Sudca Kliment už nemôže rozhodovať o Búrke, myslia si jeho kolegovia

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Veronika Prušová | 25. februára 2021 | 

Foto N – Tomáš Benedikovič

Päťčlenný odvolací senát predsedu Petra Paludu tvrdí, že Juraj Kliment je v kauze Búrka zaujatý. Dôvodom je jeho vyjadrenie pre Denník N po zatýkaní sudcov z mája minulého roka. 

Sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment nebude rozhodovať o obvinených v kauze Búrka. Rozhodli o tom začiatkom týždňa jeho kolegovia z trestnoprávneho kolégia.

Kliment je podľa nich zaujatý. Päťčlenný senát Najvyššieho súdu rozhodol, že ich kolega je vylúčený z rozhodovania o všetkých obvinených v najväčšej korupčnej kauze slovenského súdnictva. Dôvodom je jeho vyjadrenie o kauze Búrka, ktoré vlani v máji uviedol v rozhovore pre Denník N.

Čo Kliment povedal

Senátu predsedal Peter Paluda, ďalšími členmi boli František Mozner, Dana Wänkeová, Martin Bargel a Martina Zeleňaková.

Táto pätica sudcov riešila odpoveď svojho kolegu Klimenta na otázku Moniky Tódovej, ktorá sa zaujímala o to, čo cítil, keď videl, ako v kauze Búrka po jednom predvádzajú pred Ústavný súd trinásť sudcov, aby rozhodol o ich väzbe. Spomenula, že niektorí sudcovia jej hovorili, že sa hanbili aj za nich.

„V prvom rade by sa mali hanbiť tí, ktorí boli zadržaní, obvinení a niektorí aj vzatí do väzby. A tí, čo sa hanbili za nich, by sa mali hanbiť za to, že boli tak dlho ticho, pretože to je kameň úrazu,“ odpovedal Kliment dva mesiace po Búrke.

Tento výrok podľa predsedu senátu Paludu vylučuje Klimenta z rozhodovania o všetkých obvinených v kauze Búrka. A to napriek tomu, že Klimenta pre toto vyjadrenie namietol zo zaujatosti vlani v lete len obvinený bývalý sudca Richard Molnár, ktorý sa zameral najmä na prvú vetu jeho odpovede.

A hoci by sa na tento výrok už aj zabudlo, do hry ho nedávno vrátil Ústavný súd. Práve ten povedal, že Molnárovu námietku musí Najvyšší súd opäť posúdiť.

Ide o prezumpciu neviny

Okrem Molnára je zo zadržaných v rámci Búrky vo väzbe už len bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za Smer Monika Jankovská. A aj tú zrejme čaká prepustenie na slobodu. 

V Búrke bola obvinená aj bývalá podpredsedníčka Najvyššieho súdu Jarmila Urbancová a bývalý predseda Okresného súdu Bratislava III David Lindtner. Vo väzbe skončili až koncom októbra po akcii Víchrica.

Obaja sa v posledných dňoch usilujú dostať na slobodu. V prípade Lindtnera práve dnes Najvyšší súd rozhodol, že vo väzbe ostáva. O Urbancovej žiadosti o prepustenie má rozhodnúť sudca Ján Buvala zo Špecializovaného trestného súdu v piatok.

Je veľmi pravdepodobné, že konečné rozhodnutie bude opäť na Najvyššom súde. A hoci nie je isté, ktorý senát spis dostane, podľa Paludu by z tohto rozhodovania už mal byť Kliment vylúčený.

Paludov senát totiž povedal, že Kliment by pre svoj výrok mal byť vylúčený z rozhodovania o všetkých obvinených v Búrke. Svojím výrokom podľa neho porušil princíp prezumpcie neviny obvinených.

Hanbiť sa malí tí, ktorí mlčali

Kliment to odmieta. Na Molnárovu námietku zareagoval konštatovnaím, že jeho vyjadrenia mali len všeobecnú rovinu a neobsahovali žiadne konkrétnosti, neprekročil teda zákonné medze prezumpcie neviny.

Išlo podľa neho o reakciu na všetkých tých sudcov, ktorí sa „začali hanbiť až po tom, čo v tejto posudzovanej trestnej veci boli zadržaní a obvinení v tom čase ešte trinásti aktívni sudcovia“.

Svoje vyjadrenie o kauze Búrka Kliment za chybu nepovažuje ani dnes. „Treba si uvedomiť, do akej situácie sa súdnictvo po hromadnom zatýkaní sudcov dostalo. Naplno sa obnažilo, že na Slovensku – zrejme naozaj – máme množstvo skorumpovaných sudcov a mnohí ďalší tento stav dlhodobo tolerovali a neurobili nič pre to, aby proti nemu aktívne vystúpili.“

Pripomenul, že v rozhovore kritizoval hlavne pasivitu sudcov. Paludov senát ho podľa neho vylúčil „pre jednú vetu vytrhnutú z kontextu“.

Päťčlenný senát sa s takouto interpretáciou nestotožnil. Jednomyseľne jeho výrok posúdil tak, že na neho nemožno pozerať ako na nezaujatého.

„Ak sudca vedomý si, že v konkrétnej veci, ktorá bola mediálne výraznou mierou prezentovaná, poznajúc predmet konania, ako aj osoby, ktorých sa trestné stíhanie dotýka, vyhlási na ich adresu, že by sa mali hanbiť za to, že boli zadržaní, obvinení a niektorí z nich i vzatí do väzby, prezumuje tým, že takéto konanie odsudzuje, dištancuje sa od neho a nie je to konanie, ktoré by bolo pre neho prijateľné,“ napísal senát v rozhodnutí.

Molnárovu námietku vrátil do hry Ústavný súd

Čo sa vlastne stalo, že Najvyšší súd po vyše pol roku opäť posudzoval Molnárovu námietku z leta minulého roka? Prikázal mu to Ústavný súd, na ktorý sa tento bývalý sudca obrátil so sťažnosťou po tom, ako ho Klimentov senát neprepustil vlani v júli z väzby.

Keď sa Molnár dozvedel, že o ňom bude rozhodovať aj Kliment, namietol ho zo zaujatosti. V ten istý deň sa namietol aj člen senátu Peter Štift, pretože bol s Molnárom kolega na súde. Na ďalší deň sa „z právnej opatrnosti“ namietol aj Kliment. V takejto situácii bola na Najvyššom súde prax, že sa rozhodovalo len o námietke sudcov. Senát 4T, v ktorom bola Alena Šišková, Štefan Michalík a Peter Príbelský, sudcov Klimenta a Štifta nevylúčil.

O Molnárovej námietke sa nerozhodovalo, pretože podľa Najvyššieho súdu by sa tak rozhodovalo dvakrát o tej istej veci.

Dôvodom takéhoto postupu bolo aj zjednocujúce stanovisko, ktoré v trestnoprávnom kolégiu prijali už v roku 2017. Sudcovia ním boli viazaní.

Lenže ústavní sudcovia Peter Molnár, Jana Laššáková a Ľuboš Szigeti Klimentovi vytkli, že jeho námietka bola len „naoko“. Stanoviskom trestnoprávneho kolégia sa v rozhodnutí vôbec nezaoberali. Povedali však, že o Molnárovej námietke musí Najvyšší súd rozhodnúť, pretože nie je identická ako tá Klimentova. Najvyšší súd podľa ústavných sudcov porušil práva obvineného.

Za toto rozhodnutie skritizoval Ústavný súd predseda súdnej rady Ján Mazák. Vytkol mu, že dostal sudcov Najvyššieho súdu do situácie, keď sa môžu vystaviť disciplinárnemu stíhaniu za to, že nebudú rešpektovať zjednocujúce stanovisko kolégia. Alebo ak nebudú rešpektovať Ústavný súd, hrozí im trestné stíhanie pre marenie výkonu rozhodnutia Ústavného súdu.

Klimentov senát teda musel Molnárovu námietku posúdiť. Urobil tak začiatkom februára, keď sa zhodol, že sudca Kliment vylúčený nie je. Molnár voči tomu podal sťažnosť a jeho námietka išla až pred päťčlenný senát, ktorému predsedal Paluda.

Nečakané prekvapenie

Kliment hovorí, že ho rozhodnutie päťčlenného senátu prekvapilo. Predpokladal, že ak Ústavný súd prikázal Najvyššiemu súdu, aby opätovne preskúmal a rozhodoval o námietke zaujatosti Molnára, o ktorej už rozhodoval raz senát 4T (Šišková, Michálik, Príbelský), bude Paludov senát chrániť princíp právnej istoty a rešpektovať záväzné stanovisko trestnoprávneho kolégia.

Budova Ústavného súdu v Košiciach. Foto N – Vladimír Šimíček

Sudca Kliment predpokladal, že Paludov senát nedovolí, „aby o tej istej otázke existovali dve rozdielne rozhodnutia“. Myslí sa tým rozhodnutie o jeho vylúčení a súčasne staršie rozhodnutie o tom, že vylúčený nie.

„Mrzí ma to o to viac, že z predmetného rozhodnutia nevyplýva de facto žiadna argumentácia, ako Najvyšší súd dospel k záveru, že môže ‚odignorovať‘ závery senátu 4T,“ dodáva Kliment.

Paluda hovorí, že päťčlenný senát bol v postavení „vyššieho súdu“. Kliment, ktorý je členom senátu 5T, si myslí, že to tak nebolo, a preto nemohol záver senátu o jeho nevylúčení korigovať.

„Sám som zvedavý, ako sa s touto – hlavne Ústavným súdom spôsobenou – situáciou novokreovaný senát 5T vyrovná. V každom prípade, nech bude rozhodnutie Najvyššieho súdu akékoľvek, opäť ho bude možné spochybniť pre zloženie jeho senátu,“ dodal. Senát 5T – bez Klimenta – totiž musí nanovo posúdiť Molnárovu žiadosť o prepustenie z väzby. Aj to je súčasťou rozhodnutia ústavných sudcov.

Neprípustná kritika

Paludov senát nerozhodol len o Klimentovom vylúčení, pustil sa do neho aj pre kritiku Ústavného súdu. Tú si Klimentov senát neodpustil vo svojom poslednom rozhodnutí začiatkom februára, keď rozhodoval o nevylúčení Klimenta.

Vtedy napísal, že nález Ústavného súdu plne rešpektuje, ale nestotožňuje sa s ním, pretože „popiera základné princípy právneho štátu, platnú a Ústavným súdom opakovane potvrdzovanú judikatúru Najvyššieho súdu“. Ústavní sudcovia sa podľa Klimentovho senátu ani len náznakom nevyjadrili k ich výhrade, že ak by sa rozhodovalo aj o Molnárovej námietke, tak by to vlastne viedlo k opätovnému preskúmavaniu tých istých skutočností, o ktorých už raz bolo rozhodnuté.

„Na základe týchto všetkých skutočností Najvyšší súd naďalej zotrváva na názore, že postupoval v súlade so zákonom a obvineného Molnára na jeho právach neukrátil,“ napísal Klimentov senát.

Kolegovia z päťčlenného senátu vedeného Paludom si myslia, že Najvyššiemu súdu v tomto prípade neprináležalo komentovať, polemizovať, rozoberať postup a rozhodnutie Ústavného súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia. Pripomenul, že „na tieto dišputy slúži pôda seminárov, stretnutí, porád, pôda akademická, ako aj sféra odbornej právnej literatúry a podobne“.

Túto kritiku vníma Kliment ako nešťastnú. Vo všeobecnosti si aj on myslí, že Najvyšší súd by nemal komentovať rozhodnutia Ústavného súdu. „V tomto prípade však išlo o výnimočnú situáciu, keďže predmetný nález bol vydaný v mimoriadne dôležitej a aj mediálne sledovanej veci a Ústavný súd sa v ňom až neštandardne kriticky vyjadroval k postupu Najvyššieho súdu,“ dodal Kliment.

Pripomenul, že v náleze sa postup Najvyššieho súdu označuje opakovane za arbitrárny a svojvoľný. Kliment opakuje, že to bol pritom práve Ústavný súd, ktorý neprihliadal na princíp právnej istoty a stanovisko trestnoprávneho kolégia. Okrem toho bolo v rozhodnutí množstvo procesných pochybení.

Pripomenul mu Okoličányho

Kliment si myslí, že Paluda by mal mať pochopenie pre takúto situáciu. „Podobne ako som ja mal pochopenie, keď vo svojom rozhodnutí vo veci obvineného Okoličányho a spol. v roku 2008 ostro kritizoval závery Ústavného súdu,“ skonštatoval sudca.

Mimoriadne kritické rozhodnutie Paluda vydal po tom, ako Ústavný súd vyhovel sťažnosti niekdajšieho bosa košického podsvetia Roberta Okoličányho. Súd skonštatoval, že bol vo väzbe istý čas nezákonne, na slobodu ho však neprepustil.

Urobil tak až Paludov senát.

V prípade Molnára to nemalo dopadnúť rovnako ako pri Okoličánym. Hoci ho sudca Pulman pôvodne chcel prepustiť na slobodu, jeho nasledujúce rozhodnutia svedčia o opaku. Molnárovi totiž v októbri rozšírili obvinenia po ďalšej sérii zatýkaní v prostredí súdov (akcia Víchrica) a ďalšie rozšírenie obvinení mu hrozí aj teraz.

Pulman v nedávnom rozhodnutí opísal, ako proti bývalému sudcovi vypovedajú ďalší svedkovia. Mimochodom, aj o tom, ako sa chcel vyhnúť zadržaniu v Búrke.

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
You are here: Home Documents Archive Slovenské kategórie Dokumenty Externé Sudca Kliment už nemôže rozhodovať o Búrke, myslia si jeho kolegovia

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners