Do volieb kandidátov na sudcu ESĽP pribudlo druhé meno

| WEBNOVINY | Autor: SITA, včera 16:46

Nominovaní sú zatiaľ dvaja sudcovia, Štrasburgu máme predložiť trojčlenný zoznam.

Ilustračné foto: mup.vladars.net

BRATISLAVA 26. novembra (WEBNOVINY) – Do odkladaných volieb trojice kandidátov na slovenského sudcu Európskeho súd pre ľudské práva sa už nehlasí len jediný nominant Juraj Babjak, ktorého navrhli dvaja členovia súdnej rady.

Minister spravodlivosti nominoval do týchto volieb ďalšie meno. „Navrhovanou kandidátkou je JUDr. Andrea Krišková, ktorá v súčasnosti pôsobí ako sudkyňa na Okresnom súde Bratislava III.,“ uviedla hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová.

Podľa informácie z webstránky MS SR je Krišková od 15. septembra na stáži sudcu na Ministerstve spravodlivosti SR.


Známi sú dvaja z troch požadovaných

Slovensko však bude musieť Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy predložiť trojčlenný zoznam kandidátov na sudcu ľudskoprávneho súdu, z ktorého by mali v Štrasburgu zvoliť sudcu. Stále teda minimálne jedno meno chýba a aj to platí v prípade, že by prihlásenú dvojicu nominovaných Súdna rada SR zvolila za kandidátov a vláda by ich potvrdila.



Rada Európy už stanovila termín voľby nového slovenského sudcu na 28. január 2014. Pôvodný slovenský trojčlenný zoznam zvolených kandidátov parlamentné zhromaždenie v júni odmietlo, voľba troch kandidátov sa musí na domácej pôde zopakovať. "Keďže kandidáti nie sú dostatočne kvalifikovaní, podvýbor odporúča, aby bola kandidátka odmietnutá zastupiteľstvom a vláda Slovenskej republiky bola požiadaná o vytvorenie nového zoznamu kandidátov," uviedol v júni podvýbor Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pre voľbu sudcov ESĽP. Rada Európy nám aj v roku 2004 vrátila prvotný zoznam kandidátov na voľbu sudcov, vtedy bol problém, že na ňom nebola ani jedna žena. Pred deviatimi sa napokon slovenského sudcu podarilo zvoliť a stal sa ním sudca Ján Šikuta, ktorému sa mandát skončí 31. októbra. Ak dovtedy PZ RE nezvolí nového sudcu zo Slovenska, Šikuta môže ostať vo funkcii, nemôže však už začínať nové spory, ale len dokončovať tie

Predseda súdnej rady Štefan Harabin po tohtoročnom odmietnutí slovenského zoznamu kandidátov vyhlásil nový termín na prihlasovanie nominantov aj na voľbu kandidátov. Keďže nominantov nebolo dosť, termín prihlášok predĺžil. Aj napriek tomu do volieb prišli len dve nominácie. Členovia súdnej rady Rudolf Čirč a Dušan Čimo navrhli banskobystrického sudcu, bývalého ústavného sudcu, viceprezidenta sudcovského združenia Za otvorenú justíciu a laureáta ocenenia Biela vrana Juraja Babjaka. Členka súdnej rady a šéfka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska a minister spravodlivosti Tomáš Borec nominovali sudkyňu NS SR Alenu Poláčkovú, ktorá je aj viceprezidentkou Združenia sudcov Slovenska, kde má na starosti medzinárodné vzťahy. Pôsobí aj ako zástupkyňa SR v Konzultatívnej rade európskych sudcov CCJE. Poláčková sa ale krátko pred septembrovým zasadnutím súdnej rady na Teplom vrchu, kde sa mala voľba uskutočniť, vzdala kandidatúry. Ako potenciálny kandidát potom zostal len sudca Babjak.


Voľbu odložili na koniec novembra

Súdna rada sa napokon rozhodla odložiť plánovanú voľbu kandidátov na sudcu ESĽP a prijala uznesenie, že voliť ich bude na najbližšom zasadnutí, na ktorom budú do tejto voľby prihlásení aspoň traja uchádzači. Podľa oznamu na stránke súdnej rady by mali byť voľby 28. novembra. V pôvodnom zozname, ktorý Parlamentné zhromaždenie Rady Európy odmietlo, boli kandidátmi na sudcov ESĽP Marica Pirošíková (zástupkyňa SR pre ESĽP), prokurátor generálnej prokuratúry Marek Tomašovič a bývalý sudca ústavného súdu Ján Drgonec, ktorý kandidoval aj pred deviatimi rokmi.

ESĽP je konečnou inštanciou v prípadoch týkajúcich sa porušenia ľudských práv zo strany štátnych orgánov a súdov a pre sťažovateľov je často poslednou nádejou pre spravodlivé riešenie ich sporov. V roku 2012 zo Slovenska odmietol 1 079 podaní pre nepríslušnosť, preskúmal 531 podaní a notifikoval vládu SR v 46 prípadoch. Najčastejšie súd konštatoval, že u sťažovateľa bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie. Spolu 21 rozsudkov bolo v neprospech Slovenskej republiky, naproti tomu slovenská vláda úplne vyhrala dva spory so sťažovateľmi. Ostatné spory sa riešili zmierom alebo vyhlásením vlády o doriešení sťažnosti.
 

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
Powered by Komento