Pracovník justície z obvodu Krajského súdu v Bratislave:

Pokiaľ ide o nerovnomernú zaťaženosť jednotlivých súdov, toto považujem skôr za „manažérsky problém“, ktorý ministerstvo spravodlivosti SR (či už tzv. lietajúcimi sudcami alebo inak) skôr či neskôr musí vyriešiť.

Rovnako sa stotožňujem aj so všeobecným záverom, že "systém" núti sudcov, aby vec rozhodli čo najskôr, bez ohľadu na kvalitu takéhoto rozhodnutia. S čím mám ale trocha problém, je rezultát, ktorý naznačujete, a síce, že je treba navýšiť počet sudcov.

Z verejne dostupných údajov však existencia priamej úmery medzi počtom sudcov a počtom vybavených vecí, resp. ich kvalitou až tak jednoznačne nevyplýva. Povedané inak, s nižším nápadom na jedného sudcu sa veľakrát, žiaľ, kvalita jeho rozhodovania nezvyšuje. 

Dôvody, prečo tomu tak je, sú podľa môjho názoru aj na strane samotných sudcov, resp. vedenia súdov.

Podľa § 30 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z. z. je základnou povinnosťou každého sudcu prehlbovať si svoje odborné vedomosti a využívať ponúknuté možnosti na vzdelávanie. Ruku na srdce, koľkí sudcovia tak činia (teraz nemám na mysli prípady, keď si sudca raz za čas – aby sa nepovedalo, "odkrúti" jednodňové školenie v Pezinku)? Koľko z nich trebárs prednáša, zúčastňuje sa odborných seminároch alebo publikuje odborné príspevky? Alebo sudcovia, ktorí 10, 15 alebo 20 rokov pôsobia na krajskom súde, nemajú čo auditóriu povedať?

Mohli by sa povedať, že na štúdium (práve v dôsledku vysokého nápadu vecí) nie je dostatok času, mám však obavu, že problém je skôr v samotnom nastavení sudcov, z ktorých mnohí o prehlbovanie svojich vedomostí v skutočnosti ani záujem nemajú. Skôr ide o to, aby žalobu / návrh čo najrýchlejšie "vyprevadili zo sveta" a mohli ísť o 16tej z roboty domov... Nechcem paušalizovať, sú sudcovia a je ich dosť, ktorí k práci pristupujú veľmi zodpovedne, ale sú aj tí druhí (a tiež ich je veľmi veľa), ktorí sa síce sťažujú na obrovské množstvo vecí (ktoré im bráni rozhodovať kvalitne), ale keby došlo k jeho zníženiu, boli by doma o 15tej... 

Priznávam, nemám detailnú predstavu o pravidelných ročných hodnoteniach sudcov, resp. výsledkov revízií súdov, ale ak 96 % hodnotených sudcov dostane najvyššiu známku - výborne, potom hodnotenie asi nie je nastavené úplne správne. Nejde len o to, že sudcov kontrolujú sudcovia, resp. zamestnanci justície (čo je podľa mňa hlavný dôvod, prečo máme také „dobré výsledky“), ale aj o to, ako to správne naznačujete, že sa sledujú len kvantitatívne hľadiská, t. j. koľko vecí sudca rozhodol, koľko má reštančných vecí, či vykonával úkony pravidelne (čo na tom, že na 10 z 13 pojednávaní sudca svedeckými výpoveďami dokazoval právne otázky) atď.

 

Súhlasím, tento stav je treba zmeniť. Okrem poctivého prístupu pri vyhodnocovaní kvantitatívnych hľadísk je nutné sa zamerať aj na kvalitu.

Napríklad, nebolo by možné zaviesť systém, v rámci ktorého by sa náhodne z oddelenia vybralo trebárs 10 spisov, aby tieto mohli byť následne hodnotiacou komisiou (v ktorej by boli zastúpení aj zamestnanci ministerstva spravodlivosti SR) z pohľadu ich kvality bodovo vyhodnotené? Len príkladmo ma napádajú kritéria ako a) náležitosti súdneho rozhodnutia, b) jeho celková úprava (štylistická, gramatická), c) vecná správnosť rozhodnutia, d) vysporiadanie sa s námietkami účastníkov konania, e) argumentácia jednotlivými interpretačnými metódami, f) právnou doktrínou, g) judikatúrou vyšších súdov atď. 

K väčšej kvalite by mohli pomôcť aj pravidelné porady grémií / kolégií (s povinnou účasťou sudcov, vyšších súdnych úradníkov), ktoré by boli zamerané na najdôležitejšie zmeny v platných právnych predpisoch, resp. najnovších zmenách v rozhodovacej praxi NS SR, ÚS SR, príp. ESĽP. Možno k nim aj dochádza, neviem, zatiaľ som ich svedkom na tunajšom súde nebol. 

Odpoveď ZOJ:

Podstata úvahy nesmerovala k riešeniu, aby sa automaticky navýšil počet sudcov. Hlavný problém je v nerovnomernom obsadení súdov a aj  špecializovaných agend sudcami, čo spôsobuje, že časť súdov, resp. sudcov zvláda rozhodovať v primeraných lehotách, a druhá aj pri vyšších výkonoch nezvláda, pretože sú permanentne preťažení. Ak by sa súdy približne rovnako obsadili podľa potreby ich reálnej záťaže a každý sudca by mal dostatočný pomocný odborný personál, tento problém by sa dal vyriešiť aj bez väčšieho zvýšenia počtu sudcov.

K rozdielom v kvalite práce sudcov a ich vzdelávania len toľko, že je to problém v celej spoločnosti. V každom odbornom stave sú poctiví a zodpovední ľudia, ktorí prácu vnímajú ako povolanie a nielen ako zdroj obživy, a tí druhí... Záleží na kontrolných mechanizmoch a stimulačných opatreniach, aby tých prvých bolo podstatne viac. Aby hodnotenie kvality práce bolo na rovnakej úrovni ako kvantita rozhodnutých vecí. Kvalita práce je priamo závislá od toho ako sa sudca vzdeláva vo svojej špecializácii. Ak to zanedbáva, skôr alebo neskôr sa to prejaví aj v jeho rozhodnutiach. Pripravované  novely statusových zákonov sudcov by pri dobrej realizácii mohli priniesť v tejto oblasti výrazný posun.

Leave your comments

0
terms and condition.

Comments (1)

  • Guest (Eli)

    Sorry, ZOJ, ale jemne vyosená argumentácia - alebo ukážka, ako sa dá vyhnúť priamej odpovedi na priamo položenú otázku.
    96% sudcov hodnotených známkou "výborný" v prudkej kolízii s hodnotením výkonnosti sudcov nielen verejnosťou, ale aj projektom neziskovky.
    Kto chce, nech uverí, že za nízku dôveru verejnosti v justíciu môžu len tie 4 "nevýborné" percentá...
    Palec hore za návrh anonymného prispievateľa o hodnotení náhodne vybraných 10 rozhodnutí. A keby ešte bol čas aj na to, aby si revizáci vypočuli aj nahrávky z pojednávaní, nie každému by sa o tej 15-tej ľahko odchádzalo z práce.

You are here: Home Home Slovenské kategórie Dokumenty Úvahy, články, návrhy Pracovník justície z obvodu Krajského súdu v Bratislave:

Contact

Civil association
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava, Slovakia
e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners