Päť viet a „nesprávny názor“

Dňa 26. septembra 2009 sa zrodilo prehlásenie sudcov známe pod názvom „Päť viet“:

„Snahu kompetentných orgánov postihovať sudcov za verejne vyslovené názory na pomery v justícii považujeme za ďalší zo signálov, ktorý ohrozuje slobodnú diskusiu o stave slovenského súdnictva. V takomto prostredí sa nám pracuje zle a preukázateľne rastúca nedôvera verejnosti voči justícii nás úprimne mrzí. O príčinách tohto stavu je potrebné slobodne diskutovať a atmosféra strachu, v ktorej sudca nemôže vysloviť hoc aj kontroverzný a provokujúci názor, je odrazom neslobody ducha.

Mať slobodného ducha je nielen právom, ale aj povinnosťou sudcu. Mať slobodného sudcu je právom občana.“

 Prehlásenie následne podpísalo 116 sudcov .

Podpis tohto dokumentu a verejné vysvetlenie motivácie podpisu bolo na ostatnom zasadnutí Súdnej rady v októbri 2013 vytýkané sudcovi Martinovi Holičovi ako "nesprávny názor" v rámci rozhodovania členov súdnej rady, či mu umožnia jeho kariérny  postup na súd vyššieho stupňa.

Po pozornom prečítaní textu "Piatich viet", odporúčame vypočuť si záznam z rokovania súdnej rady, pre tento prípad zabudnúť na rozlišovanie čo je tvrdenie faktu a čo hodnotiaci úsudok, a potom si odpovedať na otázku, či ide o "nesprávny názor"?.

Nie sú výstupy niektorých členov súdnej rady, najmä jej predsedu, "snahou kompetentných orgánov postihovať sudcov za verejne vyslovené názory na pomery v justícii"?

Alebo je nesprávne "mať slobodného ducha"? Môžu mať "slobodného ducha" sudcovia, ktorí sa pri svojom kariérnom postupe musia takýmto spôsobom spovedať? Zmenilo sa niečo?  

Zmenilo. Nevieme síce koľko členov súdnej rady hodnotenie  "nesprávneho názoru" považuje za správne, ale kolega Martin Holič nakoniec o jeden hlas prešiel.

Časť kolegov v reakcii na iniciatívu "Päť viet" jej signatárom onoho času vytýkala nevyváženosť dokumentu;  že vraj nevidíme "pozitívne zmeny". Síce stále nie bez strachu, ale s úľavou dnes možno konštatovať, že tesná väčšina členov súdnej rady slobodného ducha má. Aj keď možno majú výhrady proti obsahu i forme „Piatich viet“, nebránilo im to v akceptovaní slobody názoru (inak nijako nenapadnuteľného) kolegu.

 A to je pozitívna zmena. Pevne veríme, že trvalá. 

7. novembra 2013                                                      združenie Sudcovia „Za otvorenú justíciu“

Leave your comments

0
terms and condition.

Comments (1)

  • Chvíľu mi to trvá, kým strávim informácie o odbornosti, z ktorej toho veľa neviem, takže čítam a zvažujem. Ale čítam aj iné zdroje, EU. Takže aj názor laika je možno brať v potaz, nie?

    V armáde sa nedalo protestovať, stávkovať, politizovať, lebo zamestnanec štátu /bol som ním/. Takže nedá sa chápať, že sudca, štátny úradník, ide po peniazoch štátu, čiže občanov SR. A že to ide dať cirkvi alebo onkologii - podstata je celkom inde. Súdy majú riešiť v súlade s občanským a trestným právom ponosy tých, ktorí ich z daní platia. Takže občanov, a nie sa vybíjať evidentnými osobnými výpalníckymi kauzami s príslubom odovzdania výhry /výpalného/ kamkoľvek, lebo... toto nikde vo svete nejestvuje.

    Súdy sú pre občanov, nie pre osobné pletichy a urážky. Zamestnanec štátu musí mať nejaký práh zodpovednosti a konať v prospech občanov. A treba to zmeniť tak, ako u iných profesií. Takže nie štát, ale jedinec, osobne poistený za svoje činy. A poisťovňa rozhodne, či ho azda aj poistí. A je kľud.

    Stop stav.

Powered by Komento