Súdna mapa – JUDr. Ján Vanko, bývalý sudca Krajského súdu v Nitre

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt súdna moc| sudnamoc.sk | 14/02/2021 | 

Vážené kolegyne, vážení kolegovia.

            Aj keď som už na dôchodku, sledujem podľa možností aj vývoj situácie okolo súdnej mapy  a som rád, že sudcovia reagujú na túto šokovú terapiu, ktorá im bola predložená ako hotová vec a vypracovaná v neviem akom, ale určite prísnom režime utajenia. To potom vyvoláva zbytočné dohady, domnienky, z ktorých sa postupne niektoré nestávajú zbytočnými, ale dôvodnými a opodstatnenými.

            Impulzom na toto moje písomné pripojenie sa do diskusie bola reakcia predsedu Krajského súdu v Nitre JUDr. Romana Greguša na vyjadrenie JUDr. Ayše Pružinec a JUDr. Vincenta Szabóa.

            Dávam pánovi predsedovi za pravdu, že v roku 2018 sme sa spolu zúčastnili na niekoľkých zasadnutiach pracovnej skupiny k súdnej mape a informácie k tvorbe súdnej mapy som mal aj z pracovných porád ministrov s predsedami krajských súdov.

            Chcem však zdôrazniť, že ani v jednom prípade sa v súvislosti so súdnou mapou nehovorilo (ani v náznakoch), že by sa malo rušiť 5 odvolacích krajských súdov.

Ste len sudcovia. Len sudcovia

Foto N - Vladimír Šimíček| TOMÁŠ HUBINÁK | dennikn.sk | 11. februára 2021 |

Foto N – Vladimír Šimíček

Dialóg o diskriminácii pri obsadzovaní miest sudcov Najvyššieho správneho súdu.

Autor je poradca ministerky spravodlivosti pre ústavné právo,
v rokoch 2013 až 2020 pôsobil ako poradca na Ústavnom súde SR

Uvažujúc o personálnom substráte súdnej moci nemožno sa ubrániť obsedantnej otázke neustále nahlodávajúcej myseľ človeka. Vnímajú ctihodnosti opojené mocou talára seba ako šľachticov spravujúcich svoje feudum, držba ktorého ich oprávňuje až na dedičnú nemennosť ich postavenia a zároveň pri výskyte nového léna na prednostné benefitovanie z neho?

Účinnou terapiou tejto obsesie by v podmienkach demokracie mohol byť dialóg. Už T. G. Masaryk v rozhovoroch s Karlom Čapkom spomína, že demokracia je diskusia, ale dodáva, že pravá diskusia je možná iba tam, kde si ľudia navzájom dôverujú a poctivo hľadajú pravdu.

O čom sa diskutuje

Novela ústavy z konca roka 2020 zriadila novú súdnu inštitúciu, Najvyšší správny súd, ktorý začlenila v rámci hierarchie všeobecného súdnictva na jej vrchol spolu s Najvyšším súdom.

Najvyššiemu správnemu súdu sa zvykne vravieť „malý ústavný súd´“. Ideové (nemýliť si s ideologickým) uchopenie zriadenia a nastavenia Najvyššieho správneho súdu umožňuje nazerať z dlhodobého hľadiska na tento súd s víziou očistného účinku jeho pôsobenia na súdnu moc. So zriadením Najvyššieho správneho súdu prichádza pre spoločnosť šanca porásť aj z pohľadu ochrany právneho štátu a ústavných práv. Mnohé oblasti správneho práva sa nenútene prelínajú s právom ústavným.

Samotná ústava dala do vienka Najvyššiemu správnemu súdu právomoc rozhodovať vo veciach ústavnosti a zákonnosti komunálnych volieb, rozpustenia politických strán, ako aj o disciplinárnej zodpovednosti sudcov i prokurátorov.

Opísané právomoci do novelizácie ústavy prislúchali Ústavnému súdu (volebné súdnictvo), Najvyššiemu súdu (rozpustenie politickej strany), disciplinárnym senátom kreovaným súdnou radou (disciplinárna zodpovednosť sudcov) a disciplinárnym orgánom prokuratúry (disciplinárna zodpovednosť prokurátorov).

Novela ústavy neupravila, kto všetko má byť alebo môže byť sudcom Najvyššieho správneho súdu, neakcentovala ani proces obsadzovania miest sudcov na ňom. Tieto otázky boli ponechané na akt zákonodarnej moci.

Zákon o sudcoch a prísediacich (§ 151zf) stanovil, že prvé miesta sudcov na Najvyššom správnom súde sa obsadzujú na základe výsledkov výberového konania, ktoré uskutoční súdna rada. Výberové konanie bude pozostávať z verejného vypočutia v súdnej rade a overenia predpokladov sudcovskej spôsobilosti.

Sudcovia vo výbere na najvyšší správny súd vidia diskrimináciu. Môže to ohroziť jeho vznik

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | 10. februára 2021 | Veronika Prušová |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Osemnásť z dvadsiatich dvoch sudcov správneho kolégia chce, aby predseda súdnej rady napadol na Ústavnom súde zákon, ktorý má naplno sfunkčniť Najvyšší správny súd. Jeho fungovanie od augusta je vážne ohrozené.

Roky po ňom túžili a lobovali za jeho vznik. Najvyšší správny súd má už onedlho začať fungovať a sú to práve sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu, kto jeho vznik ohrozuje.

Od začiatku sa počítalo s tým, že práve oni vytvoria základy nového súdu, ktorý má mať tridsať sudcov. Okrem nich by boli na najvyššom správnom súde aj noví ľudia – či už nesudcovia, alebo sudcovia z iných súdov. Zákon je nastavený tak, že od augusta prejdú na najvyšší správny súd všetky nerozhodnuté spisy zo správneho kolégia Najvyššieho súdu.

Sudcovia však takto automaticky prejsť nemôžu. Musia ísť cez výberové konanie a to považujú za problém. Upozorňujú na to odvtedy, čo im ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) predstavila svoju víziu súdu.

Kolíková bráni svoju súdnu mapu

| Dominik Hutko | Pravda | 08.02.2021 |

Narýchlo a bez diskusie. Sťažnosti na plány ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) zásadne prekopať systém slovenského súdnictva narastajú.

Takzvaná nová súdna mapa má podľa nej priniesť vyššiu efektivitu súdov. Zdvihla sa však proti nej historická vlna nevôle sudcov a obavy majú aj zástupcovia prokurátorov a advokátov. Aj keď ministerka hovorí o zbytočných emóciách a vyvolávaní paniky, podľa veľkej časti sudcov spôsobí narýchlo presadenou reformou Kolíková viac škody ako úžitku. Tá ubezpečuje, že diskusii sa nebráni, ale na rušení malých súdnych obvodov trvá.

Z 54 okresných súdov vznikne 30 všeobecných súdov a z ôsmich krajských sa stanú tri odvolacie súdy – v Prešove, Banskej Bystrici a v Trnave. V Bratislave a Košiciach budú rozhodovať dva mestské súdy. Osamostatní sa agenda správneho súdnictva, ktorá sa bude riešiť iba v Nitre, Žiline a v Košiciach a odvolacím súdom pre správne spory bude nový Najvyšší správny súd v Bratislave. To sú len tie najvýraznejšie zmeny pripravovaného členenia súdov na Slovensku.

Od novej súdnej mapy si ministerka sľubuje väčšiu špecializácia sudcov na konkrétnu agendu, skutočne náhodné prideľovanie spisov, rozviazanie väzieb medzi sudcami, kvalitnejšie, transparentnejšie, efektívnejšie a rýchlejšie rozhodovanie. Svoj zámer predložila koncom minulého roka na posúdenie ostatným rezortom a vďaka deklarovanej podpore celej koalície očakáva, že by už v lete 2022 mali ľudia chodiť na súdy po novom.

Predseda súdu Golian: Do bratislavských súdov sa najviac kope. Všetkých nás hádžu do jedného balíka a to je nebezpečné

Ján Golian. Foto N - Vladimír Šimíček| dennikn.sk | Veronika Prušová | 1. februára 2021 |

Ján Golian. Foto N – Vladimír Šimíček

Sudcom je od novembra 2015. Od apríla 2019 vedie Okresný súd Bratislava I, ktorý najviac zasiahla minuloročná kauza Búrka a dotkla sa ho aj Víchrica. Ján Golian podpísal otvorený list pre ministerku spravodlivosti proti súdnej mape, ale aj výzvu právnikov proti sústavnému porušovaniu princípov právneho štátu. V rozhovore vysvetľuje:

  • prečo nesúhlasí s návrhom súdnej mapy ministerky Márie Kolíkovej (Za ľudí);
  • prečo má ako trestný sudca problém s kolúznou väzbou;
  • prečo sa proti väzbe ozvali sudcovia až vtedy, keď v nej skončili ich kolegovia;
  • prečo je Okresný súd Bratislava I krok od kolapsu;
  • aká bola na súde nálada, keď sa ním prehnala policajná Búrka.

Prečo ste podpísali otvorený list pre ministerku spravodlivosti aj výzvu právnikov na dodržiavanie princípov právneho štátu? 

Obe výzvy majú spoločného menovateľa a to je súdna mapa, ktorá sa tohto súdu bytostne dotýka. Ministerke som povedal priamo do očí, že s jej návrhom ako predseda Okresného súdu Bratislava I nesúhlasím. Takže podpis pod iniciatívou, aby ju stiahla z legislatívneho procesu, považujem za úplne legitímny. Nespochybňujem právo ministerstva navrhovať reformy. Dokonca si myslím, že reforma justičného systému je potrebná. Spôsob, akým by to malo byť vykonávané, je však odlišný od toho, ako sa to deje v tomto prípade.

V čom?

Každej reforme musí predchádzať dátová analýza, aby bolo jasné, z akých údajov sa vychádzalo. Na základe toho by sa mal vytvoriť zámer, o ktorom by sa malo s dotknutou časťou primerané obdobie debatovať. Až následne by malo vzniknúť paragrafové znenie.

You are here: Home Documents Archive Slovenské kategórie

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners