Ako riešiť kauzy v justícii – stačí málo, treba zverejňovať čo najviac

Zo zasadnutia súdnej rady. Foto N – Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Pavol Žilinčík | 2. septembra 2019 |

Zo zasadnutia súdnej rady. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jankovská, Baránik a iné kauzy v slovenskej justícii sú aj príležitosťou na jej zlepšenie.

Autor je člen súdnej rady

Súdnu radu čaká horúca jeseň. Nejde len o blížiacu sa voľbu predsedu Najvyššieho súdu, ktorá bude podobne dôležitá ako tá pred piatimi rokmi. Riešime aj situáciu, keď sa telefóny niekoľkých sudcov a štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej stali predmetom vyšetrovania Národnej kriminálnej agentúry. Podľa dostupných informácií ide o podozrenie zo zneužívania právomoci a korupčnej činnosti, možno súvisiacej s osobou podozrivou z objednávky vraždy.

Predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková reagovala tlačovým vyhlásením. Okrem iného v ňom uviedla, že sa v týchto dňoch obracia na Úrad špeciálnej prokuratúry so žiadosťou o informáciu „v právnej veci týkajúcej sa dotknutých sudcov, na základe ktorej zváži svoje ďalšie kroky a postupy“. Pani predsedníčku som preto požiadal, aby nám svoju žiadosť na prokuratúru tiež zaslala. Súdna rada ako kolektívny orgán má totiž „vyhodnocovať informácie o konaní sudcu, ktoré je nezlučiteľné s predpokladmi sudcovskej spôsobilosti, získané od súdov, iných orgánov verejnej moci alebo zistené z vlastnej činnosti“. Odpoveď zo sekretariátu ma však prekvapila: informáciu údajne členovia rady dostanú až „pred zasadnutím súdnej rady, ktoré sa uskutoční 30. septembra 2019“.

Päť dôvodov, prečo v súčasnosti nebyť sudcom, a čo s tým má Štefan Harabin

| dennikn.sk | 13. marca 2019 10:55 | Katarína Javorčíková |

Kľúčové mocenské pozície si aj s výraznou podporou sudcov v justícii udržali tí, čo boli Harabinovi najbližšie.

Autorka je emeritná sudkyňa,
bývalá prezidentka združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“

Keď som po dlhých rokoch práce sudcu dospela postupne k rozhodnutiu, že túto prácu už ďalej nechcem robiť, predpokladala som, že túto kapitolu života úplne uzavriem a sústredím sa výlučne na prácu s právom iným spôsobom.

Bola mi však venovaná kniha Veroniky Prušovej s komentármi Mariána Leška „Harabin“. Vrátila ma do rokov minulých, do histórie slovenskej justície, ktorá je aj mojou osobnou históriou, a táto retrospektíva ma doviedla k analýze dôvodov, prečo už v súčasnosti nechcem byť sudcom.

Dôvod prvý: Čo bolo, bolo – zabudnite

Sudcom som sa stala začiatkom 90. rokov v čase mečiarizmu, keď sa ešte len začínali snahy sudcov o etablovanie súdnej moci ako tretej rovnocennej moci v štáte. Hlavným nositeľom týchto aktivít bola v tom čase silná stavovská organizácia sudcov Združenie sudcov Slovenska, vo významnej miere podporovaná aj zo zahraničných fondov krajín EÚ.

Kniha Harabin je dôslednou faktografiou o tom, ako vtedy sudcovia na jednej strane postupne získavali formálny status ústavných činiteľov, postavených na roveň poslancov parlamentu a členov vlády, a na druhej strane o tom, ako medzi nimi postupne nastával rozkol a polarizácia pod stále silnejúcim vplyvom Štefana Harabina a jeho podporovateľov.

Elena Berthotyová Tak trochu inak o Tak trochu inom súde

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt Nejvyssi správni soud

Tak trochu inak z konferencie k 15. výročiu  súdu

„Najvyšší správny súd 2018 – ako to bolo , je  a (možno) bude?“

Elena Berthotyová

sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  

Foto: Nejvyšší správní soud v Brně

Začiatkom leta nás (spolu s Pavlom Žilinčíkom) oslovil Josef Baxa s prosbou, či by sme neprišli do Brna natočiť krátky rozhovor do dokumentu, ktorý sa pripravoval  k výročiu  súdu.

Tak sa aj stalo. Samozrejme sme si niečo dopredu pripravili, ale režisér dokumentu nás prekvapil, keď nás priviedol na nádvorie súdu, na ktorom boli  akoby dva ostrovčeky. Mali sme si predstaviť, že to sú naše dve krajiny a formou dialógu sme mali  z pohľadu našich skúseností   porovnať  Najvyšší správny súd  so slovenským reáliami.  Tak sa aj stalo a  z pomerne dlhého rozhovoru vybral režisér naozaj to najdôležitejšie, čo sme mali možnosť vidieť v dokumente „Tak trochu iný súd“, ktorý bol premietnutý po konferencii  a diskusii s režisérom Janom Foukalom.  Dokument mapuje éru jeho budovania a súčasné fungovanie pohľadom jeho sudcov, účastníkov konania i nezvislých pozorovateľov.

Celá  konferencia s jedinečným obsadením,  obsahom a naozaj priateľskou atmosférou bola  streamovaná  na webovej stránke súdu. Plenárna miestnosť bola do posledného miesta počas celej konferencie  zaplnená.

Malo a má to zmysel

(Derniéra a ouvertúra ZOJ)

Aktivity väčšiny (dnes už starších) sudcov sympatizujúcich s aktivitami “Zojky”, ktoré presahovali riešenie im pridelených prípadov, nezačali v časoch, kedy sme krútili hlavami nad nezmyselnými krokmi vtedajšieho vedenia justície voči kolegom, ktorí sa odvážili niečo kritické povedať alebo napísať a disciplinárne konania slúžili ako nástroj pomsty. My sa poznáme už od konca osemdesiatych rokov, kedy sme sa (najmä v Banskej Bystrici) stretávali a špekulovali nad tým, ako presadiť model vskutku nezávislej justície neriadenej politickými stranami a súkromnými záujmami. Hovorili sme o tom nahlas. Okrem iného boli pritom Juraj Majchrák a Ludvík Bradáč. Na predposlednom stretnutí ZOJ na prelome septembra a októbra tohto roku na Šachtičkách (opäť pri Banskej Bystrici) , ktorého výsledky sa pokúsim v tomto príspevku zosumarizovať, už Juraj, bohužiaľ, nemohol byť. Ludvík prišiel. Vedeli sme, že nám drží palce a Juraj za svojho života to robil tiež. Pevne verím, že by skonštatoval to isté čo Ludvík – malo to zmysel.

Dospeli sme (a sme starší). Nenariekam nad tým, že väčšina kolegov necíti potrebu vyjadrovať sa k všeobecnejším témam a boli ticho, keď sa napríklad znášali hromy blesky nad kolegom, ktorý sa so svojim názorom na stav vecí týkajúcich sa jeho povolania, podelil aj s prezidentom republiky. Mimochodom, zdržanlivosť patrí k našim povinnostiam. Neplačem ani nad tým, že väčšina našich kolegov uprednostňuje ochranu oprávnených záujmov sudcov spôsobom, ktorý si dovolím nazvať korporativistickým. V podstate rozumiem tomu, že sa ozývajú len vtedy, keď sa cítia byť ohrození pri útokoch na “statusové” práva sudcov. Sú zdržanliví. V konečnom dôsledku som rád tomu, že zhruba tretina sudcov rozumela aj nám, ktorí sme cítili potrebu systém otvoriť. Totiž, stalo sa, čo sme chceli. Aj vďaka témam, ktoré sme otvorili, aj vďaka vetám, ktoré sme povedali. Dôvod na dôstojnú rozlúčku…

Zoznam kandidátov na členov Súdnej rady Slovenskej republiky vo voľbách vyhlásených na 23. mája 2017

1.     Kandidát: JUDr. Ján Burik, sudca Krajského súdu v Žiline

Navrhovateľ: Sudcovská rada Krajského súdu v Žiline

Sudcovská rada Okresného súdu Martin

Združenie sudcov Slovenska

Sudcovská rada Okresného súdu Ružomberok

Plénum Okresného súdu Liptovský Mikuláš

Vyjadrenie podpory: Plénum Okresného súdu Námestovo

You are here: Home Home Slovenské kategórie Dokumenty Úvahy, články, návrhy

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.