„Osemnásta novela“ Ústavy a cesta do pekla: premiér na odvolanie ministra potrebuje súhlas koaličnej strany

Ján Mazák | streda6. septembra 2017 10:05 |

Foto – TASR, Autor je bývalý predseda Ústavného súdu, poradca prezidenta SR

Mohla by politika a mocenské hry vyradiť ústavu, hoci sčasti, z jej nezastupiteľnej úlohy pri riadení štátu a spoločnosti.

Len pred niekoľkými dňami sme počúvali a sledovali oslavu 25. výročia prijatia Ústavy Slovenskej republiky. Odzneli príhovory, názory, spomienky, kritiky aj úvahy o budúcnosti tohto základného zákona. Hojnosť príspevkov ma presvedčila o tom, že ústava bola a je príťažlivým dokumentom, jadrom ústavného a právneho poriadku, ktorý garantuje, minimálne formálne, že žijeme v demokratickom a právnom štáte, ktorý zásadne rešpektuje základné práva a slobody, naše medzinárodné záväzky a garantuje stabilitu ústavných inštitúcií.

Bohužiaľ, potvrdilo sa, že majestát ústavy sa ctí len 1. septembra.

Musím sa najprv vrátiť k tohtoročnému sviatku základného zákona. Politickí aj právni experti, takmer unisono, kritizovali množstvo noviel a zmien ústavy. V priemere to vyšlo takmer na jednu zmenu za každý rok pôsobnosti novej ústavy. Nechcem sa venovať dôvodom tejto kritiky, vcelku bola vecná, pravdivá a azda aj pre budúcnosť mobilizujúca. Ak by niekto prezradil našim ústavodarcom (nie všetkým, ale trúfnem si povedať, že väčšine), ako sa zložito prijímajú zmeny ústavy v podobných civilizovaných krajinách, ako sme aj my, tak by im zjavne svitlo, že niečo nie je v poriadku, ak sa za jeden rok (2017) prijmú tri novely základného zákona štátu. Ale to je trochu o niečom inom.

Kritika na množstvo, sčasti zbytočných noviel ústavy sa, podľa môjho názoru,  minula účinkom.

Dočítal som sa totiž, že doplnenie, alebo čo to má byť, koaličnej zmluvy medzi vládnucimi stranami by malo obsahovať klauzulu, podľa ktorej predseda vlády nemôže podať návrh na odvolanie člena vlády bez súhlasu tej koaličnej strany, ktorá ho nominovala na tento post.

Vzápätí som si položil otázku: Mohla by politika a mocenské hry vyradiť, hoci sčasti, ústavu z jej nezastupiteľnej úlohy pri riadení štátu a spoločnosti?

Podľa článku 116 ods. 4 Ústavy návrh na odvolanie člena vlády môže podať prezidentovi Slovenskej republiky aj predseda vlády. Môže, nemusí. V tomto článku niet žiadne obmedzenie pre premiéra, ktoré by musel zohľadňovať pri úvahe o podaní takého návrhu. Predseda vlády je pri takom ústavnoprávnom úkone úplne autonómny. Je na jeho uvážení, či návrh podá, alebo nepodá. Na jeho kompetenciu nemá žiaden vplyv ani to, že o jeho návrhu rozhoduje prezident republiky. Hlava štátu nemá oporu v ústave na to, aby preskúmala, či premiér pri podaní takého návrhu splnil nejaké predpoklady. Žiadne, ústavne povedané, neexistujú.

Zrazu by sa v politickom usporiadaní (koaličná zmluva) objavila požiadavka, podľa ktorej by predseda vlády mohol uplatniť svoju výlučne a neobmedziteľnú kompetenciu na návrh na odvolanie člena vlády len vtedy, ak by dostal súhlas politickej strany, ktorá je v koalícii a nominovala tohto člena vlády.

Tak teraz neviem. Môže politický dokument obsahovať takú požiadavku, alebo by sa mala rešpektovať dikcia ústavy? Znalci ústavného práva sa takej intervencii asi pousmejú. Veď koaličná zmluva nemôže meniť ústavu a vzťahy medzi ústavnými činiteľmi sú jasné.

V poriadku, beriem to. Taký návrh je skôr na ironizovanie. Lenže nie je navrhnutý spôsob obmedzenia ústavnej prerogatívy predsedu vlády súčasne pokusom o kostrbatú politickú  novelizáciu ústavy? Zmenu, ktorá by koaličnej politickej strane umožnila udržať v kresle ministra spravodlivosti trebárs lekára a na poste ministra zdravotníctva architekta? Bez možnosti premiéra vyvodiť z možných a istých problémov nevyhnutné dôsledky?

V otázkach musím pokračovať. Máme sa zaradiť ku štátom, ktoré svoje základné zákony podraďujú dočasným politickým dohodám? Ak bude taký dodatok ku koaličnej zmluve podpísaný a, prípadne, rešpektovaný, neotvárame tým priestor na totálne podradenie sa ústavy požiadavkám aktuálnej a nezodpovednej politickej moci? Príklady sú totiž vždy príťažlivé. Dnes obmedzenie kompetencie predsedu vlády, zajtra modifikovanie právomocí vlády alebo aj národnej rady a tak by sme mohli pokračovať. Fantázia politických lídrov nebude limitovaná a môže vyústiť do odstavenia ústavy na „vedľajšiu koľaj“.

Cesta do pekla je asi jediný spôsob ohodnotenia uvedeného návrhu na doplnenie obsahu  koaličnej zmluvy, ktorý v sebe fakticky obsahuje „osemnástu novelu“ ústavy. Zmenu, ktorá by, po prvýkrát v dejinách slovenskej štátnosti, postavila politiku vysoko nad toľko nedávno ospevovaný základný zákon našej republiky.

 

Leave your comments

0
terms and condition.

Comments (1)

  • Guest (Dalibor Kotacka)

    Napisal som komentar adresovany JUD.Mazakovi , ale kedze sa mi ho nepodarilo odoslat, poslal som ho Zojke a Mazakovi osobne. Uz sa mi to stalo viackrat, ze som napisal komentar a nedal sa odoslat. Takze pre istotu len strucne:
    Podla clanku 116,ods.4 Ustavy, ustavny cinitel MÔŽE, ale NEMUSÍ.
    Bol som protizakonne deportovany na Slovensko a americki agenti so suhlasom Martina Butoru(hoci si ma republika nevyziadala) porusili Ustavu SR v cl. 23(4),odd.2,Hlava2, ktory hovori,citujem: kazdy obcan ma pravo na slobodny vstup na uzemie Slovenskej republiky...
    JUDr. Mazak mal v r.2003 moj pripad v rukach, ale napriek tomu, ze islo o porusenie Ustavy ho "odlozil" .Ustavny sud ma odo mna 14 podani pocas 17-tich rokov EXILU v SR. Hluchota.
    Je tu koppa udajnych expertov na ustavne pravo, tak mam otazocku : plati v mojom pripade, ze: MÁ PRÁVO ale aj NEMÁ ???
    Na zaver informacia, ze medzitym v r. 2011 OS Blava1 skonštatoval, že PRAVDU som hovoril ja a MZVSR KLAME.

You are here: Home Home Slovenské kategórie Dokumenty Externé „Osemnásta novela“ Ústavy a cesta do pekla: premiér na odvolanie ministra potrebuje súhlas koaličnej strany

Contact

Civil association
P.O.BOX 112, 840 05 Bratislava, Slovakia
e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners