojenie až na konci. To však spôsobilo, že sa tie spoločnosti začali skrývať ešte viac a robili to sofistikovanejšie.

Monika Tódová, americká veľvyslankyňa Bridget Brink, Jaroslav Macek a Eva Mosnáková. Foto – americké veľvyslanectvo

Povedali ste, že ste register tvorili na zelenej lúke. Keď sa na to pozriete spätne po štyroch rokoch, išli by ste do toho opäť alebo by ste ponuku ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej odmietli? 

To, že bude pod náš súd spadať register, mi oznámila súčasne s menovaním do funkcie predsedu.

Vôbec ste o jej zámere netušili? 

Až do tej chvíle som to nevedel.

To muselo byť celkom veľké prekvapenie. 

Presne tak. Ale v každom prípade to bolo potrebné urobiť.

Počas mnohých rozhodovaní ste stáli proti vplyvným oligarchom. Pociťovali ste to ako istý tlak? 

Spočiatku som si to vôbec neuvedomoval. Faktom však je, že register nie je primárne zameraný na oligarchov, či politikov. Toho hlavného človeka, ktorého chceme vypátrať a chceme mu zabrániť, aby mohol financovať svoje aktivity, si musíme predstaviť ako nejakého mafiána, kriminálnika. Takíto ľudia potrebujú cez spleť firiem financovať teroristické akcie alebo ukrývať výnosy z trestnej činnosti. Register je primárne nástrojom boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. To, že sa nám niekde prepletá svet zločinu, politiky, je ale fakt. Ako aj to, že sa nám do toho vkladajú oligarchovia. Prioritou ostáva zločin a zabránenie jeho financovaniu.

Ako by ste laikovi vysvetlili, na čo je dobrý register? 

Asi na jednoduchom príklade. Napríklad, ak by sme stáli na ulici, ukážem na susedný park, o ktorý sa už roky stará nejaká mestská firma. My však vieme zistiť, že v skutočnosti si za tie služby fakturuje peniaze firma brata pána primátora a benefity z tejto firmy idú v skutočnosti pánovi primátorovi. A na to ten register môže slúžiť.

Oligarchovia nie sú prioritou, ale práve oni pútajú najväčšiu pozornosť. Aké je to pre sudcu zo Žiliny, ak zistí, že rozhoduje o Ivanovi Kmotríkovi či Zoroslavovi Kollárovi? 

Nebudem sa vyjadrovať ku konkrétnym menám. Vo všeobecnosti však poviem, že musím ku všetkým prípadom pristupovať rovnako. Niektoré mená mi ani nič nehovorili. Možno je to tým, že som sudcom z vidieckeho okresného súdu. Keď sa potom niektoré mená či spoločnosti objavili na mojom stole, netušil som, čo kto robí a kde sa pohybuje. Je to nakoniec dobré, pretože som sa na to pozeral nezaujato. Je zaujímavé ako sa niektoré mená a spoločnosti preplietajú a spájajú. Riešite spoločnosť, ktorá sa pohybuje v poľnohospodárstve a zrazu sa jej ľudia objavia v úplne inom odvetví a potom to začína do seba zapadať ako skladačka. Žiaden tlak si nemôžeme pripúšťať. Nemôžeme sa nechať ovplyvniť tým, že na druhej strane je nejaké známe veľké meno.

Na jednej strane máte proti sebe mocných ľudí, ktorí majú veľa peňazí. Vy máte v rukách zákon. Mali ste niekedy pocit, že napriek tomu ťaháte za slabší koniec? 

Uvedomujem si, že účastníci konania sú schopní sa dať zastúpiť veľkým tímom právnikov. Je ich veľa a v niektorých prípadoch nás dokážu zahltiť. Vedia urobiť veľké podania a obrátiť sa na mnoho orgánov, ktorým následne musíme odpovedať, vyjadrovať sa. A to všetko berie čas aj energiu, ktorá potom chýba niekde inde.

Ako sudca ste mali niekedy strach? 

Strach z toho, že ma niekto zastrelí?

Napríklad.

Nie.

A to, že je vaša rodina ohrozená? 

To je možné. Neviem, či ste zachytili, že sa prijala novela zákona, že môžeme požiadať o ochranku, tak ako sudcovia Najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o odvolaniach Špecializovaného trestného súdu. Nie je teda stála, ale keď o ňu sudca požiada, je obligatórne pridelená.

Zišla by sa vám aj v minulosti? 

Bolo jedno obdobie, kedy by sa zišla. Neviem, či to však môžem verejne rozoberať.

Prečo potrebuje sudca ochranku? 

Pretože niekedy sa šliape na päty mocným a nebezpečným ľuďom. Ako som už vysvetlil, primárne je register nástrojom proti praniu špinavých peňazí. Teda proti zločincom.

Pokusy o diskreditáciu ste zažívali tiež? 

Neviem, či to treba vzťahovať k protischránkovému registru. Anonymov už bola celá séria. Rozposielali ich kade tade. Nie je to jednorazová záležitosť, skôr pravidelná. Ale nie je to vôbec príjemné.

Jaroslav Macek pri prevzatí Bielej vrany. Foto – Ctibor Bachratý

Pri odovzdávaní Bielej vrany ste boli predstavený ako “prototyp sudcu, ktorý dokáže svoje povolanie vykonávať nekompromisným spôsobom i napriek tomu, že si tým nepochybne vytvorí veľa nepriateľov.” Je ich veľa? 

Nikdy som nemal problém vyjadriť sa pre médiá, poskytnúť im rozhovor. A s tým je spojená verejná známosť.

Nepriateľov si ale nevytvárate len tým, že sa verejne vyjadrujete, ale aj svojimi rozhodnutiami. 

To sa ale týka každého sudcu. Možno viac sudcov, ktorí z povahy veci majú v konaniach veľa účastníkov. Som dlhoročným konkurzným sudcom a tam je v konaní vždy veľa účastníkov, preto tam môže potenciálne vzniknúť aj viac nespokojných účastníkov.

Prirodzenou vlastnosťou človeka je vytvárať si skôr priateľov ako nepriateľov. Ako sudca viete, že keď rozhodnete, bude časť ľudí nespokojná. Bolo ťažké sa naučiť rozhodovať? 

Nemyslím si, že zmyslom sudcovského povolania hľadať popularitu a byť pred účastníkmi za pekného, chrumkavého. Chcem si svoju prácu robiť čo najlepšie a snažím sa rozhodnutia odôvodniť čo najlepšie. Aj pri registri partnerov, ale aj iných agendách, som vždy hovoril, že rozhodnutia sa zverejňujú a verejnosť ich sleduje. Reaguje na nich aj odborná verejnosť. Chcem rozhodovať vždy tak, aby som sa za to nemusel hanbiť a vedel si to vždy odargumentovať. To, že to nevyhovie všetkým účastníkom je prirodzená vlastnosť rozhodovania.

Vždy ste chceli byť sudcom? 

Nie. Pri ceste na vysokú školu ma čakalo veľmi ťažké rozhodnutie. Na gymnáziu ma bavilo všetko. Prihlášky som si dal na tri vysoké školy. Hlásil som sa na matematicko-fyzikálnu fakultu, ekonomickú fakultu a aj na právo. Na všetky ma prijali, takže som si predĺžil rozhodovanie o čas prázdnin. Nakoniec som sa rozhodol pre právo, kde bolo zaujímavé, že v prvých ročníkoch sme mali multiodborové štúdium. Bola tam sociológia, psychológia, ekonómia, dejiny. Bolo to veľmi zaujímavé.

Prečo ste sa rozhodli pre právo? 

Možno preto, že som vždy mal zmysel pre pravidlá. Ale myslím si, že rovnako dobre by som sa uplatnil aj ako informatik, čo ma tiež veľmi bavilo.

A prečo ste sa následne rozhodli pre povolanie sudcu? 

Povolanie sudcu považujem za vrchol právnických povolaní. Mal som pocit, že práve tam sa dá najviac naučiť. Každý väčší súd je miesto, kde čokoľvek riešite, vždy tam nájdete niekoho, s kým to môžete prebrať. Samozrejme, ak nerobíte niečo tak špecifické ako ja, teda pokiaľ ide o register partnerov. Každému právnikovi by som to doporučil, pretože zvnútra systému sa tam dá veľa naučiť. Zaujíma ma aj akademická sféra, baví ma prednášanie, a to sa popri práci sudcu dá jednoduchšie robiť.

Mali ste doma nejaký vzor? 

Nemáme v rodine žiadneho právnika ani sudcu.

Väčšina sudcov túži kariérne rásť. Vy ste dlhoročným sudcom na okresnom súde. Neláka vás prejsť na krajský súd? 

Chvíľu som nad tým rozmýšľal. Ale fakt je taký, že riešim veľmi špecifické agendy, ktorých jedinečná kombinácia sa schádza práve na okresnom súde v sídle kraja. Či už ide o zmenky, obchodný register alebo konkurzy. A to všetko sa na krajskom súde nedá robiť, a to je dôvod čo ma udržalo na okresnom súde.

Čo vám štyri roky vo vedení súdu dali? 

Skôr by som odpovedal, čo mi vzali.

Začnime teda tým. 

Vzali mi kopec zdravia a umožnili mi pozrieť si oddelenie intenzívnej starostlivosti zvnútra. Priniesli mi kopec stresu. Ale mal som aj skúsenosť s mnohými ľuďmi, ktorí mi pomohli rozbehnúť register. Som rád, že som mal takéto ľudské opory. Tie štyri roky mi dali mnoho skúseností a posunuli ma k väčšej razantnosti. Keď som nastupoval do funkcie, mal som veľmi demokratickú predstavu o riadení, chcel som rozhodovať konsenzuálne s podriadenými. Ale naučil som sa, že niekedy je potrebné urobiť aj nepopulárne rozhodnutia.

Vo funkcii ste vystriedali Daniela Béreša, ktorý je po akcii Plevel vo väzbe. Vy ste ešte pred jeho obvinením na neho podávali disciplinárny návrh. Tušili ste vtedy, že to môže vyvrcholiť až do takého záveru, že skončí v putách? 

Disciplinárny návrh som podával na základe podnetov od vyšetrovateľa. Bolo zrejmé, že nejaké vyšetrovania v tejto súvislosti prebiehajú a môžu vyústiť do rôznych koncoviek.

Aký dopad má na sudcov, ak polícia zatkne ich kolegu? 

V prvom rade praktický dopad, a to okamžitý. V tej chvíli máte mínus jedného sudcu. Má pridelené spisy a keď je to trestný sudca, tak sú to aj väzobné kauzy, v ktorých treba urýchlene konať. Okrem toho je taký sudca zaradený do trestných služieb. V prvom rade teda treba riešiť jeho nahradenie.

Myslela som skôr ľudsky. Riešia to kolegovia medzi sebou?

Určite to rozoberajú medzi sebou. V tejto konkrétnej situácii sa po pár dňoch od akcie Plevel sudcovia iniciatívne stretli a urobili vyhlásenie, ktorým odsúdili akékoľvek protiprávne konanie ktoréhokoľvek sudcu.

Daniel Béreš pred rozhodovaním sudcu pre prípravné konanie špecializovaného súdu. Foto – TASR

Pôvodne mohla iniciovať disciplinárne konanie voči Bérešovi sudcovská rada na vašom súde. Neurobila to. Ako jej členovia reagovali po jeho obvinení? 

To je otázka na nich. Vo všeobecnosti musím skonštatovať, že sudcovské rady sú v prvom rade orgánom, ktorý má zastupovať záujmy sudcov. Ale disponujú aj právomocou podať disciplinárny návrh voči sudcovi súdu. Pokiaľ viem, táto právomoc bola v histórii Slovenska využitá asi len raz.

V akom prípade? 

Stalo sa tak v prípade sudcu Michala Sobolovského z Okresného súdu Bratislava V. Práve sudcovské rady by mali pritom posudzovať etické prehrešky sudcov. A práve v tejto súvislosti majú zo zákona právomoc podávať disciplinárny návrh. Podnetov na prehrešky bolo veľa, ale jeden podaný návrh zrejme nie je úmerný tomuto počtu. Táto právomoc teda nie je využívaná tak, ako by mala byť.

Čím to podľa vás je? 

Asi tým, že sudcovské rady chápu samy seba, že sú orgánom, ktorý má chrániť záujmy sudcov a nie vyvodzovať voči nim zodpovednosť. Prioritne sa to chápe asi tak, že vyvodzovať zodpovednosť má predseda súdu, ministerka, predseda súdnej rady.

Béreš bol bývalým predsedom súdu, čiže mnohí ho zrejme brali aj ako istú autoritu. Vyčítali vám kolegovia, keď ste voči nemu podali disciplinárny návrh? 

Beh tých udalostí bol taký rýchly, že na to nebol priestor ani čas.

Okrem Béreša skončili za posledný rok vo väzbe aj ďalší sudcovia, či bývalý špeciálny prokurátor alebo bývalí čelní predstavitelia polície. Podľa opozičných politikov sa začala väzba využívať ako mučiaci nástroj. Ako vnímate takéto vyjadrenia?

Nechcem sa zapájať do politických debát. Myslím si, že sudcovi pri verejných vyjadreniach svedčí zdržanlivosť, a to napriek tomu, že som otvorený médiám a aj preto sa dnes spolu bavíme. Komunikácia s novinármi je dôležitá, aby sme vedeli vysvetliť svoje rozhodnutia a niečo neskrývali a nevzbudzovali pochybnosti už len tým, že na niečo nechceme odpovedať. Pokiaľ ide o väzbu, tak sa mi pozdávalo triezve stanovisko Slovenskej advokátskej komory, ktorým otvorila legitímnu otázku o podmienkach väzby. Je na diskusiu, či majú byť také, aké sú. Určite je dobré hovoriť o tom, či nie je na mieste uvažovať o dĺžke kolúznej väzby. Hovorím to na základe vlastnej skúsenosti.

Akej? 

Keď som prišiel na súd, tak som sa nešťastnou súhrou okolností dostal na trestný úsek. Niesol som to veľmi ťažko. Raz ma jeden kamarát prokurátor zobral do väzby a z tých podmienok som bol šokovaný. Zapôsobilo to na mňa hrozne. Hygienické podmienky, stiesnené priestory a dvorček na hodinovú vychádzku denne obohnaný aj zhora s ostnatými drôtmi, cez ktoré nie je vidieť ani kúsok oblohy. Po tejto skúsenosti som vyhlásil, že idem všetkých z väzby prepustiť, čo sa samozrejme nestalo. Ale preto si myslím, že diskusia o väzbe je na mieste.

Prečo ste ťažko niesli pozíciu trestného sudcu? 

Už na právnickej fakulte som mal bližšie k obchodnému právu. V poslednej časti štúdia sme si mohli vyberať predmety a ja som si vybral tie z obchodného práva, pretože ma najviac bavili. Trestné právo ma nebavilo a pre mňa bolo spojené s násilím, krvou, čo mi nerobilo nikdy dobre. Keď som sa zrazu na súde ocitol na trestnom úseku, niesol som to ťažko. Povedal som si ale, čo ťa nezabije, to ťa posilní. Zobral som si knihy a doučil som sa to všetko.

Ako dlho ste boli na treste? 

Asi dva a pol roka.

Zažívali ste aj noci, kedy ste kvôli rozsudkom nespávali? 

Mal som v sebe otázky pri prípade lúpežnej vraždy, keď som premýšľal, že predo mnou stojí človek, ktorý by mohol byť mojím otcom. Mal som ho poslať na dvanásť rokov do väzenia. Mal som preto predtým takú bázeň, zodpovednosť. Preto som na trestnom úseku nechcel ostať.

Na aký trest ste ho napokon odsúdili? Spomeniete si?

Na 12 rokov.

Ako trestný sudca posielate obžalovaného, ktorý stojí pred vami, do väzenia. Je to ťažšie ako keď rozhodujete ako obchodný sudca? 

Oboje rozhodovania sú dôležité a nehovoril by som o tom, čo je ťažšie, ľahšie. Aj v tom konkurze mávate plnú pojednávaciu miestnosť a pozeráte sa ľuďom do očí.

Vrátim sa späť k diskusii o väzbe. Je šťastné, ak samotní sudcovia otvárajú diskusiu na túto tému práve v čase, keď mnohí ich kolegovia v nej skončili? 

Je na mieste tú otázku otvárať kedykoľvek. Ide o závažný zásah do ľudských práv – obmedzenie ľudskej slobody a treba si uvedomiť, že máme podmienky väzby ťažšie ako podmienky výkonu trestu. A to napriek tomu, že vo väzbe, s ohľadom na prezumpciu neviny, môžu byť aj nevinní ľudia. Zatiaľ čo vo výkone trestu sú ľudia, u ktorých sme tú vinu právoplatne zistili. Na druhej strane, kolúzna väzba má svoje dôvody, prečo je nastavená tak, ako je. Obmedzenie kontaktov obvineného je legitímne a musí to tak byť, aby sa zabránilo možnému ovplyvňovaniu svedkov.

Išlo mi o to, či verejnosť teraz nenadobudne pocit, že sa sudcovia začali ozývať opäť vtedy, keď sami cítia isté ohrozenie. 

Teraz sa na to prirodzene upriamila pozornosť aj mediálna. Či je to správne alebo nie, by som nehodnotil. Môj zážitok z návštevy väzby je starý pätnásť, šestnásť rokov a zanechalo to vo mne takýto dojem. A nebola to neužitočná skúsenosť. Človek možno o to zodpovednejšie rozhoduje o tej väzbe.

Spolu s Bérešom bol zatknutý aj bývalý sudca Pavol Polka, o ktorom sa roky hovorilo, že je skorumpovaný. Ako ste ako sudca zo Žiliny vnímali takéto reči? 

Nechcem sa vyjadrovať ku konkrétnym osobám. Odpoviem všeobecne vo vzťahu k rôznym rečiam a klebetám o sudcoch bez toho, že by sa to vzťahovalo ku ktorémukoľvek konkrétnemu sudcovi. Žijem zo sudcovského platu. Sudca si môže postaviť dom na hypotéku, jazdiť na drahom aute, byť permanentne opálený počas celého roka. Ide to. Ale nejde to naraz. Musíte si niekde vybrať prioritu. Ak to niekde okolo seba vidíte naraz u jedného človeka, tak sa pýtate, či je to v poriadku. Ale sme právnici a musíme fungovať na základe dôkazov, nie klebiet. Akonáhle chcete na niekoho poukázať, musíte mať na to dôkazy.

Aké je to byť sudcom v Žiline, kde majú súdy povesť, že sa na nich dali rozsudky kúpiť? 

Po akcii Plevel som sa nad tým zamýšľal. Zvažoval som aj to, že sa vzdám funkcie. Dokonca som sa o tom s niekoľkými kolegami radil. Pociťoval som smútok, či lepší výraz by bol hanba alebo niečo podobné. Určite to neprispelo k dobrému obrazu celého súdu. Cítil som aj akúsi nespravodlivosť, že sa snažím roky niečo urobiť, nemal som problém byť otvorený voči verejnosti a chcel som, aby sa náš súd v tomto smere pohol. A potom príde takáto policajná akcia, ktorá samozrejme nepôsobí na človeka a verejnosť dobre.

Čo vás presvedčilo, aby ste zostali? 

Chcel som ešte nejaké veci na súde dokončiť.

Ak sa vás niekto spýta, čo je vaše povolanie, priznáte, že ste sudcom? Mnohí vaši kolegovia totiž o tom radšej pomlčia.

Poviem, že som sudca.

Veľkou témou súdnictva je momentálne reforma ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Ako vnímate návrh súdnej mapy? 

Hlavnou ideou súdnej mapy má byť špecializácia sudcov. Pri niektorých malých okresných súdoch je zjavné, že tam jednoducho špecializácia fungovať nemôže. Ak máte na súde sedem, osem sudcov, tak nevyhnutne niekto z nich musí mať kombináciu občianskej a trestnej agendy, či obchodnej a občianskej. Takéto prepínanie z agendy do agendy nie je dobré. V tomto smere reforma potrebná je. O konkrétnostiach sa dá diskutovať. Samozrejme, že tých, ktorých sa týka to, že ich súd sa má zrušiť, to pociťujú intenzívnejšie a môže to ľudí znepokojovať z hľadiska ich profesnej budúcnosti. Sám som v pozícii istého konfliktu záujmov.

Prečo? 

Nemôžem byť pri hodnotení súdnej mapy úplne nestranný, pretože sa ma osobne týka. Jej návrh hovorí aj to, že konkurzná agenda by už nemala byť na súde v Žiline. Venujem sa jej dlhé roky, tak sa ma to teraz bytostne dotýka. Ale chystám sa, že využijem pripomienkové konanie, aby som napísal vlastné pripomienky. Obchodné grémium nášho súdu už tiež napísalo vecné pripomienky.

Nevyzeráte šťastne, keď hovoríte o tom, že by ste mali prísť o konkurznú agendu. Napriek tomu ste sa nepodpísali pod otvorený list, v ktorom vaši kolegovia vyzvali ministerku, aby svoj návrh stiahla z legislatívneho procesu. Čo si o tej výzve myslíte? 

Nepovažoval som z hľadiska obsahu ani formulácií za užitočné sa k tejto výzve pripájať. Plánoval som a plánujem podať pripomienky štandardnou cestou. Chcem sa baviť o konkrétnostiach a chcem podať pripomienky s konkrétnymi alternatívami. K tej výzve som sa nepripojil, pretože verím tomu, že cesta konkrétneho pripomienkovania je lepšia.

Zlyhala v komunikácii ministerka? Sudcovia jej vyčítajú, že ich so súdnou mapou postavila pred hotovú vec. 

Príprava súdnej mapy nezačala teraz. Možno sú to aj dva, tri roky, kedy pracovali komisie a riešili špecializáciu sudcov. Nebol to teda úplný blesk z jasného neba. Pokiaľ ide o komunikáciu, je to dnes kvôli pandémii veľmi ťažké. Aj my sa teraz zhovárame cez videohovor. S vlastnými sudcami takto robím aj poradu.

Súdna mapa s vaším súdom ďalej počíta. Znamená to, že budete väčším súdnym obvodom, rozumiem tomu správne?

Podľa návrhu by sa mal Okresný súd Žilina zlúčiť so súdom v Považskej Bystrici a v Čadci.

Budete chcieť byť naďalej predsedom? Aj keď to bude znamenať manažovanie viacerých ľudí a opäť rozbiehať niečo nové? 

Keďže mám pred sebou zhruba posledný polrok vo funkcii, tak je to otázkou mojich intenzívnych úvah. Otázka je, čo vydrží moje telo. Skúsenosť v húkajúcej sanitke, keď som mal pocit, že už je so mnou koniec, bola veľmi zlá.

Z návrhu súdnej mapy tiež vyplýva, že by pod žilinský súd mal spadať celý Obchodný register. Je to dobrý nápad? 

V prvom rade sme už dnes v pozícii, že na register podávajú návrhy elektronickým spôsobom. Chceli by sme smerovať k tomu, že je úplne jedno, kde je, keď všetko riešite elektronicky. Aj pri Registri partnerov verejného sektora podávate elektronické návrhy. Je teda jedno odkiaľ a kam. Smerujeme k úplnej digitalizácii Obchodného registra. Keď boli kolegovia pozrieť Obchodný register v Estónsku, tak tam nikoho nenašli. Pýtali sa, kde tí ľudia sú. Odpoveďou bolo, že pracujú z domu.

Považujem za logické, aby všetky registre, ktoré dnes máme, boli na jednom mieste. Ich prepojenie je dobré. Sám som postupom času dospel k tomu, že som spojil úradníkov, ktorí vybavujú register partnerov s obchodným registrom. Zvýšila sa tým zastupiteľnosť a stali sme sa odolnejší voči personálnym výpadkom, čo sa ukázalo aj teraz pri covide-19. Aj keď sme mali veľa ľudí v karanténe alebo pozitívnych, chod registrov sa udržal.

Čo bude s registrovými sudcami, ktorí sú na okresných súdoch v sídle kraja? Budú sa sťahovať alebo sa musia preorientovať na inú agendu? 

To sa bude týkať mnohých sudcov mnohých agend. To však nie sú otázky na mňa.

Ako vnímate to, že odvolací súd už nebude v Žiline, ale v Banskej Bystrici?

Na odvolacom súde som nikdy nepracoval, tak sa mi to ťažko hodnotí. Ale ako sudca mám odvolací súd pre konkurzné veci už teraz v Banskej Bystrici, takže pre mňa to nebude žiadna novinka.

Z pohľadu občana? Práve žilinský krajský súd je argumentom, že sa jeho zrušením sťaží prístup verejnosti k spravodlivosti. Do Banskej Bystrice budú musieť cestovať aj z Kysúc, či Oravy. 

Nemyslím si, že na odvolací súd chodia ľudia až tak často. Ak, tak skôr právni zástupcovia. Samotní účastníci skôr nie. Ak áno, tak asi len v rodinnej agende. Kedysi, keď sa koncipovala súdna sústava za Rakúska-Uhorska, platilo pravidlo, aby sme sa vedeli dostať na súd v priebehu jedného dňa, a to pešo alebo koňmo. Dnes máme autá aj iné prostriedky dopravy. Asi sa na ten odvolací súd budeme vedieť dostať.

Súčasťou otvoreného listu ministerke bol aj pasáž, v ktorej sudcovia vyjadrili nedôveru predsedovi súdnej rady Jánovi Mazákovi. To ako vnímate? 

Rešpektujem právo kolegov na slobodu prejavu a každého slobodu prejavu budem brániť, aj keď mi môže byť v niektorých prípadoch nepríjemná. A to aj v prípadoch, ak ma niekto niekde osočuje, hoci aj nepravdivo.

Aký je Mazák v čele súdnej rady?

Po jeho príchode do čela súdnej rady som vnímal, že do jej manažovania priniesol akýsi nový drajv. Je pomerne skoro hodnotiť jeho pôsobenie, lebo je tam asi polroka. Na druhej strane z osobnej skúsenosti som manažérsku činnosť profesora Mazáka vnímal ako prínosnú.

Uvediem to na konkrétnom príklade. Riešili sme obrovský personálny problém na registri, pretože som tam skoro ostal úplne sám. Potreboval som nového sudcu, ktorý nám bol aj pridelený, no napriek tomu takmer rok neprichádzal. Na súdnej rade nebola totiž prerokovaná sudcovská spôsobilosť kandidátov. Zúfalo som prosil súdnu radu, aby sa tak stalo, ale ani som nedostal zdvorilostnú odpoveď. Po nástupe profesora Mazáka to bolo hneď na prvom zasadnutí prejednané a náš personálny problém sa vyriešil.

Peter Ďurček, Juraj Bugala a Adam Valček vypovedajú pred sudcom Jaroslavom Macekom. Foto N – Konštantín Čikovský

Mnohí mu vyčítajú, že sa sudcov verejne nezastáva. Naopak, kde môže, tam ich kritizuje. 

Predseda Mazák má obrovskú výhodu oproti sudcom. Vidíte to sama počas nášho rozhovoru. Ja niekedy zaváham, rozmyslím si odpoveď. Sloboda slova, ktorú má on a ktorú má sudca je rozdielna. Už nie je aktívny sudca, a preto sa môže vyjadrovať trochu voľnejšie. Ja sa snažím vždy vážiť slová a nechcem sa nechať tlačiť do formulácií, ktoré by som ľutoval alebo ktoré by boli konfrontačné. On si toho môže dovoliť viac.

Je už cez čiaru, keď ako predseda súdnej rady komentuje súdne rozhodnutia? Napríklad sa vyjadroval k rozsudku v kauze vraždy Jána Kuciaka. 

A to je ten rozdiel medzi nami. My sme mali do konca minulého roka priamo v zákone napísané, že sa k prípadom prejednávaným na súdoch verejne vyjadrovať nemôžeme. On aktívnym sudcom nie je, tak si to dovoliť mohol. Už som povedal, že vždy budem brániť slobodu slova a prejavu kolegov, ktorí sa podpísali pod rôzne výzvy, tak rovnako budem brániť aj slobodu slova profesora Mazáka.

Nedávno mi povedal, že justícia je rozoštvaná. Vnímate to rovnako? 

Vždy bola skupina sudcov, ktorá sa viac angažovala a bolo ju viac počuť. A vždy bola veľká skupina sudcov, ktorá sa navonok neprejavovala. Je to tak v každom systéme. Sú tam ľudia, ktorí sú viac angažovaní a tí, ktorí si viac robia svoju prácu a neangažujú sa.

Nevniesla medzi sudcov napätie práve ministerka so svojimi návrhmi reformy? 

Sudcovský stav je inštitúcia, ktorá má veľkú zotrvačnosť. Je jej vlastný istý konzervativizmus a odolnosť voči zmenám. Ani nie v negatívnom zmysle, ale z povahy veci. Ak sa aj bavíme ako súdnictvo zlepšiť, tak nikdy to nepôjde ľahko a rýchlo. Ak sudca dnes príde do systému, tak vzhľadom na záruky jeho nezávislosti, sa predpokladá, že v ňom ostane ešte 40 rokov. Súdnictvo bude vždy len odrazom spoločnosti, ale s veľkým časovým oneskorením. Ak aj v spoločnosti prebiehajú zmeny, tak ich dynamika sa do súdnictva neprenáša rýchlo. Naopak, funguje s veľkou zotrvačnosťou a je odolnejšie voči zmenám, ako iné systémy.

Ak ministerka presadí súdnu mapu vďaka politickej podpore aj napriek nesúhlasu štvrtiny sudcov, ktorí sa ozvali, bude mať šancu na úspech? 

Neviem to odhadnúť. Je to štvrtina sudcov, medzi ktorými môžu byť rozdielne predstavy o tom, ako by tá reforma mala vyzerať. Ich výzva bola zatiaľ veľmi všeobecná. Možno na konkrétnych predstavách sa rozídu.

Ich cieľom je, aby ministerka návrh stiahla, čo by reformu zrejme úplne pochovalo. 

Ale asi všetci cítime, že minimálne na tých malých súdoch to nie je momentálne dobré. Pri každej zmene budeme mať rôzne predstavy. Nájsť súlad medzi 1300 ľuďmi je veľmi obtiažne. To, že nejakú zmenu potrebujeme, asi nie je predmetom diskusie.

Ako človek, ktorý si ctí slobodu prejavu, ako znášate, že ako sudca musíte byť zdržanlivý? 

Vnímam to tak, že tú slobodu priznávam iným. Niekedy ma to obmedzenie u seba hnevá. Ale nie vo veciach súdnictva, či politiky, ale skôr v komunálnych záležitostiach. Sú veci, do ktorých by som ako obyvateľ obce chcel vstúpiť, ale pociťoval som, že aj tu som limitovaný v tej slobode prejavu.

Prečo aj v takejto oblasti? 

Jednoducho som presvedčený o tom, že sudca je limitovaný vo verejnom vystupovaní. Jeho formulácie, ale aj jeho vystupovanie na verejnosti by mali byť decentné a vždy sa musí ten sudca pozerať na to, ako bude jeho prejav vnímaný verejnosťou, aby to neznižovalo vážnosť súdnictva. Napokon, takto to máme aj v zákone.

Dodržiavate takúto zdržanlivosť aj pri výbere ľudí, s ktorými sa stretávate? 

Snažím sa. Ako sudca tomu neustále čelíte, že si musíte dávať na to pozor.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Jaroslav Macek (1973)

Je absolventom bratislavskej Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1996. Začínal ako právnik vo Všeobecnej úverovej banke. Sudcom je od roku 2003, odvtedy pôsobí aj na Okresnom súde v Žiline. V rokoch 2006 a 2007 bol podpredsedom, od roku 2011 bol poverený vedením súdu, neskôr sa stal predsedom. Vo funkcii bol do roku 2012 a do funkcie sa opäť vrátil v roku 2016. Je jedným z dvoch sudcov, ktorí sa na žilinskom súde venujú Registru partnerov verejného sektora. Pedagogicky pôsobí na Žilinskej univerzite, Paneurópskej vysokej škole a aj Justičnej akadémii.

 

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
You are here: Home Documents Archive Slovenské kategórie Dokumenty Externé Sudca Macek ocenený Bielou vranou: Po akcii Plevel som zvažoval, že sa vzdám funkcie

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners