Expert na justíciu: Nemožno sa čudovať, že Česi vychádzajú do ulíc

David Kosař. Foto – Masarykova univerzita| dennikn.sk | Adéla Skoupá | 24. júna 2019 |

David Kosař. Foto – Masarykova univerzita

Stíhaný premiér Andrej Babiš dostáva českú justíciu pod obrovský tlak. Výmena ministra spravodlivosti je podozrivá, vraví vedec skúmajúci nezávislosť sudcov.

Pri proteste na pražskej Letenskej pláni sa v nedeľu zišlo štvrť milióna ľudí. Česi v posledných týždňoch vychádzali do ulíc demonštrovať okrem iného aj za nezávislosť justície. A ak niekto mechanizmom nezávislosti sudcov a súdov rozumie v európskych súvislostiach, je to bezpochyby David Kosař.

Vedec, ktorý sa pohybuje na pomedzí práva a politológie, získal pred tromi rokmi prestížny grant Európskej rady pre výskum (ERC), ktorým sa môže pochváliť ročne len pár českých vedcov, Kosař je medzi nimi jediným právnikom.

Ľudia vychádzajú demonštrovať do ulíc za nezávislosť českej justície. Je v ohrození?

V každej krajine, v ktorej reálne hrozí trestné stíhanie úradujúceho predsedu vlády, sa justícia dostáva pod obrovský tlak. Ak navyše v takom okamihu dôjde k výmene ministra spravodlivosti, je to a priori podozrivá situácia. Keď k tomu prirátame situáciu v stredoeurópskom regióne a nedávne skúsenosti z Orbánovho Maďarska a Kaczyńského Poľska, nemožno sa ľuďom diviť, že vychádzajú do ulíc.

Prekvapilo vás, že ľudia majú o nezávislosť justície takú starosť?

Áno, a príjemne. To, že toľko ľudí má o nezávislosť justície starosť a stojí im za to ísť kvôli tomu do ulíc, je znakom zdravej demokratickej spoločnosti. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že je to jediná cesta, ako reálne zamedziť útokom na justíciu. Od Poľska až po Pakistan.

Čo teda nezávislosť justície ohrozuje?

V kuloároch sa hovorí o zásadných personálnych zmenách v štátnom zastupiteľstve, či už sa to týka generálneho prokurátora Pavla Zemana alebo pražskej vrchnej štátnej zástupkyne Lenky Bradáčovej. Minister spravodlivosti ich síce nemôže odvolať len tak – generálneho prokurátora odvoláva vláda na návrh ministra spravodlivosti a ostatných vedúcich štátnych zástupcov odvoláva sám minister spravodlivosti, ale len vtedy, ak závažným spôsobom porušia svoje povinnosti vyplývajúce z výkonu ich funkcie –, ale vláda aj minister spravodlivosti tu majú príliš veľkú právomoc.

Tak v čom je problém?

Do konca roka 2021 by malo dôjsť k obmene vo vedení väčšiny krajských súdov, na oboch vrchných súdoch a, to je najdôležitejšie, opäť aj na Najvyššom správnom súde. To už môže viesť k výraznému vplyvu na justíciu. Samozrejme, niektoré z týchto miest sa uvoľnia prirodzenou cestou, teda uplynutím mandátu súčasného funkcionára, ale to nie je prípad štátnych zástupcov (obdoba prokurátorov na Slovensku, pozn. red.). Na miesta predsedov krajských a vyšších súdov sa bude vypisovať výberové konanie, takže dosť môže napovedať aj to, nakoľko bude jeho výsledky rešpektovať prezident Miloš Zeman.

Do akej miery môže predstavovať ohrozenie nová ministerka spravodlivosti Marie Benešová (nominantka ANO)?

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ministri spravodlivosti majú formálne veľké právomoci v oblasti správy súdnictva a štátneho zastupiteľstva. Vzhľadom na ich veľkú fluktuáciu v posledných rokoch a z nej vyplývajúcu slabšiu pozíciu oproti dlhšie pôsobiacim súdnym funkcionárom ich však naplno reálne nevyužívajú. To viedlo k nejakým zvyklostiam a očakávaniam, ako budú kľúčoví justiční aktéri postupovať. Pokiaľ do týchto zvykov niekto z pozície ministra začne bez vážnych dôvodov „hádzať vidly“, vyvoláva to opäť podozrenie. Marie Benešová vyvoláva množstvo otázok svojím účinkovaním v úradníckej vláde Jiřího Rusnoka, kontroverznými výrokmi a posudkami pre prezidenta republiky, a to všetko v spojení s podozrivým načasovaním. K tomu pridajme jej verejne známu animozitu voči Lenke Bradáčovej a niektorým ďalším štátnym zástupcom a je tu celkom nebezpečný mix. To všetko je znásobené jej veľmi dobrým vzťahom s prezidentom Milošom Zemanom. Podľa mňa je totiž dôležité, aby minister spravodlivosti mal svoju hlavu a nebol predĺženou rukou prezidenta. Ak totiž sčítame právomoci týchto dvoch aktérov v oblasti justície, ide už o veľkú moc, s ktorou nič nenarobí ani predseda vlády.

Nie sú však protesty viac o Babišovi?

Podľa postojov demonštrantov sa mi javí, že dnes sú už primárne namierené proti Andrejovi Babišovi a nie proti Marii Benešovej. Ľudí v uliciach jednoducho irituje, že si ich Andrej Babiš dovoľuje považovať za hlupákov a vymieňa ministra spravodlivosti v takom nevhodnom čase. Ako sa tie demonštrácie vyvíjajú, ukazuje sa, že to možno nikdy nebolo primárne o Marii Benešovej, ale od začiatku o Andrejovi Babišovi – pôvodnými požiadavkami síce boli poistky nezávislosti justície a demisia Marie Benešovej, teraz to však skĺzlo k požiadavke na demisiu Andreja Babiša.

Dosť sa hovorí o rizikách, ale kedy príde na „lámanie chleba“? Kedy sa ukáže, akou je ministerkou?

Pre mňa je Marie Benešová v súčasnosti málo čitateľná. Prvým lakmusovým papierikom bude to, ako sa postaví k chystaným novelám zákona o súdoch a sudcoch, disciplinárneho poriadku a zákona o štátnom zastupiteľstve, ktoré z veľkej časti nachystal už jej predchodca Ján Kněžínek a ktoré sú v záverečnej fáze pripomienkového konania. Potom bude potrebné pozorne sledovať, ako bude postupovať pri výbere nových predsedov krajských a vyšších súdov a najmä pri výbere nového predsedu Najvyššieho správneho súdu. A, samozrejme, jej personálne kroky v štátnom zastupiteľstve. Nemožno ani vylúčiť, že Marie Benešová zohrá pozitívnu úlohu, ako jedna z mála osôb, ktoré prezident počúva, a ktorá tak môže moderovať niektoré jeho názory. Oznámená novela zákona o štátnom zastupiteľstve ide napríklad, napriek drobným muchám, správnym smerom.

Čo môže v praxi znamenať, že justícia stratí legitimitu?

To, že bude vnímaná ako spolitizovaná a zaujatá. Pokiaľ bude dostatočne dlho niekto tvrdiť, že justícia niekomu straní, časť populácie tomu po čase bohužiaľ uverí. Títo ľudia potom nebudú vnímať výkon súdnej moci ako legitímny a nebudú ju rešpektovať. Delegitimizovaná a oslabená justícia sa potom aj horšie bráni politickým útokom.

Ako je na tom Česko, čo sa týka nezávislosti súdnictva, v porovnaní so zahraničím?

Z hľadiska formálnych záruk si počíname povedzme mierne nadpriemerne. Všetky výskumy o nezávislosti súdnictva však ukazujú, že formálne záruky nezávislosti nie sú kľúčové. Viacero vyspelých demokracií má formálne záruky slabšie ako my, ale politická kultúra a vzájomný rešpekt ústavných činiteľov zaisťujú faktické dodržiavanie nezávislosti justície na vyššej úrovni ako u nás. Naopak, na Ukrajine či na Slovensku majú oveľa modernejší a „tuningovanejší“ inštitucionálny dizajn súdnictva a prokuratúry, ale ten ani zďaleka neprodukuje také dobré výsledky ako náš trochu kostrbatý a staromódny ministerský model správy justície.

Čím to je?

Vo vyspelých demokraciách je to dlhodobý, postupný politický vývoj bez väčších výkyvov, stabilita kľúčových politických strán, silná občianska spoločnosť, z toho plynúca politická kultúra, silné elity, ktoré sa však zaujímajú o dobré životné podmienky radových občanov, a ekonomická prosperita. U nás sme hádam na dobrej ceste, ale za tridsať rokov od revolúcie sa nedalo všetko stihnúť.

Blížime sa k maďarskej ceste, ako po zverejnení auditu Európskej komisie varuje napríklad Transparency International?

Zatiaľ nie. Nezabúdajme, že Viktor Orbán vyhral troje parlamentné voľby po sebe, a navyše sa mu v týchto voľbách podarilo získať v parlamente ústavnú väčšinu. To mu umožnilo prijať novú ústavu, úplne pretvoriť ústavný systém a obmeniť osoby na kľúčových postoch de facto všetkých ústavných orgánov vrátane ústavného súdu a najvyššieho súdu. Takúto pozíciu v novodobej českej histórii nikto nemal.

Aké sú dnes záruky nezávislosti justície, o ktoré sa môžeme oprieť?

Ak je reč o štandardnej situácii, teda ak sa pohybujeme v rámci existujúcej ústavy, pri súdnej moci máme záruk pomerne veľa. K obmene ústavného súdu by malo dôjsť až v rokoch 2023 – 2025 a navyše tu máme ako poistku senát. Poistkou proti obsadeniu vrcholných súdov sú ich existujúci predsedovia, ktorí musia s pridelením akéhokoľvek sudcu na najvyšší súd, respektíve Najvyššiemu správnemu súdu súhlasiť.

Slabým miestom je však obsadzovanie postu predsedu na týchto dvoch súdoch. Predsedovi najvyššieho súdu však zanikne funkcia zo zákona (pre dosiahnutie veku 70 rokov) až koncom roka 2023. Zaujímavejšia bude situácia na Najvyššom správnom súde, kde sa, opäť z dôvodu veku, skončí mandát Michalovi Mazancovi už v roku 2021, takže súčasný prezident republiky bude mať ešte šancu zamiešať na tomto súde kartami. Pri štátnom zastupiteľstve máme formálnych záruk výrazne menej a o to podľa mňa na demonštráciách ide. Českú justíciu totiž pri zásadnom konflikte nezachráni ústavný súd ani Európska únia, ale jedine občianska spoločnosť. Tak či tak, v nastávajúcich parlamentných a prezidentských voľbách pôjde o veľa. Možno o viac ako v akýchkoľvek iných voľbách od roku 1992.

Myslíte, že občianska spoločnosť môže mať takú silu? Zdá sa vám, že demonštrácie už reálne zasahujú do diania v justícii?

Som o tom pevne presvedčený. Už dnes demonštrácie reálne obmedzujú manévrovací priestor ministerke spravodlivosti aj samotnej vláde. Štvrť milióna protestujúcich už je reálna sila.

David Kosař (39)

Vedie Ústav pre otázky súdnictva Masarykovej univerzity v Brne.

V roku 2015 získal od Európskej výskumnej rady ERC Starting Grant, ktorý mu umožňuje skúmať spoločenské dosahy sudcovskej samosprávy naprieč Európou.

Je držiteľom ocenenia Právnik roka v oblasti ústavného práva za rok 2016 a vlaňajším laureátom Ceny Neuron pre mladých vedcov.

 

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
You are here: Home Home Slovenské kategórie Dokumenty Externé Expert na justíciu: Nemožno sa čudovať, že Česi vychádzajú do ulíc

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners