Najvyšší súd zháňal asistenta, k Harabinovi prišiel syn šéfa polície

Tibor Gašpar hovorí o diskriminácii – jeho synovi sa vyhla.| SME | pondelok 13. 1. 2014 20:59 | Matúš Burčík | foto: TASR |

Policajný prezident Tibor Gašpar hovorí, že synovi ide o justičnú skúšku. Odmieta, že by u predsedu súdu niečo vybavoval.

BRATISLAVA. Syn policajného prezidenta Pavol Gašpar po roku práce vyšetrovateľa odišiel zo zboru a prestúpil na Najvyšší súd.

Od januára je asistentom sudcu, čo je podobná funkcia ako vyšší súdny úradník. Funkciu nezískal vo výberovom konaní.

Miesto asistenta nie je zaujímavé pre plat, zarábajú okolo 500 eur.

Výhodou je, že po dvoch rokoch praxe a dovŕšení tridsiatky bude mať nárok na justičnú skúšku a možnosť uplatniť sa v niektorej z právnických profesií. Môže byť sudcom, prokurátorom, exekútorom či advokátom.

 

Príbuzných neskúmajú

Cesta na súd
  • po štúdiu práv sa Pavol Gašpar rozhodol, že bude policajtom,
  • v júli 2012 zložil vyšetrovateľské skúšky,
  • v auguste 2013 sa hlásil za úradníka Súdnej rady a uspel,
  • po dvoch mesiacoch ho preložili na Najvyšší súd,
  • o mesiac sa stal asistentom sudcu, aby mohol vykonať justičnú skúšku,
  • výberové konanie tak obišli.

Predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin odmieta, že by syna šéfa polície Tibora Gašpara pri prijímaní nejako zvýhodnil.

„Nemôžeme skúmať príbuzných zamestnancov. Vo všeobecnosti však môžeme uviesť, že nemá žiadne výhody. Oproti bývalej profesii si výrazne platovo pohoršil,“ odpovedala Harabinova kancelária.

Pavol Gašpar sa v auguste minulého roka prihlásil do konkurzu na miesto štátneho radcu v legislatívnom odbore Súdnej rady, ktorej tiež predsedá Harabin. Uspel a od októbra nastúpil.

„Zo štyroch pozvaných uchádzačov na výber prišli iba dvaja. Obaja boli úspešní a boli prijatí,“ odpovedala za kanceláriu Súdnej rady Lucia Hučková.

Na mieste Gašpar zotrval len dva mesiace. Od decembra ho preložili na Najvyšší súd, asistentom je od januára.

Fico už ako kandidát: Strácame trpezlivosť s justíciou

Prezidentská tlačovka Roberta Fica.| SME | sobota 11. 1. 2014 11:19 | Ján Krempaský, Andrej Sarvaš |

Foto: TASR

Ako prezident sa chce Robert Fico venovať aj stavu justície. Svoj postoj k Harabinovi však nekomentoval.

BRATISLAVA. Strana Smer podľa jej predsedu a kandidáta na prezidenta Roberta Fica nechce posilňovať, ani rozširovať právomoci prezidenta.

Povedal to na tlačovej besede v sídle strany. Aj keby však Smer chcel právomoci posilniť, nemá na to v parlamente potrebnú ústavnú väčšinu.

Tlačovú konferenciu o prezidentských kompetenciách zvolal Fico na sobotu, aby sa podľa vlastných slov vyhol „špekuláciám, či si mandát premiéra vykonávam riadne“.

"Nikdy sme nemali záujem a úmysel zaoberať sa právomocami prezidenta a predkladať akékoľvek zmeny ústavy,“ povedal v súvislosti s postojom Smeru k prezidentským kompetenciám.

Právomoci sú podľa Fica dostatočné a dávajú prezidentovi pozíciu hlavy Slovenskej republiky.

Napriek tomu v porovnaní s predošlými prezidentmi chce v prípade zvolenia lepšie využívať niektoré kompetencie. Napríklad v oblasti obrany, ako vrchný veliteľ ozbrojených síl, či vo vzťahu k vláde a parlamentu.

Harabin píše súkromné listy vydavateľom. Chce, aby sa ospravedlňovali

| medialne.sk | 08.01.2014 | Zuzana Petková |

Predseda Najvyššieho súdu tvrdí, že sa chce vyhnúť súdom.

Predseda Najvyššieho súdu (NS) Štefan Harabin rozposlal listy vydavateľom, v ktorých ich žiada, aby sa mu ospravelnili za články o jeho údajnom telefonáte s Baikim Sadikim, odsúdeným za obchodovanie s drogami na 22 rokov.

Odvoláva sa na nedávne rozhodnutia súdov, ktoré mu priznali odškodné 150-tisíc eur za spájanie s B. Sadikim.

Opora Generálnej prokuratúry: Prehovorila o tom, kto je za jej odchodom!

Eva Mišíková| 09.01.2014; www.topky.sk; |

BRATISLAVA - Ak vám meno Eva Mišíková nič nehovorí, spomeňte si na najťažšie mafiánske kauzy a prokurátorku, ktorá ich dostala na starosť. Napriek tomu, že na Generálnej prokuratúre (GP) strávila dlhých 40 rokov, od prvého januára tam už viac nepracuje. V rozhovore pre .týždeň otvorene priznala, kto je za jej odchodom a aj ďalšie zaujímavé skutočnosti.

Eva Mišíková prišla na Mestskú prokuratúru v Bratislave v roku 1973 a odvtedy mala zo svojej pozície možnosť dobre spoznať zákulisie, ktoré je pre obyčajných smrteľníkov tabu. Jej rukami prešlo mnoho káuz a zažila aj striedanie hláv na čele GP. Po páde režimu to bol najprv Vojtech Bacho, neskôr Mečiarov nominant Michal Vaľo. Podľa jej slov išlo vtedy o veľmi komplikované obdobie. 

"Odišla som z trestného úseku na legistatívu, kde sme sa s doktorom Liščákom zaoberali Trestným zákonom a Trestným poriadkom, mali sme na starosti aj vzdelávanie prokurátorov. V roku 1997 som vážne uvažovala, že z odídem z prokuratúry na Najvyšší súd," povedala Mišíková pre .týždeň a priznala, že za to mohol aj spôsob, akým vtedy prokuratúra riešila únos prezidentovho syna, Remiášovu vraždu či zmarené referendum.

Fico s Harabinom sú dvaja kandidáti v jednom

| SME | utorok 7. 1. 2014 18:21 | Lukáš Fila | Foto: GABRIEL KUCHTA |

V prezidentských voľbách sa bude rozhodovať aj o predsedovi Najvyššiehosúdu.

Robert Fico by si mal ujasniť, prečo vlastne prestal SME odpovedať. Cez predĺžený víkend uvádzal ako dôvod "priznanie zástupcu šéfredaktora, že si ho redakcia neželá za prezidenta", včera to už boli "preukázateľne nepravdivé informácie o tom, že podporil Janukovyčov režim na Ukrajine a že sa vraj v kaštieli v Rusovciach pripravuje služobný prezidentský byt".

Tak ako? Človek by sa pomaly začal báť, že sú to všetko iba výhovorky. Pritom napríklad odpoveď na otázku, či by ako prezident bol ochotný znova vymenovať za šéfa Najvyššieho súdu Štefana Harabina, by okrem novinárov mohla zaujímať aj jeho potenciálnych voličov.

 

Ale zas na druhej strane - nie je rozumný dôvod myslieť si, že by mu funkciu nedal. O jeho stykoch so Sadikim nielenže vie, ale v roku 2008 ich aj obhajoval v parlamente, kde sa opozícia snažila Harabina odvolať z postu ministra spravodlivosti. Vtedy vyhlásil, že prepis rozhovoru nie je v žiadnom trestnom spise a Harabin dostal previerku NBÚ, čiže proti nemu stoja len "irelevantné, nepodložené a vykonštruované obvinenia". Oba argumenty platia stále.

Prvýkrát bol Harabin zvolený aj s politickou podporou Smeru, to napriek "nestrannosti" Súdnej rady potvrdil Mojmír Mamojka už dávno, takže predstavy o smerovaní justície zrejme majú zhodné. Na súdnych sporoch s médiami zarábal aj Fico, čiže prekážka sa nenájde ani tu. Napriek celkovému súzvuku duší Fico zrejme tuší, že dostať z rozpočtu 150-tisíc eur za telefonát o Sadikim či organizovať antidiskriminačné žaloby sudcov nie je práve recept na popularitu. Preto sa k Harabinovi netúži prihlásiť otvorene.

O to viac treba opakovať, že kým Fico nepovie opak, voľby prezidenta treba považovať aj za voľbu šéfa Najvyššieho súdu. A kandidátka sa volá Fico - Harabin.

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners