Prestávka na obed Štefana Harabina odhalila bezmocnosť a alibizmus mocných

| dennikn.sk | Ján Mazák |

Na napísanie disciplinárneho návrhu proti sudcovi Harabinovi by stačila hodina, ale zodpovední sa k tomu nemajú. Kde je problém?

Autor je bývalý predseda Ústavného súdu, profesor Právnickej fakulty UPJŠ Košice

Foto N – Tomáš Benedikovič

Štefan Harabin odmietol po svojom vystúpení v mene politickej strany Vlasť odpovedať na otázky novinárov. Nezabudol však povedať a zopakovať, že tlačovú konferenciu zvolal na čas prestávky na obed. Po tomto „politickom obede“ sa vraj vracia na Najvyšší súd, aby si riadne a svedomite plnil svoje povinnosti sudcu tohto súdu.

Každý má právo naložiť s časom na obed, ako uzná za vhodné; niet povinnosti najesť sa. Aspoň podľa zákona. Takže nevidno žiadnu prekážku, aby jednotlivec strávil hodinku určenú na stravovanie aj táraním politických a politologických nezmyslov a výmyslov.

Má to jeden háčik.

Ľubovoľné trávenie obedovej prestávky nie je bez obmedzenia dopriate sudcom Slovenskej republiky. Podľa zákona o sudcoch sudca nesmie byť členom žiadnej politickej strany ani politického hnutia, ani vykonávať aktívnu politickú činnosť v politických stranách alebo v politických hnutiach.

Zákaz venovať sa aktívnej politickej činnosti platí aj počas prestávky na obed aj na všetky iné predstaviteľné prerušenia výkonu práce. Sudca sa musí absolútne zdržať takých aktivít, ktoré súvisia, priamo, nepriamo s politikou konkrétnej strany alebo hnutia.

Vystúpenie Štefana Harabina a jeho neodpovede novinárom v kaviarni potvrdili v priamom prenose, že obedovú diétu držiaci sudca Najvyššieho súdu vykonal kus statočnej politickej roboty v prospech strany Vlasť.

Nad slnko jasné porušenie zákona o sudcoch. Konštatovali médiá, niektorí predstavitelia slovenskej justície a… nič. Práve to nič je dôvod na niekoľko otázok a výhrad adresovaných tým, ktorí sedia na stoličkách moci vo všeobecnom súdnictve.

V rukách moc a v reálnom živote bezmocnosť (alibizmus)?

Štefan Harabin po tlačovej besede, trochu urazený, že nebol v živom vysielaní, sľúbil ďalšie verejné vystúpenia, stanoviská na všelijaké otázky dobiedzajúcich novinárov.

Potvrdil, že nielenže porušuje zákaz aktivít v prospech politickej strany, ale aj pritvrdil. Bude v ignorovaní zákona pokračovať. Ak niekto cíti závan arogancie, vníma správne.

Verejný prísľub ďalšieho porušovania zákona v jeho citlivej časti (zákaz aktívnej politiky) už zaváňa závažným disciplinárnym previnením. Sudca ako aktívny politik vystupujúci v mene politickej strany a oznamujúci, že pôjde do koalície s každým, kto bude plniť jeho program, je v našich končinách niečo nevídané. Sudca, ktorý v takom konaní mieni verejne pokračovať, je už ťažká provokácia voči súdnej moci ako takej. Škodí niekto viac súdnictvu ako tento človek?

Nanucuje sa viacero otázok. Ako je možné, že po takom prejave sudcu Najvyššieho súdu sa nikto zodpovedný za chod justície, jej kredit, dôveryhodnosť a za to, že sudcovia si plnia, bezo zvyšku, svoje zákonné povinnosti, nechytil pera a nenapísal návrh na disciplinárne konanie spojený aj s návrhom na pozastavenie výkonu funkcie sudcu?

Od ministra spravodlivosti by sa čakalo viac ako len to, že vyzve Harabina, aby sa rozhodol, či bude sudcom alebo politikom.

Predsedníčka súdnej rady sa radšej nevyjadrila vôbec. Súdna rada by však mala byť ústavný orgán, ktorý by mal na dennej báze sledovať sudcov. Pozorovať a ihneď zakročiť voči nositeľovi súdnej moci, ktorý koná tak, ako to predviedol Štefan Harabin.

Predsedníčka Najvyššieho súdu mohla pokojne napísať dvanásty návrh na disciplinárne stíhanie tohto vzpierajúceho sa sudcu. Hoci ako odkaz z posledných dní jej „šéfovania“ na Župnom námestí 13.

Prečo sa nezišla Sudcovská rada Najvyššieho súdu?

Moc je zodpovednosť. Zdá sa, že v justícii niet ochoty ju uniesť. Neschopnosť alebo alibizmus? Ozaj neviem.

Na napísanie návrhu na disciplinárne stíhanie stačí hodina. Kde je problém?

Ak dieťa niečo vystrojí, je dôležité ho potrestať (nie biť) hneď po priestupku. Čakať s pokarhaním je nebezpečné. Drobček už zabudol, čoho sa dopustil. Výčitky, zákaz televízie alebo počítačovej hry s odstupom vníma ako skrivodlivosť.

Vo svete dospelých, osobitne tých, ktorí súdia iných, je dodržiavanie zásady okamžitej reakcie na porušenie zákona, morálky, disciplíny životne nevyhnutné. Inak sa nikdy nenastolí stav nulovej tolerancie voči tým, čo porušujú právo, etiku alebo obyčajnú slušnosť.

Čakal by som, že po takej mohutnej provokácii, akej sa dopustil sudca Najvyššieho súdu Harabin voči zákonu, súdnictvu celej krajiny a osobitne voči kolegyniam a kolegom na Najvyššom súde, sa začne konať.

Prvý deň. Zodpovední (minister, predsedníčka súdnej rady, Najvyššieho súdu, sudcovskej rady) sa stretnú. Súdna rada sa zíde a odsúhlasí ďalší postup. Šéfka Najvyššieho súdu, ako aj sudcovská rada si zavolajú pána Harabina a požiadajú ho o vysvetlenie.

Druhý deň. Napíše sa návrh na disciplinárne konanie pre závažné disciplinárne previnenie. Spojený s návrhom na pozastavenie výkonu funkcie sudcu. Harabin poskytol toľko argumentov, že písomné vyhotovenie návrhu by malo trvať skutočne asi tak hodinu, aj s korektúrami.

Tretí deň. Návrh sa podá. Príslušnému disciplinárnemu senátu sa objasní, že o návrhu na pozastavenie výkonu funkcie sudcu musí rozhodnúť do desiatich (!) dní.

O dva týždne by už sudca v aktívnej politike nemal možnosť vykonávať svoju funkciu (má síce právo odvolania, ale aj o ňom sa musí rozhodnúť do desiatich dní).

Položili mi otázku. Aký to má zmysel? Harabin ide do politiky, bude kandidovať do Národnej rady, takže funkcia sudcu mu raz a navždy zanikne zo zákona. Načo cirkus s jeho disciplinárnym stíhaním?

Ide o princíp a prevenciu

Odpoveď na takúto, pomerne logickú otázku je jednoduchá. Uvedený postup voči  priestupcovi zákona, akým sa ukázal Štefan Harabin, by mal byť zásadným princípom.

Ak sudca poruší svoje zákonné povinnosti, má nasledovať postih. Okamžite. Nie výhovorky o tom, aké je to zložité, ako sa nedá, nefungujú disciplinárne senáty atď. Dá sa. Uvedomme si, že len ak justícia bude promptne reagovať na pochybenia vo svojich radoch, tak vtedy bude morálne oprávnená postihovať zlé skutky aj ostatných. Nehovoriac o nespornom zvýšení jej dôveryhodnosti.

Akčný prístup mocných v súdnictve je aj súčasťou prevencie voči skutkom a konaniam aktívnych sudkýň a sudcov, o ktorých dnes s hrôzou počúvame, pričom ani nevieme, kde a pri kom sa to skončí. Mimochodom, opäť sme svedkami toho, že v prípadoch Jankovská a spol. všetci zodpovední v justícii čakajú na to, že niekto iný vopred vyčistí ten „Augiášov chliev“. Vyšetrovatelia a prokurátori. No to je už na ďalší príspevok.

Dodám. Ľudia v justícii, ktorí prevezmú na seba bremeno funkcií, musia byť ozaj mocní. Čistí, odhodlaní a nekompromisní. Voči všetkým, ktorí ešte stále devastujú alebo sa hotujú ničiť začínajúce úsilie o obnovu viery v spravodlivý a právny štát. Viery, ktorá vychádza z dôvery v spravodlivú súdnu mašinériu. Takú, v ktorej nebude miesto pre politických dobrodruhov ani úplatných a korupčných jednotlivcov..

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
You are here: Home Home Slovenské kategórie Dokumenty Externé Prestávka na obed Štefana Harabina odhalila bezmocnosť a alibizmus mocných

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners