Koalícia diskutuje, čo so súdnou radou. Vládni a parlamentní nominanti stratili dôveru

Foto N - Vladimír Šimíček| dennikn.sk | Veronika Prušová | 20. marca 2020 |

Foto N – Vladimír Šimíček

Odvolať ich hneď a nerešpektovať nález Ústavného súdu, alebo čakať a pripraviť si pôdu na ich odvolanie? Koaliční partneri riešia, ako sa postavia k súčasným trom vládnym a dvom parlamentným nominantom v súdnej rade.

Jediné, na čom sa zatiaľ OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí vedia zhodnúť, je to, že nominantov v súdnej rade treba vymeniť.

„Z koaličných rokovaní je zrejmé, že žiadny nominant v súdnej rade za parlament či vládu nemá dôveru,“ potvrdila budúca ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí).

O tom, že sa medzi koaličnými partnermi o súdnej rade diskutuje vo veľkom, potvrdil aj Alojz Baránik zo SaS. Nič viac však nepovedal, len toľko, že sa „hľadá dohoda“.

Kľúčový orgán s kľúčovými kompetenciami

Súdna rada je veľmi dôležitý súdny orgán. Rieši kľúčové voľby v justícii, vrátane voľby predsedu či podpredsedu Najvyššieho súdu. Má v rukách to, kto sa stane budúcim sudcom, pretože ona posúva návrhy na vymenovanie prezidentke. Rozhoduje o tom, či preloží nejakého sudcu na vyšší súd. Ale aj o tom, či nejakého sudcu vo veku 65 rokov navrhne prezidentke odvolať.

Tých kompetencií je zďaleka viac, no tieto sa pre očistu justície momentálne zdajú byť ako tie najdôležitejšie.

Rýchlymi rozhodnutiami môže vládna koalícia napríklad ovplyvniť aj výsledok voľby predsedu Najvyššieho súdu, ktorú má súdna rada v pláne už 30. marca.

Kandidáti sú dvaja – Ivan Rumana a Ján Šikuta. Prvého navrhlo dvanásť členov súdnej rady, a tak je veľkým favoritom. Na zvolenie totiž potrebuje získať aspoň desať z celkového počtu hlasov.

Rumana je sudcom Najvyššieho súdu, ktorý neúspešne kandidoval za sudcu na Všeobecný súd EÚ v Luxemburgu. Pred piatimi rokmi sa do voľby predsedu súdu navrhol sám. Chcel otestovať súdnu radu, čo urobí. Známy je aj svojím rozhodnutím v kauze Mešencová.

Išlo o prípad advokátky, ktorá vystupovala ako policajná agentka a vďaka tomu sa podarilo odhaliť korupciu jej iného kolegu. Advokátska komora ju preto vylúčila zo svojich radov. Rumana tento trest zrušil, no zároveň povedal, že advokáti sa nesmú stať agentmi.

Šikuta je zase bývalým sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva. Toto bude už jeho druhá voľba, v tej prvej mu zvolenie ušlo o jeden hlas.

Zo zasadnutia súdnej rady. Foto N – Tomáš Benedikovič

Súdna rada má mať celkovo osemnásť členov. Momentálne má sedemnásť, lebo v januári sa vzdal Michal Mišík, nominant parlamentu. Deviatich členov si volia sudcovia a po troch menuje do rady prezidentka, vláda aj parlament. Za normálnych okolností je funkčné obdobie členov súdnej rady päťročné.

A to sa súčasným vládnym nominantom ani zďaleka neskončilo. Advokát Ján Havlát bol na druhé funkčné obdobie vymenovaný v septembri 2019. Jeho ďalší dvaja kolegovia, rovnako advokáti Branislav Jablonka a Magdaléna Hromcová sú členmi súdnej rady od februára 2018.

Za parlament sú v rade dvaja sudcovia – Roman Huszár od februára 2017 a Viliam Pohančeník, ktorého národná rada zvolila v októbri 2019.

Situáciu skomplikoval Ústavný súd

Ak sa pozrieme späť do histórie, vládne koalície si ťažkú hlavu z výmeny nominantov v súdnej rade nerobili. Jednoducho ich odvolali a vymenili za svojich. Lenže situáciu skomplikoval Ústavný súd, ktorý v septembri 2018 prijal nález, ktorým vláde, parlamentu a prezidentke právo kedykoľvek odvolať nominanta v súdnej rade zakázal.

A to napriek tomu, že v ústave máme stále napísané, že prezident, vláda, parlament vymenúva a odvoláva členov súdnej rady. Tento nález bol preto jedným z tých, ktoré sa podrobili obrovskej kritike.

Je to aj dôvod, prečo je Kolíková pri okamžitom odvolávaní nominantov v súdnej rade zdržanlivejšia. „Osobne ma brzdí v aktuálnom odvolaní zjednocujúce rozhodnutie pléna ústavného súdu, ktoré inak považujem za hrubo zlé, pretože ide proti textu ústavy,“ potvrdila budúca ministerka.

Milan Krajniak zo Sme rodina povedal, že oni sú skôr za čo najrýchlejšiu výmenu členov. Zdôraznil však, že zatiaľ nie je nič dohodnuté a Sme rodina bude rešpektovať dohodu koaličných partnerov.

Črtá sa viacero riešení.

Prehovoria ich a bude po probléme

Asi tá najjednoduchšia, no najmenej reálna cesta je, že sa s Havlátom, Jablonkom, Hromcovou, Huszárom a Pohančeníkom dohodnú na odchode. Sami sa vzdajú a situácia bude vyriešená.

Huszár hovorí, že sa necíti ako politický nominant, bude však rešpektovať, keď ho parlament, ktorý ho do funkcie menoval, aj odvolá. „V prípade, ak sa všetky strany vládnej koalície zhodne vyjadria, že ich dôveru nemám, rovnako nemám žiadny problém vzdať sa členstva v súdnej rade,“ vraví. Huszára zvolil parlament na návrh Tibora Bernaťáka zo SNS.

Vládny nominant Branislav Jablonka by sa najskôr rád stretol s novou ministerkou Kolíkovou a diskutoval s ňou o predstavách o činnosti Súdnej rady. „Na základe záverov zo spoločnej diskusie môžem následne zaujať svoj postoj k môjmu ďalšiemu pôsobeniu,“ odpísal.

Ostatní oslovení nominanti sa zatiaľ nevyjadrili.

Musia konať rýchlo

OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí však majú ešte aj dve iné možnosti. „Natvrdo“  členov odvolať a nechať na nich, nech si podajú ústavnú sťažnosť. Druhou možnosťou je rýchla zmena zákonov.

Podľa informácií Denníka N nad oboma koalícia diskutuje a venovala sa tomu aj koaličná rada.

Ak by však chcela koalícia meniť zákony, musí sa poponáhľať. Aby prelomila nález Ústavného súdu, bude musieť prijať novelu ústavy či ústavný zákon. A otázne je, či to chce stihnúť do plánovanej voľby predsedu Najvyššieho súdu.

Ak áno, do 30. marca má len päť pracovných dní. Musí teda narýchlo zvolať schôdzu parlamentu a legislatívne zmeny prijať v skrátenom konaní. Parlamentná schôdza musí byť tak, či tak, bez nej neodvolá národná rada svojich nominantov.

V koalícii zatiaľ nemajú vyriešené, či po odvolaní dvoch členov zvolia hneď nových. Keďže musí prebehnúť riadne voľba, ktorú vyhlási predseda parlamentu, je to zdĺhavejšie ako na vláde. Tej stačí jedno rokovanie, v rámci ktorého starých členov odvolá a nových zvolí.

Ak ide koalícii aj o blížiacu sa voľbu predsedu Najvyššieho súdu, na jej zmarenie stačí málo. Za parlament a vládu odvolať členov. Zo súčasných sedemnástich členov v rade by tak ostali dvanásti – deviati volení sudcami a traja prezidentskí.

Je to dosť na to, aby bola uznášaniaschopná, no málo na to, aby niekoho do čela Najvyššieho súdu zvolili. Súd je pritom od minulého týždňa bez vedenia. Podpredsedníčku Jarmilu Urbancovú, ktorá ho doteraz riadila, obvinili po akcii Búrka. V pondelok požiadala o prerušenie funkcie sudkyne, odchádza do predčasného dôchodku.

Najvyšší súd nemá predsedu od októbra 2019. Náhradné riešenie zatiaľ súdna rada neprijala, hoci podľa predsedníčky rady Lenky Praženkovej na ňom „intenzívne pracuje“.

Mazák: Na hrubé vrece, hrubá záplata

Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák, ktorý pôsobil aj ako poradca prezidenta Andreja Kisku (dnes predseda Za ľudí), pripomenul, že Ústavný súd svojím nálezom zo septembra 2018 – kedy zakázal parlamentu, vláde a prezidentke kedykoľvek člena súdnej rady odvolať  – zrušil časti ústavy, čo vôbec napatrí do jeho kompetencie. Dopustil sa tak podľa neho najzávažnejšieho prehrešku voči princípom právneho štátu.

„Také stanovisko väčšiny pléna ústavného súdu je hrubo nelegitímne a svojvoľné,“ skonštatoval s tým, že vláda a parlament sa môžu brániť tak, že sa nebudú cítiť viazaní týmto právnym názorom väčšiny ústavného súdu. „Na hrubé vrece hrubá záplata,“ hovorí Mazák s tým, že vláda a nová národná rada si môžu naplno uplatniť svoje právo odvolať členov súdnej rady.

Aký by to bol však signál, ak by sa nová vládna koalícia ujala moci nerešpektovaním nálezu Ústavného súdu?

„Jasne by takto demonštrovala, že také a podobné nelegitímne ´výčiny´ ústavného súdu  nebude trpieť teraz ani v budúcnosti,“ dodal Mazák.  Profesor práva, ktorý pôsobil aj ako generálny advokát Súdneho dvora EÚ, vysvetľuje, že je nemysliteľné, aby namiesto parlamentu a vlády „vládol“  prostredníctvom takých rozhodnutí, akým je kritizované stanovisko, ústavný súd.

Črtá sa náprava

Ústavný súd pritom bude môcť napraviť toľko kritizovaný nález. Senát zložený zo sudcov Ľuboša Szigetiho, Jany Laššákovej a Petra Molnára totiž navrhol nové zjednotenie právneho názoru na tému odvolávania členov súdnej rady.

Na stôl sa mu konečne dostala sťažnosť Gabriely Šimonovej, ktorú exprezident Kiska odvolal zo súdnej rady v júni 2014 po svojom nástupe do úradu. Odvolanie nominantov v rade bolo jedným z jeho úplne prvých rozhodnutí.

Keďže Szigetiho senát sa nestotožňuje s názorom ústavného súdu zo septembra 2018, chce, aby súd rozhodol nanovo. Aj ústavný súd sa medzičasom obmenil, takže sudcovia pod vedením nového predsedu Ivana Fiačana majú šancu na nápravu svojich predchodcov na čele s Ivettou Macejkovou.

Mazák dúfa, že ústavný súd právny názor zmení  a „vyjadrí tak plný rešpekt ústave, ktorú je povinný chrániť“.

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
Powered by Komento