Sudcovia "Za otvorenú justíciu"

Mazák o roku 2020: Odhalilo sa množstvo morálneho úpadku

| 3. jan 2021 | TASR |

Predseda Súdnej rady Ján Mazák. (Zdroj: SITA)

V novom roku očakáva pokračovanie očistných procesov v justícii.

BRATISLAVA. Rok 2020 bol pre slovenské súdnictvo smutný, v istých chvíľach aj tragický.

Pre TASR to uviedol predseda Súdnej rady SR Ján Mazák. V novom roku očakáva pokračovanie očistných procesov v justícii a zvýšenie dôveryhodnosti súdnictva.

"Odhalilo sa množstvo morálneho úpadku, kriminality a korupčných praktík. Videli sme putá na rukách veľkého počtu sudkýň a sudcov. Počuli sme výpovede, čítali sme listiny, z ktorých vanie strach a obava z budúcnosti justície," skonštatoval. Zároveň sa podľa neho v roku 2020 začali v justícii aj očistné procesy. Okrem iného bola prijatá novela ústavy a zákon o reforme súdnictva, ktoré pripravili pôdu na praktické uplatnenie týchto procesov.

"Som vskutku rád, že Súdna rada začala konať, rozhodovať a prijímať svoje stanoviská ako celok. Žiadne, aspoň nie zásadné, trenice medzi členmi ustanovenými hlavou štátu, parlamentom a vládou i členmi volenými všetkými sudcami," doplnil pre TASR Mazák, ktorý je na čele Súdnej rady od júna 2020. Jej rezervy vidí v procesoch pripomienkovania navrhovaných legislatívnych opatrení.

Prokurátor Kandera: Útoky očakávam, ideme po veľkých kauzách, tým ľuďom ide o veľa

| dennikn.sk | Monika Tódová | 21. decembra 2020 |

Prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera hovorí, že z toho, ako bola mafia prerastená so štátom, sa budeme spamätávať ešte dlho.

V rozhovore sa dočítate o tom:

• prečo Jozef Kandera odišiel z Najvyššieho súdu,
• či bola lúpež naozaj motívom vraždy Ernesta Valka,
• či sa už nemôže vrátiť mafia do štátnych inštitúcií,
• prečo prijal ponuku stať sa prvým námestníkom generálneho prokurátora.

Prečo ste sa chceli stať sudcom? Ste z právnickej rodiny?

Vôbec nie. U nás v rodine nemá právo žiadnu tradíciu ani z maminej a ani z otcovej strany. Nikto nie je právnik. Moja krstná mama robila dlhé roky na sekretariáte u predsedu Najvyššieho súdu a ako deti sme za ňou chodievali. Tam niekde vzniklo, že som si už ako dieťa povedal, že chcem byť sudca. Prichádzal som tam vtedy do kontaktu s veľkými kapacitami trestného práva, s ktorými som bol potom dokonca niekoľko rokov na Najvyššom súde ako kolega.

Na generálnu prokuratúru ste odchádzali v roku 2010, ešte keď bol generálnym prokurátorom Trnka. Zohralo úlohu vo vašom rozhodovaní, že Trnka nemal dobré vzťahy s Harabinom?

Že nemali dobré vzťahy, to som vedel. Harabin sa aj súdil s generálnou prokuratúrou o náhradu škody. Niekedy v roku 2009 som dostal konkrétne od Trnku ponuku, aby som prišiel na generálnu prokuratúru. Povedal mi, že mi ponúka odísť z Najvyššieho súdu, lebo predseda Najvyššieho súdu ma tam zničí. S Trnkom sme sa poznali, aj keď len zbežne. Ešte zhruba pol roka som pracoval na Najvyššom súde, vzťahy sa nezlepšili a javilo sa mi to neúnosné, tak som si overil na generálnej prokuratúre, či tá ponuka trvá, bolo mi povedané, že áno a využil som ju.

Kolíková: Neviem, kde ostanú pracoviská súdov, ale bude to známe v predstihu

| domov.sme.sk | 16. dec 2020 | ADAM VALČEK |

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). (Zdroj: SME/Marko Erd)

Ministerka spravodlivosti podrobne vysvetľuje zmeny v súdnej mape.
 

Ministerstvo spravodlivosti pod vedením MÁRIE KOLÍKOVEJ (Za ľudí) sfinalizovalo návrh novej súdnej mapy, teda rozloženia súdov a určenia ich sídiel a obvodov.

Kľúčovou zmenou je zníženie počtu okresných súdov z 54 na tridsať, a zrušenie piatich krajských súdov. Na pojednávanie preto bude treba dochádzať dlhšie.

„Dostupnosť súdov nemôže byť mantra, kľúčové sú rýchlosť a kvalita rozhodovania,“ hovorí v dosiaľ najkomplexnejšom rozhovore k novej súdnej mape.

„Mantrou má byť to, či mám včas rozhodnutie, ktorému rozumiem, ktoré je spravodlivé a ktoré urobil sudca, ktorý je v danej oblasti odborník.“

Ministerka priznáva, že sudcovia a pracovníci súdov môžu teraz cítiť neistotu, pretože ešte nie je jasné, ako sa jednotlivé pracoviská budú meniť. Rozhodujúce budú spoločné diskusie sudcov, ktoré začnú najskôr v druhej polovici budúceho roka.

To, či sa podarí presadiť novú súdnu mapu, závisí od podpory koaličných partnerov, tisícov pracovníkov súdov a sudcov, ale tiež verejnosti.

Štrnásť statočných sudcov sa obrátilo na vedenie štátu s otvorenou výzvou za zachovanie demokracie a právneho štátu. Exkluzívna výpoveď jedného z nich

| hlavnespravy.sk | Bratislava 16. decembra 2020 | Ivan Lehotský |

JUDr. Patrik Števík/HSP/Foto:Archív Patrik Števík

Kto chce ovládnuť súdnu moc, bude najprv tvrdiť, že je nefunkčná a skorumpovaná. A keď dôvera verejnosti v justíciu padne na minimum, zahryzne sa do nej, tvrdí sudca Patrik Števík, jeden zo signatárov výzvy predstaviteľom moci.

V dnešnej dobe, keď sa niektorí sudcovia za podivných okolností zatvárajú a iní môžu v procese reformy justície byť čoskoro „nadbytoční“, verejne kritizovať pomery a vyzvať predstaviteľov moci na Slovensku k dodržiavaniu princípov právneho štátu, to si od sudcu vyžaduje určitú dávku statočnosti.

Napriek tomu sa našlo štrnásť odvážnych sudcov, ktorí sa podpísali pod výzvu adresovanú prezidentke, vláde, parlamentu a predsedovi Súdnej rady, aby nepošliapavali odkaz demokracie, a aby sa vrátili k rešpektovaniu myšlienok právneho štátu. Boli to sudcovia Dagmar Buchalová, Patrik Števík, Eva Bieliková, Ayše Pružinec Eren, Roman Benedikovič, Tibor Gál, Michaela Králová, Zita Matyóová, Milina Jánošková, Ivan Ďalak, Ivan Antal, Júlia Weiserová, Iveta Slebodníková a Branislav Harabin.

Výzvu sudcov na zachovanie demokracie a právneho štátu v plnom znení, spolu s petíciou občanov, ktorí sa s týmto nepolitickým vyhlásením sudcov stotožňujú, nájdete TU.

V tejto súvislosti sme sa obrátili na jedného zo signatárov Výzvy JUDr. Patrika Števíka, aby nám o dôvodoch a ideových východiskách jej vzniku povedal niečo viac.