Vláda ide proti vlastnému vyhláseniu. Aj Matovič posiela do súdnej rady sudcu

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | 26. apríla 2020 | Veronika Prušová | Michaela Barcíková |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Novými členmi súdnej rady sa stala bývalá prokurátorka, dnes advokátka Eva Mišíková a sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) za sudcu nehlasovala. Žiaden rozkol v koalícii sa však nedeje.

Vládny program ešte nie je síce schválený, no koalícia vedená Igorom Matovičom (OĽaNO) ho stihla už dvakrát porušiť. Stalo sa tak pri jej nomináciách do súdnej rady. Potom, ako vo štvrtok parlament zvolil sudkyňu Alenu Svetlovskú na návrh Sme rodina, posiela do súdnej rady sudcu aj vláda.

Jedným z jej troch nominantov sa stal Juraj Kliment, ktorý rovnako ako nominantka Borisa Kollára (Sme rodina) pôsobí na Najvyššom súde. Na rozdiel od nej, je však jeho meno aspoň v justícii známe.

Je to trestný sudca, ktorý sa verejne ozýval k dianiu v justícii. V minulosti podpísal iniciatívu Päť viet počas harabinizácie súdnictva, nedávno sa zase pridal k vyhláseniu takmer 170 sudcov, ktorí odsúdili konanie kolegov z Kočnerovej Threemy.

Klimentovou nomináciou však aj tak vláda spochybňuje to, k čomu sa vo svojom programovom vyhlásení zaväzuje. Je to jeden z prvých bodov časti o obnove dôvery v právny štát. Píše sa v ňom, že v záujme vyváženosti zloženia súdnej rady zavedie pravidlo, že „zákonodarná a výkonná moc budú nominovať vždy len osoby, ktoré nie sú sudcami.“

Okrem Klimenta nominovala vláda do súdnej rady aj bývalú prokurátorku generálnej prokuratúry Evu Mišíkovú. Vláda môže nominovať troch členov. O tom treťom dnes nerozhodli.

Súdna rada je vrcholná inštitúcia súdnictva. Má osemnásť členov, deviatich si volia sudcovia. Zvyšných menuje po troch prezidentka, vláda a parlament. Je to dôležitý orgán, ktorého kompetenciou je napríklad aj voľba predsedu Najvyššieho súdu, čo súdnu radu čaká už v pondelok. Aj to bol dôvod, prečo musela vláda zasadnúť kvôli nomináciám v nedeľu.

Kolíková nehlasovala

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) pred novinármi priznala, že za Klimenta nehlasovala. Nie však preto, že by mala pochybnosti o jeho morálnych a odborných kvalitách. Dôvodom je jej principiálny postoj, ktorý presadzuje a presadila aj do vládneho programu – vláda a parlament by mali nominovať nesudcov.

„Áno, je to v rozpore s tým, čo je v Programovom vyhlásení vlády,“ dodala Kolíková. Táto vláda sa zaviazala aj vrámci ústavy, aby bolo jasné vyváženie medzi sudcami a nesudcami v súdnej rady. „Považujem to za principiálne a dôležité, preto som pri tomto bode nehlasovala,“ vysvetlila svoj postoj Kolíková.

 

https://a-static.projektn.sk/2020/04/IMG_6826.jpg

Foto N – Tomáš Benedikovič

Zopakovala sa tak situácia z parlamentu, kde zase poslanci Za ľudí a SaS nepodporili nomináciu Svetlovskej. Argumentovali tým, že nechcú ísť proti programovému vyhláseniu vlády. No pri tejto nominantke vznikli aj pochybnosti kvôli tomu, že nikdy doposiaľ verejne nevystupovala, nevyjadrovala sa k dianiu v justícii.

Pri Klimentovi to neplatí. „Nemám k nemu absolútne žiadne výhrady,“ skonštatovala Kolíková na jeho adresu. „Je to osoba, pri ktorej nemôžem mať žiadne pochybnosti jeho morálnej a odbornej zdatnosti ,“ dodala.

Matovič rozpor s vládnym programom nevidí

Zatiaľ čo ministerka spravodlivosti hovorí o rozpore s vládnym programom, premiér, ktorý si nomináciu Klimenta osvojil, žiaden rozpor nevidí. Naopak, verejne sa zastal aj lídra Sme rodina Borisa Kollára za návrh sudkyne Svetlovskej.

„Bol by som rád, ak by sa to nepovažovalo za porušovanie koaličných dohôd, programového vyhlásenia vlády, či niečoho podobného,“ dodal Matovič. Kollárov návrh nebol v rozpore s vládnym programom, pretože ten stále nie je schválený. Okrem toho Kollár postupoval v rovnakom duchu ako prezidentka, ktorá do rady navrhla sudkyňu Elenu Berthotyovú.

Zároveň Matovič obhajoval lídra Sme rodina za jeho nomináciu, pretože ju koalícii avizoval vopred. Tak isto to podľa premiéra avizovalo aj OĽaNO. Prečo teda trval na sudcovi, hoci pozná postoj ministerky?

Vysvetlil to tým, že ak majú v súdnej rade miesto sudcovia, ktorí roky kryli chrbát Harabinovi, tak by tam za sudcov mali dostať priestor aj tí, ktorí proti nemu bojovali. „Išlo nám prioritne o tom, aby voči sudcom navoleným z minulej éry boli aj zástupcovia proreformných sudcov. To sme aj voľbou doktora Klimenta dnes aj dosiahli,“ dodal Matovič.

Signál pre očistu justície

Kliment je uznávaným trestným sudcom Najvyššieho súdu. „Touto nomináciou vláda a špeciálne koaličná strana OĽaNO vyslali verejnosti jasný signál, že to s bojom proti korupcii a s očistou justície myslia vážne. Pokiaľ majú byť úspešné, tak určite musia na nich participovať aj sudcovia, ktorí dlhodobo preukázali konzistentnosť a nestrannosť vo svojich postojoch a rozhodovacej činnosti,“ reagoval na svoju nomináciu Klinent.

Jeho meno rezonovalo už v roku 2011, kedy o ňom SaS uvažovala ako o šéfovi Národného bezpečnostného úradu. Proti sa však postavili poslanci OKS, ktorí pôsobili vrámci klubu Mostu-Híd. Z nominácie nakoniec nič nebolo.

Dôvodom bol Klimentov principiálny postoj v kauze odsúdených vrahov študentky Ľudmily Cervanovej. Bol v senáte, ktorý vrahov potrestal a je presvedčený o ich vine. OKS s tým mala problém. A čo teda teraz hovorí na sudcovu nomináciu do rady predseda OKS Ondrej Dostál, ktorý je poslancom za SaS?

„Nepovažujem to za šťastné rozhodnutie,“ reagoval. Klimentovi pripomenul kauzu Cervanová, ale aj jeho spoluprácu s Petrom Tóthom. S exsiskárom, so spojkou Mariana Kočnera spolupracoval totiž na knihe o tejto kauze. Za nesprávne považuje poslanec aj to, že vláda, ktorá si v programovom vyhlásení dala zámer zmeniť ústavu tak, aby do súdnej rady mohli byť za vládu volení len nesudcovia, tam poslala sudcu.

„Keby sa o ňom hlasovalo v parlamente, môj hlas by nedostal,“ dodal Dostál.

Tretí nominant chýba

Matovič priznal, že nomináciu Mišíkovú a Klimenta si ako nominantov osvojila OĽaNO. V koalícii si totiž posty v súdnej rade rozdelili kľúčom 3:1:1:1. Po jednom si navolili svojich členov strany v parlamente, traja ostali pre najsilnejšiu vládnu stranu.

Prečo jeden post teda dnes vláda neobsadila? Vo vládnej koalícii totiž na treťom mene nenastala zhoda. Matovič očakáva, že sa tak stane v priebehu budúceho týždňa.

Kolíkovú otázky o tom, prečo trvajú rokovania o súdnej rade tak dlho, vôbec neznepokojujú. Naopak, vníma to ako dobrý signál smerom k verejnosti, že vládna koalícia vníma túto inštitúciu ako kľúčovú.

Pri nástupe súčasnej vládnej moci sa vzdali piati členovia súdnej rady – traja nominanti vlády, dvaja parlamentu, pretože ten tretí nebol zvolený. Piatich členov vláda a parlament aj doplnil, takže ministerka nevidí problém v tom, že chýba dohoda na treťom mene.

Odmieta úvahy o tom, že si OĽaNO nechce osvojiť jej človeka, a preto trvajú rokovania tak dlho. „Určite nechcem presadzovať svojich ľudí do súdnej rady. Nikdy to nebolo a nebude mojím zámerom“, vyhlásila Kolíková s tým, že ona chce len to, aby tam boli morálne a odborne zdatní ľudia.

Radosť z Mišíkovej

Za takú označila aj bývalú prokurátorku Evu Mišíkovú. Kolíková dodala, že jej nominácia ju veľmi teší.

Mišíková bola vyše 30 rokov ako prokurátorka. Pôsobila na generálnej prokuratúre, kde sa venovala organizovanému zločinu. Keď tam skončila, prešla do advokácie a jedným z jej klientov bol aj bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka.

Keď sa preukázalo jeho spojenectvo s Marianom Kočnerom, ktorý si v jeho kancelárii nainštaloval tajnú kameru a bol aj obvinený, Mišíková vyhlásila, že Trnku v žiadnom inom prípade zastupovať nebude. Myslela tým veci, ktoré sa týkajú Kočnera. „O tom ani nemôže byť reč. Principiálne,“ vyhlásila pre Aktuality.sk.

Mišíková totiž ako advokátka zastupovala aj Gábora Grendela (OĽaNO) v kauze údajného úniku bankového tajomstva Mariana Kočnera. Grendel bol podozrivý z jeho vyzradenia, pričom vo veci ho stíhali od roku 2016 až do konca marca. To bol aj dôvod, prečo sa napokon nestal ministrom vnútra v Matovičovej vláde, ale je podpredsedom parlamentu.

Hneď ich čaká voľba šéfa Najvyššieho súdu

Nových členov súdnej rady čaká prvé zasadnutie už v pondelok. Na vtedy naplánovala predsedníčka rady Lenka Praženková v poradí už štvrtú voľbu predsedu Najvyššieho súdu. Súdna rada ho nebola schopná zvoliť od septembra minulého roka.

Súd ostal bez predsedu od októbra, kedy sa skončilo funkčné obdobie Daniele Švecovej. Jej kompetencie prezvala podpredsedníčka Jarmila Urbancová, ktorú však v marci spolu s ostatnými sudcami obvinili v korupčnej kauze Búrka. Požiadala preto o odchod do dôchodku a súd tak ostal bez vedenia.

V súčasnosti ho vďaka rýchlej novele zákona vedie služobne a vekovo najstarší sudca Peter Szabo.

Vystriedať by ho mal niekto z dvojice Ján Šikuta alebo Ivan Rumana – to sú dvaja kandidáti, ktorí v pondelok kandidujú. Rumana však avizoval, že sa vzdá v prospech protikandidáta.

Na zvolenie potrebuje kandidát získať 10 z 18 hlasov. Šikuta ich však nemá isté. Členov súdnej rady je sedemnásť, otázne je, či Ján Mazák, ktorého vo štvrtok zvolil parlament, bude môcť hlasovať. Pre koronavírus nemôže pricestovať z Luxemburgu do Bratislavy, a preto sa rieši jeho hlasovanie na diaľku.

Najpravdepodobnejšie je však to, že aj táto voľba sa skončí patom a bude vyhlásená ďalšia, piata. Takýto prístup by očakávala aj ministerka spravodlivosti. Myslí si, že potom, ako sa obmenilo zloženie súdnej rady, môže byť možnosť preto, aby sa prihlásili noví kandidáti. „Bolo by veľmi dobré, ak by tento priestor bol vytvorený,“ dodala.

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
You are here: Home Home Slovenské kategórie Dokumenty Externé Vláda ide proti vlastnému vyhláseniu. Aj Matovič posiela do súdnej rady sudcu

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners