Sudca Hrubala: Nedávam si radiť od policajtov

| sme.sk | 29. aug 2021 | ROMAN CUPRIK |

Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala. (Zdroj: Jozef Jakubčo)
 

Šéfa Špecializovaného trestného súdu JÁNA HRUBALU spomína text obvinenia troch kajúcnikov ako „toho správneho sudcu“, ktorého policajti z NAKA vedeli pri rozhodovaní o väzbe ovplyvniť. Hrubala to odmieta a v rozhovore pre SME opisuje, ako vyzerá komunikácia medzi sudcom a operatívcom pri návrhoch na väzbu. Vysvetlil aj svoje rozhodnutie prepustiť šéfa takáčovcov Ľubomíra Kudličku a čo si myslí o rečiach šéfa Smeru Roberta Fica o kajúcnikoch.

V obvinení kajúcnikov bývalý šéf operatívcov Ján Káľavský vypovedá, že policajti, ktorí čelia podozreniam z ovplyvňovania svedkov, čakali so svojimi akciami na dni, keď má službu „ten správny sudca“. Neskôr sa od vyšetrovateľa Dunčka dozvedel, že ide o vás. Ste pre niektorých vyšetrovateľov ten správny sudca?

Neviem, kto sú tí správni sudcovia. Ak za správnych sudcov vyšetrovatelia považujú tých, ktorí berú väčšinu zadržaných do väzby, tak k nim ja preukázateľne nepatrím.

Percento mojich „kladných“ väzobných rozhodnutí je nižšie oproti priemeru mojich kolegov. Ak sú správni sudcovi tí, ktorí si vec poctivo preštudujú, sú k procesným stranám slušní a rozhodnú podľa zákona, tak k tej skupine sudcov budem rád patriť.

Oni vtedy podľa Káľavského vedeli, že dnes už zosnulý takáčovec Martin Mikulec sa chce vrátiť z Česka a vypovedať. Prekážalo im však, že príde v čase, keď nemáte službu. Vedeli ste, že sa niečo také deje?

Neviem si vybaviť tváre ani Káľavského ani Dunčka. Zrejme patrili do skupiny desiatok policajtov, ktorí nám nosili spisy. Ja som text obvinenia nevidel, ale voči tvrdeniam, že by som bol niečí spriaznený sudca, sa ohradzujem. O okolnostiach návratu Martina Mikulca neviem nič a toto meno registrujem naozaj len okrajovo ako jedno z desiatok mien, ktoré sa mihajú v našich sporoch.

O tom, že vyšetrovatelia čakajú so zadržaním na správnych sudcov, sa hovorilo aj v minulosti. Vtedy sa skôr riešili podozrenia, že niektorí sudcovia púšťajú tzv. našich ľudí na slobodu a sťažujú tým vyšetrovanie.

Aj ja som v minulosti zachytil šumy, že si vyšetrovatelia vyberajú svojich sudcov. Krátko po svojom nástupe do funkcie som urobil zmeny v službách sudcov. Rozšíril som počet sudcov rozhodujúcich o väzbách z päť na deväť, presunul som túto agendu z Banskej Bystrice do Pezinka a zavádzam pravidlo, že sa budú sudcovia po určitých odslúžených rokoch obmieňať.

Mali ste o niekom z pôvodnej pätice sudcov pochybnosti?

Nie, neurobil som to preto, že o nich pochybujem alebo že ich nemám rád. Hlavný dôvod bol, aby jeden sudca nemal služby cez desať rokov a nevyhorel, prípadne v nežiaducej miere nepodľahol rutine.

Nezaznamenal som žiadne neštandardné správanie sudcov, hoci máme veľmi veľa práce a naozaj sme často tesne pred psychickým skolabovaním.

Ján Hrubala

Ako funguje spolupráca medzi sudcami a operatívcami?

Návrhy prokurátora na väzbu nám do Banskej Bystrice nenosil samotný prokurátor, ale obvykle je to operatívec, niekedy vyšetrovateľ.

Keď príde, musí čakať, kým sa príslušná vec „zadministruje“ a musí dostať potvrdenie do rúk, že sudca vec prevzal. Tento proces trvá rádovo desiatky minút. Dnes vec priamo od prokurátora preberá sudca v Pezinku.

A počas tohto času sa s nimi nerozprávate?

Nie je nezvyčajné, že počas zapisovania si sudca návrh študuje a opýta sa operatívca nejakú technickú otázku. Napríklad, že v návrhu na väzbu sa píše o nejakom konkrétnom dôkaze, ale nie je tam číslo strany spisu, kde by si to sudca mohol nájsť. Inú komunikáciu sudcu s operatívcami vylučujem.

Káľavský vypovedá, že mu Dunčko hovoril, ako za vami osobne chodil pred pojednávaním, vysvetľoval vám celý prípad a vy ste si podľa jeho slov vytvorili na vec názor.

Toto sa nikdy nestalo. Ak má nejaký policajt nutkanie povedať niečo nad rámec spisu, zvyknem sa usmiať a zastaviť ho. Mňa pri rozhodovaní nezaujíma, čo mi povie operatívec, zaujíma ma to, čo je v spise.

V poslednom období sa nám to už však nestáva, keďže aj operatívci sa naučili, že tadiaľ pre nich cesta nevedie. Inak v spisoch sú niekedy rôzne políciou spracované napr. grafické vysvetľovacie schémy, nejde však o dôkaz v zmysle Trestného poriadku.

Naozaj ste nikdy nezažili, že by vám policajt pri odovzdaní spisu povedal, že tohto by sme potrebovali dostať do väzby?

Počul som napríklad vety, že „tento má na rováši viacej“ alebo „pán doktor, chcel by som vám k tomu ešte niečo povedať“. Vždy som však daného policajta hneď zastavil. Takáto je realita, nech si pán Káľavský o tom hovorí, čo chce.

Takže operatívci sú pri návrhoch na väzbu len poštári a Káľavský preháňa?

Operatívci, vyšetrovatelia nám naozaj len nosia spisy, je to obyčajný administratívny úkon. Veľmi často dokonca nevedia o samotnej veci vôbec nič. Neviem, ako si celú vec interpretuje pán Káľavský, nečítal som jeho výpoveď.

Obvinenie sa týka len troch kajúcnikov a nie vyšetrovateľov NAKA, a teda tieto pasáže z výpovede Káľavského tam vôbec nemuseli byť. Špekuluje sa, že ich tam niekto naschvál vložil s tým, že text tohto obvinenia unikne. Nemáte niekedy pocit, že je to celé spravodajská hra?

Moja práca sudcu vylučuje, aby som teraz hodnotil motívy pána Káľavského, prípadne motívy vyšetrovateľa pri písaní obvinenia, ktoré som ani nevidel. To, čo si o nejakej kauze myslím, sa verejnosť môže dozvedieť, len ak danú vec riešim v rámci môjho súdneho rozhodnutia.

Aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic pri téme kajúcnikov spomínal „aktívne spravodajské opatrenia“. Ako hodnotíte jeho súčasný verejný spor s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom?

Som z tejto situácie smutný, ale konkrétne vyjadrenia či disciplinárne návrhy mi neprináleží hodnotiť.

S touto kauzou súvisí aj situácia, keď zásahová jednotka inšpekcie ministerstva vnútra 21. júla zablokovala operatívcom NAKA auto v Pezinku. Nešli vtedy z vášho súdu?

Neviem, čo operatívci v Pezinku robili. Dokonca neviem ani podrobnosti z médií, pretože správy o prípravných konaniach si zvyknem čítať len okrajovo. Robím to cielene v rámci profesionálnej psychohygieny. Musím znovu len zopakovať, že pre mňa je dôležité to, čo je v spise. Nie je to fráza. Okrem iného musím myslieť aj na to, že sa mi môžu tieto veci dostať na stôl.

Podobná situácia sa spomínala v prípade sudcu Romana Púchovského. Rozhodli ste sa nezaraďovať ho do služieb po zverejnení výpovede bývalého člena SIS Františka Böhma. Ten tvrdil, že ho pred návratom na Slovensko niekdajší policajný prezident Milan Lučanský upozornil, aby prišiel až vtedy, keď bude mať službu Púchovský, pretože u neho by Lučanský možno vedel vybaviť stíhanie na slobode. Už sa to objasnilo?

Keď som o tejto výpovedi dozvedel, sudcu Púchovského som naozaj zo služieb stiahol, kým sa veci nevyšetria. Tieto veci sa vyšetrovali, nepotvrdili sa nenáležité kontakty a chcem vyhlásiť, že voči nemu žiadne podozrenia nemám.

Do služieb som ho ale aj tak nezaradil, z podobných dôvodov, ako aj kolegov z pôvodnej päťky Michala Trubana a Jána Giertliho. Chcel som, aby si aj on od služieb oddýchol a nevylučujem, že ho v budúcnosti znovu zaradím, keď si budú potrebovať oddýchnuť súčasní deviati sudcovia.

Ako ste vnímali návštevu Roberta Fica na pojednávaní s Dušanom Kováčikom?

Pán Fico je politik, na súde bol ako verejnosť a pokiaľ nenarušuje priebeh verejného pojednávania, tak našou povinnosťou sudcov je to akceptovať a nijako nekomentovať.

Znamená to, že aj keby ste to považovali za provokáciu a politický marketing, tak by ste mi to nepovedali?

Nie, ja som povinný zachovávať zdržanlivosť.

On však aj pred niekoľkými mesiacmi povedal, že nová garnitúra bude musieť urobiť poriadky s niektorými sudcami a prokurátormi.

Nová politická garnitúra poriadky, ktoré opisuje pán Fico, robiť už nemôže. Predchádzajúce vlády a parlamenty zabezpečili, že odvolať prokurátora či sudcu je možné len z presne vymedzených dôvodov a v predpísaných konaniach, do ktorých politikov, chvalabohu, nič nie je.

Takže pri sledovaní vývoja preferencií Hlasu so Smerom a pri počúvaní výrokov o poriadkoch so sudcami nepociťujete nervozitu?

Skôr sa nad tým pousmejem. Ale áno vysielanie takýchto signálov „o čistkách politikov“ je zlé, to si môžem dovoliť povedať.

Keď Fico hovoril, že sa nadužíva väzobné stíhanie, aby sa obvinení zlomili, zorganizovali ste v máji tlačovku, kde ste ukázali štatistiky, ktoré to vyvracajú. Odvtedy sa situácia nezmenila?

Nie, stále platí, že Špecializovaný trestný súd za posledných desať rokov nevyhovel v 20 až 30 percentách prípadov návrhom na väzbu a takýto pomer si drží aj teraz.

Nezaznamenal som ani žiadne neštandardné správanie sudcov, hoci máme veľmi veľa práce a naozaj sme často tesne pred psychickým skolabovaním. Preto som urobil aj výberové konanie na nových sudcov, bolo úspešné a už sa na nových kolegov tešíme. Roboty je veľa a zatiaľ ju s odretými ušami zvládame.

Je možné, že vás predvolajú na výsluch k veci Dušana Kováčika. Pripravujete sa na to nejako?

Nie je sa na čo pripravovať. Dotyčného Kudličku som z väzby prepustil ja a sudca Kliment mi pred týmto rozhodnutím vytkol len to, že som nerozhodoval aj o veľmi všeobecne ponúknutej peňažnej záruke. Riadil som sa zásadou, že právo patrí bdelým a obhajoba navrhla záruku len jednou nijako nekonkretizovanou vetou.

Ide o špecifickú právnu záležitosť, na ktorú sú rôzne názory, ja som svoj právny názor odvtedy už zmenil.

Dnes sa zaoberáme každým, i nekvalifikovaným prednesom dožadujúcim sa náhrady väzby. Keď mi sudca Kliment prípad vrátil, prepustil som Kudličku na záruku. Tento príbeh som ochotný zopakovať komukoľvek.

Muselo vám byť jasné, že Kudlička je hlavou mafiánskej skupiny, pre ktorú nie je problém zaplatiť kauciu 100-tisíc eur.

Teraz pripomeniem, že pre mňa je dôležitý spis. Ja som nerozhodoval na základe povesti pána Kudličku, ale na základe jeho obvinenia. Bola mu vtedy navrhnutá väzba vo veci, ktorá je v porovnaní s vraždou, za ktorú sme ho odsúdili, úplná banalita. Za tým rozhodnutím si teda stojím.

A áno, predpokladám, že prijatie záruky by sa nestretlo s pochopením senátu sudcu Klimenta, ak by proti môjmu poslednému rozhodnutiu bola podaná sťažnosť, čo som vysvetľoval aj v tlačovom vyhlásení. Záver – sudca Kliment s prepustením obvineného Kudličku nemá nič spoločné, finálne išlo o moje rozhodnutie, ktoré on a jeho senát nedostali šancu preskúmať.

Nie sú podmienečné tresty pre kajúcnikov, ktorí uzavreli dohody o vine a treste v známych kauzách, príliš nízke? Napríklad Daniel Čech dostal za prijatie úplatku v miliónovej kauze trojročnú podmienku a Boris Beňa ako bývalý námestník šéfa SIS dostal päťročnú podmienku.

Nemôžem sa vyjadrovať ku konkrétnym prípadom, ale vo všeobecnosti nie som zástancom drakonických trestov.

Každý z tých prípadov je individuálny, posudzuje sa tam množstvo okolností – okrem iného aj spolupráca pri odkrývaní ďalšej trestnej činnosti „ a tie spisy majú stovky strán. Boli aj prípady, keď sa nám navrhované zníženie trestu vzhľadom na okolnosti zdalo príliš ústretové.

Lenže oni sú verejní funkcionári, dostali moc a tú zneužili. Aj zákon pri nich logicky trestnú sadzbu zvyšuje.

Zvyšuje a zároveň za istých okolností spojených s priznaním ju umožňuje znížiť. Niet sporu, že budúcnosť týchto ľudí aj po tom, ako sa priznajú, je ťažko poznačená.

Aj keď „nepôjdu na veľa rokov do basy“, zrejme okolie bude nimi právom opovrhovať a nikdy sa už nezamestnajú v oblasti, ktorá si napríklad vyžaduje previerku, bezúhonnosť ohľadne úmyselných trestných činov a podobne.

Za takýchto okolností všeobecne platí, že je ťažko si predstaviť situáciu, že sa niekto prizná k stotisícovému úplatku, ktorý neodovzdal, neprijal, nič s vecou nemá. Samozrejme, účelové falošné priznania nie sú apriori vylúčené. Platí, že všetko sa definitívne vyrieši na súde. Argumenty typu „lebo Kudilčka, lebo Kováčik...“ neplatia a nesmú platiť.

Kedy bude senát vášho súdu pojednávať o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej?

Neviem, ešte nám ani nebolo doručené rozhodnutie Najvyššieho súdu.

Hovorilo sa, že senát Ruženy Sabovej bol ešte pred rozhodnutím rozhádaný, navyše ho Najvyšší súd dosť tvrdo za rozhodnutie kritizoval. Ako to tí sudcovia znášali?

Myslím, že kolegovia to berú profesionálne a veľa klebiet, ktoré sa o nich šírili, sa ukázalo ako nepravdivé. Keď Najvyšší súd svoje výhrady pošle, verím, že si ich s pokorou naštudujú a potom rozhodnú, ako uznajú za vhodné.

A áno, niektoré ich úvahy sú zo strany odvolacieho súdu kritizované, čo sa v živote prvostupňového sudcu stáva. Oni si musia niesť tento kríž a verím, že ho unesú. Aj v prípade týchto troch sudcov ide podľa môjho názoru o profesionálov, ktorí vec vyriešia v súlade s Trestným poriadkom .

Ján Hrubala

 

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
Powered by Komento