Komentár k odlišným stanoviskám

Komentár k odlišným stanoviskám členov Súdnej rady SR, týkajúcim sa uznesení prijatých na 13. zasadnutí Súdnej rady SR, konanom 27. januára 2014

K uzneseniu č. 212

 

Odlišné stanovisko opätovne poukazuje na pretrvávajúci problém dopĺňania Súdnou radou SR (ďalej len „súdna rada“) programu jej zasadnutí tak, že len formálne dôjde k splneniu zákonnej povinnosti predsedu súdnej rady zverejniť program i s podkladmi na rokovanie na internetovej stránke súdnej rady. Väčšina v súdnej rade práve uvedené (namietané inak už odlišnými stanoviskami k uzneseniam súdnej rady č. 81 zo 16. apríla 2013, č. 171 z 29. októbra 2013 a č. 190 z 2. decembra 2013) za problém zjavne nepovažuje, hoci takto dopĺňané body programu v drvivej väčšine prípadov nie sú takými, aby rokovanie o nich neznieslo odklad. Ďalším už tiež opakovane zdôrazňovaným aspektom problému je i prax nezverejňovania všetkých podkladov na rokovanie na internetovej stránke, ale zabezpečenie výlučne členom súdnej rady (v rámci privilegovaného prístupu) možnosti sa oboznámiť s takýmito podkladmi a to vrátane tých, o ktorých sa už v čase pred zasadnutím súdnej rady vie, že ich zaradenie do programu bude navrhnuté dodatočne.

 

K uzneseniu č. 218

 

Ani v prípade tohto odlišného stanoviska nejde o problém nový, ale o problém takmer bezvýhradného stotožňovania sa väčšiny v súdnej rade s praxou navrhovania dočasného prideľovania priamo na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sudcov okresných súdov, ktorí nemajú buď dostatočnú alebo žiadnu prax aj na krajskom súde. V tomto prípade – u sudkyne Okresného súdu Topoľčany JUDr. Aleny Šiškovej, ide okrem toho o predĺženie dočasného pridelenia, pôvodne odsúhlaseného na jeden rok (na zákonom ustanovené maximum, teda o ďalší rok na celkové dva roky), s ktorým tentoraz nesúhlasila sudcovská rada okresného súdu a odlišné stanovisko upozorňuje aj na dosiaľ neakcentované stránky problému, ktorými sú celkový počet aktuálne dočasne pridelených sudcov (k času prijatia diskutovaného rozhodnutia súdnej rady najmenej 10) i prenos ekonomickej a personálnej záťaže spojenej s tzv. stážami na okresné a krajské súdy (ktoré musia sudcov dočasne pridelených na najvyšší súd nielen platiť, ale spravidla nemajú ani možnosť vzniknutý výpadok účinne nahradiť – najmä z toho dôvodu, že dočasne pridelení sudcovia predstavujú prekážku doplnenia početného stavu sudcov na ich tzv. materskom súde). Opakovane dočasne pridelená sudkyňa je navyše tiež členkou súdnej rady a pokračujúca prax označiteľná za poskytovanie trafík obdobne ako u dočasného pridelenia JUDr. Dany Bystrianskej v decembri 2013 (viď odlišné stanovisko k uzneseniu č. 207) zvyšuje riziko, že nie všetci členovia súdnej rady budú naozaj nestrannými pri nadchádzajúcej voľbe kandidáta na post predsedu najvyššieho súdu. 

 

K uzneseniu č. 219

 

Tu ide o prakticky rovnaký problém, ako u uznesenia č. 218 a odlišné stanovisko poukazuje de facto len na rozdiely od skoršieho prípadu, ktorými sú nedostatok jasne vysloveného nesúhlasu sudcovskej rady tzv. materského súdu s predĺžením dočasného pridelenia a nedostatok členstva dočasne prideľovaného sudcu (tu JUDr. René Štepánika zo Okresného súdu Bratislava V) v súdnej rade.

 

K uzneseniu č. 230

 

Odlišné stanovisko, ako aj ním spochybňované uznesenie súdnej rady sa týkajú dvoch problémov a to 1/ požiadavky väčšiny v súdnej rade na urýchlené legislatívne obnovenie inštitútu justičného čakateľa a 2/ upozornenia, že súdna rada mieni v budúcnosti (pri rozhodovaní o predkladaní návrhov na vymenovanie sudcov prezidentovi republiky) zohľadňovať, či uchádzač o funkciu sudcu prišiel profesionálne do kontaktu s aplikáciou časti odvetví tzv. pozitívneho práva.

 

Ad 1 :

Pokiaľ ide o „reinkarnáciu“ inštútu justičného čakateľa, poukazuje sa najmä na predčasnosť väčšinového rozhodnutia súdnej rady, ktorému nepredchádzala náležitá odborná verejná diskusia a členovia súdnej rady pred jeho prijatím neboli oboznámení so závažnými argumentami proti inštitútu, ktorý pri uchádzaní sa o funkciu sudcu preferuje tzv. kariérneho sudcu (človeka zvnútra stavu). Stanovisko si vypomáha citáciou z článku sudkyne Ústavného súdu Českej republiky Kateřiny Šimáčkovej a obsahuje i informácie potrebné na vyhľadanie celého takéhoto článku na internete. Názormi približovanými v rámci odlišného stanoviska sú, že „stredoeurópska sudcovská tradícia je tradične formovaná kariérnou justíciou, ktorej sudcovia celý svoj profesný život zasvätia justícii; tento model vychádza z myšlienkového modelu sudcu 19. storočia, chápajúceho aplikáciu práva ako prevažne byrokratickú činnosť;  klasický kontinentálny model kariérneho súdnictva … musí viesť k zvýšenej konformnosti justičného kandidáta … je formovaný zastaralým systémom založeným na byrokratických a dogmatických hodnotách a tento systém nepriamo podporuje soudcov vo vyhýbaní se riešeniu hodnotových a meritórnych otázek a v smerovaní skôr k rozhodovaniu na základe formalistických a procedurálnych argumentov“  (Zdeněk Kühn), že „súdnictvo by malo byť otvorenou sústavou, do ktorej majú prístup tiež osobnosti z ostatných právnických profesií, najmä advokácie, štátneho zastupiteľstva a akademickej obce; keďže tak malá krajina ako je Česká republika si nemôže dovoliť, aby prostredie, z ktorého môžu sudcovia vzísť, bolo nelogicky zužované“ (Ivana Janů v odlišnom stanovisku k nálezu Ústavného súdu ČR Pl. ÚS 18/06) a že „životom nedotknutý sudca už nie je žiadaný, pretože právo prestalo byť len vedou o ňom samom, ale je o živote a život tak musí poznať aj jeho interpret.“ (Eliška Wagnerová).

 

Ad 2 :

 

V prípade pravidla, sformulovaného tak, že pri rozhodovaní o návrhoch na vymenovanie kandidáta do funkcie sudcu súdna rada zohľadní aj či uchádzač prišiel profesionálne do styku s aplikáciou občianskeho, obchodného, trestného a administratívneho práva autori odlišného stanoviska namietajú rozpor prijatého pravidla s platnou právnou úpravou, ako aj nerešpektovanie ním základnej požiadavky tzv. morálky práva, umožňujúcej aplikačnú vykonateľnosť pravidla (t. j. bližšie vymedzenie, čo má byť považované za prax v určených právnych odvetviach a v akom rozsahu) a zdôrazňujú, že súdna rada nemá právomoc meniť zákonné pravidlá, či prijímať nové pravidlá, ktoré musia mať zákonnú formu, a osvojovať si právomoc, ktorá nepochybne patrí orgánu zákonodarnej moci.     

 

JUDr. Rudolf Čirč

Mgr. Dušan Čimo

 

 

Úplné znenie stanovísk nájdete na webovej stránke súdnej rady :

 

http://www.zasadnutia.sudnarada.gov.sk/data/att/740.pdf

http://www.zasadnutia.sudnarada.gov.sk/data/att/741.pdf

http://www.zasadnutia.sudnarada.gov.sk/data/att/742.pdf

http://www.zasadnutia.sudnarada.gov.sk/data/att/743.pdf

 

  1. Ad519  K neprideleniu JUDr. Petra Štifta na Krajský súd v Bratislave,
    uznesenie č. 156 :

Pri hlasovaní Súdnej rady SR nezískal dostatočnú podporu návrh predsedu Krajského sudu v Bratislave na dočasné pridelenie sudcu Okresného sudu Bratislava II na výkon funkcie na krajský sud, keďže 9 z 18 členov sa zdržalo hlasovania (na prijatie uznesenia je pritom potrebných 10 hlasov). Zjavným dôvodom takéhoto ich postoja boli útoky na záujemcu o dočasné pridelenie zo strany predsedu súdnej rady Harabina za to, že sa ešte ako zamestnanec ministerstva spravodlivosti podrobil justičnej skúške bez absolvovania praxe na súde (hoci takúto podmienku na prístup justičnej skúške zákon nepoznal), že sa rovnako ešte v čase pôsobenia na ministerstve podieľal na príprave návrhu zákona o Špeciálnom súde (ktorý neskôr Ústavný súd SR vyhlásil za neústavný) a zjavne i preto, že v rámci svojho vypočutia súdnou radou odmietol pritakávať najmä predsedovi súdnej rady, presadzujúcemu iné názory. Odlišné stanovisko rozoberá prečo je väčšinové rozhodnutie pokusom sudcu trestať za niečo, na čom nenesie žiadnu vinu alebo naopak za to, čo by malo byt každému sudcovi vlastné (schopnosť vysloviť svoj názor).

Členovia Súdnej rady SR: JUDr. Rudolf Čirč, Mgr. Dušan Čimo

 

  1. Ad520  Vo veci odloženia voľby kandidátov na funkciu sudcu ESĽP,
    uznesenie č. 160 :

 

Súdna rada väčšinovým rozhodnutím odložila proces voľby kandidátov na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva dovtedy, kým jej nebudú predložení aspoň traja kandidáti (počet, ktorý má byt zvolený). Stalo sa tak prakticky s odôvodnením, že hlasovať o jedinom kandidátovi (druhá kandidátka pritom krátko pred voľbami odvolala svoj súhlas s kandidatúrou) nemá zmysel, lebo aj tak budú musieť byť ďalšie voľby na doplnenie trojčlennej národnej kandidátky. Navyše oddelené hlasovanie o jednotlivých kandidátoch im údajne nezaručuje rovnosť šancí. Odlišné stanovisko i s poukazom na obdobný problém z minulosti, týkajúci sa odkladania voľby kandidáta na podpredsedu NS SR, vysvetľuje, že väčšinové rozhodnutie do budúcna umožňuje obštrukciu pri voľbe nových kandidátov, čo iste nie je žiadúce.

 

Členovia Súdnej rady SR: JUDr. Rudolf Čirč, Mgr. Dušan Čimo

 

  1. Ad521 K vyjadreniu k žalobe Mgr. L. Révesa proti Súdnej rade,
    uznesenie č. 162:

 

V tomto prípade Súdna rada väčšinovým rozhodnutím schválila vyjadrenie k žalobe v konaní, v ktorom je súdna rada žalovanou. Žalobcom je jeden z kandidátov na funkciu sudcu, ktorý v súdnej rade v januári 2013 nezískal dostatočný počet hlasov na predloženie návrhu prezidentovi republiky na jeho vymenovanie do funkcie sudcu. Žalobou sa domáha zrušenia príslušného rozhodnutia súdnej rady. Odlišné stanovisko poukazuje jednak na dôvody, ktorými jeho autori argumentovali v odlišnom stanovisku k skoršiemu uzneseniu súdnej rady z 22. januára 2013, a jednak na skutočnosť, že súdna rada by mala prejaviť dostatok zmyslu pre spravodlivosť a napraviť dôsledky svojho skoršieho počínania, ktoré voči žalobcovi nejde označiť inak ako diskriminačné.

 

Členovia Súdnej rady SR: JUDr. Rudolf Čirč, Mgr. Dušan Čimo

 

  1. Ad522 K vytvoreniu komisie na vypracovanie analýzy k nálezu ÚS SR,
    uznesenie č. 165:

 

Väčšinovým rozhodnutím súdnej rady bola zriadená komisia, ktorá ma vypracovať analýzy jedného z nálezov Ústavného sudu SR, ktorým bolo zrušené uznesenie súdnej rady o nepredložení návrhu kandidáta na vymenovanie do funkcie sudcu prezidentovi republiky. Aj keď takéto rozhodnutie je zmiernením pôvodnej požiadavky predsedu súdnej rady, pokúšajúceho sa kriminalizovať sudcov Ústavného sudu SR za ich rozhodnutie; odlišné stanovisko poukazuje na to, že vytvorenie už v poradí druhej komisie k tomuto problému, je zjavným prejavom neochoty väčšiny v súdnej rade rešpektovať rozhodnutie ústavného sudu a snahou týchto členov presunúť na komisiu povinnosť samostatne si vyriešiť otázky podstatné pre ich rozhodnutie.

 

Členovia Súdnej rady SR: JUDr. Rudolf Čirč, Mgr. Dušan Čimo

 

  1. Ad523 K vypusteniu témy etiky z prípravného vzdelávania JA,
    uznesenie č. 166:

 

Súdna rada väčšinovým rozhodnutím na návrh riaditeľa Justičnej akadémie SR schválila zmenu v obsahovej náplni vzdelávania, ktorou sa z fázy prípravného vzdelávania (teda z procesu formovania budúcich uchádzačov o funkcie sudcov) vypustí vzdelávanie v oblastiach komunikačných zručnosti, rétoriky a najmä etiky. Odlišné stanovisko poukazuje na to, že práve so zaradením takýchto tém do obsahovej náplne vzdelávania Súdna rada SR ešte v júni t.r., teda pred necelým štvrťrokom, vyslovila súhlas; najmä si však všíma nebezpečný jav podceňovania čí doslova zaznávania vzdelávania v oblastiach, ktoré sú pre formovanie budúcich sudcov nepochybne veľmi dôležitými. Na druhej strane tieto témy pre niektorých členov v súdnej rade predstavujú riziko príchodu slobodomyseľných sudcovských osobnosti.

 

Člen Súdnej rady SR: Mgr. Dušan Čimo

 

 

Poznámka:

Úplne znenie odlišných stanovísk je zverejnené pod príslušným číslom na webovej stránke Súdnej rady SR

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
You are here: Home Home Slovenské kategórie Dokumenty Zoj Komentár k odlišným stanoviskám

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners