Kolíková ju nechce v súdnej rade! Mišíková: Na rozdiel od pani ministerky mám 47-ročnú prax

| plus7dni.pluska.sk | Katarína Oravská | 25.10.2021 |

Zdroj Tony Štefunko

Mišíková by sa mala podľa Kolíkovej zo súdnej rady porúčať. Jej klienti sú spájaní s vyšetrovaním z korupcie. Bývalá bojovníčka s organizovaným zločinom to považuje za nekorektné kádrovanie.

Bývalú elitnú prokurátorku Evu Mišíkovú vymenovala vláda za členku súdnej rady vlani v apríli. Formálne na návrh ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (vtedy strana Za ľudí, dnes klub SaS), Mišíková bola nominantkou OĽANO. Funkčné obdobie členov súdnej rady je päť rokov.

Po aktuálnom zverejnení uznesenia Krajského súdu v Bratislave v prípade obvinených štyroch vyšetrovateľov NAKA, sa Kolíková prikláňa k názoru, že by sa mala Mišíková zo súdnej rady porúčať.

Radšej keby tam nesedeli

Dôvera v justíciu je podľa Kolíkovej kriticky nízka. „Toto vnímanie určite ovplyvňuje aj to, či členovia súdnej rady majú v očiach verejnosti vysoký kredit. S ohľadom na zastupovanie klientov ako obvinených pani Mišíkovou v kauzách, ktoré sú spojené s vyšetrovaním korupcie, by bolo pre dôveryhodnosť súdnej rady ako aj celého systému justície lepšie, keby s takýmto bremenom členovia v súdnej rade nesedeli,“ uviedla ministerka spravodlivosti pre Denník N.

Reakcia Mišíkovej na seba nenechala dlho čakať. S názorom Kolíkovej nesúhlasí. „Fakt, že v tomto období ako advokátka zastupujem osoby v dvoch kauzách, ktoré zrejme mala na mysli, nijako nevplýva na môj zodpovedný a objektívny prístup k výkonu funkcie členky súdnej rady a na môj objektívny prístup pri rozhodovaní o dôležitej problematike spadajúcej do kompetencie súdnej rady,“ uvádza vo svojom stanovisku advokátka.

Nový film Zuzany Piussi OČISTA bude mať svetovú premiéru na prestížnom festivale Ji.hlava

TLAČOVÁ SPRÁVA

Filmárka Zuzana Piussi, ktorá roky sleduje situáciu v slovenskej justícii, sa vrátila k svojmu rozpracovanému dokumentu s pracovným názvom V hmle, film dokončila a OČISTA bude mať svetovú premiéru 29. októbra 2021 na prestížnom Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava. Dokument sleduje zblízka príbeh snahy o očistu justície a započatie jej reformy, ktorá by mala viesť k naplneniu spravodlivosti. Film sa bližšie venuje aj dvom šokujúcim prípadom, pri ktorých sa ukazuje, že korupcia v justícii nie je len abstraktný pojem, tretia moc môže spôsobiť aj ničenie ľudských životov, šikanu alebo krytie obrovských majetkových transferov. Najväčší medzinárodný festival venovaný autorskému dokumentárnemu filmu v strednej a východnej Európe uvedie OČISTU v súťažnej sekcii Česká radosť.

„Právo reprezentuje pevnú štruktúru spoločenských vzťahov. Keď je tento systém práva spochybnený, spoločnosť sa ocitá v hmle. V hmle bol pôvodný názov filmu, ktorý ukazoval v čom sa justícia ocitla po harabinovskej ére. Po voľbách sa rozbehla očista justície. Rozhodla som sa pokračovať v natáčaniu a zachytiť tento proces očisty cez sudcov, ale aj obyčajných ľudí ktorí chodia na pojednávania. Zo začiatku to vyzeralo nádejne, no po dvoch rokoch sa dá skonštatovať, že spoločnosť je rozdelená a prebieha mocenský boj v inštitúciách. Napriek tomu verím, že film ponúkne ľuďom okrem intenzívneho zážitku aj hlbšie pochopenie fungovania justície a jej problémov, a aj v tom je istá nádej,“ povedala Zuzana Piussi.

Jednou z hlavných postáv a iniciátorkou prvého aj druhého dokumentu o súdnictve je sudkyňa Katarína Javorčíková, ktorá odišla ešte pred zverejnením Kočnerovej Threemy z justície. Pred svojím odchodom napísala text „Dôvody prečo nebyť sudcom“, v ktorom opísala stav slovenskej justície, najmä nevymožiteľnosť práva a odoslala ho ako vysvetlenie svojho odchodu Súdnej rade SR a všetkým sudcom. „To bol dôvod, prečo som sa začala venovať opäť tejto téme. Po voľbách nastala zmena, Katarína Javorčíková sa stala členkou Súdnej rady a zapojila sa do procesu reforiem,“ doplnila Zuzana Piussi.

Novú súdnu mapu by mali lepšie vysvetliť, protesty sú podľa odborníkov výsledkom slabej komunikácie

súd, sudca| webnoviny.sk | 15. 10. 2021 |

Ministerstvo spravodlivosti SR by malo lepšie vysvetliť dopady navrhovanej reformy súdnej mapy. Pre agentúru SITA to skonštatovala emeritná sudkyňa a členka súdnej rady Katarína Javorčíková a mimovládna organizácia VIA IURIS.

Reagovali tak na protesty sudcov a zamestnancov súdov proti návrhu novej súdnej mapy. Pred ministerstvom spravodlivosti 13. októbra protestovala približne stovka ľudí.

Nemajú jednoznačné odpovede

Podobné protesty sa konali aj pred Krajským súdom v Košiciach, Trenčíne a Nitre a pred okresnými súdmi v Kežmarku, Čadci, Námestove, Ružomberku či Piešťanoch

„Protesty sú výsledkom nedostatočnej komunikácie predkladateľa zákona s dotknutými sudcami a chýbajúcimi všeobecnými výstupmi, z ktorých návrh súdnej mapy vychádza,“ povedala Javorčíková.

Doplnila, že dotknutí sudcovia a administratíva potrebujú jasnú a predvídateľnú postupnosť krokov, akými sa ma reforma uskutočniť, kde budú pracovať, za akých podmienok a aká bude finančná záťaž spojená s cestovaním do vzdialených nových sídiel súdov. „Predložený návrh zatiaľ na to nedáva jednoznačné odpovede,“ dodala.

Sudca Hrubala: Uverili sme Andruskóovi, inak sa to stať nemohlo

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | 15. októbra 2021 | Monika Tódová |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala predsedal senátu, ktorý sa zaoberal vraždou hurbanovského primátora Lászlóa Basternáka. Najvyšší súd tento týždeň potvrdil jeho odsudzujúci rozsudok.

Najvyšší súd v stredu potvrdil odsudzujúci verdikt pre Alenu Zsuzsovú, Romana Ostružlíka a Vladimíra Mosnára v kauze vraždy bývalého hurbanovského primátora Lászlóa Basternáka. Išlo o prípad senátu, ktorému ste predsedali, rozsudok ste vyhlásili 4. decembra 2020. Najvyšší súd rozhodol 13. októbra 2021, trvalo to zhruba desať mesiacov. Je to štandardná lehota?

V zásade platí všeobecné pravidlo, že súdy musia pracovať bez prieťahov. Súčasné obdobie však prináša problémy súvisiace s pretlakom vecí na náš aj na Najvyšší súd. Rozsudok síce bol vypracovaný v jednomesačnej lehote, ale pretože sa čakalo na doručenky, tak vec bola Najvyššiemu súdu predložená niekedy na jar. Pojednávanie trvalo orientačne 10 až 15 dní a prípad si určite vyžaduje štúdium. Je mi známe, že aj na Najvyššom súde chýbajú sudcovia, a desať mesiacov alebo reálne osem by som netragizoval. Je to tolerovateľné a vďaka za to, že to stihol aspoň v tejto lehote.

Je to tak, že teraz, keď už existuje korupcia aj na najvyšších miestach, máte naozaj veľa práce?

Penzum našej práce neurčujú nálady verejnej mienky alebo novinárov, ale počty obžalôb, návrhov na vzatie do väzby alebo návrhov na zásahy do súkromia a toto penzum sa za posledné dva roky zdvojnásobilo. To je hrubý, ale veľmi seriózny štatistický odhad. Som vďačný, že ministerstvo spravodlivosti reagovalo na naše požiadavky a že sme navýšili počet sudcov z 15 na 18, pevne verím, že už od budúceho roku. Súdna rada ich musí preložiť a pani prezidentka jedného aj menovať.

Sme rodina nepodporí reformu nemocníc a súdov v aktuálnej podobe

| dennikn.sk | 11. októbra 2021 |  tasr |

Karikatúra: Shooty

Sme rodina nepodporí reformu nemocníc a súdov v aktuálnej podobe, a to ani v prípade, ak by to malo znamenať odchod z vládnej koalície. Povedal to predseda hnutia Boris Kollár na brífingu vo Vranove nad Topľou po stretnutí v tamojšej nemocnici.

Stretnutiu so zamestnancami súdu mala podľa neho zabrániť ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

„Keď nás chcú za to vyhodiť, pokojne, ja odídem,“ povedal Kollár.

Poukázal na programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorí o podpore vyľudňovaných regiónov. „Ja nevidím horší krok, ako vyľudniť tieto regióny cez rušenie súdov, cez rušenie nemocníc. Veď toto sú najväčší zamestnávatelia,“ pripomenul.

Ani na reformu súdov v podobe, v akej ju prezentuje rezort spravodlivosti, Sme rodina nevidí reálne dôvody. V prípade zlúčenia okresného súdu vo Vranove s humenským sa podľa Kollára nedá hovoriť o „popretŕhaní väzieb“.

Poslanec NR SR Peter Pčolinský poukazuje aj na ekonomickú neefektivitu, pretože tri budovy vranovského súdu podstúpili nedávno rekonštrukciu, objekt humenského si opravu vyžaduje a na fungovanie oboch je nepostačujúci. Vidí za tým realitný biznis s nehnuteľnosťami.

Pčolinský tvrdí, že vranovský súd mal podľa vyjadrenia Kolíkovej, „zmiznúť“ zo súdnej mapy na základe politického tlaku inej koaličnej strany.

Podľa Kollára dostali zase zamestnanci vranovského okresného súdu od Kolíkovej príkaz nekomunikovať s ním.

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners