O polroka má fungovať. Zatiaľ to vyzerá tak, že na Najvyššom správnom súde nebude mať kto súdiť

Foto N - Vladimír Šimíček| Veronika Prušová | dennikn.sk | 26. januára 2021 |

Foto N – Vladimír Šimíček

Na papieri existuje od januára, fungovať má od augusta. Sudcovia, na ktorých má nový súd stáť, zatiaľ oň neprejavujú záujem. A ani do jeho čela sa nikto nehrnie.

Do stredy musí predseda Súdnej rady Ján Mazák vyhlásiť výberové konanie na tridsiatich sudcov Najvyššieho správneho súdu, ktorý na papieri vznikol už od 1. januára tohto roka.

A hoci sa má rozbehnúť od augusta, dnes to vyzerá na scenár, že tento projekt môže skončiť fiaskom.

Sudcovia správneho kolégia na Najvyššom súde by mali tvoriť základ nového súdu. Ak sa ich však opýtate, koľkí z nich chcú naň prejsť, odpoveď je nula. Žiaden z dvadsiatich dvoch nie je pevne rozhodnutý. Niektorí to síce stále zvažujú, ale ani tých nie je veľa.

Viacerí sa už boli predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu pýtať, či je možné, aby radšej prešli na inú agendu – obchodnú či civilnú. Niektorí sú dokonca ochotní prejsť aj na trest.

Členka a sudkyňa Najvyššieho súdu Elena Berthotyová, ktorá sa dlhé roky agende správneho súdnictva venuje, pred ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí) otvorene kritizovala, že projekt Najvyššieho správneho súdu pripravili bez účasti sudcov.

„Boja sa nastúpiť na loď, ktorá sa po pár metroch potopí. Celý projekt vznikal za zatvorenými dverami, ako sudcovia správneho kolégia sme sa nemali k tomu možnosť vyjadriť,“ povedala Berthotyová.

Pre Denník N dodáva, že ak väčšina sudcov správneho kolégia zvažuje, že sa o post sudcu na Najvyššom správnom súde nebude vôbec uchádzať, tak to je vážny problém. „Bez nich nemá tento projekt šancu na úspech.“

Problém je už samotný výber

Hlavný dôvod, ktorý odrádza sudcov správneho kolégia od toho, aby sa uchádzali o post na Najvyššom správnom súde je, že majú prejsť výberovým konaním. Od začiatku avizujú, že to nepovažujú za fér.

Je za tým obava, že výberové konanie odradí mnohých, aj veľmi kvalitných sudcov, a Najvyšší správny súd tak nebude mať taký základ, ako by si zaslúžil.

Druhý dôvod odmietania je spätý s hrdosťou každého sudcu. Na Najvyšší správny súd sa totiž môžu okrem sudcov správneho kolégia Najvyššieho súdu a sudcov krajských súdov hlásiť aj nesudcovia. Právnici, ktorým je správne právo bližšie.

Sudcom príde nespravodlivé, čím všetkým si museli kariére prejsť, aby sa na nový súd mohli dostať v porovnaní s právnikmi – nesudcami.

Rozdiel v sudcoch a nesudcoch

Nie síce každý, ale väčšina sudcov začínala na okresných súdoch. Aby sa na ne dostali, museli absolvovať odbornú skúšku, potom výberové konanie, ktoré patrí k mimoriadne náročným.

Práve úvodné písomné skúšky bývajú najväčším sitom uchádzačov o posty na súdoch. Až keď nimi prejdú, zvládnu ďalšie časti niekoľkohodinového konkurzu a dostanú odporúčanie od súdnej rady na vymenovanie prezidentke, stanú sa sudcami.

Po pár rokoch na okresnom súde má sudca možnosť kariérne sa posunúť na odvolací súd. Opäť cez výberové konanie. Začne pôsobiť na krajskom súde a znova, po pár rokoch, má šancu ísť ďalej. Aj na ceste na Najvyšší súd ho pritom čaká výberové konanie.

Ak sa teraz rozhodne ísť na Najvyšší správny súd, zažije štvrté výberové konanie v kariére. K tomu sa niekoľkokrát podrobí psychologickému posudku.

Najvyšší správny súd

A čo čaká právnika – nesudcu, ktorý sa bude uchádzať o post na tom istom súde?

Justičná, prokurátorská, advokátska či notárska skúška sú bonusom, ale zákon ich nevyžaduje. Stačí desaťročná právnická prax a prejsť cez výberové konanie súdnou radou.

Nápad, že v prípade nezáujmu sudcov sa Najvyšší správny súd „vyskladá“ nesudcami, je pritom nereálny. Celá agenda správneho kolégia prechádza totiž na nový súd.

Odborníci z mimojustičného prostredia by aj bez skúsených sudcov zvládli rozhodnúť, ale trvalo by to dlho. Ich rady by im chýbali.

„Nejde len o to, že musí ísť o tých najlepších odborníkov v oblasti verejného práva, ale aj predovšetkým schopných súdiť od prvého dňa vo funkcii,“ upozorňuje Berthotyová. Pripomína, že to sa nedá naučiť za pár týždňov, ani mesiacov.

„Umeniu súdiť sa učíme celý profesionálny život. Začínať s tým na najvyššom stupni je, bez odbornej prípravy, mierne povedané, odvážne,“ vraví.

Problém avizovali už skôr

Sudcovia na nechuť prechádzať výberovými konaniami upozorňovali už v pripomienkovom konaní. V decembri verejne oslovili poslancov, ktorí o zriadení Najvyššieho správneho súdu rokovali. Vyzvali ich, aby uzákonili, že sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu prejdú na nový súd „automaticky“.

Argumentom bol aj príklad z Českej republiky – keď tam v roku 2003 vznikal Najvyšší správny súd, jeho základ tvorili sudcovia vrchných súdov. Na to, aby na nový súd prešli, stačil ich súhlas s preložením.

Potom, ako najskôr neuspeli sudcovia s pripomienkami u ministerky, v decembri neuspeli ani u poslancov. „Je to náš zámer na očistu súdnictva,“ vysvetľoval postoj koalície Alojz Baránik (SaS).

Sudcovia však oponujú. Ak nie sme dobrí pre Najvyšší správny súd, prečo sme dobrý pre ten najvyšší. Ak totiž neprejdú na nový súd, ostanú tam, kde sú teraz, akurát si budú musieť zmeniť agendu.

„Členovia správneho kolégia by mali byť najlepšie kvalifikovaní, nemali by mať žiadne obavy z výberového konania,“ odkázal ešte Baránik.

Sudcov sa zastal aj predseda súdnej rady Ján Mazák, ktorý verejne povedal, že na nich by sa výberové konanie nemalo vzťahovať. Keďže ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) presadila opak, sudcov upokojoval aspoň tvrdením, že výberové konanie na súdnej rade bude pre nich len formalita.

V tom čase o prechode na Najvyšší správny súd uvažovalo asi pätnásť či šestnásť sudcov. Dnes ich je výrazne menej.

Čaká sa na predsedu

Sudcovia správneho kolégia hovoria, že nejde len o výberové konania, ktoré ich od prechodu na Najvyšší správny súd odrádzajú. Stále nie je vraj isté ich postavenie či rozsah agendy. Tých premenných, ktoré do procesu zvažovania sudcov môžu vstúpiť, je veľmi veľa.

Pre sudcu Mariána Trenčana je napríklad dôležité vedieť, kto sa stane novým predsedom. Chce vedieť, aké bude mať predstavy o fungovaní novej inštitúcie, organizácii a rozdelení práce medzi senáte. Tých otázok smerom k predsedovi bude omnoho viac.

„Všetci vieme, že vytvorenie tak dôležitej súdnej inštitúcie na zelenej lúke vôbec nebude jednoduché a zodpovední si zatiaľ veľa spojencov na dosiahnutie tohto bezpochyby správneho cieľa zatiaľ v rámci justície nevytvorili,“ dodal Trenčan.

„Za seba môžem povedať, že keď cez doterajší chaos, neistotu a nezodpovedané otázky, uvidím potenciálne fungujúcu nezávislú súdnu inštitúciu, budem sa snažiť byť pri jej rozbehu,“ povedal sudca.

Sudkyňa a členka súdnej rady Petra Príbelská to vidí podobne. Hovorí, že práve osoba predsedu bude „dôležitým hýbateľom rozhodovania o pozíciu sudcu na Najvyššom správnom súde.“ Problém však vidí v tom, že predseda nebude môcť zasiahnuť do výberu sudcov.

To však platí len pre prípad, ak by sa podarilo súd naplno obsadiť do augusta. Len dovtedy má v rukách výberové konanie súdna rada. A to, že by sa podarilo obsadiť tridsať pozícii Najvyššieho správneho súdu ihneď, je takmer nereálne.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Voľby prvého predsedu Najvyššieho správneho súdu by mali byť 2. marca, do budúceho pondelka by sme mali poznať mená kandidátov. Zatiaľ sa nikto oficiálne nespomína. Svojho kandidáta môže navrhnúť aj ministerka.

„Ide o veľmi dôležitú voľbu, pretože práve nový predseda alebo predsedníčka dá novému súdu toho skutočného ducha. Nebolo by dobré, ak by voľba prvého šéfa najvyššieho správneho súdu vyšla nazmar,“ hovorí Kolíková.

Potvrdzuje, že využitie svojej právomoci zvažuje. „V prípade, že sa rozhodnem nominovať kandidáta alebo kandidátku, určite o tom budem informovať,“ dodáva.

Šancu na záchranu má vo štvrtok

Sudcovia opakovane ministerku kritizujú, že s nimi nedostatočne komunikovala. Takúto kritiku Kolíková celkom neprijíma. Pripomína, že zákon, ktorým Najvyšší správny súd vznikol, prešiel riadnym legislatívnym konaním. O jeho zámere sudcov informovala. So sudcami hovorila aj koncom leta.

Ďalšie stretnutie má v pláne vo štvrtok tento týždeň, a to práve so sudcami aj justičným personálom Najvyššieho súdu.

„Nedostatok diskusie v tomto prípade skutočne nevidím ako dôvod,“ tvrdí. Ministerstvo podľa nej otvorene komunikuje o akomkoľvek zámere, ktorý presadzuje a preto by ju mrzelo, ak by nedostatok komunikácie mal byť argumentom, ktorým by boli spochybňované reformné zámery ministerstva.

Lenže sudcovia jej nevyčítajú, že nekomunikovala o svojom zámere, ale už o priamom vykonaní. A to príde až vo štvrtok, kedy už je vyhlásené výberové konanie na predsedu Najvyššieho správneho súdu a rozbehne sa aj výberové konanie na sudcov.

„Tešíme sa na vás, len neviem, či už nie je neskoro,“ skonštatovala na utorkovom zasadnutí súdnej rady Príbelská.

Kolíková: Prosím, nezmarme príležitosť

Sudcovia majú pochybnosti o výberovom konaní aj napriek uisteniam Mazáka, že pôjde o formalitu. Nie je to totiž tak napísané v zákone a s tým súvisí ich nedôvera a pocit neistoty.

Takémuto postoju sudcov sa však dá rozumieť podľa ministerky aj inak. Kolíková hovorí, že ak majú pochybnosti o výberovom konaní, ktoré je plne v rukách súdnej rady, vyslovujú tým nedôveru rade.

Potom, ako sa politicky rozhodlo, že všetci sudcovia budú musieť prejsť výberovým konaním, nechala na súdnu moc, aby určila pravidlá. A tým pádom do tej diskusie nechcela už viac zasahovať.

To bol dôvod, prečo so sudcami nekomunikovala. „Teraz to ale vyzerá tak, ako keby súdna moc žiadala od výkonnej moci akési ubezpečenie,“ hovorí Kolíková s tým, že na to „necítila legitímny mandát“.  Priznáva, že aj ona robí chyby. Ak ju urobila v komunikácii so sudcami, tak to „ľutuje“.

Mrzí ju, že ani Príbelská ani Berthotyová tú dôveru vo výberové konanie na súdnej rade nemajú, hoci sú jej členkami. „Ak sa zhodneme, že NSS je dobrá vec, vyšlite, prosím, signál smerom k jeho dôveryhodnosti. Prosím, urobte to, aby sme nezmarili jedinečnú príležitosť,“ apeluje na obe ministerka.

Aj prvý predseda českého Najvyššieho správneho súdu Josef Baxa nedávno v rozhovore pre Denník N povedal, že rozumie tým dôvodom, prečo ministerka Kolíková trvala na výbere všetkých, kto chcú na novom súde pôsobiť.

„V normálnych pomeroch by asi bolo normálne, aby automaticky na ten súd prešli. Obaja však asi vieme, že normálne pomery nemáte. A vzniká tu preto jedinečná šanca zriadiť súd bez minulosti, bez záťaže všetkého, čo dôveru verejnosti v justíciu na Slovensku zničilo,“ povedal Baxa.

Do diskusie na súdnej rade o tom, či je správne alebo nie, aby sudcovia Najvyššieho súdu podstúpili výberové konanie, sa zapojil advokát Andrej Majerník. Žiadnu nevhodnosť v tom nevidí. Pripomína, že „Najvyšší správny súd vznikol pre občanov a nie pre súdnu moc.“

Spomína sa fiasko

Ak sa sudcov dnes opýtate, ako to vidia s Najvyšším správnym súdom, sú skeptickí. Obávajú sa, že od augusta súd nevznikne. Bude mu chýbať to podstatné, sudcovia.

Berthotyová sa dlhé roky o vznik súdu presadzovala. A dnes priznáva obavy, že sa to skončí fiaskom.

„Neúspech projektu Najvyššieho správneho súdu nebude len neúspechom ministerky, ale aj nás sudcov, najviac tých, ktorí myšlienku tohto súdu dlhodobo presadzujeme,“ dodáva.

Bude to však aj neúspech celej spoločnosti, ktorá od nového súdu očakáva, že bude spolu s Ústavným súdom najväčšou autoritou pri ochrane jednotlivca a princípov právneho štátu.

 

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
Powered by Komento