Eva Mišíková: Sudcov z Threemy by som nezastupovala. Mala by som s tým morálny a etický problém

Foto N - Vladimír Šimíček| dennikn.sk | Veronika Prušová | 29. apríla 2020 |

Foto N – Vladimír Šimíček

Vyše tridsať rokov bola prokurátorkou, sedem rokov pôsobí v advokácii. Evu Mišíkovú si vybralo OĽaNO ako vládnu nominantku do súdnej rady.

V nedeľu vás vláda schválila ako nominantku do súdnej rady, v pondelok ste už boli na jej prvom zasadnutí. Počítali ste s takýmto rýchlym štartom? 

Úprimne, až s takým rýchlym štartom nie. Vedela som však, že zasadnutie je naplánované na pondelok 27. apríla, takže len čo bola nominácia schválená, bolo jasné, že sa hneď na ňom zúčastním.

To znamená, že ste išli na rokovanie absolútne nepripravená. Počítali ste s tým, že sa odročí?

Vzhľadom na to, že len vo štvrtok rozhodol parlament o svojich troch nominantoch do súdnej rady a mňa a sudcu Juraja Klimenta schválila vláda v nedeľu, bolo vopred jasné, že nemohla byť u nás dodržaná pätnásťdňová lehota na doručenie materiálov, ktoré mali byť podkladom na rokovanie.

V pondelok bola na programe voľba predsedu Najvyššieho súdu. Kandiduje Ivan Rumana a Ján Šikuta. Ak by sa neodročovalo, ako by ste sa medzi nimi rozhodovali? Poznáte ich?

Bola by som vo veľmi zložitej situácii. Netrúfala by som si hlasovať. Nemám dostatok informácií o kandidátoch. Musím sa s nimi ešte oboznámiť. Bol by to pre mňa veľký problém.

Po voľbe malo nasledovať ďalšie riadne zasadnutie rady, na ktoré napríklad pricestovali aj kandidáti na sudcov. Nemrzelo vás, že kvôli vám cestovali zbytočne? 

Samozrejme, že aj pri voľbe predsedu Najvyššieho súdu a aj pri ďalšom zasadnutí by bolo najlepšie, ak by sa uskutočnilo podľa pôvodného plánu. Bola to nepríjemná situácia, ale bolo by nezodpovedné, ak by sme sa nepokúsili odsunúť termín zasadnutia.

Pokiaľ ide o voľbu predsedu Najvyššieho súdu, v tomto prípade bola súdna rada niekoľkokrát neúspešná. Takže naliehavosť obsadiť tento post je spôsobená aj tým. Z tohto pohľadu tie dva týždne, na kedy sa zasadnutie odročilo, netreba vnímať kriticky.

Lenže tá kritika počas zasadnutia zaznela. Marcela Kosová vytkla koalícii, že zvolila členov súdnej rady na poslednú chvíľu, a bolo to nefér voči justícii. 

V dôsledku koronavírusu zažívame veľmi hektickú dobu. Nemyslím si, že ide o to, že by vláda nemala záujem o justíciu, ale jednoducho bola vyťažená inými problémami. Každý má právo kritizovať, ale môžem povedať len toľko, že nešlo o úmysel oddialiť schvaľovanie nominantov. Som presvedčená, že to jednoducho zapadá do súčasnej hektiky.

Vašu nomináciu si osvojilo OĽaNO, osobne premiér Igor Matovič. Vy sa s ním poznáte? 

Prvýkrát som sa s ním zoznámila pred rokmi úplne náhodne. Sedela som v záhradnej reštaurácii pod parlamentom a v tom čase zarezonovali moje odpovede pre týždenník Plus 7 dní, kde som sa kriticky vyjadrila k tomu, že si nahrával Radoslava Procházku bez jeho vedomia.

Povedala som, že nikto by nemal druhého nahrávať bez súhlasu, o to viac, že išlo o poslancov. On sa pri mne pristavil a povedal mi, že „ale ste mi tam naložili“. Naložila, lebo taký bol môj názor. Nepovedal to nahnevane, ale s jemu typickým úsmevom. Bol to taký jeho štýl. Osobne sa s ním však nestretávam.

Kto vás teda oslovil, či by ste chceli kandidovať?

Volal mi vedúci úradu vlády. Ani som nevedela, kto je za mojou nomináciou. Priznám sa, že som sa s tým ani nezaoberala.

Váhali ste, či tú ponuku zoberiete? 

Považovala som to za česť. Nejako extra som neváhala. Akurát som sa zamyslela, či to budem stíhať pri svojej súčasnej práci. Ale v sekunde som to zavrhla, pretože som si uvedomila, že to nie je na plný úväzok, nie je to každý deň. Veľmi som si to vážila.

Prečo?

Myslím si, že v situácii, keď súdnictvo bude prechádzať rôznymi reformami a sú tam závažné problémy, môžem prispieť k dobrým rozhodnutiam súdnej rady.

Foto N – Vladimír Šimíček

Ako môže súdna rada prispieť k očiste justície? 

Významne. Som presvedčená, že aj súdna rada si je dobre vedomá nízkej dôveryhodnosti súdnictva a že je v jej záujme v rámci kompetencií postupovať tak, aby sa tento obraz zmenil k lepšiemu.

V súdnej rade pôsobí takzvaná osobitná komisia, ktorá rieši všetkých podozrivých sudcov z Kočnerovej Threemy. Viete si ako bývalá prokurátorka predstaviť, že by ste boli jej členkou? 

Zaskočili ste ma. Neviem na to ešte odpovedať. Nad tým by som sa musela hlbšie zamyslieť. Ale pokiaľ ide o to pomôcť veci, tak nie som človek, ktorý váha.

V marci sme boli svedkami rozsiahlej policajnej akcie Búrka, pri ktorej obvinili trinástich sudcov. Asi ani vy si nepamätáte na niečo podobné. Čo ste si pri sledovaní správ pomysleli? 

V prvom rade, že to je katastrofa. Nemyslím to, že sa začalo trestné stíhanie. Už to, čo sme sa dozvedeli z Kočnerovej Threemy, bola jedna veľká katastrofa. Na prokuratúre som pracovala príliš dlho na to, aby som nezaregistrovala nejaké „šumy“. Vždy boli, ale nikdy nie také konkrétne, že by som mohla mať vedomosť, že to bolo až také rozsiahle.

Myslíte si, že ide o individuálne zlyhanie alebo Búrka odhalila chybu v systéme? 

Ja sa venujem najmä trestnému právu. Stretávam sa s veľmi korektnými sudcami. Ale napriek tomu si netrúfam povedať, či išlo len o individuálne zlyhanie. Veď to samotné pomenovanie – individuálne, naznačuje, ako keby malo ísť len o jednotlivca.

Lenže poznatky získané vrámci vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice naznačujú širší záber. Som presvedčená, že to nie je ani Biela vrana, ale nie je to ani rozšírené medzi väčšinu sudcov. Aký je skutočný rozsah takýchto zlyhaní, ťažko povedať.

Všetkých teraz zaujíma, akú to bude mať koncovku. Vzniesť obvinenie a zobrať sudcu do väzby je veľmi závažné. Na základe vašich skúseností si myslíte, že by polícia a prokuratúra niečo také urobila bez toho, aby mala naozaj silné dôkazy proti obvineným? 

Polícia vôbec a dozorujúci prokurátori by si to určite nedovolili. Je to veľmi závažná vec. Som hlboko presvedčená o tom, že k vzneseniu obvinenia a k návrhom na väzbu postupovali veľmi zodpovedne. Obsah komunikácie cez Threemu predsa toto významne preukazuje a bol dlhšie známy vyšetrovateľom. Určite to veľmi zodpovedne vyhodnocovali. Nie je to kauza, kde by konali pod tlakom médií, alebo aby ukázali, že niečo robia.

Dlhé roky ste boli prokurátorkou, teraz ste advokátkou. Ktorá z tých profesií vás napĺňa viac? 

Obe. Nevidím rozdiel, pokiaľ ide o odbornosť a morálku, ktoré sa vzťahujú na výkon oboch týchto povolaní. Obe profesie vyžadujú nielen teoretické, ale aj praktické skúsenosti, a pokiaľ ide o morálku, musíte vždy konať v súlade so zákonom a s etickým kódexom prokurátora alebo advokáta.

Nedá sa povedať, že každý prokurátor je ten dobrý a každý advokát je ten, čo vybavuje. Advokát musí poskytovať právnu pomoc v tom rozsahu, ako to umožňuje zákon. Zastupovanie klienta preberám vtedy, pokiaľ nenarazím na nejakú kolíziu z minulosti.

Laici vidia ten základný rozdiel v tom, že prokurátor je ten, čo chce dosiahnuť pre obžalovaného trest, a úlohou advokáta je naopak „vysekať“ ho z problémov.

Čo máme na mysli, ak povieme vysekať? Ja nemám problém ktorémukoľvek klientovi povedať na základe dôkaznej situácie, že jednoducho neuspeje a treba ísť na dohodu o vine a treste. Nikdy nepoviem, že ak je niečo čierne, tak ja z toho urobím biele. Išla by som sama proti sebe. Nebudem predsa po toľkých rokoch robiť zo seba hlupaňu a klamať klientovi. Nič mi nestojí za to, aby som hrala nejaké divadlo.

Ak by ste bola obhajkyňou podozrivých sudcov, pod ťarchou toho, čo vieme z Kočnerovej Threemy, by ste im navrhli ísť na dohodu o vine a treste?

Určite by som im to povedala, ak by som bola presvedčená o ich vine na základe zákonne získaných dôkazov. V tomto prípade však pochybujem, že by to bolo akceptované klientom. Druhá vec je, že by som takúto obhajobu nikdy neprevzala.

Prečo?

Mala by som s tým morálny a etický problém.

Je známe, že ste v disciplinárnom konaní zastupovali bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý sa tiež objavil v Kočnerovej Threeme ako jeho spojka. Sklamalo vás to? 

Veľmi. Jeho obhajobu v disciplinárnom konaní som prevzala, pretože som ho považovala za totálne nezákonné. Vtedajší námestník generálneho prokurátora nemal čo meniť zloženie disciplinárnej komisie. Neprináleží mu to. Ani vraha nemôže odsúdiť nezákonný sudca.

V tomto konaní bolo toľko nezákonností, že by sa z toho dala napísať dizertačná práca. Chápem, že táto moja obhajoba môže vyzerať konfrontačne, ale nie je to tak. Logicky vysvetľujem, ako to bolo. Oslovil ma, lebo sme sa 25 rokov poznali. Na základe týchto podkladov o nezákonnostiach som nevidela dôvod to neprevziať.

Ako sa dnes pozeráte na Dobroslava Trnku?

Som z toho zhrozená. Je pravda, že sa nikdy netajil tým, že sa s Kočnerom pozná. Hovorieval, že spolu varievajú. Nikdy ma nezavolal k sebe do kancelárie, kde bol aj Kočner. Na generálnej prokuratúre som ho nikdy nestretla. O celom tom pozadí som nemala tušenia.

Na jednej strane toto mimoriadne odsudzujem. Je to niečo, pričom sa až zdravý rozum zastaví, keď číta tú zverejnenú komunikáciu. Ľudsky to nepochopím. Ale na druhej strane, v práci, pri výkone dozoru som s ním nemala žiaden problém. Nikdy ma neoslovil v žiadnej veci. Poskytoval mi logistiku, keď to bolo treba. Nebudem ho teraz len kritizovať, lebo sa to očakáva.

Keď ho obvinili, kontaktoval vás, aby ste ho zastupovali?

Áno, volali mi policajti hneď po jeho zadržaní. Povedala som, že v týchto veciach jeho obhajobu neprevezmem.

Foto N – Vladimír Šimíček

Po Kočnerovej Threeme sa opäť otvorila diskusia o tom, či je správne, aby sa navzájom na spoločenských akciách stretávali sudcovia, advokáti, prokurátori. Čo si o tom myslíte?

Nie je to vždy správne. Viem, že sú mnohí spolužiaci a poznajú sa. Treba sa takýmto kontaktom vyhýbať, i keď záleží od druhu takejto akcie. Už siedmy rok nie som na generálnej prokuratúre. Môžete sa opýtať ktoréhokoľvek policajta či prokurátora na celom Slovensku, či som niekedy niekoho oslovila v prospech svojho klienta inak ako oficiálnym podaním alebo vystúpením na súde.

Za nikým som nechodila a neintervenovala. Ako prokurátorka som to neznášala a ako advokátka som to nikdy nemienila a ani nemienim mať vo svojom portfóliu. Takéto doprosovanie a vzťahy v duchu „ja tebe, ty mne,“ sú mi cudzie.

Po Threeme sa venuje väčšina pozornosti na sudcov. Nezabúda sa na prokuratúru?

Aj tú čaká zmena. Chystá sa predsa voľba generálneho prokurátora.

Stačí iba táto výmena? 

Nie, určite treba aj systémové zmeny, čo je však na dlhú debatu.

Máte svoj tip, kto by sa mohol stať generálnym prokurátorom?

Určite Maroš Žilinka, Jozef Čentéš či Ján Šanta, o ktorých sa rozpráva. Ale mojím súkromným tipom je tiež kolega, s ktorým som dlhé roky spolupracovala a ktorého by som si vedela predstaviť v nejakej vysokej riadiacej funkcii – Rastislav Remeta z Banskej Bystrice. Je to mimoriadne dobrý odborník, všeobecne rozhľadený a dôsledný prokurátor.

Eva Mišíková (1949)

Vyštudovala bratislavskú Právnicku fakultu Univerzity Komenského. Štúdium ukončila v roku 1973, keď nastúpila na Mestskú prokuratúru v Bratislave. Po piatich rokoch prešla na generálnu prokuratúru, odkiaľ v roku 1987 odišla a pôsobila ako podniková právnička. A to až do roku 1990, keď sa na generálnu prokuratúru vrátila. Venovala sa obzvlášť závažnej kriminalite. Dozorovala prípady kyselinárov, vraždu v Moste pri Bratislave, kauzu bytovej mafie, ale aj Mikuláša Černáka. V roku 2010 kandidovala na generálnu prokurátorku, navrhoval ju líder Mosta-Híd Béla Bugár. V roku 2013 pre spory s námestníkom generálnej prokuratúry Petrom Šufliarskym odišla z prokuratúry a po pár mesiacoch sa stala advokátkou. Ako elitná prokurátorka bola považovaná za bojovníčku s mafiou. Ako advokátka však zastupovala aj podnikateľa Mareka Trajtera, ktorý bol obžalovaný z objednávky mafiánskej vraždy Romana Deáka. Nakoniec bol oslobodený, pretože skutok už bol premlčaný. V disciplinárnom konaní zastupovala bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. No bola aj obhajkyňou Gábora Grendela (OĽaNO) v kauze prezradenia bankového tajomstva Mariana Kočnera.

 

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
Powered by Komento