Komentár Daga Daniša: Harabin sa opäť rozbieha do politiky

Å tefan Harabin| aktuality.sk | Dag Daniš | 4.6.2019 |

Štefan Harabin a Vladimír Mečiar počas konferencie Právny štát alebo právo na pravdu, v Bratislave 27. septembra 2017.

Sudca Štefan Harabin sa chystá kandidovať v parlamentných voľbách. Už od začiatku môžeme predpokladať, za koho bude kopať. Medzi jeho podporovateľmi by mali byť mečiarovci a hlavne lexovci.  

Harabin v rozhovore pre Pravdu naznačil, ako si to predstavuje. Nechce vstupovať do politiky priamo, ako zakladateľ či člen strany.

Formálne chce vystupovať ako „nezávislý“, resp. ako trestný sudca. Podobne ako v roku 2006, keď prišiel do Ficovej vlády za HZDS.

Reálne však pôjde o Harabinovu stranu. Jej predvoj už existuje ako občianske združenie Harabinovci - vlastenci. Zástupcami združenia sú Harabinovi synovci.

Potenciál harabinovskej strany môže byť podobný, aký bol volebný zisk Hrabina v prezidentských voľbách (podporilo ho cez 14 percent voličov).

Skúsenosti ukazujú, že strana dokáže vo voľbách vyťažiť približne štvrtinu až tretinu svojho hrubého potenciálu (o ktorý sa delí s inými stranami).

Teda: harabinovci by mohli útočiť na hranicu päť percent. Nie preto, že by mali silného lídra. Harabin je poleno, ktoré len s námahou artikuluje. Skôr preto, že popri bezprizornej SNS tu existuje priestor pre ďalšiu, radikálnejšiu národnú stranu.

 

 

 

Lexove tiene

Harabin sa už od začiatku roka tvári ako suverénny líder, ktorý vystupuje za seba. A, samozrejme, za národ. Aj on má však svoje pozadie. Za Harabinom nevidieť len jeho synov, dcéru a synovcov, ale aj dvoch zakladateľov HZDS: expremiéra Mečiara a bývalého šéfa tajnej služby Lexu.

Pri Harabinovi môžeme mať dôvodné podozrenie, že patrí medzi spojencov mečiarovcov a lexovcov, ktorí si po „Ficovej zrade“ začali hľadať nového politického zástupcu.

Sudca Harabin vstúpil do politiky, aj keď bez členstva v strane, v roku 2006. Ponuku dostal od Mečiara (koaličného partnera Ficovho Smeru).

Harabin bol roky minister spravodlivosti a vicepremiér za HZDS. Potom sa vrátil na Najvyšší súd. Aj keď už bez podpory Fica, ktorý si chystal kampaň na prezidentské voľby 2014 a od Harabina sa musel dištancovať.

Harabin len tesne nebol zvolený za šéfa Najvyššieho súdu.

Kandidát Harabin

Ďalšia výzva prišla v roku 2017. Ficovu vládu drvili verejné protikorupčné pochody. Pod ich tlakom sa premiér Fico vystrašil. Rozhodol sa obetovať starých spojencov. A porušiť staré nepísané dohody.

Prikývol na zrušenie Mečiarovych amnestií. To otvára dvere stíhaniu mečiarovcov a špeciálne Lexu v kauze únosu (zavlečenia) Michala Kováča ml., za ktorou bola podľa obžaloby tajná služba. Skutok sa stal v roku 1995. V roku 1998 bol amnestovaný Mečiarom.

Po zrušení Mečiarovych amnestií si začali lexovci hľadať nové politické krytie. Napríklad cez Národnú koalíciu. Figuroval v nej aj Lexov právnik Marek Para.

V prezidentských voľbách 2019 Národná koalícia podporovala Harabina. S tým, že neskôr by sa mohol stať Harabin lídrom „národných síl“ pre parlamentné voľby.

Sudca Harabin

Harabin však nemusel mať väzby na mečiarovcov a lexovcov iba ako politik. Mohol byť pre nich zaujímavý aj ako sudca Najvyššieho súdu.

Napríklad pri rozhodovaní o treste pre mafiánsku skupinu sýkorovcov a jej bosa Lališa alias Kýbla.

Sýkorovci mali podľa vyšetrovateľov „kauzy únos“ v deväťdesiatych rokoch pracovať pre Lexovu Slovenskú informačnú službu.

Tajná služba si mala najímať „služby“ bratislavského podsvetia na trestnú činnosť. Podľa niektorých investigatívnych novinárov mohli byť sýkorovci za sledovaním a „nehodou“ Roberta Remiáša. 

Po roku 2012 začala polícia stíhať šéfa sýkorovcov Lališa. Jeho advokátom sa stal neskôr Marek Para. Lexov právnik.

Lexovci mali zjavne záujem dohliadať na sýkorovcov, aby nerozprávali. A ešte väčší záujem mohli mať na tom, aby neboli odsúdení na doživotné tresty.

Harabinov senát Najvyššieho súdu dvakrát zrušil rozsudky pre sýkorovcov za sériu vrážd. Neúspešne. Dôkazy proti šéfom bratislavského podsvetia boli príliš silné a súdy na tretí pokus rozhodli o ich vine a treste.

Hystéria, nervy, krik

Sudca Harabin mal minulý rok tretíkrát rozhodovať o ich odvolaní. Nijako sa netajil tým, že mieni zotrvať na svojom pôvodnom postoji (zrušenie rozsudku).

Lenže – nevyšlo mu to. Po zásahoch vedenia súdu do senátu už Harabin nebol jeho predsedom. To znížilo jeho dosah na konečné rozhodnutie Najvyššieho súdu.

Harabin bol pred rokom (jún 2018) počas rozhodovania Najvyššieho súdu o sýkorovcoch doslova hysterický a zúrivý. Kričal. Podával sériu trestných oznámení na kolegov.

Obžalovaných sýkorovcov nabádal, aby podávali námietky. Narúšal priebeh procesu. Tlačil na zmenu zloženia senátu do pôvodnej podoby. 

Slovom: vyzeralo to tak, že robí všetko pre to, aby podržal bosa „sýkoriek“ Lališa. S týmto podozrením neprišli len médiá, ale aj šéfka Najvyššieho súdu. Navrhla Harabina disciplinárne stíhať pre podozrenie, že úmyselne maril zasadanie súdu a bezprecedentným spôsobom konal v prospech obžalovaných.

Nie, nechceme Harabina obviňovať z korupcie. Harabin nikdy nefiguroval v korupčných kauzách.

Klientela

Za jeho konaním mohlo byť niečo iné. Staré väzby na mečiarovcov, lexovcov, ich právnikov. A nepriamo na ich klientov.

Ešte raz: sudca Harabin a jeho senát dvakrát zrušili rozsudky viacnásobným vrahom a mafiánom. A tretíkrát podľa šéfky Najvyššieho súdu zámerne maril priebeh zasadania senátu v prospech obžalovaných.

Tých obžalovaných, ktorí mali podľa zistení vyšetrovateľov páchať trestnú činnosť na objednávku Lexovej (Svěchotovej) tajnej služby.

Mimochodom, Harabinovi môžeme naozaj veriť, že chce ísť do politiky len opatrne, jednou nohou, ako „nezávislý“. Aby tou druhou mohol ostať sudcom – ak nebude zvolený alebo ak odmietne pozíciu radového poslanca.

A lexovcom by sme zas mohli veriť, že Harabinovi v jednom aj v druhom prípade držia palce.

Alebo niečo iné.

 

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
Powered by Komento