Zvolenie Jána Šikutu vyvolalo v súdnej rade búrku. Po hromoch a bleskoch prišiel zmier a podanie rúk víťazovi

Súdy, justícia, spravodlivosť, kriminalita, prokuratúra. Ilustrácia N - Hedviga Gutierrez| dennikn.sk | Veronika Prušová | 14. mája 2020 |

Súdy, justícia, spravodlivosť, kriminalita, prokuratúra. Ilustrácia N – Hedviga Gutierrez

S víťazstvom Jána Šikutu takmer nikto nepočítal. Naopak, plán bol voľbu zmariť, aby sa otvorila ešte pre niekoho lepšieho. Keď to nevyšlo, vyvolalo to ostrú diskusiu a obviňovanie zo zrady.

Zvolenie Jána Šikutu za kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu v pondelok podvečer bolo udalosťou, s ktorou sa nerátalo. Dozvuky prekvapivého rozhodnutia súdnej rady prebiehali celý tento týždeň, diskutujú sudcovia, odborná verejnosť aj politici. A asi najviac samotní členovia súdnej rady.

S víťazstvom Šikutu sa jednoducho nepočítalo. Neznamená to, že by bol zlý kandidát. No po výmenách v súdnej rade mnohí jej členovia, najmä spomedzi sudcov Najvyššieho súdu, zacítili šancu vybrať ešte lepšieho kandidáta. Tento text opíše situáciu, ktorá momentálne vládne v súdnej rade, teda vo vrcholnom orgáne slovenského súdnictva.

Radu čakajú ďalšie dôležité rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť vývoj v justícii a to, ako bude verejnosť sudcom dôverovať.

Prečo sú tu pochybnosti

Jeden z nových členov súdnej rady a bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák vysvetľuje, že ak by Šikuta kandidoval za sudcu Ústavného súdu, „volí ho všetkými desiatimi“. Lenže on kandidoval na najvyšší riadiaci post vo všeobecnom súdnictve bez akýchkoľvek skúseností s riadením.

Šikuta okrem toho nemá podporu na Najvyššom súde. Jeho kandidatúru podporil len jeden okresný súd v Bratislave. Aj preto mu Mazák hlas nedal.

„Hlasoval som však nie proti jeho kandidatúre, len som bol za to, aby si na stoličku predsedu Najvyššieho súdu sadol človek, ktorý pozná metódy riadenia v justícii a dokáže ich premietnuť aj do zvrátenia nedobrého stavu, ktorý existuje aj na najvyššom súdnom orgáne,“ skonštatoval Mazák.

Prečo teda plán predstaviť a potom aj zvoliť lepšieho predsedu Najvyššieho súdu stroskotal, hoci pomery v súdnej rade sa po voľbách zmenili?

Čiastočne preto, že Šikutovu kandidatúru mali zastaviť tí členovia súdnej rady, ktorí nemajú skúsenosti so zákulisným vyjednávaniami potrebnými na presadenie svojho človeka. Nie je im to blízke, naopak, doposiaľ sa takýmto praktikám bránili.

A hoci sa členovia súdnej rady navzájom poznajú, autonómnosť ich rozhodnutí ich samých v pondelok po hlasovaní zaskočila. Víťazstvo Šikutu vnieslo medzi nominantov vlády, parlamentu a prezidentky v súdnej rade obrovské napätie. Pripomeňme, že v súdnej rade je momentálne päť nových členov za vládu a parlament. Obviňovali sa zo zrady, straty dôvery. Po troch dňoch je už situácia pokojnejšia.

Nakoľko sa vzťahy medzi členmi po pondelku upravili, sa ukáže čoskoro pri voľbe predsedu súdnej rady. Výmena Lenky Praženkovej je len otázkou času. Voľný je aj ďalší dôležitý post podpredsedu Najvyššieho súdu. To budú ďalšie dôležité skúšky pre súdnu radu.

Dva pomyselné tábory

Na úvod treba vysvetliť pomery v 18-člennej súdnej rade, ktorá má momentálne o jedného člena menej. Jeden nominant vlády stále chýba.

Deviatich členov si každých päť rokov volia sudcovia. To je jeden „tábor“, hoci oficiálne takéto delenie nikto neprizná.

Výnimkou medzi nimi je prešovský sudca Miloš Kolek, ktorý často hlasuje s nominantmi prezidentky. Tí sú traja. Po troch členoch menuje aj vláda a parlament. A to je druhý „tábor“. Lenže doposiaľ tak nefungoval. Parlamentní a vládni nominanti zvolení za vlád Smeru až donedávna hlasovali skôr so sudcami ako s nominantmi Prezidentského paláca. Tí sa tak ocitali vo veľkej opozícii.

Čie hlasy Šikuta dostal

  • nominanti sudcov: Ján Burik, Miloš Kolek, Marcela Kosová, Martin Michalanský, Pavol Pilek, Katarína Pramuková, Lenka Praženková, Petra Príbelská, Erika Zajacová
  • nominanti prezidentky: Lajos Mészáros, Pavol Žilinčík
  • nominant parlamentu: Andrej Majerník

Kto bol proti: Juraj Kliment (nominant vlády), Eva Mišíková (nominantka vlády), Ján Mazák (nominant parlamentu)

Kto sa zdržal: Elena Berthotyová (nominantka prezidentky), Alena Svetlovská (nominantka parlamentu)

Preto sa čakalo na parlamentné voľby. Bolo jasné, že ak sa zmenia pomery vo vláde a v parlamente, bude to mať vplyv aj na súdnu radu. To sa stalo pomerne rýchlo. Tí, čo volajú po skutočnej očiste justície, to privítali.

Očakávania pred voľbou predsedu Najvyššieho súdu boli veľké. Preto sa aj po Šikutovom víťazstve vyplavilo z niektorých miest veľké sklamanie. Pritom ak by uspel vlani v novembri, keď sa o post predsedu Najvyššieho súdu uchádzal prvýkrát, bolo by to vnímané ako obrovské víťazstvo.

Podaná ruka na spoluprácu

Sklamanie bolo vidieť na Elene Berthotyovej, nominantke prezidentky, aj vládnom nominantovi Jurajovi Klimentovi. V pondelok po hlasovaní sa rýchlo vytratili z rokovacej siene. Sú kolegovia z Najvyššieho súdu, verili, že do ich čela sa postaví niekto lepší.

To bol dôvod, prečo Berthotyová nepodporila kandidáta, ktorého ešte na jeseň presadzovala. S Klimentom teraz cítia, že bola premárnená šanca na zásadnú zmenu pomerov na Najvyššom súde. Najvyšší súd je podľa Klimenta momentálne v hlbokom rozvrate vo všetkých smeroch a to si vyžaduje nielen rekonštrukciu budovy, ale hlavne toho, čo sa v nej nachádza.

Ján Šikuta. Foto – TASR

„To následne bude mať zásadný vplyv na obraz justície v očiach odbornej aj laickej verejnosti. Na túto rekonštrukciu si členovia súdnej rady napokon vybrali kandidáta, ktorý je akceptovateľný hlavne pre postharabinovskú časť sudcov na Najvyššom súde, ktorí, žiaľ, doteraz tvoria jeho väčšinu. Z toho je zrejmé, že boli uprednostnené evolučné zmeny, ktoré pre túto časť nebudú také bolestivé,“ reagoval Kliment na otázku, prečo Šikuta podľa neho vyhral.

Dodal, že pre neho a skupinu, ktorej je členom, je na mieste otázka, či vôbec k nejakým zásadným zmenám dôjde. „To ukáže až čas, a ako hovorí ministerka spravodlivosti Kolíková, dajme zvolenému kandidátovi šancu. Ja konkrétne už na druhý deň, po tom, čo opadli emócie, som Jánovi Šikutovi k zvoleniu zagratuloval s tým, že som pripravený na ním prezentovanom akčnom pláne sa podieľať,“ skonštatoval.

Ministerka Mária Kolíková (Za ľudí) na Šikutovo zvolenie reagovala na prekvapenie mnohých pozitívne. Ešte pred dvomi týždňami sa prikláňala k názoru, že najlepšie by bolo voľbu z tohto pondelka zmariť, aby sa mohli prihlásiť úplne noví kandidáti. Šikuta dostal dokonca „ponuku“ odstúpiť, čo by voľbu znemožnilo, pretože jeho protikandidát Ivan Rumana sa počas verejného vypočutia úplne vyoutoval sám.

Odpovede Rumanu na vypočutí boli také zmätočné a nepresvedčivé, že sa od neho odvrátili aj tí, čo ho navrhli. „Šikuta ma na rozdiel od predchádzajúcej prezentácie pozitívne prekvapil, prezentoval priority, odpovedal úprimne na všetky otázky, aj tie podpásovky,“ vysvetlila Marcela Kosová, ktorá pôvodne navrhla Rumanu a patrí do sudcovskej časti súdnej rady.

Šikuta je pre túto časť súdnej rady lepšia možnosť ako niekto nový, pre koho sa mala voľba otvoriť. Radšej sa tak priklonili k nemu, ako by mali voľbu zmariť. Vedeli, že majú osem hlasov istých. Potrebovali dva navyše.

„Prekvapuje ma, že keď sa súdna rada nevie na niečom dohodnúť, je kritizovaná zo všetkých strán. Keď sa na čomkoľvek zhodne, je to označované ako zásluha nejakých skupiniek, frakcií, klík či tajných dohôd,“ komentovala voľbu Kosová. 

Obava z Klimenta

Hlasovanie sudcovských nominantov bolo predvídateľné. O to viac, že v pondelok sa už v zákulisí spomínali dvaja ďalší možní kandidáti na predsedu, a to Kliment a sudca Dušan Čimo, ktorý donedávna v súdnej rade ešte sedel. Obaja boli pre tento „tábor“ neprijateľní.

V pondelok sa voľba teda nelámala na sudcovských nominantoch. Ale na tých, ktorí sedeli oproti nim – teda na zástupcoch prezidentky, parlamentu a vlády. Čo sa teda vlastne stalo? Kliment počas verejného vypočutia nezostal nič dlžný svojej povesti. Na kandidátov bol veľmi ostrý a dostával ich svojimi otázkami do úzkych. Snažil sa odhaliť ich charakter a konzistentnosť názorov.

Zasadnutia súdnej rady vedie predsedníčka Lenka Praženková. Po jej ľavici sedia sudcovskí nominanti, po pravej ruke nominanti prezidentky, vlády a parlamentu. Foto – TASR

Lenže v zákulisí súdnej rady už v tom čase mnohí vedeli, že aj on je možným kandidátom, teda Šikutovým súperom. Otázky tak vnímali ako snahu uvoľniť si priestor na kandidatúru. Hoci tí, čo Klimenta poznajú, vedia, že rovnako by sa pýtal, aj keby sa ani len v náznakoch ako kandidát na predsedu nespomínal.

Okrem toho, jeho kandidatúra má vážne trhliny. Je známy svojím nekompromisným postojom a ten mnohým kolegom z Najvyššieho súdu prekáža. Niektorí sa ho boja, iným jeho štýl nesedí. A to platí aj pre členov súdnej rady. Ak by kandidoval za predsedu Najvyššieho súdu, mal by veľký problém získať desať hlasov na zvolenie. Sám za seba, ako člen rady, by hlasovať nemohol a práve jeden hlas by mu na zvolenie zrejme chýbal.

Najťažšie rozhodovanie

Táto téma je už dnes irelevantná. Kandidátom na vymenovanie je Šikuta a je málo pravdepodobné, že prezidentka Zuzana Čaputová nájde dôvod, prečo by ho do čela Najvyššieho súdu neposunula.

Kritika sa dnes sústreďuje na tých, čo „sklamali“, teda tých členov súdnej rady, od ktorých sa čakalo, že Šikutu nepodporia, no ich postoj bol opačný. Hlasoval za neho aj prezidentský nominant Lajos Mészáros, u ktorého však bolo takéto rozhodnutie vopred jasné. Bol to on, kto prehovoril Šikutu, aby opäť kandidoval. Nemohol teda hlasovať proti nemu.

Ostáva ešte Miloš Kolek, Andrej Majerník a Pavol Žilinčík, ktorého hlasovanie mnohých pobúrilo. Až na Majerníka pritom platí, že aj oni v novembri dali hlas Šikutovi. Kolek hovorí, že odvtedy sa nič nezmenilo, a tak nemal prečo zmeniť svoj postoj. Ocenil, že napokon sa pridali aj niektorí nominanti prezidenta a parlamentu.

„Hlasujeme za správne rozhodnutie na základe vlastného zodpovedného posúdenia veci, nie na základe príslušnosti k nejakej skupine,“ reagoval sudca Kolek.

Elena Berthotyová s Lajosom Mészárosom počas rokovania súdnej rady. Za ňou Pavol Žilinčík. Foto – TASR

Na rozdiel od Mészárosa jeho, Majerníkov alebo Žilinčíkov postoj však neboli vopred jasné. Sami priznali, že sa rozhodovali na poslednú chvíľu, a aj preto pravdepodobne vyvolali „falošné“ nádeje u ostatných, že stále žije šanca na lepšieho kandidáta. Keď sa nádeje nenaplnili, práve oni čelili kritike za nefér prístup a nefér hlasovaciu taktiku.

Žilinčík sa pokúsil svoje hlasovanie vysvetliť v statuse na Facebooku. „Bolo to jednoznačne najťažšie rozhodovanie za moje pôsobenie v súdnej rade,“ napísal nominant prezidentky. „Náročnosť voľby nebola v tom vybrať, ktorý z týchto kandidátov je lepší, to bolo až príliš ľahké. Otázka bola, či z nich zvoliť alebo čakať na nejakého ďalšieho kandidáta v budúcnosti.“

Musel si vybrať, či je lepšie mať na čele súdu „top perfektného kandidáta“ alebo je dôležitejšie mať už čo najskôr tento post obsadený. Najvyšší súd je bez predsedu od októbra 2019, dokedy ho viedla Daniela Švecová. Od vlaňajšej jesene súd viedla podpredsedníčka Jarmila Urbancová, ktorú v marci obvinila NAKA z korupcie. Momentálne Najvyšší súd vedie zastupujúci predseda, ktorým je najstarší sudca Peter Szabo, nemá však plný mandát.

Aj Žilinčík v novembri hlasoval za Šikutu. „A teda ak by som teraz nehlasoval a voľbu skrečoval, tak by som mal mať na to dobrý dôvod,“ vysvetlil člen súdnej rady. Okrem toho pripomenul „žalostnú personálnu situáciu na Najvyššom súde, kde je po dlhom období harabiniády veľmi málo kandidátov, ktorí sú schopní súd viesť, a ešte menej tých, ktorí by o tom vôbec uvažovali.“

A pri tých, ktorí kandidatúru zvažujú, sa treba zamyslieť, čo sú ich klady a zápory, a narýchlo to porovnať s práve odprezentovaným Šikutom. To všetko rozhodlo, prečo dal napokon hlas Šikutovi. „S tým rozhodnutím som spokojný,“ dodal Žilinčík.

Ďalšia skúška

Podaná ruka Šikutovi, o ktorej hovorí Kliment, je signálom, že súdna rada ešte môže fungovať. Sudca hovorí, že kapitola voľby šéfa Najvyššieho súdu je už pre neho uzavretá. Pripomenul, že bude teraz na Šikutovi, akým hlasom bude načúvať a ktorými sudcami Najvyššieho súdu sa obklopí.

Aj preto bude dôležité, ako dopadne v súdnej rade hlasovanie o tom, kto sa stane podpredsedom Najvyššieho súdu. A to bude opäť skúška vzťahov v súdnej rade.

Predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková. Foto – TASR

Lenže do voľby podpredsedu je ešte ďaleko. Horúcejšou témou je výmena predsedu súdnej rady. Naznačil to po pondelkovej voľbe aj Kliment, ktorý povedal, že to nebolo len o voľbe predsedu Najvyššieho súdu, ale aj o predsedovi súdnej rady. Naštrbená dôvera medzi členmi môže zmariť plány obsadiť aj tento post.

Ten je stále obsadený Lenkou Praženkovou, ale je to zrejme len otázka krátkeho času, kedy sa funkcie vzdá. Ak to neurobí, v súdnej rade je dosť členov na to, aby ju odvolali. Ak vláda navrhne aj svojho tretieho nominanta, počty budú ešte jasnejšie.

Rýchla novela, rýchle odvolanie

Okrem toho ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) narýchlo presadila novelu, ktorá odvolanie Praženkovej môže urýchliť. Novinkou v zákone o súdnej rade totiž je, že piati členovia rady môžu navrhnúť odvolať predsedu, ak jeho zotrvaním vo funkcii môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo jeho dobrá povesť.

Praženková toto všetko vníma. „Predsedníčka súdnej rady nespája voľbu predsedu Najvyššieho súdu s pozíciou predsedu súdnej rady. Citlivo však vníma danú situáciu a priebežne ju vyhodnocuje, rovnako ako aj zmenu zákona, ktorá napomáha výmene predsedu súdnej rady kedykoľvek po získaní piatich hlasov členov súdnej rady,“ reagovala cez hovorkyňu s tým, že ak by sa rozhodla vzdať funkcie, v prvom rade bude o tom informovať členov súdnej rady a až potom verejnosť a médiá.

Funkcia predsedu súdnej rady je podľa nej po zmene zákona nestála. Dáva totiž kedykoľvek možnosť podať návrh na odvolanie ktoréhokoľvek predsedu z tejto funkcie.

A čo by mohlo byť dôvodom na jej odvolanie? Stačí si spomenúť na to, že ešte vlani v januári navrhovala za kandidátku na ústavnú sudkyňu Moniku Jankovskú, ktorá je dnes obvinená a vo väzbe. Nomináciu presvedčivo nevysvetlila. Praženková musela vysvetľovať aj svoju účasť na zabíjačke organizovanej advokátmi, kde sa objavil aj Marian Kočner.

Mazák ako nový predseda?

A hoci Praženková je stále na svojom poste a väčšina členov súdnej rady sa tvári, že nemajú o čom diskutovať, už sa spomínajú mená, ktoré by ju mali nahradiť.

Napríklad aj Pavol Žilinčík. A to je aj dôvod, pre ktorý mali niektorí členovia pocit, že hlasoval za Šikutu, aby získal podporu vo voľbe predsedu súdnej rady. On takéto úvahy popiera a o kandidatúre neuvažuje. „Pre niektorých ľudí je slobodné hlasovanie člena súdnej rady asi veľkým prekvapením,“ dodal.

Okrem toho, po pondelku mu je jasné, že by nezískal desať hlasov na zvolenie. Sudcovská časť ho nemá natoľko v láske a druhý „tábor“ má svojho kandidáta.

Tým je bývalý šéf Ústavného súdu Ján Mazák. Žilinčík potvrdil, že už dostal otázku, či by ho podporil. „Odpovedal som, že keď to bude aktuálne, podporím dlhodobý, teda päťročný projekt vedenia súdnej rady.“ Dal tak Mazákovi jasný odkaz, že bývalého predsedu Ústavného súdu podporí, ak sa vzdá možnej kandidatúry na súdny dvor do Luxemburgu.

Nie je tajomstvom, že Mazák mal o tento post veľký záujem, a voľby naň sú vypísané. Prihlásiť sa možno do 8. júna.

Mazák zatiaľ neodpovedá na otázku, či by kandidoval za predsedu súdnej rady, jednoznačne. Hovorí, že v diskusii padlo viac mien, možno až päť vrátane toho jeho. „Boli a sú to však len úvahy, ktoré by mohli nadobudnúť konkrétne kontúry iba v prípade, že by súdna rada nemala predsedu,“ dodal.

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
You are here: Home Home Slovenské kategórie Dokumenty Externé Zvolenie Jána Šikutu vyvolalo v súdnej rade búrku. Po hromoch a bleskoch prišiel zmier a podanie rúk víťazovi

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners