Zásadné pripomienky ZOJ k návrhom novely Ústavy SR, zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade SR a súvisiacich zákonov.

Všeobecná časť:

 

Úvodom ZOJ zdôrazňuje, že jej prioritným záujmom  je nastavenie takých právnych rámcov fungovania súdnej moci na Slovensku, aby  dokázala získať dôveru a rešpekt prevažnej časti spoločnosti, a bola skutočným garantom existencie právneho štátu.  V čase historicky najnižšej dôveryhodnosti justície rozumieme potrebe zásadne zmeniť jej pomery a zákony upravujúce jej fungovanie. Máme záujem napomôcť všetkým progresívnym zmenám k dosiahnutiu spoločného cieľa, akým je spravodlivé, dôveryhodné a efektívne súdnictvo.

Vyhlásenie ZOJ k pripravovaným zmenám zákonov pre oblasť justície.

V týchto dňoch prebieha na Ministerstve spravodlivosti SR medzirezortné pripomienkové konanie k návrhom rozsiahlych zmien v Ústave SR a vykonávacích zákonoch v častiach týkajúcich sa sudcov, Ústavného súdu SR a a všeobecných súdov všetkých stupňov. Subjektom oprávneným na podanie pripomienok boli návrhy noviel doručené v priebehu júla 2020 s tým, že lehota na podanie pripomienok skončila už 31.7.2020. Je to extrémne krátky čas, navyše v letnom dovolenkovom období,  na podanie pripomienok proti zásadným a rozsiahlym novelám, ktoré majú zmeniť sústavu súdov, konanie pred Ústavným súdom SR, kreovanie a kompetencie Súdnej rady SR a zasahujú vo viacerých smeroch aj do statusu sudcov.

Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) upozorňuje na to, že  znemožnením dostatočnej prípravy oprávnených subjektov na uplatnenie pripomienok v legislatívnom procese a bez toho, aby medzi nimi prebehla dôležitá odborná diskusia k pripravovaným zmenám, vzniká veľké riziko prijatia nekvalitných a v praxi ťažko vykonateľných justičných zákonov, ktoré ako celok nemusia byť navzájom súladné a v konečnom dôsledku zapríčinia oslabenie súdnej moci a sťaženie jej fungovania.

S T A N O V I S K O ZOJ k vládnemu návrhu zmeny zákona o sudcoch v oblasti sociálneho zabezpečenia sudcov.

Dňa 24. júna 2020 Vláda SR schválila návrh zmeny zákona o sudcoch č. 385/2000 Z. z., na základe ktorého majú byť zo zákona vypustené viaceré časti týkajúce sa sociálneho zabezpečenia sudcov. Zmena zákona má byť prijatá Národnou radou SR v skrátenom legislatívnom konaní v rámci tzv. balíka opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, zasiahnutého opatreniami na zamedzenie nákazlivej choroby.

Napriek tomu, že štát sa v nasledujúcom období v súvislosti s pandémiou koronavírusu môže ocitnúť v extrémne zložitej ekonomickej situácii a je namieste sociálna solidarita všetkých vrstiev spoločnosti, nie je žiadny právne obhájiteľný dôvod, aby sa finančné reštrikcie sociálneho zabezpečenia sudcov riešili formou trvalej zmeny dotknutých ustanovení zákona o sudcoch. Postačilo by dočasné pozastavenie ich účinnosti až do skonsolidovania ekonomiky štátu na úroveň pred vypuknutím pandémie. Aj v minulosti sa sociálna solidarita sudcov, prokurátorov a poslancov riešila cez tzv. „zmrazovanie platov“; a keď to ekonomické pomery v štáte umožnili, opätovne sa obnovila aplikácia účinnosti dotknutých ustanovení zákonov.

V súlade so zákonom nie je ani skutočnosť, že sa takýto závažný zásah do sociálneho zabezpečenia sudcov realizuje v skrátenom legislatívnom procese a bez akejkoľvek diskusie so sudcami a Súdnou radou SR. Pri počte približne 1400 sudcov a obsahu plánovaných reštrikcií, nemôžu tieto žiadnym zásadnejším spôsobom skonsolidovať verejné financie. Nie je preto zákonný dôvod využívať na ich prijatie súčasnú mimoriadnu situáciu v štáte a skrátené legislatívne konanie.

V Bratislave 25. júna 2020

                                                   JUDr.  Katarína Javorčíková

                                                   Mgr.  Dušan Čimo 

                                                    hovorcovia ZOJ

Stanovisko ZOJ k Programovému vyhláseniu vlády na roky 2020 – 2024

K vybraným častiam Programového vyhlásenia vlády na roky 2020 – 2024 (ďalej len PPV), ktoré sa týkajú súdnictva ako celku,  sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu zaujíma nasledovné stanovisko:

Vláda sa zaviazala v záujme obnovy dôvery v právny štát a s cieľom očisty justície presadiť ústavný zákon v oblasti justície, reformu súdnej mapy, efektívny zákon o zaisťovaní majetku a trestný čin prikrmovania.  

Ústavný zákon v oblasti justície má zahŕňať vo vzťahu k Súdnej rade SR:

zavedenie regionálneho princípu pri voľbe jej členov sudcami tak, aby sa zvýšila jej reprezentatívnosť, 

ZOJ:

Regionálny princíp pri voľbe členov sudcami už raz bol do zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade SR (ďalej len zákon o súdnej rade) zavedený, ale príslušné ustanovenie zákona bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 2/2012 z 18.11.2015. Zrušené ustanovenie vytvorilo 8 jednomandátových volebných obvodov, ktoré kopírovali obvody krajských súdov. V týchto  volebných obvodoch však kandidáti nemali rovnaké podmienky na ich zvolenie, pretože v jednotlivých obvodoch krajských súdov pôsobí rôzne množstvo sudcov a kandidáti tak z hľadiska množstva hlasov potrebných na zvolenie nemali rovnakú východiskovú pozíciu, t. j. na zvolenie by sa vyžadovalo v rôznych volebných obvodoch rozdielne volebné kvórum. Citovaným nálezom však toto ustanovenie bolo zrušené z iného dôvodu, a to, že medzičasom došlo k zmene právnej úpravy kreovania funkcie  predsedu súdnej rady, ktorú dovtedy vykonával predseda Najvyššieho súdu SR tak, že predsedu súdnej rady volia členovia súdnej rady. Súčasne bolo upravené, že sudcovia volia namiesto 8 až 9 členov súdnej rady, s čím bolo v rozpore ustanovenie o vytvorení len 8 volebných obvodov. 

Vyjadrenie ZOJ k zvoleniu predsedu NS SR

K zvoleniu predsedu Najvyššieho súdu SR

Členovia súdnej rady zo sudcovskej iniciatívy ZOJ nepodporili zvolenie Jána Šikutu za predsedu NS, pretože ich nepresvedčil, že naplní očakávania spoločnosti na riadenie a zabezpečenie plnenia  dôležitých úloh, ktoré najvyššia súdna inštancia má plniť vo výkone súdnictva.

Avšak až po tom, keď bude Ján Šikuta do funkcie predsedu NS vymenovaný prezidentkou SR a po uplynutí určitého času jeho pôsobenia v tejto funkcii, bude možné vyhodnotiť, či výber tohto kandidáta súdnou radou bol dobrý.

Ako prvou a najdôležitejšou úlohou, ako povedal aj sám kandidát, je vybudovanie inštitucionálnej dôveryhodnosti občanov k  najvyššiemu súdu, čo je možné len vtedy, ak funkcie sudcov na tomto súde budú vykonávať dôveryhodné a rešpektované osobnosti. Mal by sa spraviť audit výkonnosti všetkých sudcov s prihliadnutím na ich zaťaženosť počtom nerozhodnutých vecí, porovnať tieto výkony a nastaviť časové rámce rozhodovania porovnateľných vecí v rovnakých súdnych agendách. V súčasnosti sa javí, že na najvyššom súde je dostatok sudcov a netreba zvyšovať ich počet, ale nastaviť lepšiu špecializáciu sudcov a ich rovnomerné zaťaženie.

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners