Vozár: Za výroky, aké mal Harabin, by iného sudcu dávno vyzliekli z talára

Jozef Vozár. Foto: archív JV – Jojo Samek| dennikn.sk | Veronika Prušová | 1. júla 2019 15:02 |

Jozef Vozár. Foto: archív JV – Jojo Samek

Jozef Vozár bol dvakrát členom súdnej rady. Hovorí, že sudcovia stále vnímajú akúkoľvek zmenu zvonku ako útok na nezávislosť či seba samých.

Prezidentka Zuzana Čaputová pôvodne hovorila o tom, že si vie predstaviť vaše pokračovanie v súdnej rade. Ponúkla vám teda túto možnosť?

Áno.

Prečo ste ju odmietli?

Predovšetkým z pracovných dôvodov, ale aj preto, že už som v súdnej rade druhé funkčné obdobie. Myslím si, že už by ma mohol niekto vystriedať. A okrem toho nie všetko sa mi podarilo presadiť tak, ako som si predstavoval.

Čo sa vám nepodarilo?

Najviac som sklamaný asi z toho, že sa mi nepodarilo vo voľbe presadiť kandidáta na dodatočného sudcu Všeobecného súdu v Luxemburgu. Nemrzí ma to ani tak kvôli mne, ale kvôli Slovensku, pretože sme naozaj mali kandidáta, ktorý bol medzinárodne akceptovaný. A hlavne nepoznám dôvod, prečo sa nám ho nepodarilo v súdnej rade zvoliť ani na štvrtý pokus.

Navrhovali ste profesora Jána Mazáka, bývalého predsedu Ústavného súdu a poradcu exprezidenta. Povedali vám niekedy kolegovia v súdnej rade, čo proti nemu majú?

Ani raz. Akurát keď som sa pred jednou poslednou voľbou neformálne pýtal, či budeme presadzovať niekoho iného, predsedníčka súdnej rady mi povedala, že treba podporiť mladších kandidátov.

Výsledkom je, že už nám poradný výbor Rady EÚ odmietol štyroch kandidátov. Zhodnete sa s ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom, že je Slovensko v tejto otázke diskriminované?

Slovensko má dodať akceptovateľného kandidáta, potom nebude diskriminované. Dobre to vyjadril v článku samotný Mazák. Vieme, že poradný výbor posudzuje kandidátov veľmi prísne, no napriek tomu nie sme schopní zvoliť akceptovateľnú autoritu. Potom sa nečudujme, že ho výbor odmietne.

Prečo si myslíte, že súdna rada nevie zvoliť akceptovateľného kandidáta?

Neviem, či ja som vhodným respondentom tejto otázky. Vidím v tom politiku, a to v zmysle, že treba robiť prieky exprezidentovi. Predsa len – profesor Mazák bol jeho poradcom.

Zažili ste súdnu radu pod vedením Štefana Harabina, Jany Bajánkovej aj Lenky Praženkovej. Bol v tom rozdiel?

Určite áno. Pod vedením Bajánkovej či Praženkovej bola tá atmosféra na rokovaniach kultivovanejšia. Harabin to viedol ako vodca, ktorý nechce počuť žiadnych oponentov. Keď sme v roku 2011 prišli my traja (nominantmi vlády bola Ľudmila Babjaková, Alexander Bröstl a Jozef Vozár – pozn. redakcie), boli sme neustále osočovaní. Urážal nás. Atmosféra potom bola priateľskejšia, ale stále platí, že niektorým z väčšiny sa nepočúva dobre iný názor.

Ak sme pri expredsedovi súdnej rady, čo si myslíte o takzvanom Lex Harabin, na základe ktorého by sudca kandidujúci do parlamentu stratil talár? 

Nie je to zlé riešenie, hoci je urobené ad hoc. Ak sudca kandiduje za nejakú stranu, tak to znamená, že má politické ambície, a to nie je celkom v súlade so statusom sudcu.

Ľudia sa bežne pýtajú, ako je možné, že Štefan Harabin je stále sudcom. Vedeli by ste im odpovedať, prečo to tak je?

Pravda je taká, že správanie Harabina je už dávno za hranicou prijateľnosti. Toľko urážok a osočovania, ktoré zazneli v jeho videách a v kampani, by už dávno vyzlieklo z talára hocijakého iného sudcu.

Prečo Harabina nie?

Vidím to tak, že mnohým z tých, ktorí sú oprávnení podávať disciplinárne návrhy, je nepríjemné ich podávať. Či už sú to politickí nominanti, ako minister spravodlivosti, alebo predsedníčka Najvyššieho súdu, či súdnej rady. Na druhej strane pri návrhoch, ktoré sú už podané, vidíme, ako ich disciplinárne senáty rozhodujú, a najmä to, aká je pred pojednávaniami a po nich atmosféra. Harabin sa správal k navrhovateľkám, teda k Jane Bajánkovej či Daniele Švecovej, neprijateľne. A stalo sa už aj to, že predsedníčka senátu sa práve pre tú atmosféru vzdala členstva v disciplinárnom senáte. Súdna rada jej vzdanie sa zobrala na vedomie, no voči Harabinovi žiadna zodpovednosť vyvodená nebola.

Zatiaľ ho ani jeden nepotrestal.

Čítam to tak, že sú obsadzované ľuďmi blízkymi Štefanovi Harabinovi.

Pýtali ste sa niekedy predsedníčky Praženkovej, prečo nie je aktívnejšia?

Vždy len neformálne. Je to jej právomoc, ktorá nie je podmienená súhlasom súdnej rady. Oficiálne si spomínam len na diskusiu o advokátovi a poslancovi Alojzovi Baránikovi. Keď sa kriticky vyjadril o sudcoch, súdna rada ho mala hneď na programe. Kolega v rade Pavol Žilinčík vtedy porovnal verejné výroky Baránika a Harabina. Boli to dva rozdielne svety. Pri Baránikovi chcela dať Praženková podnet na stíhanie, no pri Harabinovi už taká aktívna nie je. A pritom súdna rada nie je vôbec kompetentná riešiť etické správanie advokáta.

Čo vám z tohto prípadu ako nesudcovi vyplýva? 

To, že sudcovia si nedokážu vo všetkom urobiť poriadok vo svojej komunite. A okrem toho to súvisí aj s fenoménom Harabina, ktorý je neuveriteľne pomstychtivý. Nikomu nie je príjemné ísť s ním do konfrontácie.

Harabin nie je už päť rokov na čele justície. Dokáže ešte stále „ťahať nitky“? 

Jeho pozícia stále nie je taká slabá, aby nedokázal mať vlastný prospech a ubrániť sám seba. Ale určite už nemá taký vplyv ako v minulosti.

Za Harabina ste skončili v súdnej rade v roku 2012. V roku 2014 ste sa vrátili, vtedy už bola predsedníčkou Jana Bajánková. Verili ste, že už to bude iné a nebudete stále v menšine?

Keď bola zvolená Jana Bajánková, zdalo sa, že svitá na nové časy. Jeden z členov rady oslovil nás, nominantov prezidenta, aby sme sa stretávali aj mimo oficiálnych rokovaní. Cieľom malo byť prediskutovanie sporných otázok, aby sme tie hrany obrúsili ešte pred zasadnutím. Lenže zdá sa, že to bola len iniciatíva jedného člena, a keď to tlmočil väčšine, nepodporili ho. Nikdy sme už pozvanie na takéto stretnutie nedostali, väčšina zistila, že má dosť hlasov a širší konsenzus nepotrebuje.

Ktoré body programu boli vždy problémové?

Asi najostrejšiu reakciu som zažil od jednej členky, keď kolegyňa Elena Berthotyová navrhovala kritériá na dočasné prideľovanie sudcov na vyššie súdy.

Jozef Vozár a Elena Berthotyová. Oboch nominoval do súdnej rady exprezident Andrej Kiska. Foto – TASR

Prečo sa tomu súdna rada tak bráni? Nemalo by byť predsa v záujme samotných sudcov, aby také pravidlá existovali?

Sám tomu celkom nerozumiem. Veď ak by existovali, tak by to len vylepšilo obraz justície v očiach verejnosti. Takto to vyzerá tak, že sudcovia stále vnímajú akúkoľvek zmenu zvonku ako útok na nezávislosť či sudcov samých.

Tieto pravidlá navrhla sudkyňa a aj tak nezískala väčšinu v súdnej rade. 

Treba sa zamyslieť, či im tento stav nevyhovuje. Veď stanovenie pravidiel znamená len „padni, komu padni“, čiže by to malo byť v záujme sudcov. Ale ako keby súčasný stav umožňoval posunúť vyššie aj sudcu, ktorý by inak základné kritériá nesplnil.

Platí to isté aj pri odvolávaní 65-ročných sudcov? 

V tejto téme je absolútny chaos. Nevieme sa dopátrať ani k tým najzákladnejším kritériám, podľa ktorých väčšina v súdnej rade rozhoduje. Myslím si, že v prípade 65-ročných sudcov dochádza až k diskriminácii niektorých z nich. Stáva sa, že rovnako starí sudcovia, dokonca z tých istých súdov, boli predložení prezidentovi na odvolanie a ich kolegovia nie.

Pátrali ste aspoň mimo oficiálnych zasadnutí, prečo to tak je? 

S predsedníčkou rady sme často hovorili najmä o tom, aby takéto hlasovanie nebolo tajné. Zákon vyžaduje, aby bolo konanie neverejné, čo podľa mňa neznamená automaticky tajné hlasovanie. Jej argumentom však bolo, že aj členovia rady sú pre ňu verejnosť, a preto nemáme čo vedieť, kto a ako hlasuje. Ukázalo by to však aspoň to, kto za koho kope. Aby bolo jasné, prečo sa na jednej súdnej rade stalo, že z desiatich sudcov nebol navrhnutý na odvolanie ani jeden. A to je signál pre verejnosť, že aj v justícii existuje princíp „rovný a rovnejší“. Úplne flagrantne to platí pri sudcovi Jurajovi Sopoligovi.

Prečo? 

Pretože napriek tomu, že už bol v dôchodkovom veku, súdna rada ho zvolila do hodnotiacej komisie. Najskôr väčšina neodhlasovala, aby bol predložený na odvolanie, a potom ho navrhli do funkcie. Je to úplne mimo.

Zdá sa, že vaše návrhy súdna rada nikdy neodhlasovala. Nájde sa niečo, kde ste získali podporu väčšiny? 

Pokiaľ ide o hodnotové otázky, tak nie. Ak ide o otázku odmeňovania členov súdnej rady, tá si získala jednomyseľný súhlas.

Prečo by to mala byť platená funkcia? 

Každá funkcia v tomto štáte s výnimkou člena súdnej rady je platená. Ako keby nám výkonná moc odkazovala, že členom si za odmenu, ale všetko, čo je s tým spojené, máme robiť zadarmo. Je to povrchný až znevažujúci pohľad.

Aj sudcovia by mali dostávať za členstvo odmenu?

Ak by boli len sudcovia, tak by sa to dalo riešiť tým, že by mali úľavu v práci na súdoch. Ale keďže sú tam aj nesudcovia, ktorí tam pôsobia na úkor voľného času, bolo by dobré, aby sa to zjednotilo.

Je dôležité, aby boli členmi súdnej rady aj nesudcovia? 

Súdnictvo nie je systém, ktorý by mal slúžiť sám sebe, ale predovšetkým verejnosti. Tá má právo povedať, ako by mala justícia fungovať. Ak pri tom nepanuje spokojnosť, tak istý pohľad zvonku, akási spätná väzba, je pre sudcov dôležitý.

Na základe vašich skúseností si myslíte, že ju chcú sudcovia aj počuť? 

Samozrejme, že nie vždy chcú. Ale môžeme im to aspoň sprostredkovať. Už to nebudú len novinári, koho kritiku sudcovia odmietajú so slovami, že tomu nerozumejú. To síce hovoria aj nám nesudcom, ale aspoň to majú z prvej ruky a priamo do očí.

Dostali ste niekedy pozitívnu reakciu na vaše pôsobenie v súdnej rade, a to priamo od sudcu? 

Áno. Poznám viacerých sudcov, ktorí sú blízki môjmu hodnotovému svetu. Tí poďakujú, len nevyjdú z tej svojej sudcovskej ulity a nejdú sa do súdnej rady biť a presadzovať myšlienky. Nie je to totiž jednoduché. Povedať treba aj to, že tí, ktorí našli odvahu, neboli v posledných voľbách do súdnej rady zvolení.

Sledujete ešte voľbu ústavných sudcov?

Sledujem tento morálny úpadok zákonodarného zboru, ktorý vedome paralyzuje činnosť Ústavného súdu. Mám teraz na mysli koaličnú väčšinu, ktorá má zodpovednosť za riadenie tohto štátu.

Ide teda o zámer mať nefunkčný Ústavný súd?

Neviem, či nefunkčný, ale ide o to vyberať si ľudí, ktorí im vyhovujú. Ako keby chceli znechutiť tých kandidátov, ktorí by mohli byť progresívne zmýšľajúcimi sudcami. Obávam sa, že takých kandidátov bude čoraz menej a nakoniec prezidentka nebude mať už na výber.

Už je vyhlásená piata voľba kandidátov. Vy ako riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV môžete tiež navrhovať uchádzačov. Je problém presvedčiť schopných právnikov, aby sa do tej voľby prihlásili? 

Mnohí sú veľmi znechutení. Niektorí však zotrvávajú, pretože si povedali, že práve pre vyššie zmienené zámery koalície nemôžu ustúpiť. Nechcú, aby súčasná moc všetko prevalcovala a obsadila Ústavný súd svojimi ľuďmi na ďalších dvanásť rokov. 

Jozef Vozár (1967)

Pochádza z Liptovského Mikuláša. Právo doštudoval v roku 1989 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2014 získal titul docent. Absolvoval študijné pobyty v Nemecku aj vo Švajčiarsku. Je riaditeľom Ústavu štátu a práva SAV, aktívne publikuje. Bol členom súdnej rady, do ktorej ho v roku 2011 najskôr nominovala vláda Ivety Radičovej. Po roku ho Smer odvolal. V roku 2014 sa do súdnej rady vrátil ako nominant prezidenta Andreja Kisku. Funkčné obdobie sa mu skončilo v júni 2019.

 

Leave your comments

0
terms and condition.

Comments (1)

  • Guest (Dalibor Kotacka)

    JUDr. Mazák moju sťažnost na porušenie Ústavy SR "odložil" , lebo nebola napísaná právnikom !!!
    Ktovie či vtedy už tušil , že hlavná postava mojej sťažnosti-- Martin Butora , bude raz jeho kolegom vo veciach servilných úzerníkovi Kiskovi ...
    JUDr. Vozár "nevie" , prečo Mazáka Súdna Rada nedoporučila , ale....Súdna Rada vie !!!

    Sudcovia OS Brezno ( Deáková , Šulej ) , ktorí mňa a moju partnerku 10 rokov penasledovali za niečo , čo sa v USA nikdy nestalo sú dnes už na Krajskom súde , myslím , že namiesto postupu mali stratit talár , čert aby to vzal aj s takym súdnym poriadkom !!!
    Najväčšia sranda bola , keď OS Brezno robil posudok na vlastného sudcu Šuleja , ktorého dobreže nevyhlásil za svätca ...
    Je to POHŔDANIE OBČANOM , aké sa mohlo vyvinúť len v postsocialistickom režime , ktorý zrazu "uctieva" kapitalistické hodnoty . Na GRC !!!

You are here: Home Home Slovenské kategórie Dokumenty Externé Vozár: Za výroky, aké mal Harabin, by iného sudcu dávno vyzliekli z talára

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners