Stanovisko ZOJ k Programovému vyhláseniu vlády na roky 2020 – 2024

K vybraným častiam Programového vyhlásenia vlády na roky 2020 – 2024 (ďalej len PPV), ktoré sa týkajú súdnictva ako celku,  sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu zaujíma nasledovné stanovisko:

Vláda sa zaviazala v záujme obnovy dôvery v právny štát a s cieľom očisty justície presadiť ústavný zákon v oblasti justície, reformu súdnej mapy, efektívny zákon o zaisťovaní majetku a trestný čin prikrmovania.  

Ústavný zákon v oblasti justície má zahŕňať vo vzťahu k Súdnej rade SR:

zavedenie regionálneho princípu pri voľbe jej členov sudcami tak, aby sa zvýšila jej reprezentatívnosť, 

ZOJ:

Regionálny princíp pri voľbe členov sudcami už raz bol do zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade SR (ďalej len zákon o súdnej rade) zavedený, ale príslušné ustanovenie zákona bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 2/2012 z 18.11.2015. Zrušené ustanovenie vytvorilo 8 jednomandátových volebných obvodov, ktoré kopírovali obvody krajských súdov. V týchto  volebných obvodoch však kandidáti nemali rovnaké podmienky na ich zvolenie, pretože v jednotlivých obvodoch krajských súdov pôsobí rôzne množstvo sudcov a kandidáti tak z hľadiska množstva hlasov potrebných na zvolenie nemali rovnakú východiskovú pozíciu, t. j. na zvolenie by sa vyžadovalo v rôznych volebných obvodoch rozdielne volebné kvórum. Citovaným nálezom však toto ustanovenie bolo zrušené z iného dôvodu, a to, že medzičasom došlo k zmene právnej úpravy kreovania funkcie  predsedu súdnej rady, ktorú dovtedy vykonával predseda Najvyššieho súdu SR tak, že predsedu súdnej rady volia členovia súdnej rady. Súčasne bolo upravené, že sudcovia volia namiesto 8 až 9 členov súdnej rady, s čím bolo v rozpore ustanovenie o vytvorení len 8 volebných obvodov. 

Pokiaľ sa vláda v súčasnosti chce vrátiť k modelu regionálneho princípu, musí systém nastaviť tak, aby mali kandidáti volení sudcami rovnaké pozície z hľadiska dosiahnutia volebného kvóra, a pri odchýlkach vyvážiť ich prednosťou takého verejného záujmu, ktorý by bol ústavne udržateľný. Regionálny princíp by mal reflektovať tie zmeny súdnej mapy, ktoré sa podarí presadiť, a mal by nasledovať až po realizácii tohto zámeru.

ZOJ je toho názoru, že súčasný jednoobvodový volebný systém umožňuje obsadenie súdnej rady sudcami všetkých stupňov súdov, pretože rozhodujúca je kvalita osobností a celková integrita volených kandidátov, čo pri férovej volebnej súťaži by malo byť rozhodujúcim kritériom bez ohľadu na to, na ktorom stupni súdov pôsobia. Zastúpenie všetkých regiónov podľa obvodov krajských súdov, vrátane Najvyššieho súdu SR a Špecializovaného trestného súdu v súdnej rade nie je reálny, pretože tieto obvody sú veľmi diferencované čo do počtu sudcov. Navyše u najvyššieho a špecializovaného trestného súdu sa regionálny princíp nedá aplikovať, keďže majú pôsobnosť pre celé územie republiky.

 

  1. v záujme vyváženosti zloženia Súdnej rady SR zavedenie pravidla, že zákonodarná a výkonná moc budú nominovať vždy len osoby, ktoré nie sú sudcami, a zákonodarná moc až po ich riadnom vypočutí v príslušnom výbore,

 

ZOJ:

Nová vláda a parlament pri ostatnom obsadzovaní funkcií členov súdnej rady porušili túto deklarovanú zásadu, čo bolo na verejnosti komunikované tak, že ešte nebola prijatá vo forme zákona, a súčasné pomery v súdnictve si vyžadujú, aby v súdnej rade dostali možnosť pôsobiť reformní sudcovia, ktorí dlhodobo kritizovali stav súdnictva.

Podporujeme tento legislatívny zámer. Podotýkame, že aktuálna miernejšia úprava je v súčasnosti posudzovaná Ústavným súdom SR na podnet niekdajšej predsedníčky súdnej rady Jany Bajánkovej vo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 2 zákona o Súdnej rade SR, podľa ktorého národná rada, prezident a vláda ustanovia do funkcie člena súdnej rady spravidla osobu, ktorá nie je sudcom. Máme však za to, že novelizáciou Ústavy možno tento zámer naplniť bez ohľadu na výsledok konania na Ústavnom súde SR.

 

 

  1. vysporiadanie sa s rozhodnutiami Ústavného súdu SR vo veciach odvolávania členov Súdnej rady SR:

 

ZOJ:

Konkrétne ide o uznesenie pléna ÚS SR PLz. ÚS 2/2018-18 z 19.9.2018, ktoré zjednotilo odlišné právne názory vyslovené v uznesení  č. k. IV. ÚS 46/2011-13 zo 17.2.2011, v náleze č. k. I. ÚS 454/2012-65 z 10. 12. 2014 a názoru, ku ktorému dospel senát ústavného súdu pri predbežnom  prerokovaní sťažnosti  v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 215/2015.

Jeho základom je právna veta, že člena Súdnej rady Slovenskej republiky nie je možné odvolať v priebehu jeho 5- ročného funkčného obdobia orgánom, ktorý ho na tento post nominoval, lebo len tak sa zaručí jeho základné právo podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústavy). Tento právny názor je v protiklade s dovtedajšími právnymi názormi ústavného súdu, podľa ktorých možnosť odvolať členov súdnej rady tými, ktorí ich do týchto funkcií kreovali,  z dôvodu straty politickej dôvery, nenarušuje nezávislosť súdnej rady ako ústavného orgánu vzhľadom na konštrukciu spôsobu ustanovovania a odvolávania jej členov, a  vzhľadom na spôsob jej rozhodovania. Pri nemožnosti odvolať člena súdnej rady ich nominátormi  v priebehu funkčného obdobia, by sa podstatne sťažila, resp. znemožnila ich  možnosť aktívne prenášať do súdnej rady svoje názory a predstavy o fungovaní súdnictva, ak by nebol medzi nimi zachovaný vzťah politickej dôvery.

Podľa názoru ZOJ prelomiť právny názor v citovanom uznesení pléna ÚS SR PLz. ÚS 2/2018-18, ktoré je účinné a  právne záväzné,  možno za súčasného právneho stavu len iniciáciou nového rozhodnutia ústavného súdu k tejto otázke. Dovtedy je nutné rešpektovať platný záväzný právny názor ústavného súdu, pokiaľ aj v tomto smere nedôjde k zmene Ústavy a súvisiacej legislatívy.

 

 

  1. zavedenie povinnosti pre Súdnu radu SR vykonať v novom zložení previerky majetkových pomerov všetkých sudcov, vrátane majetkových prírastkov ich rodinných príslušníkov a vrátane vykonania previerok všeobecnej spoľahlivosti u tých sudcov, ktorých majetkové preverenie zanechalo u členov súdnej rady dôvodné pochybnosti o legálnom nadobudnutí sledovaného majetku, Súdna rada musí dostať okrem nástrojov na preverenie majetku aj nástroje na preverenie spoľahlivosti, resp. na vyhodnotenie previerok spoľahlivosti, pričom budú využívané všetky dostupné informácie,

 

ZOJ:

Efektívne preverovanie majetkových priznaní sudcov so skutočnou výpovednou hodnotou je náročný proces, ktorý si vyžaduje dôveryhodné a dostatočné podklady z dôveryhodných zdrojov. Vyžaduje si čas a náročné pracovné nasadenie tých členov súdnej rady, ktorí budú túto kompetenciu reálne vykonávať. Kľúčovou úlohou vlády bude zabezpečiť získavanie  poznatkov o majetkových pomeroch sudcov tak, aby tento proces bol v súlade s nálezom ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 21/2014 zo dňa  30.01.2019, ktorým boli zrušené tzv. plošné bezpečnostné previerky sudcov, pretože ich zabezpečoval Národný bezpečnostný úrad ako orgán výkonnej moci. Súdna rada podľa nálezu musí autonómne posudzovať, či u konkrétnych osôb existujú všetky predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Ak súdna rada bude vychádzať z informácií,  ktoré jej poskytnú výlučne orgány výkonnej moci, mali by byť dané zákonné záruky, že proces ich získavania nebude môcť byť  zneužitý v neprospech dotknutých sudcov, resp. kandidátov na funkcie sudcov.

Na riadne plnenie tejto významnej kompetencie súdna rada musí disponovať dostatočnými personálnymi zdrojmi a mať prístup k všetkým relevantným dátam.

Vážne podozrenia z rozsiahlej korupcie v radoch sudcov a zistenia médií, že podozriví sudcovia disponujú majetkom, ktorý zjavne nezodpovedá ich legálnym príjmom, pričom časť takéhoto majetku je vo vlastníctve ich dospelých detí, odôvodňujú potrebu, aby pri takýchto podozreniach bol preverovaný aj majetok rodinných príslušníkov sudcov a osôb, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti. Nemalo by ísť však o plošné preverovanie rodinných príslušníkov všetkých sudcov, ale len ak sú podozrenia u konkrétnych sudcov z nelegálne získaného majetku tak, aby nebolo narušené ústavou garantované právo na ochranu súkromia a pokojného užívania majetku rodinných príslušníkov sudcov.

 

 

  1. reformu zloženia Ústavného súdu SR s brzdami proti pasivite parlamentu pri nezvolení kandidátov na ústavných sudcov, ako aj s brzdou proti koncentrácii moci v rukách jednej politickej reprezentácie, aby nebola väčšina ústavných sudcov volená jednou politickou garnitúrou, pričom reforma bude zahŕňať verejnú voľbu ústavných sudcov a požiadavku na ich vysoký morálny a odborný kredit,

ZOJ:

s týmto zámerom sa ZOJ plne stotožňuje.

 

 

  1. zrušenie súhlasu Ústavného súdu ako podmienky na vzatie sudcu a generálneho prokurátora do väzby, zruší sa rozhodovacia imunita sudcov,

ZOJ:

Po zrušení súhlasu ústavného súdu so začatím trestného stíhania sudcov, vláda zvažuje aj o zrušení udeľovania súhlasu ústavného súdu so vzatím sudcov do väzby v priebehu ich trestného stíhania. Je to reakcia na doterajšie skúsenosti pri realizácii tejto kompetencie  ústavného súdu. Plénum ústavného súdu rozhoduje o súhlase na väzbu sudcov tajným hlasovaním a nie je zistiteľné ako hlasovali jednotliví ústavní sudcovia a ani aké na to mali dôvody. Tento proces ja tak netransparentný.

ZOJ preto považuje zámer vlády zrušiť súhlas ústavného súdu na väzobné trestné stíhanie sudcov za vhodný námet na diskusiu. Ak by tento súhlas mal ostať zachovaný, určite je nutné stransparentnenie rozhodovacieho procesu najmä inštitútom verejného hlasovania sudcov Ústavného súdu SR o tejto otázke a súvisiacou možnosťou jednotlivých sudcov pripojiť k rozhodnutiam neprijatým jednomyseľne odlišné stanoviská.

Rozhodovacia imunita sudcov už bola fakticky prelomená zavedením disciplinárneho previnenia sudcu za zrejme svojvoľné rozhodnutie v rozpore s právom podľa § 116 ods. 2, písm. e) zákona o sudcoch. Toto disciplinárne previnenie má byť teraz doplnené trestným činom tzv. ohýbania práva. V oboch prípadoch nesmie ísť o postih za právny názor sudcu, ak je riadne odôvodniteľný zákonným výkladom platného práva a platnej judikatúry. Pri existencii takýchto nástrojov by bolo vypustenie rozhodovacej imunity sudcov z ústavy zásahom do nezávislosti súdnej moci a umožňovalo by kriminalizovanie sudcov aj za ich rozhodovaciu činnosť neprekračujúcu rámec zákona. Bolo by tak porušené základné právo občanov na nezávislého sudcu, chráneného článkom 46 ods. 1 Ústavy. Navyše by bol narušený princíp rovnocennosti všetkých troch mocí v štáte, pretože ústava chráni imunitu poslancov parlamentu v čl. 78 Ústavy a imunitu prezidenta v čl. 107 Ústavy.

 

 

  1. prirodzenú obmenu sudcov zavedením vekového cenzu pre sudcov všeobecných súdov (65 rokov) a Ústavného súdu (70 rokov),

 

ZOJ:

Podporujeme, aby dosiahnutím určitého vekového cenzu sudca už nemohol ďalej aktívne vykonávať funkciu sudcu zo zákona. Odstránila by sa tak kompetencia súdnej rady predkladať prezidentovi republiky návrhy na odvolanie z funkcie sudcov, ktorí dosiahli 65 rokov veku.

Domnievame sa však, že sudca by mal mať zachovaný status sudcu nielen do určitého veku, ale doživotne. Podľa § 6 ods. 1 zákona o sudcoch, v nadväznosti na čl. 145 ods. 1 ústavy, prezident vymenúva sudcu na návrh súdnej rady bez časového obmedzenia. O svoj status z dôvodu dožitia určitého veku tak sudca prichádza po tom, ako je odvolaný z funkcie sudcu prezidentom republiky. Mnoho sudcov je však odborne a aj zdravotne dostatočne spôsobilých, aby mohli vykonávať funkciu sudcu aj po dosiahnutí veku 65 rokov, a majú záujem byť naďalej v súdnictve aktívni. Optimálnym vekom na ukončenie aktívnej rozhodovacej činnosti sudcov  na všeobecných súdoch, sa javí vek 68 rokov, čo sa približuje k vekovému cenzu ukončenia funkcie ústavných sudcov. Výkon funkcie sudcu na ústavnom súde sa pritom spája s ešte väčšou zodpovednosťou a nárokmi na odbornú pripravenosť, pretože ústavný súd rozhoduje s konečnou platnosťou a jeho rozhodnutia sú záväzné pre všetky súdy.

Sudcovia v dôchodkovom veku môžu byť veľkým prínosom pre súdnictvo v rôznych iných oblastiach ako výlučne v rozhodovacej činnosti. Najmä v hodnotiacich a výberových  komisiách, v disciplinárnych senátoch, a pod.

ZOJ navrhuje, aby mali sudcovia všeobecných súdov ústavou garantovaný status sudcu na doživotie, pričom po dosiahnutí určeného veku (za optimálnu, resp. akceptovateľnú hranicu považujeme vek 68 rokov) by už zo zákona aktívne nemohli túto funkciu ďalej vykonávať. Ako emeritní sudcovia by sa však mohli naďalej podieľať na rôznych iných formách výkonu súdnictva. 

 

 

  1. zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý bude plniť aj funkciu disciplinárneho súdu pre sudcov, prokurátorov, exekútorov, notárov, správcov, prípadne aj pre iné právnické profesie, a v súvislosti s jeho zriadením možné odbremenenie Ústavného súdu SR. 

 

ZOJ:

Súhlasíme s koncepciou vytvorenia Najvyššieho správneho súdu (NSS) podľa vzoru v Českej republike. Nemal by sa však  vytvoriť automatickým prechodom sudcov správneho kolégia Najvyššieho súdu SR na NSS, ale na základe riadneho výberového konania a vo férovej súťaži by sa mali vyselektovať najkvalitnejší sudcovia v špecializácii na správne právo. Zámer počíta aj so zriadením štyroch prvostupňových krajských súdov, na ktoré by mali prejsť sudcovia správnych kolégií súčasných krajských súdov.

Podporujeme aj zámer preniesť všetky kompetencie disciplinárnych senátov na NSS, na ktorom budú o disciplinárnych previneniach rozhodovať profesionálne senáty ako o jednej zo svojich hlavných agend. Odstránia sa tak problémy pri kreovaní disciplinárnych senátov, keďže o účasť v nich má záujem stále menej sudcov a nesudcov, pretože za minimálne finančné odmeny im táto práca zaberá veľké množstvo času a prináša aj obmedzenia spojené s cestovaním a štúdiom spisov. Odstráni sa aj anomália, že sudcovia okresných súdov ako členovia disciplinárneho senátu majú posudzovať prácu a skutky sudcov krajských súdov, resp. najvyššieho súdu, teda ich inštančne nadriadených sudcov.

Vykonávaním disciplinárnej kompetencie voči všetkým právnickým profesiám by sa zjednotili aj etické pravidlá pre právnikov vo všeobecnosti a aj s prihliadnutím na špecifiká každej právnickej profesie.

  

  1. Reforma súdnej mapy:

 

má byť jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívnej justície a pretrhnutie korupčných väzieb v justícii, ako aj na špecializáciu sudcov na hlavné agendy na úrovni okresných aj krajských súdov, na vytvorenie nových súdnych obvodov, vrátane krajských súdov, pri súčasnom znížení počtu súdov, s možnosťou nanovo spustiť výberové konania na predsedov súdov pre nové súdne obvody. 

 

ZOJ:

Podľa podrobnejších informácií ministerky spravodlivosti SR k tomuto zámeru, z doterajších 8 krajských súdov by sa mali vytvoriť zlúčením 4 krajské súdy a z 54 okresných súdov 20-30 okresných súdov. Mala by tak byť zaručená špecializácia na každom okresnom súde. Samostatné postavenie by mali mať rodinné súdy na úrovni okresu aj kraja s tým, že preberú komplexne všetku agendu týkajúcu sa rodiny. S takouto zmenou sú automaticky spojené aj nové výberové konania na predsedov súdov.

ZOJ predovšetkým upozorňuje, že potrebnú špecializáciu sudcov je možné plne zabezpečiť aj pri súčasne existujúcej sústave súdov, rovnako aj podstatne zlepšiť efektivitu ich práce. Treba len oveľa lepšie využiť nástroje riadenia súdov, ktoré má štát k dispozícii. Súdnictvo od roku 1992 historicky prešlo troma náročnými zmenami súdnej mapy a napriek tomu to neprinieslo sledovaný efekt na kvalitu a rýchlosť súdnych konaní. Na všetkých terajších krajských súdoch je zabezpečená špecializácia sudcov na jednotlivé druhy  súdnych agend tak, že sudcovia pracujú k kolégiách pre civilné, obchodné, správne a trestné právo. V rámci kolégií je možná aj ďalšia užšia špecializácia ako hlavný predmet rozhodovania konkrétnych senátov. Takto už dlhodobo fungujú senáty špecializované najmä na rodinné právo. To isté sa týka aj väčších okresných súdov, na ktorých pracujú sudcovia v grémiách na 3 hlavné súdne agendy (civilná, obchodná a trestná). Z menších okresných súdov, na ktorých sa špecializácia nedá zachovať, možno urobiť v rámci krajov špecializované súdy – teda v rámci kraja by fungovali okresné súdy, ktoré by rozhodovali len rodinné, trestné, civilné alebo obchodné spory.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje zámer vlády vytvoriť samostatné rodinné súdy. ZOJ dáva do pozornosti, že hlavnou výhodou rodinného súdu by okrem možnosti trvalej špecializácie sudcov, vyšších súdnych úradníkov a ostatného personálu, mohlo byť fungovanie odborných konzultantov (psychológ, mediátor) priamo na súde. Poručenská agenda by mohla byť realizovaná v úzkej spolupráci v tíme sudca/odborný konzultant/kolízny opatrovník tak, aby  rodičia mohli dostať ponuku včasnej intervencie takéhoto odborníka s cieľom prevencie prehĺbenia ich vzájomného konfliktu, ktorého obeťou je vždy najmä  dieťa. Ďalšou výhodou by mohol byť tiež jednotný postup súdov pri aplikácii tzv. Cochemskej praxe, čo by mohlo mať podstatný vplyv na  presadenie jej výhod, najmä posilnenie zodpovednosti rodičov a celkovej zmene ich nastavenia, t.j. že primárne nie súd, ale oni si sami dohodou upravia svoje práva a povinnosti k maloletým deťom.

Pokiaľ ide o rýchlosť súdnych konaní, zo štatistického prehľadu obehu spisov na jednotlivých okresných a krajských súdov za rok 2019, vyplýva viacero dôležitých dát. Predovšetkým sudcovia okresných súdov v sídle kraja sú podstatne viac zaťažení ako sudcovia ostatných súdov v kraji, a to napriek tomu, že majú súčasne aj vyššie výkony (niekde aj dvojnásobne) ako ich kolegovia na menej zaťažených súdoch. Preťaženosť na týchto súdoch dopadá aj na stav súdnej administratívy a celkové podmienky práce na súde.

Napríklad priemerný nápad na sudcu Okresného súdu Prešov je 46,08 veci, ale na Okresnom súde Kežmarok v tom istom kraji len 34,04 veci. Sudca na Okresnom súde Prešov pritom priemerne rozhodne za mesiac 48,86 vecí, ale sudca na Okresnom súde Kežmarok len 36,12 vecí. Pokiaľ ide o krajské súdy, napríklad sudca Krajského súdu v Prešove má priemerný mesačný nápad nových vecí 14,21 a sudca Krajského súdu v Košiciach len 9,83 veci. Sudca Krajského súdu v Prešove pritom za mesiac v priemere rozhodne 15,08 vecí a sudca Krajského súdu v Košiciach 10,38 vecí.

Uvedené čísla nasvedčujú tomu, že sudcovia nie sú na súdy dobre rozdelení tak, aby mohla rozhodovacia činnosť súdov fungovať v porovnateľných podmienkach a aby všetky súdy objektívne mohli rozhodovať bez zbytočných prieťahov. Všetci sudcovia a aj administratíva pritom pracujú za rovnaké mzdové ohodnotenie.

Úplná reorganizácia súdov podľa súčasného zámeru vlády by si vyžiadala nemalé finančné prostriedky so zatiaľ neistým výsledkom, na čo pri súčasnom stave ekonomiky štátu nie sú ani vytvorené podmienky.

ZOJ preto navrhuje, aby sa urobila dôsledná analýza fungovania všetkých súdov, zaviedli sa do praxe časové rámce rozhodovania pre jednotlivé súdne agendy spolu s tzv. vážením spisov, a až podľa výsledku týchto postupov a na základe širokej diskusie so sudcami sa pristúpilo k zásadnejším zmenám v sústave fungovania všeobecných súdov na úrovni okresov a krajov.

 

 

  1. Zákon o zaisťovaní majetku a trestný čin prikrmovania

 

Zákonom o zaisťovaní majetku v súlade s medzinárodnými štandardmi vyplývajúcimi zo záväzkov Slovenskej republiky v tejto oblasti, vláda SR zabezpečí efektívne vyhľadávanie, zaisťovanie a odnímanie výnosov z trestnej činnosti a zavedenie  jasných a účelných pravidiel pre správu zaisteného majetku a nakladanie s ním. Osobitný dôraz sa venuje zamedzeniu účelových prevodov nelegálne získaného majetku vykonávaných s cieľom mariť výkon majetkových trestov uložených v trestnom konaní.  Trestný čin prikrmovania podľa vzoru rakúskej úpravy postihne také korupčné správanie, pri ktorom nie je zrejmá a preukázateľná súvislosť medzi prijatím (poskytnutím) úplatku a konaním v rozpore s povinnosťami, ktoré však môže byť motivované konať v rozpore s povinnosťami. Vláda v tejto súvislosti zváži aj zavedenie trestného činu ohýbania práva podľa vzoru nemeckej úpravy.  

ZOJ:

S týmto zámerom vlády sa stotožňujeme.

 

  1. Súdnictvo

 

V tejto časti PVV sa vláda zaviazala zaviesť:

  1. adekvátne platové ohodnotenie zamestnancov súdov a vytvoriť im možnosti kariérneho rastu. 

ZOJ:

S týmto zámerom vlády sa stotožňujeme.

 

  1. vyriešiť odmeňovanie členov Súdnej rady SR, ktorí nie sú sudcami.

 

ZOJ:

Súdna rada má okrem preverovania majetkových priznaní sudcov mnoho ďalších významných zákonných kompetencií, aby zabezpečila riadne a efektívne fungovanie súdnictva. Zodpovedne ich plniť popri hlavnej zárobkovej činnosti členov súdnej rady bez akýchkoľvek finančných benefitov alebo pracovných úľav, je len veľmi ťažko dosiahnuteľné. Ak štát súdnictvo považuje za jednu zo svojich hlavných priorít, mala by byť súdna rada  profesionalizovaná ako celok, nielen jej predseda. Členom súdnej rady, ktorí nie sú sudcami  by mali byť priznané primerané finančné odmeny, napríklad vo výške 50 % platu sudcu najvyššieho súdu. Členom súdnej rady z radov sudcov by mal zákon garantovať zníženie nápadu nových vecí do ich súdnych oddelení o 50%.

 

  1. presadiť celoplošné zavedenie časových rámcov na rozhodovanie v jednotlivých veciach (dokedy má byť aká vec ukončená), priebežné sledovanie po súdoch, agendách, sudcoch, pričom tieto údaje budú zverejnené. Prioritne musia byť vybavované reštančné veci a veci, v ktorých sú prieťahy na okresných a krajských súdoch, pričom aj krajský súd musí zohľadniť, kedy vec prvýkrát prišla na okresný súd – nie, kedy prišla na jeho súd; tento aspekt je potrebné zohľadňovať v každej fáze konania. 

 

  1. podporiť dôsledné a férové vyvodzovanie subjektívnej zodpovednosti za prieťahy v konaní, podporiť nástroje na obmedzenie dôvodov na objektívne prieťahy v konaní.

 

ZOJ:

Projekt časových rámcov na rozhodnutie v pridelených veciach  je v zásade pripravený.  Rámce by mali zohľadňovať aj náročnosť pridelených vecí (cez postup tzv. váženia vecí) a počty zostatkov v agende sudcu.

 

Je v záujme účastníkov súdnych konaní, aby odvolacie súdy zohľadňovali a posudzovali reštančné  veci z hľadiska dĺžky konania odo dňa kedy vec napadla na súd prvej inštancie  a nie až odo dňa kedy napadla na odvolací súd. Odvolacie súdy však nemôžu zodpovedať za prieťahy v konaniach na nižších súdoch. Pokiaľ prieťahy v konaní vznikli už na súde prvej inštancie, zo súdnej štatistiky musí byť zistiteľné do akej miery sa na prieťahoch v konaní v konkrétnej veci podieľa osobitne  prvostupňový a osobitne odvolací súd.

 

Pri posudzovaní subjektívnej zodpovednosti sudcov za prieťahy v ich pridelených veciach by sa mali zohľadniť aj tieto kritériá:

  • či sudcovi boli prerozdelené spisy z iného senátu, jednorazovo alebo aj opakovane,
  • či sudca upozorňoval na svoje neprimerané zaťaženie,
  • či bol súd v rozhodnom období nedostatočne obsadený počtom sudcov.

 

 

ZÁVER:

 

Zmeny týkajúce sa priamo sudcov - previerky, rozhodovacia imunita, časové rámce, subjektívna zodpovednosť za prieťahy v konaní a iné, by mali nasledovať až po tom, keď budú vykonané zmeny v Ústave SR, týkajúce sa súdnictva. Sudcovia by mali mať možnosť pripomienkovať tieto zmeny a návrhy v reálnom časovom rámci. Pre všetky zmeny je dôležitá široká odborná diskusia a bolo by optimálne, aby ministerka spravodlivosti vytvorila komunikačný tím na komunikáciu so sudcami aj s médiami.

 

V Galante dňa 15. júna 2020

 

JUDr. Katarína Javorčíková

Mgr. Dušan Čimo

hovorcovia ZOJ

 

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
You are here: Home Home Slovenské kategórie Dokumenty Zoj Stanovisko ZOJ k Programovému vyhláseniu vlády na roky 2020 – 2024

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners