Mária Kolíková: Fico na súde s Kováčikom nemal čo robiť, vnímam to ako nátlak

Diskusia Denníka N s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou v Poprade. Foto N - Tomáš HrivňákDUŠAN MIKUŠOVIČ | dennikn.sk | 19. augusta 2021 |

Diskusia Denníka N s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou v Poprade. Foto N – Tomáš Hrivňák

Zrejme budeme musieť rokovať s koalíciou, či by prijala otvorenie koaličnej zmluvy alebo pripojenie piateho koaličného partnera, povedala ministerka spravodlivosti na debate Denníka N.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková diskutovala v stredu 18. augusta na debate Denníka N v Poprade o spravodlivosti v politike. V prepise z debaty sa dočítate:

  • či na Slovensku môže nastať deň, keď bude obvinený bývalý premiér,
  • čo si myslí o prestrelke medzi špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom,
  • prečo si myslí, že povinné očkovanie by politicky nemuselo byť dobré,
  • aj to, či môže spor v strane Za ľudí dopadnúť inak ako jej odchodom.

Na diskusiu v Poprade sme vás tak trochu stiahli z dovolenky, ktorú ste trávili na Slovensku. Od koho v politike ste si potrebovali najviac oddýchnuť?

Úprimne, od všetkých (úsmev). Ale vôbec som si neoddýchla, aj keď sa moja dovolenka už končí. Aj počas nej boli online zasadnutia vlády, jedno dokonca v mojom prípade prebehlo na salaši, keďže chýbal jeden člen vlády, aby mohli byť prijímané opatrenia.

Sledovali ste, čo sa posledné týždne dialo? Alebo zvyknete úplne vypnúť?

Ak myslíte policajné akcie, situáciu, čo sa týka covidu, situáciu v Afganistane či smutné udalosti na Haiti, tak to sú veci, ktoré, samozrejme, sledujem.

V posledných dňoch opäť akcelerovalo vyšetrovanie veľkých káuz, najnovšie čelí obvineniu dlhoročný priateľ Roberta Fica, oligarcha Miroslav Výboh. Predseda Smeru sa vo veľkých kauzách angažuje čoraz viac, pred pár dňami sa dokonca ukázal na súde s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom. Čo ste si pomysleli, keď ste ho tam videli?

Takáto prítomnosť počas súdneho pojednávania je veľmi nešťastná, istým spôsobom je to nejaký nátlak, aspoň ja to tak vnímam. Politik by si mal dávať pozor na to, akým spôsobom sa vyjadruje k veciam, ktoré súvisia s trestným stíhaním. Podľa mňa to bolo nevhodné, nemal tam čo robiť.

Bola to z jeho strany nejaká demonštrácia sily?

Pre mňa to bol skôr zdvihnutý prst. Voči komu – to nechám v rečníckej rovine.

Aká je za tým motivácia, prečo to robí? Je tam strach, pud sebazáchovy? Predsa len, ako štátna tajomníčka v jeho vláde ste ho trochu mohli zažiť. Netvrdím, že týmto činom dokážete spraviť jeho celistvý osobnostný profil, ale poznáte ho asi lepšie ako my.

Robert Fico je istotne veľmi šikovný, odborne zdatný politik. Veľmi dobre vie, čo treba spraviť preto, aby stíhania, ktoré momentálne prebiehajú, boli spochybňované. Veľmi dôsledne robí kroky, aby to tak vyzeralo, a vo veľkej miere je v tom aj úspešný. No súčasne treba povedať, že miera korupcie minulých vlád a množstvo káuz sú enormné. Z tohto pohľadu sa dá stotožniť s výrokom bývalého prezidenta Andreja Kisku, že tu bol mafiánsky štát.

Má Fico pocit, že hrozí stíhanie aj jemu?

Myslím si, že to tak musí vnímať, aj keď kauzy, ktoré sú momentálne vyšetrované, sa javia tak, ako keby boli bližšie Petrovi Pellegrinimu. Pellegrini tu však bol preto, lebo tu bol Fico. Samozrejme, že tú obavu asi musí mať. Ale šikovne to politicky uhráva.

Nastane v tejto republike deň, keď bude obvinený bývalý predseda vlády, či už Robert Fico, alebo Peter Pellegrini, z nejakého trestného činu?

Nie som žiadna vedma a ani nechcem robiť žiadne takéto predpovede, v niečom by to bolo z mojej pozície ministerky spravodlivosti nešťastné. Jedna vec je, ako sa mi veci môžu javiť, druhá, ako vystupujem ako ministerka spravodlivosti. Musím mať nadhľad, musím sa starať o to, aby bol dodržaný zákon a aby bola zachovaná prezumpcia neviny. V tomto musím byť do istej miery zdržanlivá.

Na druhej strane, samozrejme, platí, že kauzy, ako ich sledujeme, a ľudia, ktorí sú obvinení či vo väzbe, sú veľmi blízki bývalej vláde. Či už bude premiér, prvý alebo druhý, stíhaný, kľúčové je, aby sme to ako spoločnosť zvládli s vierou, že tu funguje právny štát a platí zákon. Najhoršie by bolo, ak by sa nakoniec veľké kauzy nepodarilo odstíhať až do konca, teda preukázať vinu na súde. To by bolo veľmi nešťastné, lebo by to znamenalo veľké spochybnenie toho, že štát dokáže stíhať páchateľov korupcie. Očakávania sú veľké.

Vrátim sa k Výbohovej kauze, ktorá je výbušná aj tým, že sa v nej otvorene hovorí o úplatku pre Petra Pellegriniho, ktorý však v tejto chvíli obvinený nie je. Ak by ste mali bežnému človeku vysvetliť, prečo to tak je, čo by ste mu povedali? O čom to svedčí?

To sa dá ťažko povedať od stola, určite je tu nejaká stratégia vyšetrovateľov. Vzniesť obvinenie voči Pellegrinimu alebo Ficovi je vážna vec, je to niečo, čo musí obstáť, a dôkazná situácia musí byť veľmi dobrá. Mám dôveru v orgány činné v trestnom konaní, napriek všetkým spochybneniam je dôležité nechať ich konať a dotiahnuť veci do konca.

Diskusia Denníka N s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou v Poprade. Foto N – Tomáš Hrivňák

Skúsim to inak. V tejto kauze hovoríme o výpovediach dvoch spolupracujúcich obvinených, bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho a IT podnikateľa Michala Suchobu. Je to možno tak, že ani výpoveď dvoch spolupracujúcich obvinených nestačí na vznesenie obvinenia, ak k tomu nie sú zhromaždené ďalšie dôkazy?

Ono to tak ani nie je, že ak máte dve výpovede, postavíte na tom ďalšie obvinenie. Výpoveď spolupracujúceho obvineného môže byť kľúčová pre opis príbehu, ako sa to mohlo stať, ale vždy potrebujete aj ďalšie dôkazy, ktoré vám dajú dokopy spleť celého skutku. Určite to nie je o tom, že by tu boli len nejaké výpovede, na ktorých by stáli vyšetrovania.

Novinár Adam Valček zverejnil blog, v ktorom tvrdí, že výpovede Františka Imreczeho a Michala Suchobu, na ktorých obvinenie proti Výbohovi stojí, nesedia s niektorými faktami. Napríklad sa malo uskutočniť stretnutie v kancelárii, ktorú Výboh v tom čase oficiálne nemal. Do akej miery tieto zistenia môžu spochybniť samotné vyšetrovanie?

Prvá vec, ktorú by som povedala, je tá, že spolupracujúci obvinený je kľúčový inštitút v trestnom práve. Je veľmi nešťastné, ako teraz niektorí politici s týmto inštitútom pracujú, akoby to bolo niečo nevhodné v trestnom poriadku, lebo sa vytvára obraz, že môže byť voči niekomu vznesené obvinenie, ak sa dohodnú dvaja ľudia a takpovediac to naňho „našijú“. Bez spolupracujúcich obvinených by sme nedokázali odhaľovať závažné trestné činy a organizovaný zločin, je to veľmi dôležitý inštitút v trestnom práve. Druhá vec, ja sa naozaj nebojím, že keď sa jednotlivé veci dostanú pred súd – v prípade korupcie pôjde o Špecializovaný trestný súd –, že by súd nevedel odvodiť zo spisu, či sa skutok stal alebo nestal. Platí zásada „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ a ja nemám žiadnu obavu, že by súdne procesy neprebehli v súlade so zákonom.

Výpovede kajúcnikov – aj keď viem, že vy tento termín nepreferujete – nie sú terčom kritiky len opozičných strán, ale aj časti politikov Sme rodina. Aká je nálada v koalícii? Nehrozí, že sa vládni politici vrátia po dovolenkách a vypuknú konflikty?

Je pravda, že je teraz dovolenkové obdobie, riadna vláda bude budúcu stredu, budú aj riadne koaličné rady. Veľa vecí si budeme musieť vydiskutovať. V hnutí Sme rodina, s ohľadom na to, že bývalý šéf SIS (Vladimír Pčolinský, pozn. redakcie) je vo väzbe, je dôvera k prebiehajúcim trestným konaniam niekde inde ako u ostatných koaličných partnerov. Je to, samozrejme, veľmi nešťastné, ale súčasne platí, čo som povedala. Neviem si predstaviť, že by sme v trestnom spise odsúdili niekoho len na základe výpovedí kajúcnikov či spolupracujúcich obvinených. Vždy to musí byť spleť udalostí, skutkov a dôkazov, ktoré do seba zapadajú.

Povedali ste, že politici Sme rodina nemajú takú mieru dôvery voči niektorým trestným konaniam ako zvyšok koalície, no oni nemajú ani takú mieru dôvery k niektorým konkrétnym ľuďom. Hnutie má problém s policajným prezidentom Petrom Kovaříkom aj ministrom vnútra Romanom Mikulcom. Je možné, že koalícia bude musieť niektorého z nich obetovať, aby sa nespustil jej rozpad?

Nešpekulovala by som. V každom prípade môžem povedať, že minister vnútra má moju dôveru.

A policajný prezident? Petra Kovaříka v náznakoch kritizoval aj váš stranícky kolega Juraj Šeliga, okrem iného v súvislosti s nezvládnutou reakciou polície na protesty proti očkovaniu.

To by som rozdelila. Jedna vec sú protesty proti očkovaniu, tam si aj ja viem predstaviť razantnejší zásah polície. Je pravdou, že keď sa to udialo prvý deň, videli sme skôr nezásah, no ďalšie dni bola polícia spôsobilejšia a pripravená razantnejšie zasahovať. V nejakej miere teda mám pochopenie, že sa hľadala správna miera, hoci aj tu je dôležité, aby platil zákon, a zhromažďovacie právo jasne hovorí, ako sa malo postupovať.

Druhá vec je vyšetrovanie. Za nešťastné by som označila to takzvané prerušenie zadržania „Zemáka“ a „Tigra“ (obvinených v prípade manipulácií výpovedí, pozn. redakcie), ktoré nebolo úplne dobre objasnené a vysvetlené. Tu si myslím, že ešte vysvetlenie treba, ale nerobila by som tu žiadne veľké vyhlásenia.

Ste ministerkou, ktorá má pomerne živú skúsenosť s dlhým vyjednávaním s politikmi z hnutia Sme rodina. Či už sa to týkalo kolúznej väzby alebo vlaňajšej novely ústavy. Máte teda zrejme odhad, do akej miery je Boris Kollár racionálny, kam ustúpi, čo môže žiadať a či môže ohroziť koalíciu. Ako veľmi to s kritikou ministra Romana Mikulca myslia vážne a do akej miery je to taktika, aby si niečo vyjednali?

Myslím si, že výhrady, ktoré boli z ich strany komunikované, boli myslené vážne. Ako sa s tým naloží, tomu by som nechala voľný koniec. Hnutie Sme rodina je v osobitej situácii, jeden z ich kľúčových ľudí, bývalý šéf SIS, ktorý má dôveru lídra strany, je vo väzbe. Svoju nedôveru v celý proces komunikujú aj navonok a určite to nerobí dobro.

Na pozadí tohto sa navyše odohráva prestrelka medzi šéfom špeciálnej prokuratúry Danielom Lipšicom a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom, čo je samo osebe zaujímavé, keďže spolu kedysi úzko spolupracovali. Premiér Eduard Heger ich vzájomné odkazy nazval „zdravou diskusiou“. Aj vy si myslíte, že ide o zdravú diskusiu, keď generálny prokurátor o špeciálnom povie, že „bezprecedentne postupoval v rozpore so zákonným princípom zdržanlivosti prokurátora a spôsobom, ktorý neprispieva k zvyšovaniu dôveryhodnosti prokuratúry“?

Prestrelka medzi generálnym a špeciálnym prokurátorom je nešťastná udalosť. Neprispieva to k upokojeniu situácie, nie je to dobre.

Kto má pravdu? Pán Lipšic, ktorý hovorí, že špeciálna prokuratúra je v ťažkej defenzíve voči obvineniam politikov a niektorých médií – on vraví, že aj takých, ktoré sú vlastnené obvinenými v závažných kauzách –, alebo pán Žilinka, podľa ktorého sa nemôže špeciálny prokurátor vyjadrovať k živým kauzám, ktoré navyše nerieši?

To je ťažko povedať, určite platí, že tak špeciálna prokuratúra, ako aj Špecializovaný trestný súd majú ťažké bremeno. Bez špeciálnej prokuratúry sa tieto kauzy nedotiahnu, preto je nejaká miera podpory zo strany generálnej prokuratúry smerom k špeciálnej prokuratúre dôležitá. Áno, súčasne platí, že generálny prokurátor je šéfom celej prokuratúry, ale v niečom rozumiem Danielovi Lipšicovi, že chcel povedať svoj postoj a chrániť špeciálnych prokurátorov, ktorí sú pod obrovským tlakom. Tá prestrelka sa však nemala stať.

Diskusia Denníka N s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou v Poprade. Foto N – Tomáš Hrivňák

Pred pár dňami sa priznal k úplatkom a uzavrel dohodu o vine a treste bývalý šéf Úradu inšpekčnej služby Adrián Szabó. Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák tvrdí, že sa nepriznal dobrovoľne, ale len aby sa vyhol dlhoročnej base. „Drahý Szabó, dostaneš 20 rokov, budeš v tých 40 stupňoch, v ktorých sedíš, alebo sa nám priznaj a pôjdeš von,“ opísal Kaliňák. Kritici týchto dohôd hovoria, že spolupracujúci obvinení vychádzajú s podmienkami, aj keď brali úplatky v obrovských sumách. Je to fér? Je to spravodlivosť?

Spolupracujúceho obvineného nejako musíte motivovať. Môžeme sa baviť o tom, aká sankcia je potom primeraná, ale spolupracujúci obvinený ide buď do boja – a bojuje za svoju nevinu –, alebo prizná vinu a pomôže odhaliť tie skutky, ktoré by sa inak možno nedali vyšetriť, ale potom by tam nejaká motivácia byť mala. V nejakej miere je namieste mu ponúknuť lepší výsledok, ako keby išiel do boja do konca. Aj keď je úplne legitímna aj debata o tom, aké sankcie nakoniec padli.

Rozumiem, ale časom môže byť po takýchto verdiktoch narušené vnímanie spravodlivosti, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Moji kolegovia boli teraz v jednej osade, kde si vypočuli príbeh miestneho obyvateľa, ktorý ukradol drevo v lese a išiel na 20 mesiacov natvrdo do basy. A potom tu máme človeka, ktorý bral veľké úplatky, a vyviazne s podmienkou. Navyše Robert Fico môže vďaka tomu slobodnejšie hovoriť, že si bezpečnostné zložky akoby „kupujú“ výpovede voči iným ľuďom, ktorí sú podľa neho politickí oponenti súčasnej vládnej koalície.

Treba povedať, že pri dohode o vine a treste má svoju rolu prokurátor aj súd, je tam nejaká miera kontroly, či trest je alebo nie je primeraný. Takisto platí, že aj dohoda o vine a treste je dôležitý inštitút v trestnom práve, lebo aj po takejto dohode máte vážny záznam v registri. Určite sa bavme o tom, či trest, ktorý ten človek dostal po dohode o vine a treste, je primeraný. Súčasne platí aj druhá vec, ktorú hovoríte. Sankcie, ktoré súvisia s krádežami na poli či v lese, sú neúnosné a drakonické, v modernej spoločnosti nemajú čo robiť a treba ich prehodnotiť. Chceme to urobiť v rámci novely Trestného zákona.

Naša diskusia sa odohráva v meste, kde roky sudcoval Štefan Harabin. Sledujete ešte aktivity tohto pána, najmä na rôznych protestoch proti očkovaniu či protipandemickým opatreniam, alebo je to už mimo vašu rozlišovaciu schopnosť?

Registrujem, že je aktívny v rámci protiočkovacích kampaní.

Asi vám nechýba, nie?

Nie, nechýba.

Aby ste v rezorte nemali úplnú nudu, sudcom je aj Harabinov syn Branislav, ktorý tiež statočne bojuje proti údajnej koronadiktatúre. Na Okresnom súde Bratislava I pravidelne pojednával bez rúška, neuznáva vyhlášky úradu verejného zdravotníctva, dokonca sa na začiatku júna vrátil z dovolenky v Portugalsku bez testu aj bez registrácie. Šéf okresného súdu Ján Golian ho síce viackrát napomenul, Branislav Harabin sa postavil aj pred sudcovskú radu okresného súdu, ale nejako to nikam nevedie. Pri otázkach o tom, či by voči Harabinovi juniorovi nemal byť podaný návrh na disciplinárne konanie, predseda súdu pán Golian odkazuje na vás. Budete sa tým zaoberať?

Už sa tým veľmi vážne zaoberám, na súde už od nás boli pracovníci, ktorí túto situáciu riešia. V prvom rade som presvedčená, že pri previneniach sudcov sa má o to, či boli a budú podávané návrhy na disciplinárne konanie, starať predseda súdu. Ja tu predsa nie som nato, aby som sa venovala každému sudcovi okresného či krajského súdu a podávala disciplinárne návrhy. Tak to predsa nemá byť. Ak zlyhá predseda okresného súdu, má konať predseda krajského súdu. Jasne som to povedala aj predsedovi okresného súdu – v prvom rade je to jeho kompetencia, musí sa s tým vyrovnať. Ako ministerka môžem sanovať až situáciu, ak sa neudialo niečo, čo sa malo.

Branislav Harabin nie je jediným sudcom, ktorý tvrdí, že vyhlášky úradu verejného zdravotníctva sú nulitné a neústavné. Akým veľkým problémom je dnes v justícii, že sudcovia, teda predstavitelia spravodlivosti v štáte, odmietajú dodržiavať protipandemické nariadenia a svojím príkladom a vzorom dávajú návod pre časť spoločnosti?

Ak sa to deje, treba voči tomu zakročiť. Ak sa ľudia od nás zo sekcie dohľadu dozvedia o takýchto skutočnostiach, idú priamo na pojednávanie a situáciu dokumentujú. V prvom rade však chcem, aby konal predseda súdu.

V spoločnosti prebieha debata o právnej povahe protipandemických opatrení. Keď nejaký radový policajt, pochôdzkar, upozorní odporcu opatrení na povinnosť rúška v interiéri, on naňho neraz vybalí siahodlhé argumentácie ľudí, ako je Štefan Harabin, alebo rôzne internetové návody, ako citovať dohovory, zákony a používať slová ako nulitné a podobne. Čo s tým? Nemal by štát reagovať nejakou ucelenou a prístupnou právnou argumentáciou – aj pre policajtov, alebo dnes už aj majiteľov reštaurácií, ako odpovedať na tieto návody a manuály?

Tu by som bola k policajtom tolerantná. Samozrejme, je dôležité, aby opatrenia, ktoré sa prijímajú, boli vyžadované, a kto iný to má robiť ak nie polícia. Toto nie je úplne jednoduchá téma. Hľadanie spravodlivej rovnováhy medzi ochranou zdravia a ústavnosťou je ťažká, rola polície nie je jednoduchá. Určite súhlasím s tým, že by bolo dobré, aby mali nejaké manuály.

Diskusia Denníka N s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou v Poprade. Foto N – Tomáš Hrivňák

Opozičný Smer už ohlásil, že na Ústavnom súde napadne zákon, ktorý vláda schválila a ktorý umožňuje zvýhodnenie zaočkovaných, napríklad pri vstupe do prevádzok. Nemôže uspieť?

Myslím si, že neuspeje, ale, samozrejme, že Ústavný súd môže nájsť riešenie či návod, ako to posunúť niekam inam. No myslím si, že novela v rámci rovnováhy medzi právom na súkromie a ochranou zdravia obstojí. Je namieste si povedať, že zaočkovaní ľudia chránia sami seba, ale aj celý zdravotný systém, čo je v konečnom dôsledku pre spoločnosť dobré. Preto si myslím, že je v poriadku, že im potom spoločnosť dáva viac priestoru na život, lebo aj oni jej dávajú viac priestoru na život.

Bolo by právne priechodné schváliť povinné očkovanie proti covidu – aspoň v režime, o akom teoreticky uvažuje minister zdravotníctva pán Lengvarský, teda pre zdravotníkov, pracovníkov domovov sociálnych služieb či zraniteľné skupiny?

Právne to vidím priechodné, osobitne voči jednotlivým profesiám, ako sú zdravotníci, ozbrojené sily; môžeme hovoriť aj o školstve. Vidím tam priestor na silnú argumentáciu, prečo by to štát mohol vyžadovať. Druhá vec je, či je to politicky dobré. Dostali sme sa do bodu veľkého napätia medzi zaočkovanými a nezaočkovanými a neviem, či v našej situácii je toto cesta. Či by sme sa nemali skôr sústrediť na to, ako motivovať ľudí, aby sa zaočkovali. Ďalšia vec je, že ak budeme na kolenách, možno nebudeme mať inú možnosť. Sú štáty, ktoré k tomu už pristúpili, môžeme sa pozrieť do Francúzska či Spojených štátov.

Keď už hovoríme o motivácii očkovať sa, do lotérie o očkovaciu prémiu s názvom Byť zdravý je výhra ste sa už zaregistrovali?

Nie, nie som fanúšik, komentovala som to aj v rámci koalície, takže som sa ani nezaregistrovala.

Pred niekoľkými týždňami prezidentka Zuzana Čaputová udelila milosť staršiemu pánovi, ktorého súdy odsúdili na desať rokov väzenia za to, že si jeho syn zasadil v jeho vinohrade pár stoniek marihuany. Bol to príklad drakonického trestu, aké sú u nás bežné. Dokedy?

V novele Trestného zákona, ktorú chceme predložiť na jeseň, chceme riešiť nielen marihuanu, ale aj iné drogy, aby sme jasnejšie rozlišovali užívateľov od dílerov a nastavili prepojenie na preventívne opatrenia. Som proti tomu, akú máme právnu úpravu dnes. Nakoniec, aspoň marihuanu sme sa snažili vyriešiť už dávnejšie cez poslanecký návrh Juraja Šeligu, bohužiaľ, nenašla sa koaličná podpora. Teraz v rámci novely Trestného zákona dúfam, že to vyriešime.

Jedna vec, ktorú chcete vyriešiť, je množstvo pre osobnú spotrebu, za ktoré by nemusela hroziť ani podmienka. Koľko gramov marihuany to bude? Už exminister Tomáš Borec pripravoval tabuľky, v ktorých sa rátalo s jedným gramom marihuany, ale napríklad aj 0,2 gramu pervitínu. Bude to obdobné?

O tomto je debata, či ísť touto cestou, lebo táto právna úprava sa už urobila na ministerstve spravodlivosti dávnejšie. V zásade áno, ide nám o to, povedať exaktnejšie, že keď je tam takáto dávka, môžeme predpokladať, že je to užívateľ, nie díler.

Problémom však nie je len držanie pre osobnú spotrebu, nakoniec, v praxi nedostane nikto, koho chytia po prvý raz s džointom, niečo iné ako podmienku. Ak si však ten človek vypestuje pár stoniek sám, už sa to klasifikuje ako výroba drog a tresty rastú. Tam sa ide podľa policajných tabuliek a stačí, ak vám rastlina dorastie do dvoch metrov, a máte ľahko zarobené na desať rokov väzenia. Zmenia sa aj tieto sadzby?

Áno, to budeme riešiť tiež.

Kedy?

Teraz na jeseň.

Takže od 1. januára by to mohlo platiť?

To by bolo pekné. Keď sa vrátim z dovolenky, budem sa na sekcii trestného práva pýtať, v akom stave je text novely Trestného zákona. Potom budem vedieť viac, neviem povedať, či to bude určitý 1. január, lebo máme nejaký legislatívny proces. Smerujeme k tomu, nemienime vôbec časovo otáľať. Začiatkom budúceho roka by to malo byť účinné.

K straníckej politike: po tom, čo sa na predsedníctve Za ľudí nepodarilo presadiť mimoriadny snem, ste hovorili, že sa chcete teraz rozprávať s členmi strany o tom, čo ďalej. Neviem, či ste to už stihli, ale ako to máte dnes – už odchádzate?

Teraz som bola na dovolenke ja aj ostatní. Máme to tak, že príde september a chceme sa rozprávať.

Na festivale Atmosféra ste pred pár dňami povedali: „Nevidím veľmi šancu, že by sme mohli fungovať v jednej strane“. 

To platí.

Tak čo je potom témov rozhovorov s členmi Za ľudí na september a október? Či pôjdu s vami?

Základný dôvod, prečo sa s nimi stretnúť, je ten, že ide o členskú základňu strany, ktorej som podpredsedníčkou, a aj ostatní členovia z takzvanej frakcie majú dôležité pozície v rámci strany. Bez ohľadu na to, že niektorí z nich dnes už nie sú krajskí šéfovia, sú to ľudia, ktorí sú dôležití pre členskú základňu v rámci krajov. Myslím si, že predtým, než by sme urobili takýto vážny krok, sa s ľuďmi v strane rozprávať treba. Bez toho by to bolo neslušné.

Diskusia Denníka N s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou v Poprade. Foto N – Tomáš Hrivňák

Hovoríte o „frakcii“, no máte už nejaký názov? Pýtam sa preto, že raz sme s nejakou otázkou oslovovali vášho kolegu, poslanca Tomáša Lehotského, ktorý k stanovisku doplnil poznámku, že nehovorí za celú stranu, ale len za „frakciu Spravodliví“. Naozaj sa tak voláte, či to bol len nejaký interný pracovný názov?

Môžeme to nazvať pracovným názvom, ale hovoríme o frakcii, sme proste frakcia. Pracovne sme sa rozprávali, že to, na čom máme kľúčovú zhodu, je dotiahnutie reformy justície do konca. Teda, reformy, ktorá sa týka spravodlivosti. Na tom máme absolútnu zhodu a chceme urobiť spoločne všetko pre to, aby sa táto reforma dotiahla do konca. Čiže, keď sme sa spolu zhovárali o tom, čo nás programovo spája, tak je to téma spravodlivého Slovenska.

To by sa vám asi najlepšie podarilo z pozície ministerky spravodlivosti. Rozprávate sa s premiérom Eduardom Hegerom a koaličnými partnermi o tom, či by ste zostali členkou vlády aj po vašom prípadnom odchode zo strany Za ľudí, napríklad preto, že vašich šesť poslancov sa im ešte môže hodiť? Vládnej koalícii sa už teraz občas stáva, že v parlamente nemá dostatok poslancov na prijímanie zákonov.

Situácia v našej strane neprišla zo dňa na deň. Či už som chodila, alebo nechodila na koaličné rady, tak som, samozrejme, v kontakte s lídrami koaličných strán a osobitne aj s premiérom. Považujem za elementárnu slušnosť povedať premiérovi, či sa v našej strane dejú veci, ktoré by mohli niečo ovplyvniť, potenciálne aj zloženie jeho vlády. Sú veci, ktoré už boli vyslovené. Koaliční partneri už dostali informáciu, že by tu potenciálne mohlo prísť k situácii, že by tu potenciálne mohol byť piaty koaličný partner. Takáto debata už s niektorými koaličnými partnermi prebehla.

Akceptovali by to?

S ohľadom na to, čo sa zatiaľ udialo v našej strane, som nemala potrebu ťahať to ďalej. Tak ako to zaujíma vás, zaujíma dianie v strane aj koaličných lídrov. Pýtali sa na situáciu. Zatiaľ sme sa však nikam neposunuli, zatiaľ sme v strane.

Pani predsedníčke Remišovej ste vo vašej frakcii vyčítali, že konala mocensky, keď predsedníctvo strany ovládla odvolaním dvoch ľudí z kancelárie strany a dosadením svojich nominantov. No aj vy ste odvolali svojho štátneho tajomníka, pána Michala Luciaka, poslali ho do parlamentu, len aby ste odtiaľ vyšťuchli pani poslankyňu Leščákovú z krídla Veroniky Remišovej. To bola tiež riadna „mocenština“, nie?

Tak dobre, nejaká šachová partia to bola, to uznávam. Na druhej strane, čo sa týka legitimity, tak ak hovoríme o ľuďoch, ktorí môžu byť poslancami, tak len na základe mandátu od ľudí. Ak sa Michal Luciak vrátil do parlamentu, tak asi má silnejší mandát. Nedá sa to prirovnávať k tomu, že boli odvolaní krajskí lídri s argumentáciou, ktorú sme si vypočuli na predsedníctve.

Teraz v auguste je to rok, čo sa Veronika Remišová stala predsedníčkou Za ľudí, vtedy ste ju aj s väčšinou kolegov z frakcie podporovali. Bola to chyba? Mali ste sa prikloniť k Miroslavovi Kollárovi, ktorý bol v tom čase jej súperom o post straníckeho predsedu?

Takto sa to určite povedať nedá. To, čo sme si vzájomne všetci odžili, nám prinieslo nové zážitky aj skúsenosti. Keby bol teraz snem, s ohľadom na všetky poznatky, ktoré máme, mohol by vyzerať úplne inak. Počas koaličnej krízy sa veci vyvinuli tak, že časť našej strany bola presvedčená, že si niektoré veci musíme vyjasniť. Nastala vnútorná debata, to prosto priniesol politický život.

My už dnes berieme spor v Za ľudí automaticky, ale nepýtajú sa vás ľudia, keď niekoho stretnete napríklad počas dovolenky, o čo vlastne ide? V čom je vlastne váš spor s Veronikou Remišovou? Ako to pomenúvate jednou vetou?

Úprimne, na to sa ma nikto veľmi nepýta.

Ale to je potom zvláštne, nie? Mám pocit, že aj my v médiách riešime skôr technikáliu konfliktu v strane Za ľudí, ale menej sa píše o tom, prečo to vlastne vypuklo. Keďže sa tomu venujem, viem, že mám hľadať príčinu v marcovej vládnej kríze, ale nemáte pocit, že pre bežného človeka môže byť politická či hodnotová povaha toho sporu ťažko čitateľná?

Samozrejme, že je to ťažko čitateľné. Ale bola to vec, ktorú sme si mali vyriešiť v rámci strany, aj keď možno nebola zrozumiteľná navonok.

Tak ju vysvetlime.

Viete, mne nepríde – ani som to myslím nerobila – dobré, aby som nakladala ostatným členom strany. A ja to jednoducho nechcem robiť. Ale dobre, ak to skúsim povedať v jednej vete: počas koaličnej krízy neboli obhajované hodnoty, na ktorých stojí naša strana, spôsobom vyjednávania. Mali sme rozhodnutie predsedníctva našej strany, ktoré okrem iného hovorilo o štvorkoalícii, a ja viem, že sa rokovalo o trojkoalícii. A to sa proste nerobí. Keď tak malo prísť k rozhodnutiu predsedníctva o trojkoalícii, ale nie ju dojednávať za chrbtom. Ľudia boli kupovaní, aby súhlasili s trojkoalíciou. To bolo pre mňa neakceptovateľné.

Smerujeme k tomu, že odchod zo strany je pre vašu frakciu nevyhnutný. Kam sa rozpŕchnete? Založíte vlastnú stranu? Pôjdete do SaS? Alebo sa budete chcieť spájať s Progresívnym Slovenskom a stranou Spolu? Čo by reálne prospelo ku konsolidácii stredovo-liberálneho či občiansko-demokratického politického priestoru?

Určite spájanie. Sú tu strany, ktoré sú si hodnotovo veľmi blízke a roztrieštenosť ide na úkor silnej politickej pozície voči druhej alternatíve, ktorou je Smer a Hlas. Ak by som mohla prispieť k tomu, aby tu nastala väčšia synergia, bola by som rada. No teraz sme niekde úplne na začiatku, kde riešime situáciu v našej strane. Nesmieme predbiehať. Musíme sa baviť s členmi strany, ale aj s koaličnými partnermi, či by vôbec prijali ďalšieho koaličného partnera a otváranie koaličnej zmluvy. Ja by som nechcela prispieť k ďalšej koaličnej kríze. Určite musíme viesť politické rokovania a hovoriť aj s našou šéfkou.

Viete teda vylúčiť, že tu o pol roka nevznikne ďalšia nová strana s názvom a logom, ktorá sa bude uchádzať o toho istého voliča, o ktorého sa uchádzajú už teraz tri-štyri strany?

Teraz neviem nič vylúčiť.

 
 

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
You are here: Home Home Slovenské kategórie Dokumenty Externé Mária Kolíková: Fico na súde s Kováčikom nemal čo robiť, vnímam to ako nátlak

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners