Jankovská ako sudkyňa brala úplatky a robila pre mafiu, vypovedali na súde svedkovia

Monika Jankovská. Foto N - Vladimír Šimíček| Veronika Prušová | dennikn.sk ! 10. mája 2022 | 

Monika Jankovská. Foto N – Vladimír Šimíček

Ondrej Janíček a Jozef Strelčík na súde počúvali verziu svojho prípadu, na ktorý upozorňujú už dvadsať rokov. Monika Jankovská v ňom zohrala výraznú úlohu.

Na súde v Trnave sa v utorok hovorilo o období zo začiatku milénia, keď niektorí sudcovia na Slovensku rozhodovali na želanie mafie a niektorí policajti vyvíjali na svedkov nátlak, aby konali v prospech zločineckej skupiny, ktorá sa chcela zmocniť majetku iných podnikateľov.

Dve svedectvá veľmi konkrétne pomenovali, ako sa do tejto korupčnej schémy v tom čase zapojila aj vtedajšia sudkyňa Monika Jankovská.

Prešlo už viac než dvadsať rokov odvtedy, čo výpoveď Tibora Jurisu zásadne zmenila život trenčianskych podnikateľov Ondreja Janíčka a Jozefa Strelčíka, ktorí skončili vo väzbe a nakoniec ich odsúdili. Pred policajtmi vtedy Jurisa podpísal, že ho obaja vydierali.

Jeho výpoveď viedla k represii oboch podnikateľov, ktorí boli známi najmä ako majitelia baru Fatima. Janíček so Strelčíkom dostali trest 15 mesiacov, presne toľko, čo strávili vo väzbe. Aj to bolo podľa svedkov súčasťou dohody s mafiou.

V utorok po dlhých rokoch na trnavskom súde však zaznela úplne iná Jurisova výpoveď.

„To všetko bolo vymyslené policajtmi, to nebolo z mojej hlavy,“ povedal ako svedok. Šancu vypovedať po dvadsiatich rokoch dostal vďaka tomu, že Janíček so Strelčíkom dosiahli obnovu pôvodného konania.

Teraz bude na trnavskom sudcovi Vincentovi Szabóovi, ako vyhodnotí svedectvo Jurisu a ďalších svedkov. Pôvodná sudkyňa prípadu, neskôr štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská (za Smer) nepotrebovala Jurisu pred vyhlásením rozsudku v marci 2002 ani len vypočuť.

Odkaz MMŠ: Európsky prieskum o vojne – Slováci sú najčastejšie na chvoste hodnotového rebríčka

Foto N - Tomáš Benedikovič| Martin Šimečka | dennikn.sk | 6. mája 2022 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Z prieskumu vyplýva, že aj na Slovensku väčšina ľudí uvažuje rovnako ako ostatní Európania, ale tá väčšina je o dosť menšia než v iných krajinách.

Prieskum verejnej mienky (Eurobarometer) ukazuje, že veľká väčšina Európanov (80 percent) podporuje svoje vlády v sankciách proti Rusku a 89 percent cíti voči Ukrajincom sympatie, dve tretiny (66 percent) sú za to, aby sa Ukrajina stala členským štátom EÚ, keď bude pripravená, a 71 percent Európanov si myslí, že Ukrajina je “súčasťou európskej rodiny”.

Z grafov vyplýva, že Európania sú nebývale jednotní v názore na to, že Únia sa musí oddeliť od Ruska politicky aj ekonomicky a má sa čo najskôr odstrihnúť od ruského plynu a ropy.

Zaujímavé sú však názory Slovákov: v drvivej väčšine odpovedí sú v grafe na chvoste, najčastejšie v susedstve Bulharska. Z prieskumu vychádza Slovensko ako krajina s relatívne vysokými sympatiami k Rusku a často sa ocitá na opačnom konci grafu ako Poľsko a národy Pobaltia. Nie je to prekvapivé, len zahanbujúce.

Pozoruhodné napríklad je, že Slováci sú na úplnom chvoste v obave z vojny. S výrokom “mám osobné obavy z vojny na Ukrajine” súhlasí (viac či menej) len 69 percent Slovákov, kým najväčšie obavy majú ľudia žijúci najďalej od Ruska – teda Portugalci (96 percent).

S ekonomickými sankciami proti Rusku súhlasí len 56 percent Slovákov (na chvoste s Bulharskom, Cyprom a Maďarskom) na rozdiel od 92 percent Poliakov. Na úplnom konci rebríčka sme aj v odpovedi na otázku, či by sa Únia mala čo najskôr odstrihnúť od ruského plynu a ropy – 59 percent Slovákov je za, najmenej zo všetkých európskych národov.

Aj v otázke finančnej pomoci Ukrajine sme s Bulharmi na úplnom chvoste (64 percent), nevyznamenali sa však ani Česi (72 percent), kým za finančnú pomoc Ukrajine je až 90 percent Poliakov.

Ešte horšie je to s vojenskou pomocou Ukrajine – súhlasí s ňou len 44 percent Slovákov (opäť v nelichotivom susedstve s Maďarmi a Bulharmi), kým u Čechov je to 60 percent a u Poliakov 87 percent.

A tak to ide rad za radom – na otázku o humanitárnej pomoci Ukrajincom či prichýlení utečencov sme na úplnom chvoste, hoci, našťastie, aj u nás sú tie čísla relatívne vysoké (91 a 77 percent). Neprekvapí, že nelichotivo sme sa umiestnili aj v odpovedi na otázku, nakoľko dôverujeme informáciám o vojne na Ukrajine, ktoré pochádzajú od štandardných médií či od vlády.

Vyzerá to skoro ako zákonitosť, až človek pri čítaní grafov premýšľa, či svoje odpovede Slováci myslia naozaj úprimne. Potom však príde na rad otázka, či má zvyšovanie cien energií významný vplyv na našu peňaženku – a hneď sa Slováci ocitajú v prvej polovici rebríčka (87 percent, rovnako ako Česi).

Z prieskumu jednoznačne vyplýva, že Slováci patria k najmenej solidárnym európskym národom s relatívne malou empatiou voči Ukrajine aj voči Únii. Samy osebe nie sú tie percentá také hrozivé, ako boli ešte nedávno, napríklad 55 percent Slovákov si myslí, že za súčasnú situáciu je zodpovedné Rusko a jeho predstavitelia (s týmto výrokom nesúhlasí 36 percent) – keby nebol európsky priemer vždy oveľa vyšší (v tomto prípade 78 percent).

 

Razia na bratislavskom súde. Čo je v utajovanej prílohe spisu o kajúcnikoch?

Súd v Prešove nerozhodol o obnove konania v prípade mafiánskeho bossa Boržu  - Webnoviny.sk| spravy.pravda.sk | 03.05.2022 | 

Minulý týždeň policajti na Okresnom súde Bratislava III hľadali spis a najmä jeho utajovanú prílohu. Ide o prípad obvinenia dvoch známych spolupracujúcich svedkov - Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu. Tí sú obvinení z krivej výpovede v kauze týkajúcej sa korupcie Vladimíra Pčolinského.

Z dokumentov, ktoré má redakcia Pravda k dispozícii, vyplýva, že 25. apríla prišli príslušníci Národnej kriminálnej agentúry, odbor Východ, na súd a žiadali od sudkyne Ivety Halvoňovej vydanie spisu. Išlo o spis, ktorý na súd pôvodne predložil prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava.

Bývalého šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy Makóa a bývalého námestníka riaditeľa SIS Beňu zadržala polícia 2. apríla. Sudkyňa, ktorá nevyhovela žiadosti prokurátora a oboch mužov prepustila na slobodu, polícii minulý týždeň spis a ani utajovanú prílohu nevydala.

 

Policajti sa však vrátili ešte raz, prišli po pracovnej dobe a chceli hovoriť so službukonajúcim sudcom. Ten im ani po šiestej večer spis nevydal.

Predseda súdu Roman Fitt v liste, ktorý adresoval predsedovi Súdnej rady SR Jánovi Mazákovi, doslova píše: „Posltup policajtov, ktorí žiadali vydať vyšetrovací spis (a dokonca aj jeho utajovanú prílohu), ktorý bol iba súdu zapožičaný prokurátorom k rozhodnutiu o jeho návrhu na vzatie obvineného do väzby a mal byť následne prokuratúre vrátený, bol preto zjavne v rozpore so zákonom a policajti si toho museli byť vedomí“.

Predseda súdnej rady Mazák: Ficova pozícia je ťaživá, vulgarizmy v Nitre sú šokujúce (+video)

Foto N - Vladimír Šimíček| Monika Tódová | 4. mája 2022 | dennikn.sk |

Foto N – Vladimír Šimíček

Jediné vysvetlenie, prečo advokátska komora dovolila Davidovi Lindtnerovi byť znovu advokátom, je podľa predsedu Súdnej rady to, že nemala dosť podkladov a kvalitné informácie.

Parlament niekoľko dní rokoval o tom, či dá súhlas s tým, aby súd posúdil, či Robert Fico má byť stíhaný väzobne. Žiadny iný verejný činiteľ nemá takúto špeciálnu ochranu v ústave, prečo ju potrebuje poslanec?

Opravím vás, ešte ju má sudca Ústavného súdu. Na jeho väzbu musí dať súhlas plénum Ústavného súdu. Poslancov možno prirovnať k sudcom všeobecných súdov, títo ochranu nemajú, bola zrušená. Nevidím ani dôvod, aby bola táto ochrana poskytovaná poslancom a poslankyniam parlamentu. Ale existuje a problém sa trochu zveličuje. Parlament sa len má pozrieť do spisu, vypočuť si poslanca a zistiť či zo spisu alebo z jeho vyjadrenia nevyplýva, že ide o zneužitie prostriedkov trestného práva. Ak nie sú pochybnosti, žiadna dráma to nie je a parlament by mal dať súhlas. Je to v súlade s judikatúrou Ústavného súdu, keď sme dávali súhlas na stíhanie sudcov všeobecných súdov. Parlament sa žiadnym spôsobom nemôže dotknúť otázok viny. Toto je len obvinenie a začiatok celého stíhania. Niet o čom špekulovať, to by musel mať parlament právo vykonávať a hodnotiť dôkazy, a to nemá.

Posledné zmeny v Kolíkovej súdnej mape sa podľa Via Iuris udiali bez adekvátnej verejnej diskusie a kontroly

Mária Kolíková| webnoviny.sk | SITA | 28. 04. 2022 |

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel.

Posledné zmeny v súdnej mape sa udiali bez adekvátnej verejnej diskusie a kontroly. Skonštatovala to mimovládna organizácia Via Iuris vo svojom profile na sociálnej sieti s tým, že rovnako, ako pri nových stavebných zákonoch, aj pri súdnej mape prebehli závažné zmeny v návrhu zákona na poslednú chvíľu. Samotný pozmeňovací návrh o reforme súdnej mapy pritom zverejnili na stránke Národnej rady SR 27. apríla, teda v deň hlasovania v parlamente.

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners