Sudca Juraj Kliment: Teraz je šanca spraviť pri nastolení spravodlivosti kvalitatívny skok

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Monika Tódová | 7. mája 2020 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Sudcovia, ktorých predvádzali pred Ústavný súd, by sa mali hanbiť, ale hanbiť by sa podľa sudcu Najvyššieho súdu a nového člena súdnej rady mali aj tí, ktorí dlhé roky mlčali.

So sudcom Najvyššieho súdu Jurajom Klimentom sme hovorili:

·         Aký má názor na Petra Tótha, s ktorým spolupracoval na knihách o kauze Cervanová

·         O skutočnosti, že sa málo hovorí o tom, že advokáti tiež krivia spravodlivosť

·         Ako sa ho Marian Kočner pokúšal osloviť pri golfovom turnaji a ako sa celá komunikácia v Threeme stala dôkazom

·         Čo znamenal Harabin pre stav súdnictva na Slovensku a čo ukázala Búrka o stave v justícii

·         Či verí, že sa začne očista v súdnictve a čo si myslí o Lipšicovi ako kandidátovi na generálneho prokurátora

 

V Threeme je nasledovný dialóg medzi Petrom Tóthom, s ktorým ste napísali knihu, a Marianom Kočnerom z 26. februára 2018. Ide o deň, keď sme sa všetci dozvedeli, že zavraždili Jána Kuciaka:  Tóth: „Ano, bratm. A preto z teba robia monštrum. Do pi.., kde to žijeme. Ešte aj Kliment bol pobúrený, že Tódová mala už o 9:00 vraha.”  Kočner: „A to ma Kliment nemá rád. Teda on nemá rád nikoho.”  Tóth: „Áno. On by poslal do pi.e asi aj vlastné deti. No našťastie od neho nič nechcem.”  Kočner: „Zmrd.”  Čo vás pobúrilo? Že som sa ako na podozrivého pýtala hneď prvý deň aj na Kočnera, keďže sa Jánovi Kuciakovi vyhrážal?

To tak interpretoval Tóth, že ma niečo pobúrilo. Pamätám si na ten deň presne. V tom čase už bola medzi mnou a Tóthom veľmi sporadická komunikácia, viac-menej zo slušnosti. Myslím, že ma ráno kontaktoval s informáciou, čo sa stalo, a zaujímal ho môj názor. Odpísal som v tom duchu, že som čítal váš text v Denníku N a čo už k tomu treba viac povedať, pretože pani Tódová už má vraha, postavte ho k stene a zastreľte.

Nenapísala som, že je vrah, ale podozrivý, pretože sa Jánovi Kuciakovi vyhrážal.

To beriem, ale bolo to napísané takým štýlom, že mi to prišlo ako mediálny lynč. Nastolili ste trend a doposiaľ sa ho, nielen vy, ale všetky médiá, držíte. Mám pochybnosti, či je takýto mediálny lynč súčasťou práva na spravodlivý proces. V roku 2015 vyšla prvá kniha o kauze Cervanová. Boli v nej jednoznačné závery, ktoré vyvracali, že by išlo o justičný omyl, ale aj tak tieto závery niektorí novinári spochybňovali. Na druhej strane, v prípade vraždy Jána Kuciaka bolo vyšetrovanie len na začiatku, ešte sa tým polícia poriadne ani nezačala zaoberať a už ste identifikovali, kto je pravdepodobne vrahom.

Na základe doteraz získaných dôkazov vidíte, že sme sa nemýlili, vzhľadom na to, na koho bola podaná obžaloba.

Toto nemôžem namietať, ale čo keby vám to nevyšlo? Nejde o to, že je teraz dotyčný z tohto trestného činu obžalovaný, ale o to, že spôsob medializácie prípadu bol taký, ako keby bolo všetko médiám vopred jasné. Mediálny tlak a aj tlak verejnosti je taký veľký, že niektorí ten súd, ktorý prebieha, chápu už len ako formalitu, a tak to nie je. Súd musí určiť na základe dôkazov, či niekto je alebo nie je vinný.

To zase nemôžem namietať ja. Z toho dňa si určite pamätám hnev, že tu roky existovala skupina ľudí, o ktorej sme my novinári písali ako o potenciálnych páchateľoch hlavne ekonomickej trestnej činnosti a orgány činné v trestnom konaní ju ignorovali, nevyšetrovali alebo ju vyšetrovali tak, že skutok sa nestal. Toto bolo možno z tých textov cítiť, ale určite sme nevedeli, kto je vrah. Prečo týchto ľudí nikto nevyšetroval?

Mňa ako sudcu sa na to nepýtajte. Prečo sa to neopýtate prokurátorov špeciálnej prokuratúry? Dnes je  čo prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, to kandidát na generálneho prokurátora. Klopete na nesprávne dvere. Tento systém vznikol preto, že to bolo týmto ľuďom dovolené a tolerované, a to aj zo strany orgánov činných v trestnom konaní. A ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť.

[ Koronavírus na Slovensku stručne a jasne - čo dôležité dnes treba vedieť? Objednajte si večerný e-mailový Newsfilter. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Keď ste sa v roku 2014 rozhodli napísať s Tóthom knihu o kauze Cervanová, vedeli ste o jeho vzťahoch s Kočnerom?

Nevedel. Naša spolupráca sa týkala výlučne len kauzy Cervanová a ja som mal v tomto projekte riadiacu úlohu. Keď som v kontakte s cudzími ľuďmi, dávam si veľký pozor. Tento fakt je o mne známy. Aj s Petrom Tóthom sme si dlhý čas vykali.

Kedy ste zistili, že má ku Kočnerovi blízko?

Až v roku 2015, keď sme krstili prvú knihu. Každý z nás si spravil menný zoznam osôb, ktoré chce pozvať na krst. Na mojom zozname bolo veľa ľudí z justičného prostredia, zo súdov a mal som predstavu, že prídu aj minister vnútra, generálny prokurátor a predsedníčka Najvyššieho súdu, keďže kauza sa týkala všetkých týchto troch zložiek štátnej moci. Predpokladám, že Tóth o tom informoval Kočnera a keďže on sa rád pohyboval v takomto prostredí, tak sa ma Tóth opýtal, či by mi prekážalo, keby prišiel Kočner. Vtedy mi prvýkrát zasvietila kontrolka. Nesúhlas je slabé slovo. Povedal som mu, že ako ho to vôbec mohlo napadnúť a opýtať sa ma na to. Nebyť toho, že už sme mali rozpracovanú druhú knihu, tak by som spoluprácu s ním ukončil. Ale aj to bol dôvod, prečo som tretiu knihu o prípade Cervanová, keď sa našiel operatívny spis Kamera, robil s novinárom Martinom Hanusom. Viem, že sa to Tótha aj dotklo.

Ako sa dnes na Tótha pozeráte?

Má to dve roviny – trestnoprávnu a morálnu. Neviem, či bol obvinený, prípadne, či tam boli urobené nejaké ústupky, ale pokiaľ ide o morálnu rovinu, tak si myslím, že Peter Tóth si vyhlásil rozsudok sám.

Tóth v Threeme hovorí, že by ste poslali „do pi..” aj vlastné deti. Je to pravda?

Každý, kto ma pozná, vie, že svoju kariéru sudcu som v maximálnej možnej miere prispôsobil svojim deťom. Otec ma od malička viedol k športu, a to som robil aj ja pri svojich dcérach. V roku 2001 som objavil golf, ktorý je o pokore, etike a pravidlách. Imponovalo mi to. Dcéry sa mu začali neskôr intenzívne venovať a dostali sa do reprezentácie Slovenska, v ktorej prešli všetkými vekovými kategóriami. Reprezentovali Slovensko na majstrovstvách Európy a mladšia aj na majstrovstvách sveta. Okrem zápasu s Harabinom som viedol aj zápas so Slovenskou golfovou asociáciou, asi ako Zuzulovci. Súboj sa skončil pre moju staršiu dcéru tak, že golf zanechala a venuje sa teraz iba štúdiu. Mladšia podpísala zmluvu s prestížnou americkou univerzitou a reprezentuje ju v univerzitnej lige, v prvej divízii, za čo jej škola hradí kompletne celé školné.

Tóth asi myslel na to, že ste nekompromisný.

Áno, asi to myslel tak, že je zbytočné sa so mnou o niečom baviť. To navyše zistil aj on sám. Ak aj mal tendenciu zaviesť rozhovor na inú tému, tak som ho zabrzdil a povedal som, aby sme sa venovali Cervanovej. Je všeobecne známe, že som nikdy nerozhodoval podľa toho, či je niekto Peter alebo Pavol, modrý alebo červený alebo či ma má alebo nemá rád. Pre mňa boli vždy rozhodujúce dôkazy, či boli zabezpečené v dostatočnom rozsahu a zákonným spôsobom. Potom zákonite nasledoval rozsudok s výrokom o vine a výrokom o treste. Ak boli dôkazy nezákonné alebo neboli zabezpečené v dostatočnom rozsahu, tak nasledoval rozsudok s oslobodzujúcim výrokom, a to aj v prípade trestného činu vraždy.

Skôr je ten výrok o treste ešte prísnejší, ako povie súd pod vami, však?

Takto by som to nepovedal. Ale je pravda, že často mením trest, či už smerom hore, ale aj smerom dole.

Každý sudca má nejaký imidž.

Jasné a ja mám imidž, že som prísnejší, nejde však o to. Skôr sa mi zdá, ako keby tí sudcovia neboli vysúdení a nemali cit pre spravodlivý trest. To musíte mať v sebe. Poviem to na príklade vraždy podľa starého trestného zákona, kde bola sadzba desať až pätnásť rokov. Hlavne kolegyne prišli často s tým, že uložili desať. Keď som sa opýtal, prečo, tak povedali: „Vieš, mali sme pochybnosti, či to spravil, tak sme mu dali desať.” Čudoval som sa, pretože ak mali pochybnosti, tak mali oslobodiť. Ale keď boli presvedčené, že to spravil, tak mali dať 14. Za vraždu 10 rokov? Nemám krv v očiach, ale aj dnes mám na niektoré veci jasný názor. Keď niekomu uložím trest za niečo v roku 2004, tak sa snažím to isté uložiť aj v roku 2018. Obžalovaný v našom senáte vie, čo môže očakávať. Napríklad u mňa každý vie, že ak rozhodujem o žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu u viackrát trestaného, tak ju zamietnem. U mňa môže byť recidivista podmienečne prepustený raz, maximálne dvakrát, keď zatvorím oči, ale nie ako sa to obvykle stáva, že každé jeho ďalšie odsúdenie je spojené s podmienečným prepustením.

Niektorí sudcovia hovoria o golfe ako o rizikovom hobby, lebo by sa tam mohol chcieť niekto na vás nakontaktovať. Golfový areál mal aj Kočner. Chodili ste k nemu do Báču hrať?

Nie, pretože to ihrisko nemám rád. Nie je to pre mňa výzva. Celá rodina sme už od roku 2002 členmi golfového klubu Tále, odkiaľ pochádzam. Nepatríme ku skupine ľudí, ktorá začala hrať golf, lebo sa to zrazu patrí, aby ste sa dostali do lepšej spoločnosti. Ja som sa ku golfu dostal po tretej operácii kolena, keď mi bolo odporúčané, aby som si našiel šport, ktorý až tak nezaťažuje kolená. Predtým som hral futbal a po druhej operácii kolena tenis.

Je to rizikové z hľadiska nadväzovania kontaktov?

Tým, že som vykonával funkciu sudcu, tak som si od začiatku dával pozor, aby som neprišiel do kontaktu so závadovými osobami. Majiteľ klubu na Táľoch na to dával veľký pozor a nedovolil, aby sa tam pohybovali závadové osoby, a ak nejaké prišli, okamžite to riešil.

Len vy môžete raz súdiť práve aj tých golfistov z akože lepšej spoločnosti.

Od začiatku som sa venoval športovému golfu a nie komerčnému. Hral som oficiálne súťaže golfovej asociácie a nehrávam žiadne turnaje, ktoré by organizovala banka alebo mobilný operátor. Vytvorili sme si veľmi úzku skupinu golfistov pod hlavičkou imaginárneho golfového klubu Downtown. Za celú sezónu sa pripravujem na turnaje s asi tromi hráčmi a u každého viem, čo robí. Ale vrátim sa k Báču. Áno, raz v roku 2013 tam bol turnaj Slovenskej golfovej asociácie, na ktorom sa zúčastnili obe moje dcéry a musel som ich odviezť autom. Tá mladšia vtedy prvýkrát medzi ženami obsadila pódiové umiestnenie, čakali sme na vyhlásenie výsledkov. Videl som tam Kočnera, chodil v dostatočnej vzdialenosti okolo mňa. Potom za mnou prišiel prezident klubu, že mi chce Kočner podať ruku a chce sa zoznámiť. Tak som mu povedal, že dnes nie, ale že do budúcna zoznámenie nevylučujem, no za iných okolností, aké si on predstavuje. Spýtal sa, či mu to má povedať a ja som povedal, nech mu povie, čo chce. Minulý rok bol spor o to, či budú majstrovstvá Slovenska v Báči alebo nie, vzhľadom na to, čo sa stalo. Nakoniec boli, lebo na tom prezident klubu a asociácia trvali. Mladšia dcéra bola už v Amerike, vrátila sa a bola v životnej forme, no rozhodla sa, že radšej nebude hrať majstrovstvá, ako by tam mala ísť. Odišla späť na univerzitu úplne sklamaná. Keď predseda Špecializovaného trestného súdu Truban dostal od vašej kolegyne otázku na svoje poľovníctvo, tak povedal, že to je v etickej rovine podobné ako golf. Povedal by som mu na to, že sú golfisti a golfisti, poľovníci a poľovníci a sudcovia a sudcovia.

Takže s advokátom Rehákom by ste golf hrať nešli?

To je vylúčené. Jediný právnik v našom imaginárnom klube je bývalý riaditeľ tajnej služby generál Mitro, ale toho nepovažujem za advokáta, lebo on je dušou stále tým, čím bol predtým. Je len neschopnosťou tohto štátu, že sa nevie postarať o takýchto ľudí po odchode z bezpečnostného prostredia. Pán Mitro by si ku mne ani nič nedovolil. Ukázalo sa to aj na jednom z posledných prípadov tzv. nebankoviek, ktorý som rozhodoval. Obžalovaná Vencelová bola dvakrát oslobodená a dvakrát som to zrušil a povedal, že je tam vina a treba uložiť trest. Tretíkrát ju uznali za vinnú a dali jej podmienku. Pán Mitro mi povedal, že ho obžalovaná oslovila, či by ju nezastupoval na Najvyššom súde. Nezobral to a povedal im, že je jedno, kto to bude zastupovať, lebo Kliment aj tak rozhodne bez ohľadu na to. Samozrejme som zrušil rozsudok a uložil som nepodmienečný trest. Potom mi povedal, že oni mu neverili, že som taký.

https://a-static.projektn.sk/2020/05/IMG_8164-1960x1307.jpgFoto N – Tomáš Benedikovič

V Threeme vás spomínajú ešte raz. Ide o konverzáciu najprv z februára a potom z marca 2018. Kočner sa pýta vtedajšieho sudcu Sklenku, či má „Prútik”, ako volali sudkyňu Najvyššieho súdu Jarmilu Urbancovú, kontakt na sudcu Hatalu. Informuje ho, že v senáte ste ešte vy a Szabo a že „krstný”, teda Bödör, potrebuje vyriešiť jednu drobnosť, ktorá sa mala týkať profesora. Súdili ste vec-drobnosť, na ktorej by mohlo záležať Bödörovi?

Z toho, čo popisujete, si myslím, že ide o profesora Kročka. Vec je už právoplatne skončená, takže o nej môžem hovoriť. Bol to klasický prípad korupcie na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, kde sa vybavovali skúšky za úplatok 500 eur. Bol do toho zapojený profesorov syn, potom asistent na univerzite a jeden študent. Jednoduchá vec, v ktorej boli so súhlasom sudcu použité informačno-technické prostriedky, na základe ktorých bola odhalená celá schéma. Asistent aj s podplácajúcim študentom uzatvorili dohodu o vine a treste a súdení boli len profesor so synom. Špecializovaný trestný súd ich uznal za vinných, dostali podmienečné tresty a peňažný trest. Zastupovala ich advokátka z Nitry. Vec napadla do nášho senátu na základe odvolania, ktoré podali. Ja som bol jeho predsedom aj sudcom spravodajcom. Sudcovia Hatala a Szabo boli členmi senátu. Pamätám si, že som určil termín verejného zasadnutia na 1. marca 2018 a deň predtým, 28. februára, mi advokát Para oznámil, že prebral zastupovanie obidvoch obžalovaných.

Registrovali ste vtedy, že to je vec, na ktorej môže záležať Kočnerovi alebo Bödörovi?

Vôbec. Len mi bolo podozrivé, prečo tam zrazu figuruje Para. Viem, akých zastupuje klientov a zrazu zastupoval neznámeho profesora z Nitry. Z jeho návrhov mi bolo jasné, že niekto za tým je a že niekomu na tom veľmi záleží. Za normálnych okolností by Para neprijal obhajobu deň pred verejným zasadnutím a nepredložil toľko návrhov na doplnenie dokazovania, z ktorých každý mal niekoľko strán. To prepojenie zisťujem až teraz.

Čo Para navrhoval?

Poukázal na v tom čase aktuálne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, Matanovič proti Chorvátsku. Jeho podstata spočívala v tom, že orgány činné v trestnom konaní nemôžu robiť selekciu záznamov z informačno-technických prostriedkov a mali by súdu predkladať kompletné rozhovory alebo nahrávky. Dovtedy vyšetrovateľ vyberal to, čo bolo podľa neho podstatné, tu sa však hovorilo, že tam má byť všetko, aby si obhajoba mohla vybrať aj dôkazy svedčiace v prospech obvineného. Para sa domáhal, aby aj v tomto prípade boli do spisu založené všetky záznamy. V minulosti sme o tom už viackrát na súde diskutovali, že by sme zaviedli takúto prax, a rozhodnutie, ktoré predložil Para, nám nahralo. Uložili sme prokurátorovi povinnosť všetko nám predložiť a aj sa to stalo a doniesli to na nosičoch, externom disku a CD.

A vy ste potom odovzdali Parovi omylom iný externý disk? Lebo Kočnerovi v Threeme písal, že ste mu dali nejaký svoj disk a smiali sa na tom.

No to je dobré, lebo to je naozaj pravda. Požiadal som vtedy nášho IT technika, aby mi z toho, čo doniesol prokurátor, spravil kópiu. Zavolal som Paru, aby si to prišiel prevziať a uložil som mu lehotu, dokedy má pripraviť to, čo chce oboznámiť. O tomto sme spísali úradný záznam. Náš IT-čkár sa však pomýlil a dal Parovi externý disk, ktorý patril pani Švecovej a vedeniu Najvyššieho súdu. Boli tam obrazové záznamy z návštev vedenia nášho súdu a nejaké interné veci, nič citlivé. Para mi to na druhý deň avizoval a technik si uvedomil, že Para má pravdu a dostal omylom disk predsedníčky súdu. Para prišiel a jednoducho sme to vymenili. Nerobili sme o tom už záznam, ostalo to džentlmensky medzi nami. Teda myslel som si to, ale vidím, že nie.

Teraz vlastne potvrdzujete autentickosť Threemy.

Čo mám na to povedať? Položili ste si otázku a aj ste si na ňu odpovedali. Odvolanie obidvoch obžalovaných bolo zamietnuté. Tým, že išlo o takú zásadnú vec týkajúcu sa rozsahu poskytnutia informačno-technických prostriedkov pre potreby obhajoby, dal som si na tom rozhodnutí záležať. Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu potom toto rozhodnutie jednohlasne prijalo a odvtedy sa u orgánov činných v trestnom konaní zásadne zmenila platná prax.

Takže keď vyšetrovateľ Kuciakovej vraždy Juhás odmietol všetky tlaky a nechal v spise celú Threemu, hoci niektorí chceli, aby vyhodil citlivé veci ako politikov alebo Šufliarskeho správy s Kočnerom, tak postupoval správne a v súlade s judikátom?

Zase ste si aj odpovedali. Musím len dodať, že každý obvinený, ktorý si zvolil obhajcu, zodpovedá nielen za svoj výber, ale aj za obhajovaciu taktiku, ktorú tento obhajca uplatní.

Para je špecifický typ advokáta. Z Threemy vyplývajú podozrenia z viacerých jeho prešľapov. Z Kočnerových advokátov nie je jediný – podobný problém má Mandzák, ktorý mal ovplyvňovať znalkyňu, alebo Šabík, ktorý vynášal Kočnerove motáky z väzby. Z advokátskej komory vôbec nie je možné zistiť, či sú napríklad disciplinárne stíhaní a či to niekto vyšetruje. Je to podľa vás v poriadku?

Na stave, v akom sa justícia nachádza a aj na miere korupcie v nej, má výrazný podiel aj skupina, o ktorej sa zásadne nehovorí. V programovom vyhlásení vlády je desať strán o zmenách vo vzťahu k súdom, prokuratúre, ale vo vzťahu k advokácii tam nenájdete jednu vetu. Len raz som tam našiel slovo advokát v súvislosti so vzdelávaním. Neviem, či je to zapríčinené tým, že pani ministerka sama pochádza z tohto prostredia. Advokáti sú pritom zastúpení vo všetkých zložkách štátnej moci – sú v parlamente, vo vláde, na Ústavnom súde, v súdnej rade, sú v disciplinárnych senátoch, vo výberových komisiách. Keď som minulý rok preberal cenu za judikát roka v takzvanom nástenkovom tendri, tak boli ocenené aj viaceré advokátske kancelárie spomínajúce sa v Threeme ako tie, čo tiež participovali na korupcii. Nenechal som si ujsť príležitosť a v rámci poďakovania za cenu som im povedal, že aj oni sú zodpovední za to, v akom stave je justícia. Ich pravidlo totiž je, že účel svätí prostriedky a potom to tak celé vyzerá.

V Threeme sa napríklad spomína platenie advokátom na faktúru a potom desať- či dvadsaťnásobok mimo. Ani to nikto nerieši.

Vidíte a pani ministerka Kolíková chce advokátskemu stavu zveriť stále viac a viac kontrolných mechanizmov vo vzťahu k sudcom. Ale ja sa pýtam: aké kontrolné mechanizmy existujú vo vzťahu k advokácii, k preverovaniu ich odmien, k ich majetkovým pomerom, k ich disciplinárnemu stíhaniu? Mám „iks“ spisov, v ktorých je súčasťou spisu daňové priznanie advokáta a otvárali by ste oči, akú má priznanú daň za rok, aké má náklady a aký má daňový základ. Vo viacerých prípadoch má za celý rok taký daňový základ vo výške, ktorú mne na dani strhne štát za dva-tri mesiace.

https://a-static.projektn.sk/2020/05/IMG_8133-1960x1316.jpgFoto N – Tomáš Benedikovič

Prečo ste prijali ponuku vstúpiť do súdnej rady?

Určite sa objavia hlasy, že ide o politickú nomináciu. To nepopieram, ale každý subjekt svojou nomináciou vysiela verejnosti a aj právnickej komunite nejaký signál. Keď v roku 2006 HZDS nominovalo za ministra spravodlivosti Harabina, tak to bolo preto, aby zakrylo svoje predchádzajúce kauzy, najmä únos, a aby sa eliminoval Špeciálny súd, ktorý v rámci svojej vecnej príslušnosti prejednával aj veci všetkých ústavných činiteľov bez ohľadu na to, aký trestný čin spáchali. Jeho právomoci podliehali členovia vlády, parlamentu, ale aj riaditeľ SIS. A aj sa to podarilo, keďže HZDS nominovalo takpovediac zametača a likvidátora spravodlivosti. OĽaNO malo v programe boj proti korupcii bez ohľadu na to, z ktorej strany je realizovaná. Som sudca, ktorý s touto agendou roky pracuje a mojimi rukami prešli členovia všetkých strán, preto som túto nomináciu aj prijal. S mojimi názormi a postojmi, ako inak by som sa tam dostal. Pre mňa je ale výzvou, aby sudcovia konečne pochopili, že politici nemajú byť pre nás partnerom, ak máme byť skutočne treťou mocou v štáte. Tou musíme byť vždy bez ohľadu na to, kto je aktuálne pri moci. Vlády sa vymieňajú, ale my tu zostávame. Keď budeme rozhodovať a uplatňovať právo tak, ako by sa malo, budeme pre politikov skutoční reprezentanti a nie slúžka a časť, s ktorou môžu donekonečna manipulovať.

Po vašom menovaní sa opäť ozvali hlasy ľudí, aj politikov, ktorí vám vyčítajú rozsudok v kauze Cervanová a tvrdia, že odsúdení vrahovia sú nevinní. Ako sa to stalo, že táto kauza presvedčila aj slušných ľudí, že došlo k justičnému omylu?

Vy máte pochybnosť o tom, že to nie sú vrahovia?

Nemám. 

Aj ja si myslím, že tvrdiť po tom, čo boli publikované dve Tóthove a jedna Hanusova kniha, že odsúdení Nitrania nie sú vrahovia, je doslova absurdné, až perfídne. Táto kauza je však aj pre mňa určitým ponaučením. Zmenil som po nej totiž prístup k médiám. Snažím sa nevidieť v novinárovi nepriateľa, aj keď to nie je môj partner a ani nikdy nebude. Novinár požaduje istú informáciu a ja mu ju musím adekvátnym spôsobom poskytnúť. Z každého môjho písomného rozhodnutia musí byť nielen pre obžalovaného evidentné, prečo prehral. Musí to byť zrozumiteľné aj pre novinárov, teda pre verejnosť. Pri Cervanovej som sa naučil využiť novinárov, aby správne sprostredkovali nielen odôvodnenie rozhodnutia, ale v mnohých prípadoch aj akýsi odkaz pre odbornú a laickú verejnosť. Niekedy totiž sudca rozhodne o vine a treste obžalovaných, ale v rámci celej veci vidí ten kontext veci v širších súvislostiach. V nástenkovom tendri som napríklad naznačil, že áno, odsúdení boli ministri, ale v pozadí bol niekto úplne iný.

Tiež advokáti.

Áno, aj advokáti, ale aj niekto, kto tomu „projektu“ poskytol politické krytie. Ku kauze Cervanová som sa dostal až na konci. Sudcovia, ktorí dovtedy rozhodovali, spravili veľa chýb v tom, že iniciatívu dovolili prebrať obžalovaným. Platí pravidlo, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Aj čestní ľudia im naleteli, prevzali ich argumentáciu a považovali ich boj za svoj vlastný boj. Malo by to byť ponaučenie pre všetkých sudcov, že musíme vedieť svoje rozhodnutie odprezentovať.

A robí to dosť málo sudcov.

Napríklad ja nerozumiem, načo má každý súd hovorcu, keď ten vie o veci častokrát ešte menej ako novinár, ktorý mu kladie otázky. Sudcovia by sa mali naučiť pracovať s médiami, mali by absolvovať mediálny tréning. Keď prišla do funkcie v Čechách prokurátorka Bradáčová, tak prvý krok, ktorý urobila, bolo, že prinútila prokurátorov verejne vystupovať a obhajovať svoje trestné veci. Aj v našom prípade je to jeden z krokov, ktorý môže prinavrátiť dôveru. Treba priznať, že v prípade Cervanovej sa stala chyba aj v tom, akým spôsobom predseda senátu Michálik, ktorý bol aj sudcom spravodajcom, odôvodnil konečný rozsudok. Rozhodli sme v decembri 2006, ale on vypracoval rozhodnutie až v septembri 2007. Stále žiadal o predĺženie lehoty, tvrdil, s čím všetkým sa musí vyrovnať a akú argumentáciu použiť a nakoniec vypracoval písomné odôvodnenie, ktoré bolo len na trinástich stranách. To bola hanba. Bolo mi jasné, že on už nikdy s nikým na tú tému nebude hovoriť, pretože už ani nemal o čom. Bolo na nás, či to necháme len tak. Ja som nastavený tak, že pred hodnotovými zápasmi som nikdy necúval. Vedel som, čím všetkým budem musieť prejsť. Ale rovnako som vedel, že nakoniec sa verejná mienka preklopí na správnu stranu, čo sa aj stalo, s výnimkou tých cervanológov.

Nedávno sme informovali o tom, ako Michálikov senát na Najvyššom súde dlhodobo oslobodzoval ľudí, pri ktorých bola pomerne jasná dôkazná situácia. Dával Špecializovanému trestnému súdu absurdné pokyny, spochybňoval svedkov, aj odposluchy. Ako je možné, že to tak dlho nikto neriešil?

Aj pre mňa je záhada, že sa sudcovia Špecializovaného trestného súdu ozvali až teraz. Veď to netrvá rok, ale oveľa dlhšie. A hlavne je pre mňa záhada, že sa neozval nikto z Úradu špeciálnej prokuratúry. Im to neprekážalo, že prehrávali veci, ktoré boli úplne jasné? Nakoniec zrejme pohár trpezlivosti pretiekol, ozvali sa a vy ste to publikovali spôsobom, ktorý aj ja považujem za najefektívnejší. Trik s kúzelníkom, ktorý príde na pódium, spraví čáry-máry a vytiahne z klobúka zajaca, ktorého vysvieti reflektor. Verejné vyzlečenie, že takto niekto rozhoduje, je vždy momentom, ktorý sa už nedá obísť. Aj v tomto prípade zastupujúci predseda Najvyššieho súdu sudca Peter Szabo okamžite reagoval a spravil opatrenie, ktoré všetci z trestnoprávneho kolégia akceptovali, a pozastavil tomuto senátu nový nápad (prideľovanie nových prípadov). Viete, to bol aj dôvod, pre ktorý sa doteraz na Špecializovaný trestný súd sudcovia nehrnuli, keď videli, kto a hlavne akým spôsobom rozhoduje o ich rozsudkoch na odvolacom súde. A hlavne videli, že cesta na Najvyšší súd tadiaľ nevedie.

Vy by ste boli za to, aby na Najvyšší súd chodili sudcovia zo špeciálu?

Jednoznačne. Malo by platiť, že kto chce ísť ako trestný sudca na Najvyšší súd, musí prejsť špeciálom. Harabin tým, akých ľudí sem bral, zničil jednu generáciu sudcov na Špecializovanom trestnom súde. Oni už dávno mali byť tu. Totožnú agendu som robil štyri roky ešte na bývalom Mestskom súde v Bratislave, išlo napríklad o vraždu Vietnamcov, sériového vraha Riga, a tak ďalej. To sa nedá robiť dlhodobo, psychicky aj fyzicky sa zničíte. Oni sú tam niektorí už pätnásť rokov. Ich jeden spis má desať-, dvadsaťtisíc strán a rozsudky sú ako malá diplomovka. Sám som to zažil, keď mi prišiel Fruni. Mal som na to tri mesiace, spis mal meter a pol krát meter dvadsať a hovoril som si, aký budem mať pokoj, keď som to skončil a na druhý deň mi prišla taká istá vec. To sa nedá donekonečna robiť. Potom máte sklony k stereotypom, k rutine a aj kvalita rozhodnutí ide dole. Na niektorých sudcoch to už vidím, potrebujú nakopnutie. A tým by malo byť to, že prejdú na Najvyšší súd. Keď bude zvolený nový predseda, tak by sem tých sudcov zo špeciálu mal vytiahnuť a spraviť tam generačnú výmenu. Za pätnásť rokov existencie tam prišli noví akurát sudkyňa Záleská a sudca Stieranka.

Čo ste cítili, keď ste videli, ako v kauze Búrka po jednom predvádzajú pred Ústavný súd trinásť sudcov, aby rozhodol o ich väzbe? Niektorí sudcovia mi hovorili, že sa hanbili aj za nich.

V prvom rade by sa mali hanbiť tí, ktorí boli zadržaní, obvinení a niektorí aj vzatí do väzby. A tí, čo sa hanbili za nich, by sa mali hanbiť za to, že boli tak dlho ticho, pretože to je kameň úrazu. Zrazu sú všetci zaskočení, ako mierou sa podľa obvinenia mali naši kolegovia podieľať na korupčných schémach. Niektorí dokonca argumentujú tým, že ide o individuálne zlyhania. Moje poznatky však hovoria, že ide o systémovú záležitosť. Tragédia slovenskej justície v rokoch 2006-2014 nebola v tom, že sa do jej čela dostal Harabin, ktorý svojou výbavou ani nepatril do talára, ale v tom, že sudcovia namiesto toho, aby túto osobu izolovali a z justície vytesnili, sa jeho zvrátenej predstave o spravodlivosti prispôsobili a niektorí na nej aj aktívne participovali. Harabinom vytvorený a centrálne riadený systém fungoval až do roku 2014. Chybu spravili aj politici, predovšetkým koalícia v roku 2006, že ho vôbec nominovala za ministra a Sulík v roku 2012, keď uprednostnil svoj pohľad na euroval pred stabilnou vládou. V tom čase bol už Harabin v takej situácii, že bolo len otázkou času, kedy bude odstavený. Namiesto toho sa znovu nadýchol a hoci bol v 2014 odstavený, nastúpili jeho kádrové rezervy a tento stav fungoval až do 2020. Toto všetko, čo teraz vyplávalo na povrch, sa nedialo len na Krajskom súde v Bratislave alebo na Najvyššom súde, ale aj na iných súdoch. Je len náhoda, že zachytená komunikácia tento systém odhalila a čiastočne obnažila. Tragédiou je, že tomu musela predchádzať úplne zbytočná smrť dvoch mladých ľudí.

Ako hodnotíte rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý skupinu zadržaných sudcov rozdelil na dve? Pri piatich dal súhlas s väzobným stíhaním, pri ôsmich nedal, hoci išlo o v podstate o podobné skutky a ani to nezdôvodnil?

Nemal by som komentovať rozhodnutie Ústavného súdu, ale považujem to za nešťastný štart novej garnitúry tohto súdu. Ústavný súd dosť bazíruje na tom, aby rozhodnutia všeobecných súdov neboli arbitrárne, teda ľubovoľné, bez rozumnej opory. Ja som tie rozhodnutia, kde nedal súhlas na vzatie do väzby, čítal dvakrát, trikrát, konzultoval som to aj s kolegami, ale tam jednoducho nenájdete argumentáciu o tom, ako boli alebo mohli byť prostriedky trestného práva zneužité na neústavné pôsobenie na výkon právomoci nezávislého súdu alebo sudcu. Dôkazná situácia vo vzťahu k sudcom, kde bol a kde nebol daný súhlas, je úplne rovnaká. Niekto sa zakryl za tajné hlasovanie a vzbudzuje to pochybnosti. Aj na predsedovi Ústavného súdu som videl, že sa mu to veľmi zle komunikovalo.

Vyzeralo to, že pán Fiačan neobhajuje svoje rozhodnutie, ale rozhodnutie väčšiny, ku ktorej v tej chvíli nepatril.

Presne taký dojem som mal aj ja. Raz som to zažil v kariére aj sám. Bolo to niekedy v roku 2002, išlo o jeden z prvých prípadov korupcie na ministerstve vnútra, v ktorom bol stíhaný vysoko postavený pracovník. Najprv bol právoplatne odsúdený, ale potom bola v jeho prospech podaná sťažnosť pre porušenie zákona, o ktorej rozhodoval 5-členný senát. Harabin mu predsedal a určil, že budem sudcom spravodajcom. Hoci som so zrušením rozsudku nesúhlasil a dal som si contra votum, prehlasovali ma a napriek tomu mi dal napísať odôvodnenie, prečo sme to zrušili. Písalo sa mi to veľmi ťažko a tak som sa teraz vedel vcítiť do kože pána Fiačana. Jeho pocity som okamžite identifikoval a bolo mi ho ľúto. Vidím na ňom, že chce dať Ústavnému súdu úplne inú tvár, ale to by si musel spraviť poriadky s jedným krídlom sudcov tohto súdu.

Zostali by ste na mieste Mojmíra Mamojku ústavným sudcom po tom, ako sa v Threeme ukázalo, že komunikoval s Kočnerom a aj sa stretli tesne pred jeho zadržaním?

Je to v kompetencii predsedu Ústavného súdu, má právo podať disciplinárny návrh. Z pohľadu etiky si to vôbec neviem predstaviť. Keby vo vzťahu k mojej osobe rezonovali takéto podozrenia, tak do konca tohto mesiaca by som sa vzdal funkcie.

Viacerí obvinení sudcovia majú veľké majetky – luxusné autá, deti chodia do súkromných škôl, bývajú vo vilách nad Bratislavským hradom. Sudca Špecializovaného trestného súdu Buvala nedávno v rozhovore vypočítal, že on so svojím platom sudcu vie za 30 rokov zarobiť tak na jeden byt v hodnote 350-tisíc eur. Sú majetkové pomery sudcov dostatočne pod kontrolou?

Absolútne nie sú. Majetkové priznania nemajú žiadnu validitu, neviete z nich zistiť a preukázať nezákonne nadobudnutý majetok. Ja sám som absolvoval bezpečnostnú previerku dvakrát – v roku 2004 za riaditeľa Mojžiša a v roku 2009 za riaditeľa Blanárika, ktorý bol nominantom HZDS. Viacerí argumentujú, že previerka môže byť zneužitá, ale ja už som v tom čase vystupoval proti Harabinovi a bojoval proti systému, ktorý reprezentoval, ale ani vtedy to nedokázali proti mne zneužiť, hoci hľadali hocičo. Keď nemáte maslo na hlave a ste normálny čestný sudca, tak môžu robiť, čo chcú.

Takže by ste previerky zaviedli.

Áno, jednoznačne. Bol som na rôznych školeniach, aj v USA, aj teraz na jeseň v Budapešti. Bol tam s nami aj federálny sudca Sidney Stein z New Yorku s dlhoročnou skúsenosťou. Hovoril mi, že keď niekto vstupuje do federálneho systému, tak ho FBI kompletne prelustruje, celé súkromie až do posledného centu na účte. A ak ho senát neschváli, tak má smolu. Keď som mu povedal, že u nás sa dalo voči tomu brániť na súde, súdnej rade alebo v parlamentnom výbore, tak povedal, aby sme si gratulovali. Ústavný súd to ale kompletne zmietol zo stola a prezentoval generálnu nedôveru voči podkladom NBÚ a následne aj voči informáciám, ktoré vyplývajú z databáz polície, SIS alebo vojenského spravodajstva. Potom ale vyvstáva aj otázka, či máme v demokratickom a právnom štáte takýmto orgánom štátnej moci vôbec nejaké kompetencie zverovať. Ja sa prikláňam k riešeniu, ktoré je aj v súlade s posledným nálezom Ústavného súdu. Pani ministerka má však tendenciu, aby iniciatívu prebrala súdna rada a na základe podozrení vytypovala sudcov, u ktorých ich majetok nezodpovedá príjmom. Ale na základe čoho to členovia súdnej rady zistia? Ja mám na stole prípady, kde je obvinený alebo podozrivý sudca.

Čo tam vidíte?

Keď som si pozrel, čo má v majetkovom priznaní a porovnal to s majetkovým profilom, ktorý zabezpečila polícia, tak to bol zásadný rozdiel. Z nálezu Ústavného súdu vyplýva, že mu prekážal mechanizmus kontroly, teda, že to bolo zverené súdnej rade. Navrhujem, aby v rámci trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu vznikli jeden alebo dva senáty. Tým by napríklad NBÚ pri zistených podozreniach podával kvalifikovaný návrh a trestný senát by to v rámci súdneho prieskumu skontroloval. Nerobilo by sa to plošne, ale iba ak by bezpečnostné zložky zistili podozrivé skutočnosti. Nemôžem predsa ja ako člen súdnej rady sledovať sudcu, či býva v dome, ktorý deklaruje, alebo prípadne v ktorej, či už oficiálne alebo neoficiálne prenajatej nehnuteľnosti býva.

Na druhej strane je otázne, či tieto zložky vedia poriadne pracovať. Previerku dostali aj Jankovská alebo Sklenka.

Myslíte si, že keď justícia bola v takomto stave, tak tie zložky boli v nejakom inom? Aj tieto zložky treba reštartovať a vytvoriť im podmienky na to, aby sa týmto veciam venovali. Veď takýto istý systém majú v Taliansku, vo Francúzsku, v Nemecku. My sami sudcovia musíme chcieť, aby sme boli dôveryhodní. Dôveru môžeme získať len tak, že prejdeme týmto sitom. Mali by sme ísť vzorom. Niektorí sa pýtajú, prečo my máme byť prví. Veď to je logické, prečo my. Keď sme sami nedôveryhodní, tak ako chceme niekoho súdiť alebo trestať? Ak budú naše rozhodnutia dôveryhodné, tak sa zmení povedomie o práve aj u politickej moci. Verejnosť pozerá, čo robí politická moc, a kopíruje to. Najlepšie to zhodnotil Karel Schwarzenberg, ktorý povedal: „Zdá sa, že všetci sme zabudli, čo je právo, že to nie sú len paragrafy, ale niečo vyššie. Právo je hlboký životný princíp, paragrafy spoločnosť pozná, právo ešte nepochopila.”

https://a-static.projektn.sk/2020/05/IMG_8143-1960x1307.jpgFoto N – Tomáš Benedikovič

Daniel Lipšic, o ktorom koalícia uvažuje ako o kandidátovi na generálneho prokurátora, vyslovil vetu, že „je obrovská šanca, možno po prvýkrát za 30 rokov, Slovensko posunúť v oblasti práva a spravodlivosti radikálne dopredu”. Naozaj teraz je taká šanca?

Aj ja to tak cítim. V rámci vymožiteľnosti práva, ale hlavne nastolenia elementárnej spravodlivosti prezentovanej ako „padni, komu padni“ teraz môžeme spraviť kvalitatívny skok. Bez ohľadu na to, či niekto má alebo nemá kontakty. Všade vonku to funguje. Americkí kolegovia nám prezentovali „iks“ prípadov s korupčným pozadím u senátorov, sudcov, atď. A keď pochybili, tak zákonite nesú aj zodpovednosť a sú veľmi prísne trestaní. K tomuto by sme sa mali konečne dopracovať, že si polícia, prokuratúra a súdy budú robiť svoju prácu bez ohľadu na politikov. Musíme nastoliť systém, aby aj normálny smrteľník mal dojem, že sa domôže takým istým spôsobom svojich práv ako niekto s kontaktmi a pozadím.

Bol by Daniel Lipšic dobrý generálny prokurátor?

Chcem najprv k tomu povedať niečo iné. Keď som v roku 2014 hľadal autora pre knihu o kauze Cervanová, tak som sa ako s prvým stretol s Mariánom Leškom. V tom čase bol akurát zvolený nový generálny prokurátor a on sa ma opýtal, či Jaromír Čižnár bude Thomasom Beckettom. Vtedy som odpovedal, že na to má všetky predpoklady. Tak ako Mečiar tvrdil, že najväčšiu chybu spravil vtedy, keď Mitra vymenoval za riaditeľa SIS, tak si myslím, že Fico už dávno oľutoval, keď Čižnára vymenoval za generálneho prokurátora. Kadekto sa teraz vyjadruje na jeho adresu, ale ja nemám čierno-biele videnie.

Peter Tóth vypovedal, ako mu Kočner hovoril, že mal kedysi platiť Čižnárovmu synovi tenis, ale napokon bol nespokojný s tým, že ho nevie ovplyvniť.

Ja som pri tom nebol a neviem to posúdiť. Posudzujem to z iného pohľadu. Smer v roku 2012 zostavil jednofarebnú vládu a keby tam bol niekto iný, mohol realizovať trestnú politiku štátu úplne inak. Vtedy by možno nebol žiadny Bašternák alebo alobalové peniaze z baní v Prievidzi, či agrodotácie Roškovej, ktoré naštartovali celý proces a rozklad Smeru.

Len teraz hovoríte o kauzách, ktoré museli všetky otvoriť novinári. Je, samozrejme, chvályhodné, že ich Čižnár nepochoval, ale dal ich poriadne vyšetriť, no od prokuratúry by som čakala, že bude kauzy sama odhaľovať.

Dobre, ale mohol tam byť aj niekto, kto by to celé pozametal. Každý má svoje limity, vzišiel z nejakého prostredia a musí sa pohybovať v nejakých mantineloch. Ak by tam bol iný generálny prokurátor, Threema by v takomto rozsahu nikdy nevyplávala. Veď Čižnár poškodil aj sebe.

Ako teda hodnotíte Lipšica ako potenciálneho generálneho prokurátora?

Už dávnejšie som povedal, že by mal nastúpiť trend, aby do vedenia polície, na prokuratúru a na súdy prichádzali čitateľní ľudia s minulosťou a nie niekto, kto vyrastie len na jednom prípade, stane sa mediálnou hviezdou a potom je vymenovaný do funkcie. Mali by to byť ľudia s osobnou integritou, rešpektované osobnosti s prirodzenou autoritou, pri rozhodovaní konzistentní. Teraz sa jednoducho nesmie stať, že červenú partiu nahradí len modrá partia. Do funkcií by mali ísť ľudia, ktorí nebudú pozerať na to, že boli vymenovaní touto koalíciou. Nemaľujme si, že tu nebudú pokusy z tejto koalície si prilepšiť. Pýtam sa, či tí, ktorí sa spomínajú ako kandidáti, spĺňajú tieto náležitosti. Keď bol Lipšic ministrom vnútra, tak vypukla kauza Osrblie. Veď opozičný líder vtedy hovoril, že korupcia tak blízko úradu vlády ešte nikdy nebola. Lipšic bol vtedy neprijateľný aj pre vlastných ľudí, pretože bol rovnaký vo vzťahu k opozícii a koalícii, dokonca aj k vlastnej strane a jej členom. To je pre mňa smerodajné. Pri kandidujúcich prokurátoroch takú skúsenosť nemám. Pojednával som s nimi veľa vecí a viem, kde sú ich limity. Z tých spisov bolo často vidno aj dôkazy voči ďalším ľuďom a oni to prehliadali, a to nielen v takzvanom nástenkovom tendri. Veď napríklad v prípade Salmanovcov išlo podozrenie až k vedeniu generálnej prokuratúry a nespravili nič, boli ticho. Takých vecí je veľa.

Čo ak v prípade, keď sa otvorí systém aj pre neprokurátorov, o sedem rokov príde Fico a povie, že chce byť on generálnym prokurátorom alebo tam chce Kaliňáka?

Pozrite sa. Už som raz spomenul prokurátorku Bradáčovú, ktorá tvrdí, že na 90 percent je to o ľuďoch a 10 percent o systéme. Myslíte si, že ak za sedem rokov príde napríklad iná koalícia, že im niečo bude brániť, aby to nespravili? Myslíte, že budú mať zábrany? To je naivné. Ak tá vôľa o sedem rokov bude, tak to bez ohľadu na to, či sa to teraz otvorí, alebo neotvorí, spravia. Pýtam sa, máme takú silnú tvár v rámci prokuratúry, ktorá by Slovensko v oblasti práva a spravodlivosti mohla posunúť radikálne dopredu? Ja ju nevidím.

Ste vy ochotný kvôli tejto šanci urobiť kvalitatívny skok a kandidovať na nejakú dôležitú funkciu v štáte?

Doteraz bola pre mňa limitujúcim faktorom moja rodina, ale vzhľadom na to, ako sa situácia vyvinula, že existuje silná spoločenská objednávka a ľudia toho majú jednoducho dosť, tak som si povedal, že už nechcem stáť bokom a bojovať stále len pre verejnosť neviditeľné hodnotové zápasy. Chcem na tom aktívne a otvorene  participovať. Prvým krokom bolo, že som prijal nomináciu do súdnej rady. Čo bude ďalej, to sa uvidí, pretože stále viac a viac nadobúdam pocit, že niektorí o očiste a zmene len rozprávajú, ale uskutočniť sa ju v podstate boja.

Juraj Kliment (55)

Narodil sa v Brezne. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. V rokoch 1990-1993 pôsobil ako sudca Obvodného súdu Bratislava II, v období rokov 1994 až 1999 ako sudca najskôr Mestského a neskôr Krajského súdu v Bratislave. V roku 1999 prešiel na Najvyšší súd. Od vzniku Špeciálneho súdu v roku 2004 rozhoduje jeho odvolaciu agendu, od roku 2006 ako riadiaci predseda senátu. V roku 2006 bol členom senátu, ktorý definitívne sprísnil a potvrdil tresty za vraždu medičky Ľudmily Cervanovej. Spolupodieľal sa na napísaní troch kníh o tomto prípade. Dve písal s Petrom Tóthom, jednu s novinárom Martinom Hanusom. Súdil ministrov, kauzu Osrblie, sudcov, aj vysokých štátnych funkcionárov. Podieľal sa na 50-ich judikátoch a ôsmich stanoviskách Najvyššieho súdu, za rozhodnutie v kauze nástenkový tender získal v roku 2019 cenu Judikát roka.

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
You are here: Home Home Slovenské kategórie Dokumenty Externé Sudca Juraj Kliment: Teraz je šanca spraviť pri nastolení spravodlivosti kvalitatívny skok

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners