VOĽBY 2020 Novú vládu čaká ťažká úloha: Obnova dôvery ľudí v justíciu, tvrdí emeritná sudkyňa

Marian Kočner| topky.sk | 29.02.2020  |

Marian Kočner, Zdroj: Topky/Peter Korček

BRATISLAVA - Obnovenie dôvery verejnosti v justíciu bude najväčšou úlohou pre novú vládu po parlamentných voľbách. Uviedla emeritná to sudkyňa z iniciatívy Za otvorenú justíciu Katarína Javorčíková. Okrem iného sudkyňa spomenula aj ďalšie výzvy pre politikov, ale aj pre samotný sudcovský stav. Očistou justície musia prejsť podľa nej aj súdy, vrátane ich predsedov či podpredsedov. Dôveru v súdnictvo značne naštrbila medializovaná komunikácia Mariana K. cez aplikáciu Threema. Obžalovaný v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka si totiž písal s viacerými sudcami a sudkyňami. Prípady preveruje aj Národná kriminálna agentúra (NAKA), ktorá zriadila špecializovaný vyšetrovací tím s názvom Hmla.

 

„Najdôležitejšou úlohou nielen pre vládu, ale aj samotných sudcov, bude v nasledovnom období obnoviť dôveru verejnosti v súdnu moc. Podľa výsledkov posledného Eurobarometra je dôvera občanov v justíciu na historicky najnižšom minime. Súdom neverí až 72 percent občanov. Z hľadiska legislatívy bude treba nájsť účinné nástroje, ktoré umožnia naštartovať proces očisty tak, aby neboli súdy znefunkčnené a nebola ohrozená nezávislosť sudcov. V procese očisty sú kľúčové pozície predsedov a podpredsedov jednotlivých súdov, ktorí zásadným spôsobom ovplyvňujú chod súdov a prácu sudcov. Očista je možná len vtedy, ak na týchto pozíciách budú sudcovia, ktorí majú odbornú aj morálnu integritu a nie sú žiadnym spôsobom spochybniteľní z ich prepojenia na mafiánske prostredie alebo na oligarchov, respektíve sa nepodieľali na riadení tých súdov, ktorých sa tieto podozrenia priamo týkajú,“ uviedla Javorčíková.

Rovnaké úlohy platia podľa Javorčíkovej aj pre členov Súdnej rady SR, ktorá je najvyšším samosprávnym orgánom justície. „Tieto kritériá sa rovnako vzťahujú aj na členov Súdnej rady SR, členov výberových komisií na voľné miesta sudcov a ich funkčný postup, a členov disciplinárnych senátov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na posledné výberové konania na voľné miesta predsedov súdov, ktoré vyvolávajú dôvodné pochybnosti o ich objektivite. Napriek tomu napríklad na Okresnom súde Nitra alebo na Okresnom súde Bratislava III minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) vymenoval na tieto pozície vybraných kandidátov. Nenasvedčuje to naliehavej spoločenskej požiadavke zásadne zmeniť pomery v justícii,“ dodala.

Funkčné obdobie sa končí viacerým predsedom súdov. Rezort spravodlivosti spustil na tieto posty výberové konania, celkovo sa obmení až 17 predsedov. Okrem personálnych otázok emeritná sudkyňa pripomína, že je potrebná aj špecializácia súdov či zrýchlenie prístupu občanov k spravodlivosti. “Vyžaduje to rovnomerné zaťaženie všetkých súdov na Slovensku, jednak počtom prideľovaných vecí a jednak rozdelenie sudcov medzi súdy tak, aby sa odstránili rozdiely medzi chronicky preťažovanými súdmi a súdmi, ktoré sú schopné vybavovať pridelené veci bez prieťahov. Nevyhnutná je užšia špecializácia sudcov na jednotlivé právne oblasti, pretože súčasný právny systém je veľmi rôznorodý a zložitý. Pre efektívny súdny proces je nevyhnutný aj kvalitný administratívny servis sudcov,“ doplnila Javorčíková. Na záver dodala, že to závisí aj od dostatočného počtu súdnych úradníkov, ktorí budú patrične ohodnotení.

 

Pár dní pred voľbami sa začal výber predsedu jedného z najdôležitejších súdov v krajine

Justičný palác. Foto – TASRVERONIKA PRUŠOVÁ | dennikn.sk | 25. februára 2020 |

Justičný palác. Foto – TASR

Ako vyzerá výber nového predsedu Krajského súdu v Bratislave? Sedem rokov ho viedol Ľuboš Sádovský, ktorý sa aj pod ťarchou Kočnerovej Threemy vzdal funkcie. Pri výbere jeho nástupcu to však téma nebola.

V počte sudcov je dvakrát taký veľký ako krajský súd v Trnave, Trenčíne, Nitre či Prešove. Pracuje na ňom vyše osemdesiat sudcov. K tomu treba pripočítať dve stovky súdnej administratívy. Do jeho elektronickej podateľne v porovnaní s väčšinou iných krajských súdov v krajine prichádza často dvojnásobok spisov.

Sídli v hlavnom meste a rozhoduje o kľúčových sporoch štátu. Jeho sudcovia rozhodovali napríklad aj o eštebáckej minulosti českého premiéra Andreja Babiša. Posudzovali aj miliónové spory štátu, ktoré mohli mať vážny dosah na štátny rozpočet. A rozhoduje aj o väčšine žalôb proti štátu, keďže v Bratislave sídli väčšina štátnych orgánov, ministerstiev a úradov.

A jeho slovo by malo byť v týchto sporoch definitívne. Bratislavský krajský súd je najdôležitejším a najväčším odvolacím súdom v štáte. A teraz, niekoľko dní pred voľbami, sa hľadá jeho predseda – podobne ako na ďalších šestnástich súdoch po celom Slovensku.

Ukážka z filmu V HMLE

| V HMLE (r. Zuzana Piussi, 26 min. ukážka) |

Preméra  filmu Zuzany Piussi V hmle, o slovenských cestách spravodlivosti, sa posunula o niekoľko mesiacov. Ukážku z neho si môžete pozrieť na linke:

https://vimeo.com/389814279

heslo: spravedlivaJusticiA

 

Sedemnásť súdov hľadá predsedu, odchádzajúci minister má šancu na očistu justície

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Veronoka Prušová | 12. februára 2020 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Väčšina predsedov súdov končí k 1. aprílu tohto roka. O nových rozhoduje výberová komisia, no posledné slovo bude mať minister spravodlivosti Gábor Gál, ktorý oznámil odchod z politiky po voľbách.

Krátko pred parlamentnými voľbami sa odohráva obrovská výmena v slovenskom súdnictve. V nasledujúcich týždňoch sa rozhodne o predsedoch sedemnástich súdov.

Medzi nimi sú aj také, ktorých sa priamo dotkla Threema Mariana Kočnera. Z Okresného súdu Bratislava III musel odísť jeho predseda David Lindtner, na petržalskom súde Bratislava V zase pôsobila sudkyňa Zuzana Maruniaková.

Prvý sa s Kočnerom pozná, písali si aj stretávali sa. Druhá sa podľa správ z Threemy nechala Marianom Kočnerom riadiť a rozhodla kauzu zmeniek v jeho prospech.

A už o týždeň majú nového predsedu hľadať aj na Krajskom súde v Bratislave. Kandidáti sú štyria.

Po diskusiách na súdnej rade o vyvodzovaní disciplinárnej zodpovednosti sa teraz naskytla veľká príležitosť, ako očistiť justíciu. Výberové konania vyhlasuje minister spravodlivosti, ktorý rozhoduje o zložení päťčlenných komisií a potom má aj posledné slovo pri menovaní.

Výber bude teda na ministrovi Gáborovi Gálovi (Most-Híd), ktorý už skôr ohlásil odchod z politiky. Na sklonku politickej kariéry má šancu výrazne ovplyvniť, kam sa budú niektoré súdy uberať.

Eurobarometer: Slováci stále viac nedôverujú štátnym inštitúciám

| domov.sme.sk | 10. jan 2020 o 12:56 SITA |

Ilustračé foto.(Zdroj: SME - Marko Erd )

Okrem justície si pohoršili aj policajti a vojaci.

BRATISLAVA. Inštitúciám, ktoré majú zabezpečovať na Slovensku právny poriadok, nedôveruje stále viac občanov.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky Eurobarometer, ktorý pravidelne realizuje Európska komisia.

Podľa údajov až 72 percent oslovených Slovákov neverí právnemu štátu.

Transparency International Slovensko (TIS) informuje na sociálnej sieti, že ide o najhorší výsledok od roku 2004.

Slovensko je z pohľadu výsledku druhé najhoršie v celej Európskej únii. Podľa mimovládky môžu občania v prípade vysokej nedôvery čoraz častejšie vyhľadávať extrémistické riešenia.

Podľa mimovládky ovplyvnili výsledky udalosti, ktoré boli medializované z komunikácie Mariana K. cez aplikáciu Threema.

„Za zlými výsledkami zrejme stojí zverejnenie pochybnej komunikácie niektorých sudcov, policajtov či prokurátorov s Mariánom K. na jeseň minulého roku. Dáta pre Eurobarometer sa na Slovensku zbierali v druhej polovici novembra. Oproti máju 2019 stúpla nedôvera k justícii zo 62 na 72 percent. Žiadna iná krajina EÚ nezaznamenala také zhoršenie," uvádza TIS.

Pri nedôvere občanov si pohoršili aj policajti či vojaci. „Nedôvera narástla aj voči polícii. Neverí jej 55 percent občanov, čo predstavuje posledné miesto v Únii. Na Slovensku nameral Eurobarometer doteraz ešte vyššiu nedôveru k polícii naposledy v roku 2008. Slovensko je tiež jedinou krajinou, kde voči polícii prevažuje nedôvera nad dôverou. V EÚ v priemere policajtom verí 71 percent ľudí, u nás iba 41," dodala mimovládka. Armáde neverí až 42 opýtaných, v tomto prípade však prevláda dôvera. Aj napriek tomu ide o najhorší výsledok v EÚ, ako aj v histórii merania.

Podľa TIS môže hroziť, že ľudia budú čoraz viac inklinovať k extrémizmu. „Ak ľudia neveria, že ochranu či poriadok vie nastoliť štát, riešia si spravodlivosť ‚po svojom' alebo volajú po radikálnych riešeniach. Kľúčovou otázkou pre nasledujúce voľby preto bude, kto dokáže tieto katastrofálne výsledky zmeniť k európskemu štandardu. Od posledných volieb sme sa vo všetkých týchto ukazovateľoch zhoršili," uzavrela organizácia.

 

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners