Predseda súdu Golian: Do bratislavských súdov sa najviac kope. Všetkých nás hádžu do jedného balíka a to je nebezpečné

Ján Golian. Foto N - Vladimír Šimíček| dennikn.sk | Veronika Prušová | 1. februára 2021 |

Ján Golian. Foto N – Vladimír Šimíček

Sudcom je od novembra 2015. Od apríla 2019 vedie Okresný súd Bratislava I, ktorý najviac zasiahla minuloročná kauza Búrka a dotkla sa ho aj Víchrica. Ján Golian podpísal otvorený list pre ministerku spravodlivosti proti súdnej mape, ale aj výzvu právnikov proti sústavnému porušovaniu princípov právneho štátu. V rozhovore vysvetľuje:

  • prečo nesúhlasí s návrhom súdnej mapy ministerky Márie Kolíkovej (Za ľudí);
  • prečo má ako trestný sudca problém s kolúznou väzbou;
  • prečo sa proti väzbe ozvali sudcovia až vtedy, keď v nej skončili ich kolegovia;
  • prečo je Okresný súd Bratislava I krok od kolapsu;
  • aká bola na súde nálada, keď sa ním prehnala policajná Búrka.

Prečo ste podpísali otvorený list pre ministerku spravodlivosti aj výzvu právnikov na dodržiavanie princípov právneho štátu? 

Obe výzvy majú spoločného menovateľa a to je súdna mapa, ktorá sa tohto súdu bytostne dotýka. Ministerke som povedal priamo do očí, že s jej návrhom ako predseda Okresného súdu Bratislava I nesúhlasím. Takže podpis pod iniciatívou, aby ju stiahla z legislatívneho procesu, považujem za úplne legitímny. Nespochybňujem právo ministerstva navrhovať reformy. Dokonca si myslím, že reforma justičného systému je potrebná. Spôsob, akým by to malo byť vykonávané, je však odlišný od toho, ako sa to deje v tomto prípade.

V čom?

Každej reforme musí predchádzať dátová analýza, aby bolo jasné, z akých údajov sa vychádzalo. Na základe toho by sa mal vytvoriť zámer, o ktorom by sa malo s dotknutou časťou primerané obdobie debatovať. Až následne by malo vzniknúť paragrafové znenie.

To sa v tomto prípade neudialo? 

Nie. Po predstavení súdnej mapy bolo za mesiac aj krátky čas predstavené jej paragrafové znenie bez rešpektovania akejkoľvek pripomienky sudcov. Hoci boli ministerstvu zaslané, súdna mapa v paragrafovom znení bola predložená podľa pôvodného zámeru, a to vrátane časových rámcov.

Otvorený list, aby ministerka súdnu mapu stiahla, podpísalo 347 sudcov. Je to veľa či málo? 

Je to mierka, pri ktorej by som spozornel, pretože presahuje štvrtinu sudcov. Predstavuje štvrtinu ľudí, ktorí majú reformu následne uplatňovať. Viem minimálne o ďalšej stovke, ktorí sa nepodpísali, lebo sa boja.

Čoho? 

Naša republika už zažila rôzne druhy represií. Sú to zväčša sudcovia, ktorí majú rok či dva do dôchodku a povedali si, že sa nepotrebujú v niečom aktivizovať. Ich sa reforma dotkne len okrajovo. A druhou skupinou, ktorí to nepodpísali, sú mladí sudcovia. Tí sa zase necítia na to kompetentní.

Od odchodu Harabina z čela justície vás napadá prípad sudcu, ktorý by bol postihnutý za svoj názor? 

Pravdupovediac nie.

Je to teda oprávnený pocit? Veď vy sa nebojíte povedať svoj názor. 

Každý sme nastavený inak. Pamätám si, ako bolo predsedovi Krajského súdu v Bratislave vytýkané, že upozornil sudcov na list trnavského kolegu Martina Smolka.

Štandardne sa legislatívne návrhy pripomienkujú. Jednak preto, aby bolo výhrady oficiálne vidieť, ale aj preto, aby sa návrh vylepšil. Prečo ste nešli takouto cestou? 

Nesúhlasím. Naše pripomienky sú také závažné, že ich nie je možné odstrániť v rámci pripomienkového konania. Ako právnik by som to ani nechcel riešiť cez pripomienky. Vieme veľmi dobre, že keď ucelený materiál bombardujeme 50 či 60 pripomienkami, tak na niečo sa zabudne alebo sa implementuje niečo, čo na niečo nenadväzuje. Vznikol by ešte väčší chaos. Preto je lepšie, ak sa návrh stiahne a následne sa pripraví spôsobom, ktorý zodpovedá štandardnému legislatívnemu procesu v demokratickej krajine. Je to o to citlivejšie, že sa bavíme o reforme, ktorá sa dotkne 1200 ústavných činiteľov. Nechcem sudcov povyšovať, ale tá reforma bude mať reálne vplyv na chod tretej moci v štáte.

Ako ste si to teda predstavovali? 

Malo to prebiehať tak, že 50 strán s návrhom súdnej mapy nám malo byť predstavených skôr. O nich sme mali dva, tri mesiace debatovať a vydiskutovať si, čo sú základy, na ktorých sa vieme zhodnúť. Potom nespochybňujem právo ministerky, aby povedala, čo je jej základ, z čoho je schopná pripraviť paragrafové znenie, a to dať do pripomienkového konania, kde by sa pripomienkovalo znenie, ku ktorému sa odborná verejnosť už vyjadrila.

Povedali ste, že reforma sa dotkne sudcov. Reforma sa však robí pre občanov, nie pre sudcov. 

Áno, ale tá osoba, ktorá sa má podľa tej reformy riadiť, musí s ňou byť aspoň čiastočne stotožnená alebo aspoň včas oboznámená. Inak budeme mať ľudí, ktorí budú vykonávať niečo, s čím nebudú súhlasiť, čo sa prejaví na kvalite rozhodnutí a v konečnom dôsledku na to doplatí občan.

Je to tak, že otvorený list podpísali najmä bratislavskí a košickí sudcovia, ktorých sa reforma zásadne dotkne? 

Nesúhlasím. Povedal by som to asi tak, že z 50 percent máte pravdu, ale sú tam aj sudcovia zo súdov, ktoré sa rušiť nebudú. Vaše tvrdenie neobstojí.

Nie je naivné si myslieť, že ministerka stiahne kľúčovú reformu volebného obdobia? 

Pýtate sa nesprávnej osoby.

Vy ste ju k tomu vyzvali. 

My reagujeme na situáciu, ktorá vznikla nie naším zavinením. To, že reforma bola predstavená v paragrafovom znení tak expresne, nespôsobili sudcovia.

Čo sa stane, ak reformu nestiahne a prejde v navrhovanej podobe? 

Utrpí tým občan, podnikateľské subjekty. Predĺži sa dostupnosť spravodlivosti. Rozhodnutia prídu neskoršie. O ich kvalite budeme môcť debatovať po troch, štyroch rokoch, či sa cieľ reformy naplnil. Moje vyhliadky sú však negatívne.

Ministerka tvrdila, že reforma zabezpečí rýchlejšie a kvalitnejšie rozhodovanie. A to napriek tomu, že súdy nebudú v takmer každom meste. Prečo hovoríte opak? 

Vysvetlím to na príklade Okresného súdu Bratislava I, pri ktorom súdna mapa nereflektuje vôbec jeho špecifiká, ako je napríklad agenda reštrukturalizácií, konkurzov, incidenčných sporov, ale aj nekalej súťaže a sporov autorského práva.

Náš súd by sa mal aj s ostatnými bratislavskými súdmi zlúčiť do mestského súdu, kam si každý sudca prenesie svoju agendu. Na našom súde je už teraz situácia taká, že kolegyne z obchodu a civilu si ručne vyrábajú diáre na rok 2022, pretože na vtedy určujú pojednávania. Na termín sa čaká dva až tri roky a ani súdna mapa to nezmení, pretože ministerka povedala, že spisy sa prerozdeľovať nebudú. Vznikne situácia, že napríklad zo súdu Bratislava IV si sudca prinesie 100 až 200 spisov a náš sudca 700.

Ak podá niekto žalobu na mestský súd, bude to mať ako lotériu, či spis dostane sudca pôvodne zo súdu Bratislava IV, aby dostal termín do roka, alebo z Bratislavy I a bude ho mať o štyri roky.

Nová agenda sa však už bude prerozdeľovať primerane a sudcovia z vášho súdu môžu dostávať menej spisov. 

Je pravda, že nové spisy sa už budú deliť rovnomerne medzi viacerých sudcov, ale je tu spomínaná agenda, ktorá sa takto deliť nebude, pretože sú na to špecialisti z nášho súdu. Ak by ju dostali aj ostatní, museli by sa ju učiť nanovo. Účastník konania bude teda trpieť.

Spisy sú všade. Okresný súd Bratislava I. Foto N – Vladimír Šimíček

Aké je teda riešenie, aby ľudia tak dlho nečakali na rozhodnutie? 

Tlmočil som ho ministerke Kolíkovej, ale aj jej predchodcovi Gáborovi Gálovi, keď som sa uchádzal o post predsedu súdu. Okresný súd Bratislava I potrebuje nárazovo navýšiť počet sudcov na 50 až 52. Staré spisy by som im prerozdelil. Do toho obrovského balíka by sa tak dokázalo zahryznúť o štvrtinu viac ľudí, ako máme teraz. Skôr by rozhodovali, pojednávania by boli skôr.

Sudcovia sú menovaní doživotne. Čo by robili potom, keď sa starých spisov zbavia? Tých nových toľko nepribúda.

Náš súd je vekovo štruktúrovaný tak, že v priebehu troch či štyroch rokov odíde do starobného dôchodku zhruba rovnaká masa sudcov, akú teraz požadujem. Namiesto nich by sme ja či môj nasledovník už nežiadali o doplnenie.

A nebolo by riešením, ak by sa bratislavské súdy zlúčili do jedného a staré spisy by sa prerozdelili medzi všetkých rovnako? 

Museli by na to byť vytvorené materiálovo-technické podmienky. Neviem si predstaviť ten „guláš“, ktorý by vznikol, ak by sme medzi piatimi budovami začali presúvať spisy. Keď v roku 2017 prišla s ideou mestského súdu vtedajšia ministerka Lucia Žitňanská, tak na našom súde prerátali, že na prerozdelenie spisov zo všetkých súdov by sme potrebovali sedem mesiacov. Celý ten čas by sa vôbec nepojednávalo.

Ste podpísaný aj pod výzvou právnikov proti sústavnému porušovaniu princípov právneho štátu. Čím sa porušujú u nás tieto princípy? 

Výzva sa týka porušovania princípov právneho štátu a podmienok pri výkone kolúznej väzby. Začnem väzbou. Ako sudca som len nedávno mal v dvoch prípadoch obžalovaného v kolúznej väzbe. Vždy som urobil všetky opatrenia pre to, aby už po prvom pojednávaní dôvody kolúznej väzby odpadli. Prokurátor voči tomu vždy podal sťažnosť, ale krajský súd moje rozhodnutie potvrdil. Kolúzna väzba má trvať obmedzený čas.

To, že si Slovensko dlhodobo neplní svoje medzinárodné záväzky v oblasti výkonu väzby a výkonu trestu, skonštatoval aj Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu. Jeho posledná návšteva bola u nás v marci 2018. Kritizoval ochudobnený režim obvinených v kolúznej väzbe. Výbor to opakovane konštatuje od roku 2000. Vidím v tom teda problém.

Skúste mi odpovedať na otázku, ako sú porušované princípy právneho štátu u nás? 

Nebudem tu rozoberať skrátené legislatívne konanie, ktoré je slovenským folklórom. Nový trestný čin ohýbania práva sa pre mňa nepochopiteľne vzťahuje iba na sudcu a rozhodcu. Prokurátor, policajt, pracovníci okresných úradov, primátori, starostovia tiež vykladajú právo. Oni ho môžu ohýbať?

Výrazne ma vyrušilo aj odstránenie možnosti Ústavného súdu posudzovať ústavnosť ústavných zákonov. Otvorila sa tým Pandorina skrinka. Výsledok môžeme vidieť o päť alebo desať rokov. O ďalšie dve volebné obdobia sa môže napríklad stať, že koalícia s ústavnou väčšinou zmení ústavu tak, že generálneho prokurátora bude menovať minister spravodlivosti. Alebo rozhodne o tom, že parlament môže odvolať prezidenta. Je to veľmi nebezpečné. Konkrétne dôsledky nám ukáže budúcnosť a vzhľadom na to, ako sa extrémizuje spoločnosť na Slovensku, mám z toho obavy.

Viacerí ústavní právnici sa zhodli, že Ústavný súd takúto právomoc ani nikdy nemal, len si ju privlastnil pri rozhodovaní o bezpečnostných previerkach sudcov.

Nikdy to však nemal výslovne ani zakázané. Možno to bol nedostatok ústavy. Výslovne mu to zakázať považujem za škodlivé. Prekážajú mi aj úpravy k súdnej rade, ktoré neprispievajú k jej stabilizovaniu.

Ktoré? 

Napríklad možnosť odvolať predsedu súdnej rady, ak to navrhne päť členov. Výmena nominantov vlády či parlamentu po voľbách.

Stalo sa to za Štefana Harabina aj Tomáša Boreca. Vtedy to sudcom neprekážalo?

Nebudem hovoriť za kolegov. Sudcom som od roku 2015 a odvtedy sa to nedialo. Ak by sa to udialo, ozvem sa. Predtým som pôsobil v akademickom prostredí, nevidel som tak dovnútra systému.

Výzvu podpísali aj bývalí sudcovia Milan Ľalík, Igor Burger či sudca Peter Brňák, ktorí robili kariéru najmä v časoch Štefana Harabina. Mám preto problém uveriť úprimnosti tejto výzvy, pretože keď sudcovia spísali v čase Harabina výzvu 5 viet, podpísaní pod súčasnou výzvou mlčali.

Podpísal som text výzvy, kde nebol uvedený jediný podpis. K motivácii, prečo to podpísali oni a prečo sa iní v minulosti neozvali, sa neviem vyjadriť. Treba sa pýtať ich.

Prečo sa sudcovia neozvali, keď sa z ministra stal predseda Najvyššieho súdu? Vtedy nešlo o zásah výkonnej moci do súdnej? 

Pýtate sa na obdobie, keď som nebol v justícii. Znepokojuje ma, že sú tieto dve veci spájané. Nechal som si urobiť štatistiku, koľkí z tých takmer 350 sudcov boli vymenovaní po roku 2014. Je ich viac ako tretina. A to je nemalé číslo. Vaše vyjadrenia neodzrkadľujú to, že od roku 2015 bolo päťsto sudcov odvolaných a vymenovaných 280.

Vy teraz hovoríte o štatistike sudcov podpísaných pod otvoreným listom k súdnej mape, ale ja som sa pýtala na výzvu proti porušovaniu princípov právneho štátu.

Pýtate sa, prečo som v minulosti niečo nepodpísal a neozval sa proti nim. No neurobil som to preto, lebo som nebol sudcom.

Ján Golian. Foto N – Vladimír Šimíček

Čo si má verejnosť myslieť, ak vidí, že teraz sa ozývajú proti porušovaniu princípov právneho štátu aj tí, ktorí v minulosti boli ticho? 

Na rovinu poviem, že keby som bol sudcom v roku 2009, tak by som podpísal akúkoľvek výzvu, ktorá by upozorňovala na porušovanie princípov právneho štátu. Prekážalo mi to vtedy ako občanovi.

Prečo sa sudcovia neozvali, keď zabili novinára Jána Kuciaka? 

Nezachytil som jediného sudcu, ktorý by to neodsúdil. Uniká mi, aké očakávania mala novinárska obec. Mali sme spísať petíciu, že žiadame, aby to bolo vyšetrené? Veď to je prirodzené, aby to bolo čo najskôr vyšetrené a potrestané ako každý iný trestný čin.

Napríklad výzvu proti porušovaniu princípov právneho štátu, pretože sme svedkami, že bol zavraždený novinár a mnohí ďalší boli sledovaní? 

Každý spáchaný trestný čin je porušením princípov právneho štátu. Sudcovia denne konajú. Nemyslím si, že by sa sudcovia zachovali tak, že by deklarovali nejaké zastávanie sa takéhoto konania. Čo ak by takúto výzvu podpísali sudcovia Špecializovaného trestného súdu? Automaticky by potom boli vylúčení z konania.

Bol to ohavný trestný čin. Chvalabohu sa ho podarilo vyšetriť a niektorých aj odsúdiť. A na tých, ktorí zatiaľ odsúdení neboli, sa vzťahuje prezumpcia neviny. Sám som zvedavý, ako sa s argumentmi prokuratúry a obhajoby vyrovná Najvyšší súd.

Výzva sa týka aj väzby. Píše sa v nej, že niektoré udalosti roku 2020 vyvolávajú obavu z ponižujúceho zaobchádzania vo väzbe, pričom existujú podozrenia, že cieľom takýchto praktík je získanie priznania obvineného. Čo konkrétne ste ako signatár mali na mysli? 

Neviem, či ste zachytili prípad advokáta, ktorý opísal svoje aktivity vo väzbe. Nebudem ho menovať, lebo to, že som výzvu podpísal, sa netýka žiadneho obvineného. Citlivo vnímam praktiky orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vidím aj v spise. Stáva sa, že tesne pred tým, ako sa má rozhodovať o žiadosti o prepustenie z väzby, je naplánovaný výsluch. Sudca teda musí rozhodnúť o predĺžení väzby. Je to kritika toho, že kolúznu väzbu nemáme vôbec časovo obmedzenú. Nevytvára sa tlak na orgány činné v trestnom konaní, aby primárne vypočúvali svedkov a vykonávali úkony, kde by hrozilo kolúzne správanie obvineného.

Výzva sa odvoláva na udalosti z roku 2020, keď vo väzbe skončili mnohí sudcovia, špeciálny prokurátor a bývalé policajné špičky. O tom rozhodli sudcovia Špecializovaného trestného súdu a následne sudcovia Najvyššieho súdu. Nespochybňuje výzva ich rozhodovanie?

Určite nie.

Dovolili by, aby sa zneužívala kolúzna väzba? 

Nepoznám konkrétne spisy. Zotrvávam na tom, čo som podpísal. Myslím si, že kolúzna väzba je u nás nadužívaná. Ocitám sa v paradoxnej situácii. Keď som pred vyše rokom zobral do väzby dvoch youtuberov, zverejnil som svoje rozhodnutie. A práve vo vašom denníku vyšiel o tom skôr pozitívny článok, ale dezinformačné weby ma obvinili, že sa zapájam do politického boja. Bolo to totiž pár mesiacov pred voľbami. Moje konanie nie je nikdy vedené žiadnymi politickými motiváciami. Jednoducho s časťou výzvy som sa dokázal stotožniť na sto percent, s časťou menej, ale nakoniec som bol ochotný sa pod ňu podpísať.

Ak sa vo výzve konštatuje, že sa zneužíva inštitút väzby a že udalosti roka 2020 vyvolávajú obavy z ponižujúceho zaobchádzania vo väzbe, tak sa pýtam, o ktoré prípady ide.

Odpovedal som. Všetky mediálne priesaky, ktoré tu boli, smerujú k tomu, že výkon väzby nie je v poriadku.

Ide teda o obvinených v Búrke, Víchrici, Judášovi, Očistci a tak ďalej? 

K podpísaniu ma viedli prípady, ktoré som rozhodoval. Videl som, že osoba, ktorá žiadala o prepustenie z väzby, mala monokel. Prečo ho má, mi nikto nevedel povedať a on bol ticho. Videl som, že niečo v tom prípade nie je v poriadku.

Ako ste rozhodli v jeho prípade? 

Bol prepustený z väzby. Ale nie preto, že mal monokel, vychádzal som zo spisu.

Vidíte. Na konci dňa prišlo rozhodnutie sudcu a z kolúznej väzby ste ho prepustili. 

On ani nebol v kolúznej väzbe. Celkovo si jednoducho myslím, že je potrebné sa podmienkami väzby zaoberať. V texte sú síce napísané udalosti roku 2020, ale vysvetlil som vám, že u mňa ide o dlhšie obdobie. Je potrebné takúto diskusiu otvoriť, tak som sa pod výzvu podpísal.

Neprekáža vám, že sa pod tú výzvu podpísali advokáti obvinených z roku 2020, ktorí sú v kolúznej väzbe? Ako má verejnosť uveriť, že ide o úprimnú snahu otvoriť diskusiu o väzbe, a nie o snahu dosiahnuť prepustenie ich klientov? 

Mne došiel text bez jediného podpisu a to je správne. Považoval by som za farizejské podpísať to preto, že je tam nejaká skupina ľudí už podpísaná. Alebo naopak, nepodpísať sa pod niečo, lebo je tam podpísaný niekto iný, čo by mi mohlo uškodiť. Postavil som sa k tomu čisto z profesného hľadiska.

Dnes už tie mená poznáme a vám to neprekáža? 

Ako by to vyzeralo, ak by som teraz svoj podpis stiahol? Nikdy neurobím také farizejstvo, že by bol niekto iný dôvodom, prečo svoj podpis stiahnem späť. Ak by som aj vedel, že sú tam tí advokáti, tak s tým problém mať nebudem, lebo o ich klientoch nikdy rozhodovať nebudem, lebo nie som sudcom Špecializovaného trestného súdu. Takže u mňa nevzniká ani konflikt záujmov.

Keď bola zverejnená Kočnerova Threema, vznikla iniciatíva sudcov, ktorí vyzvali kolegov, aby zvážili zotrvanie vo funkcii. Prečo ste túto výzvu nepodpísali? 

Ako predseda súdu, ktorého sa zatýkanie dotklo najviac, som sa niekoľkokrát verejne vyjadril. Povedal som, že akékoľvek korupčné konanie odsudzujem, a žiadal som, aby bola voči týmto sudcom vyvodená zodpovednosť. Nemal som potrebu to vyjadrovať opätovne.

K podmienkam väzby sú tu výhrady roky, no výzva vznikla až po tom, ako v nej skončili mnohí sudcovia, prokurátori, expolicajti. Neozývajú sa sudcovia len vtedy, keď sa siaha na ich istoty? Ako inak si vysvetliť to načasovanie výzvy? 

Nesúhlasím. Nie som hovorcom tej výzvy ani som jej text netvoril. K načasovaniu sa vyjadriť neviem. Ja som tým vyjadril odborné stanovisko, že ako zástupca súdnej moci mám vážne obavy, čo sa deje v tejto sfére. A tieto pocity mám od nástupu do funkcie sudcu.

Uvedomili ste si, že v mnohom sa text výzvy zhoduje s rétorikou opozičných politikov? 

Prestal som sledovať politiku. Nie sudcovia sa montujú do politiky, ale politika sa snaží zatiahnuť justíciu do politického boja. Sudca má byť otvorený a komunikovať. Nesúhlasím, že by som sa zapojil do politického boja.

Prečo výzvu podpísali najmä bratislavskí sudcovia? 

Bratislavské súdy sú tie, do ktorých sa najviac kope. Aj keď ministerka hovorí, že nikdy to tak priamo nepovedala, ale aj v materiáli o súdnej mape je napísané, že ide o snahu pretrhnúť korupčné väzby na bratislavských súdoch. Takéto vyjadrenie považujem za nebezpečné.

Akékoľvek korupčné správanie je trestným činom a treba ho vyšetriť, vinníka potrestať. Zovšeobecniť a zhodiť všetkých sudcov? Mladších kolegov sa to mimoriadne dotklo. Pýtajú sa, prečo sú hádzaní do takéhoto jedného balíka, hoci prešli bezpečnostnými previerkami aj vypočúvaním na súdnej rade. Preto sú pod tým podpísaní najmä bratislavskí sudcovia.

Súčasťou otvoreného listu pre ministerku bolo aj vyjadrenie nedôvery predsedovi súdnej rady. Prečo? 

Nevyslovili sme mu nedôveru.

Napísali ste, že nemôže mať vašu dôveru. 

Znamená to, že za súčasného stavu, čo je zvratný stav. Chceli sme upozorniť, že profesor Mazák je na čele ústavného orgánu sudcovskej legitimity. Nemám s ním absolútne žiaden problém ako predseda súdu. Niekoľkokrát som sa s ním stretol, na mnohých veciach sme sa zhodli. Uvedomuje si ťažkú situáciu tohto súdu a prisľúbil mi aj pomoc. Ale potom je tu môj postoj ako radového sudcu. Sudcovia, najmä mladší, sa pýtajú, prečo sa nás nikdy nezastane. Prečo nás aj on hádže do jedného vreca? Profesor Mazák sa pýta, či nevidíme, čo sa okolo nás deje. Vidíme a sme zhrození. Ale bolo by namieste, ak by nemal len negatívne, ale aj pozitívne vyjadrenia.

Ako mal teda reagovať na otázky k policajným akciám, pri ktorých zatýkali sudcov?

Dostal niekedy otázku, či vidí niečo pozitívne na sudcovskom stave? Jeho jedinou pozitívnou reakciou bolo, keď sa zastal sudkyne Najvyššieho súdu Kataríny Pramukovej. Uvítal som to a to je vyvážené správanie predsedu súdnej rady. Aj keď to urobil v čase, keď už vedel, že sa podpisuje náš otvorený list. Nemám voči nemu nič osobné, len si myslím, že sa dostal do postavenia, keď zastupuje aj 1250 sudcov. To je moja výhrada, prečo som súhlasil aj s druhou časťou otvoreného listu.

Takže to urobil účelovo?

To som nepovedal, len som poukázal na časovú súslednosť. Mohla to byť náhoda. A ešte k nemu pripomeniem to, že 30 percent sudcov, ktorí podpísali otvorený list aj v časti týkajúcej sa profesora Mazáka, bolo vymenovaných v posledných piatich rokoch. Práve oni citlivo vnímajú, že máme predsedu súdnej rady, ktorý sa nás nezastane, hoci si riadne robíme svoju prácu.

Veď je prirodzené, ak si niekto robí svoju prácu dobre. 

Len by som očakával, že ak sa vyjadruje, že Búrka, Víchrica, Plevel sú čistá katastrofa, s čím absolútne súhlasím, tak by pri tom mohol povedať aj to, že tu máme veľa poctivých sudcov, ktorí si svoju prácu vykonávajú riadne.

Akcie Búrka a Víchrica priamo zasiahli váš súd. V akom je stave po tom, čo náhle prišiel v priebehu niekoľkých mesiacov o šiestich sudcov? 

Plánovaný počet sudcov na rok 2021 na našom súde je 45. V evidenčnom stave ich máme 38, z ktorých sú traja disciplinárne stíhaní s pozastaveným výkonom funkcie. Sme teda na čísle 35. Jedna sudkyňa je disciplinárne stíhaná bez pozastavenia funkcie. Ďalšia je dlhodobo práceneschopná. Reálne máme teda 34 sudcov namiesto 45. Sme v počte mínus jedenásť.

V akcii Búrka bola zatknutá a obvinená aj sudkyňa OS Bratislava I Denisa Cviková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo to znamená v realite? 

Len ešte dodám, že v týchto počtoch nie sú zarátaní dvaja sudcovia, ktorí od Nového roka prešli na krajský súd, a jedna sudkyňa, ktorá odišla do dôchodku. Ich spisy ešte neboli prerozdelené. A to už teraz je priemerný počet spisov na sudcu obchodnej agendy 700 až 800. Na civilnom úseku je to medzi 500 až 600. Na trestnom je to zhruba stovka spisov na každého. Sudkyňa, ktorá odišla do dôchodku, bola na obchodnom registri, kde je priemerné zaťaženie 2-tisíc spisov. Ak nebudú noví sudcovia vymenovaní v horizonte marec, apríl tohto roku, hrozí tomuto súdu absolútny kolaps.

Ak viete, môžete uviesť porovnanie, aké zaťaženie je na iných bratislavských súdoch? 

Tu je práve problém pohľadu len optikou počtu vecí. Niektoré súdy, najmä v trestnej agende, môžu mať totiž aj opticky vyššiu záťaž, ale z hľadiska štruktúry spisov sú sudcovia schopní 80 až 90 percent vyriešiť trestným rozkazom. Na našom súde 90 percent prípadov pojednávame, väčšinu z nich v senátoch s prísediacimi. Ani v civilných a obchodných spisoch nemôžeme porovnávať ich zložitosť, preto sme ako sudcovia poukazovali na to, že je potrebné dokončiť projekt váhy veci, pretože platí, že nie je spor ako spor.

Koľko spisov stihnú sudcovia za mesiac ukončiť? 

Ak má sudca pracovať kvalitne, má dva pojednávacie dni v týždni. Ak je schopný spraviť päť spisov v jeden pojednávací deň, urobí zhruba desať spisov týždenne. Ak by robil 52 týždňov v roku, čo je nereálne, skončí ich 520 ročne. Reálne je však sudca schopný vybaviť od 180 do 200 spisov ročne, pretože nie všetky sa dajú uzavrieť na prvom pojednávaní. A to zodpovedá zhruba počtu nových spisov, ktoré prichádzajú, čiže tých starých ubúda veľmi málo.

Spis k tunelu Branisko v banánových krabiciach. Foto N – Vladimír Šimíček

Váš súd by mal riešiť aj známu kauzu tunela Branisko. Spis má tisícky strán. Čo pri takom zaťažení urobí takýto náročný prípad so súdom? 

Optimálne riešenie je tomuto sudcovi zastaviť nápad (neprideľovať mu nové spisy – poznámka red.) a vytvoriť mu priestor, aby si spis mohol naštudovať a plynulo ho pojednávať. Pri počte sudcov na našom súde je to nereálne. Takýchto spisov máme viac. Bankomatová mafia má viac ako 35-tisíc strán. Tam som zákonný sudca ja.

Aká bola vaša reakcia na zatýkanie vašich kolegov? 

Bol som zhrozený. Je mi to veľmi ľúto. Vytvorilo to veľmi čierny obraz nielen o našom súde, ale aj o celej justícii. Považujem za potrebné, aby to bolo čím skôr došetrené a uzavreté právoplatnými rozsudkami. Žijeme vo veľkej neistote. Na tých sudcov sa vzťahuje prezumpcia neviny, no pamätáme si, ako tu niektorí kolegovia pôsobili. Myslím tým najmä jedného. Je pre mňa nepochopiteľné, ako postupujú orgány činné v trestnom konaní, že sa priznal k prevzatiu úplatkov takmer dvestotisíc eur a nemám vedomosť o tom, že by mu ich zaistili. Vymyká sa to môjmu chápaniu.

Myslíte Vladimíra Sklenku. 

Áno.

Ako na vás pôsobil ako kolega? 

Vždy sa snažil vystupovať veľmi žoviálne. Ale my sme prichádzali do kontaktu minimálne, ja som bol na trestnom úseku a on na obchodnom. V živote za mnou nebol so žiadnou vecou, v ktorej by odo mňa niečo potreboval.

Ako podpredseda mal prístup do počítačového systému, vďaka ktorému videl do spisov všetkých sudcov na súde. 

Áno.

Mal k nim prístup aj fyzicky? 

To by musel ísť do konkrétnej kancelárie a vyžiadať si to. Viem, že dve sudkyne pred ním zamykali skrine, aby sa k spisom nedostal. Predstavte si však, že ste asistentom senátu a príde za vami podpredseda súdu, ktorý si pýta nejaký spis. Neviem, koľko spisov takto videl a koľko nie. V každom prípade, ten počítačový systém je taký komplexný, že sa dostal k množstvu informácií. A o nich sa potom bez vedomia tých sudcov bavil s tým, s kým sa bavil. Aj preto po zatýkaní nastala na súde strašná nervozita.

Prečo? 

Nikto nevedel, o kom sa bavil. Threema vtedy nebola zverejnená. Nevedelo sa, o kom a o ktorých spisoch sa rozprával.

Vznikla teda na súde obava, po koho si ešte NAKA príde? 

Vy by ste neboli nervózna, ak by ste vedeli, že niekto má prístup do systému, v ktorom zadávate všetky pokyny k spisom a píšete si rozhodnutia? A následne zistíte, že s takýmito informáciami „obchodoval“?

Zmenil sa ten systém alebo funguje rovnako?

Funguje rovnako.

Vy máte teda tiež taký prístup? 

Formálne mám, ale mne sa s ním pracuje veľmi neprakticky. Na trestnom oddelení ho využívajú najmä asistentky a vyššie súdne úradníčky. Ja ho nepoužívam. Už aj z toho dôvodu, že pracujem s vlastným počítačom. Od nástupu do funkcie som mal súdny manažment otvorený minimálne.

Môže takto sledovať prácu ostatných každý jeden sudca alebo má prístup len vedenie súdu? 

Každý jeden sudca má prístup len do svojho oddelenia. To, že to má predseda s podpredsedom súdu, je z praktických dôvodov. Ak by som mal plne obsadený súd, tak sú prijaté opatrenia na kontrolu reštančných vecí. Pri náležitom obsadení súdu by som mohol sledovať, či sa v týchto veciach koná, stačili by mi dva kliky myšou, aby som videl, či ten sudca koná alebo nie. Za súčasného personálneho stavu to zmysel nemá.

Na priateľstvo so sudcom Sklenkom doplatila vaša kolegyňa Otília Doláková. Je obvinená z toho, že si nechala od neho napísať rozsudok. Prečo stále súdi?

To je otázka pre disciplinárny senát, ktorý jej nepozastavil výkon funkcie. Uznesenie o vznesení obvinenia sa oznamuje ministrovi spravodlivosti, nie predsedovi súdu.

Je to správne, ak sudca obvinený zo zneužitia právomoci verejného činiteľa ďalej súdi? 

Disciplinárny senát sa oboznámil so spisom. Vyjadril isté pochybnosti a mne neostáva nič iné, len toto rozhodnutie rešpektovať. Z môjho pohľadu by bolo najlepšie, ak by to bolo čo najrýchlejšie vyšetrené. Aj na sudkyňu Dolákovú sa vzťahuje prezumpcia neviny. Nijakým spôsobom sa jej nezastávam, ale vnímam, že aj disciplinárny senát mal iný postoj k nej v porovnaní s inými obvinenými sudcami. A môžem na to odpovedať aj cez druhé hľadisko. Som predsedom súdu, na ktorom mám nedostatok sudcov, a nemám teraz dôvod na ňu podávať disciplinárny návrh.

Disciplinárny senát rozhodoval o pozastavení jej funkcie ešte pred tým, ako sa priznala. Prispieva k dôveryhodnosti súdnictva, ak súdi sudkyňa, ktorá priznala, že si nechala pomôcť s písaním rozsudku? 

Nevidel som jej výsluch. Uzavriem to všeobecne. Akýkoľvek obvinený sudca neprospieva dôveryhodnosti justície.

Kto je zodpovedný za to, že váš súd je len kúsok od kolapsu? 

Dlhodobé neriešenie situácie. Nehovoríme tu o konkrétnom ministrovi, pretože ako vidím spätne, tak táto situácia sa tu neriešila 15 rokov.

Je to len zodpovednosť ministrov alebo aj predchádzajúcich predsedov tohto súdu? 

Sú to spojené nádoby. Ale predseda súdu bez ministra nového sudcu nedostane.

Je justícia rozoštvaná? 

Mediálne je to tak prezentované, ale podľa mňa to tak nie je.

Povedal to predseda súdnej rady. 

Nesúhlasím s jeho názorom.

V akom je teda stave? 

V stave značnej nervozity, lebo sudcovia nevedia, ako dopadne najmä súdna mapa.

Ktorý z ministrov doposiaľ urobil pre justíciu najviac? 

Každý minister prišiel s nejakými cieľmi, reformou súdnictva, a v zásade sa to ani jednému nepodarilo naplniť do takej miery, ako si to predstavoval. Inak na túto otázku neodpoviem. Mám názor na tých, ktorí urobili viac zla ako dobrého.

Kto urobil viac zla ako dobrého? 

Jeho meno ste niekoľkokrát spomenuli.

Foto N – Vladimír Šimíček

Ján Golian (1979)

Po absolvovaní gymnázia vo Zvolene študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, ktorú ukončil v roku 2002. Na vysokej škole ostal pôsobiť ako interný doktorand. Rigorózne konanie ukončil v roku 2004 a v roku 2007 na fakulte získal titul PhD. Venoval sa najmä obchodnému právu. V rokoch 2004 až 2009 pôsobil aj ako asistent poslanca Petra Miššíka za SDKÚ. Za túto stranu v roku 2010 úspešne kandidoval jeho otec Ján Golian. Od roku 2009 bol aj advokátskym koncipientom v kancelárii advokáta Miroslava Mikuša. Advokátske skúšky zložil v roku 2013. Sudcom sa stal v roku 2015. Do funkcie predsedu Okresného súdu Bratislava I ho minister spravodlivosti Gábor Gál vymenoval v apríli 2019.

 

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
You are here: Home Documents Archive Slovenské kategórie Dokumenty Externé Predseda súdu Golian: Do bratislavských súdov sa najviac kope. Všetkých nás hádžu do jedného balíka a to je nebezpečné

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners