Najvyššiemu súdu chcú šéfovať Harabin, Bajánková a prekvapivo aj Mesiarkinová. Macejková je tajomná

| dennikn.sk | Veronika Prušová | 19. augusta 2019 |

Prekvapivá kandidátka na predsedníčku Najvyššieho súdu Soňa Mesiarkinová. Foto – TASR

Do voľby predsedu Najvyššieho súdu prekvapivo vstúpila aj Soňa Mesiarkinová. Sudcovia volia o dva týždne.

Kto vystrieda Danielu Švecovú v čele Najvyššieho súdu? Dnes sa končí možnosť prihlasovania kandidátov a okrem mien, pri ktorých sme kandidatúru tušili, pribudlo aj jedno prekvapivé.

Ako prvá potvrdila, že sa o tento post chce uchádzať, Jana Bajánková, bývalá šéfka súdnej rady. Súhlas s kandidatúrou pridal aj Štefan Harabin. Špekulovalo sa aj o bývalej predsedníčke Ústavného súdu Ivette Macejkovej, tá zatiaľ kandidatúru nepotvrdila.

Súdna rada v pondelok dostala aj prekvapujúci návrh: Soňu Mesiarkinovú, ktorá môže zmeniť pomery síl pri voľbe. Navrhol ju bratislavský krajský sudca a člen rady Roman Huszár.

Mesiarkinová Denníku N potvrdila len to, že kandiduje. „Dôvody uvediem pri volebnej prezentácii,“ odkázala z dovolenky.

Stručný bol aj Huszár. Prečo navrhol Mesiarkinovú? „Dôvody uvediem až pri samotnej voľbe,“ napísal.

Súdna rada zatiaľ na otázky, aké návrhy dostala, neodpovedala.

Skúsení harcovníci a nováčik

Bajánková aj Harabin už skúsenosti s vrcholnou funkciou v súdnictve majú. Harabin je dvojnásobným predsedom Najvyššieho súdu a súdnej rady. Bajánková viedla súdnu radu v rokoch 2014 až 2017.

Mesiarkinová je popri nich nováčikom a veľkou neznámou. Na Najvyšší súd prešla v roku 2007 z Krajského súdu v Bratislave. Tam bola členkou senátu, ktorý Harabinovi prisúdil odškodnenie 100-tisíc eur za články v denníku Pravda. V čase, keď Harabin opakovane viedol Najvyšší súd, bola Mesiarkinová členkou sudcovskej rady súdu, no dlho sa nesprávala ako „jeho“ človek. Harabina síce verejne nekritizovala za spôsob riadenia, no na rozdiel od mnohých kolegov jeho opätovnú kandidatúru nepodporila.

Viacerých kolegov o svojich kvalitách presvedčila v rokoch 2014 až 2017, keď namiesto Bajánkovej bola predsedníčkou občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu.

Mesiarkinová v tomto roku kandidovala aj za ústavnú sudkyňu, na Ústavnom súde už aj viac ako rok stážuje.

Kto získa desiatku, bude predsedom

Voľba bude o dva týždne. Pomery síl sú nejasné. Súdna rada má osemnásť členov. Na zvolenie potrebuje kandidát získať desať hlasov. Ak ich nezíska v prvom kole, do druhého postúpia dvaja s najvyšším počtom hlasov.

Ak ani v druhom kole nezíska žiaden kandidát aspoň desať hlasov, budú sa voľby opakovať. Opakovanej voľby sa už nemôžu zúčastniť kandidáti z tej predchádzajúcej.

Členovia súdnej rady nikdy vopred nehovoria, ako budú hlasovať.

Zasadnutie s voľbou bude verejné. Verejnosť si teda môže vypočuť prezentáciu kandidátov a otázky pre nich. Samotná voľba však bude tajná.

Dôležité je zdôrazniť, že súdna rada volí len kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu. Definitívne vyberá prezidentka. Zuzana Čaputová nechcela vopred komentovať žiadne meno kandidáta. Opakovane len zdôraznila, že túto funkciu by mal obsadiť „človek, ktorý je odborník, ktorý má vysoký morálny kredit“.

Zo zasadnutia súdnej rady. Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Akú silu môže mať nová kandidátka

Za silné kandidátky boli doposiaľ považované Bajánková s Macejkovou. Lenže práve pri nich sa môže súdna rada trieštiť a napokon by ani jedna nemusela získať desať hlasov.

Ešte viac môže voľbu zamiešať kandidatúra Mesiarkinovej a najmä to, že ju navrhuje Huszár. Je to člen rady, ktorý väčšinou hlasuje so zvyškom súdnej rady a nepatrí medzi štvoricu takzvaných kritikov (Elena Berthotyová, Pavol Žilinčík, Lajos Mészáros, Dušan Čimo).

Koľko hlasov sa podarí Huszárovi pre Mesiarkinovú získať, sa odhaduje ťažko. Mohla by získať aj hlasy sudcov, ktorí by inak volili Bajánkovú a Macejkovú, nie je vylúčené, že by sa na jej stranu mohli pridať aj niektorí z kritikov.

A aké sú šance Harabina? Je málo pravdepodobné, že vo voľbe uspeje.

 

 

 

Jana Bajánková a Ivetta Macejková sú favoritky na predsednícky post na Najvyššom súde. Foto N – Tomáš Benedikovič a TASR

 

Švecová: Každý okrem Harabina

Daniela Švecová končí vo funkcii predsedníčky Najvyššieho súdu začiatkom októbra.

Švecová je na zozname kandidátov na Ústavný súd, ktorí sú zvolení parlamentom. Keby ju bývalý prezident Andrej Kiska vymenoval do Košíc, z funkcie by odišla skôr. Takto bude čakať na ďalšiu voľbu v parlamente a výber prezidentky Zuzany Čaputovej.

Končiaca predsedníčka Švecová nechcela povedať, koho z kandidátov si predstavuje ako najlepšieho nástupcu. Komentovala len Harabina. „Predpokladám, že každý ďalší kolega s výnimkou tohto menovaného sudcu by bol skutočne schopný pokračovať v tých tendenciách, ktoré sme nastolili. Myslím si, že spôsob jeho vystupovania – aj v médiách, aj na každom fóre – ho charakterizuje. Ja k tomu nemusím dodávať žiaden svoj komentár,“ dodala Švecová.

Netrúfala si ani odhadnúť, či voľba jej nástupcu bude úspešná na prvý pokus. Jediné, čo odkazuje novému predsedovi, je želanie, aby pokračoval v tom trende ako ona. Mala na mysli najmä zvyšujúcu sa dôveryhodnosť súdu a zrýchlené konanie na Najvyššom súde.

Zatiaľ čo v roku 2014, teda pri odchode Harabina z funkcie predsedu, bola priemerná dĺžka konania na Najvyššom súde 245 dní, za rok 2018 to bolo 74 dní.

S dôveryhodnosťou súdov je to po odchode Harabina takisto lepšie. Pod jeho vedením dôverovalo slovenským súdom zhruba 20 percent opýtaných. Najnovší prieskum agentúry Focus hovorí, že úplne súdom dôverujú 4 percentá ľudí a ďalších 30 percent skôr dôveruje, teda dôvera je na úrovni 34 percent.

 

 

 

 

 

 

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
Powered by Komento