Ukážka z filmu V HMLE

| V HMLE (r. Zuzana Piussi, 26 min. ukážka) |

Preméra  filmu Zuzany Piussi V hmle, o slovenských cestách spravodlivosti, sa posunula o niekoľko mesiacov. Ukážku z neho si môžete pozrieť na linke:

https://vimeo.com/389814279

Čo má spoločné Kočnerova Threema s mlčiacou väčšinou sudcov a predsedami súdov

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt Ľudovít Bradáč| Ľudovít Bradáč | autor je emeritný sudca | V Banskej Bystrici 20.02. 2020 |

Ľudovít Bradáč, zdroj: ZOJ

Kal z Threemy na právne prostredie Slovenskej republiky a hlavne na justičné pomery sa už tak trochu usadil, ale zatiaľ nikto nevie koľko vedier špiny nás ešte čaká. Dá sa veriť tomu, že ide iba o neštandardné vybočenie jednotlivcov, ale inak je systém v poriadku? Že „ústredná“ Threema nemá svoje lokálne threemičky? V rôznych analýzach a návrhoch riešení súčasného stavu justície iba sporadicky zaznieva niečo ako deficit eticko-morálnych aspektov tohto problému. Vyslovené i navrhované opatrenia, či už legislatívneho, personálneho alebo administratívneho charakteru vyzerajú dobre a určite majú svoje opodstatnenie. Ide však o klasické metódy a ako každá klasika chce svoj čas na dozretie. Obávam sa, že tento luxus času nemáme.

Skúsim sa na problém pozrieť inak. Veľa sa hovorí o tzv. mlčiacej väčšine sudcov. Niekto si s týmto pojmom spája masu, ktorá je brzdou v rozvoji právneho štátu. Iný zas v nej vidí silný potenciál očisty. Ktorá z týchto dvoch variant je pravdepodobnejšia? Vychádzajme teoreticky z premisy, že zhruba 10 % sudcov je skutočne nositeľom hodnôt, ktoré sa nebojí prezentovať navonok. Ďalších zhruba 10 % sudcov môže predstavovať skupinu, klan, ktorý pôsobí v rámci threemových väzieb. Zostáva nám 80 %-tná  tzv. mlčiaca väčšina. Vo svojej práci som poznal protagonistov všetkých troch táborov a môžem povedať,  že niekedy sú ťažko rozpoznateľní, a často sa na osi času a rôznych premenných prelínajú. Z hľadiska morálno-etických štandardov ma nateraz protagonisti 10 %-tných skupín nezaujímajú. U nich je to jasné. Otázkou je, akými štandardami, princípmi a motiváciami sa riadi mlčiaca väčšina sudcov. A tu treba veľmi opatrne postupovať a citlivo hodnotiť.

Myslí to minister Gábor Gál s očistou justície skutočne vážne?

Dňa 12.2.2020 bol v Denníku N uverejnený článok Veroniky Prušovej pod názvom  „Sedemnásť súdov hľadá predsedu. Odchádzajúci minister má šancu na očistu justície. Opísala v ňom svoje zážitky z výberových konaní na predsedov súdov na dva okresné bratislavské súdy a okresný súd v Nitre. V tom čase ešte nebolo verejne známe, že medzičasom už vymenoval minister spravodlivosti do funkcie nových predsedov Okresného súdu Bratislava III a Okresného súdu v Nitre.

Z opisu priebehu týchto výberových konaní môžu u čitateľov vzniknúť pochybnosti jednak o objektívnosti a správnosti rozhodnutia výberovej komisie, keď rozhodla o tom, že všetci prihlásení kandidáti spĺňajú predpoklady na výkon funkcie predsedu súdu, a jednak o správnosti poradia úspešných kandidátov. Inými slovami, môžu mať dôvodné pochybnosti, či označeniu najúspešnejšieho kandidáta skutočne zodpovedá jeho prezentácia a osobná integrita z jeho doterajšieho pôsobenia ako sudcu alebo aj funkcionára správy súdu.

Konkrétne na Okresnom súde Bratislava III sa z obsahu prezentácie dvoch kandidátov javí, že jeden z nich mal lepšiu a hlavne konkrétnejšiu víziu riadenia súdu v podmienkach, v akom sa tento súd nachádza. Výberová komisia však vybrala ako víťaza kandidáta horšou koncepciou riadenia, ktorý sa navyše otvorene hlásil k „tandemu“ s bývalým predsedom súdu Davidom Lindnerom, ktorý sa vzdal funkcie kvôli jeho kontaktom s Mariánom Kočnerom.

Na Okresnom súde v Nitre kandidovala doterajšia predsedníčka súdu, ktorá mala dobré výsledky s riadením súdu. Proti nej kandidoval sudca, ktorý sa v priebehu šiestich rokov štyri krát pokúsil dostať na vyšší, teda krajský súd, avšak ani raz neuspel.  Dokonca podal žalobu na súd za to, že bol vyradený z výberového konania. Výberová komisia však ako najúspešnejšieho vybrala práve tohto kandidáta.

Sedemnásť súdov hľadá predsedu, odchádzajúci minister má šancu na očistu justície

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Veronoka Prušová | 12. februára 2020 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Väčšina predsedov súdov končí k 1. aprílu tohto roka. O nových rozhoduje výberová komisia, no posledné slovo bude mať minister spravodlivosti Gábor Gál, ktorý oznámil odchod z politiky po voľbách.

Krátko pred parlamentnými voľbami sa odohráva obrovská výmena v slovenskom súdnictve. V nasledujúcich týždňoch sa rozhodne o predsedoch sedemnástich súdov.

Medzi nimi sú aj také, ktorých sa priamo dotkla Threema Mariana Kočnera. Z Okresného súdu Bratislava III musel odísť jeho predseda David Lindtner, na petržalskom súde Bratislava V zase pôsobila sudkyňa Zuzana Maruniaková.

Prvý sa s Kočnerom pozná, písali si aj stretávali sa. Druhá sa podľa správ z Threemy nechala Marianom Kočnerom riadiť a rozhodla kauzu zmeniek v jeho prospech.

A už o týždeň majú nového predsedu hľadať aj na Krajskom súde v Bratislave. Kandidáti sú štyria.

Po diskusiách na súdnej rade o vyvodzovaní disciplinárnej zodpovednosti sa teraz naskytla veľká príležitosť, ako očistiť justíciu. Výberové konania vyhlasuje minister spravodlivosti, ktorý rozhoduje o zložení päťčlenných komisií a potom má aj posledné slovo pri menovaní.

Výber bude teda na ministrovi Gáborovi Gálovi (Most-Híd), ktorý už skôr ohlásil odchod z politiky. Na sklonku politickej kariéry má šancu výrazne ovplyvniť, kam sa budú niektoré súdy uberať.

Eurobarometer: Slováci stále viac nedôverujú štátnym inštitúciám

| domov.sme.sk | 10. jan 2020 o 12:56 SITA |

Ilustračé foto.(Zdroj: SME - Marko Erd )

Okrem justície si pohoršili aj policajti a vojaci.

BRATISLAVA. Inštitúciám, ktoré majú zabezpečovať na Slovensku právny poriadok, nedôveruje stále viac občanov.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky Eurobarometer, ktorý pravidelne realizuje Európska komisia.

Podľa údajov až 72 percent oslovených Slovákov neverí právnemu štátu.

Transparency International Slovensko (TIS) informuje na sociálnej sieti, že ide o najhorší výsledok od roku 2004.

Slovensko je z pohľadu výsledku druhé najhoršie v celej Európskej únii. Podľa mimovládky môžu občania v prípade vysokej nedôvery čoraz častejšie vyhľadávať extrémistické riešenia.

Podľa mimovládky ovplyvnili výsledky udalosti, ktoré boli medializované z komunikácie Mariana K. cez aplikáciu Threema.

„Za zlými výsledkami zrejme stojí zverejnenie pochybnej komunikácie niektorých sudcov, policajtov či prokurátorov s Mariánom K. na jeseň minulého roku. Dáta pre Eurobarometer sa na Slovensku zbierali v druhej polovici novembra. Oproti máju 2019 stúpla nedôvera k justícii zo 62 na 72 percent. Žiadna iná krajina EÚ nezaznamenala také zhoršenie," uvádza TIS.

Pri nedôvere občanov si pohoršili aj policajti či vojaci. „Nedôvera narástla aj voči polícii. Neverí jej 55 percent občanov, čo predstavuje posledné miesto v Únii. Na Slovensku nameral Eurobarometer doteraz ešte vyššiu nedôveru k polícii naposledy v roku 2008. Slovensko je tiež jedinou krajinou, kde voči polícii prevažuje nedôvera nad dôverou. V EÚ v priemere policajtom verí 71 percent ľudí, u nás iba 41," dodala mimovládka. Armáde neverí až 42 opýtaných, v tomto prípade však prevláda dôvera. Aj napriek tomu ide o najhorší výsledok v EÚ, ako aj v histórii merania.

Podľa TIS môže hroziť, že ľudia budú čoraz viac inklinovať k extrémizmu. „Ak ľudia neveria, že ochranu či poriadok vie nastoliť štát, riešia si spravodlivosť ‚po svojom' alebo volajú po radikálnych riešeniach. Kľúčovou otázkou pre nasledujúce voľby preto bude, kto dokáže tieto katastrofálne výsledky zmeniť k európskemu štandardu. Od posledných volieb sme sa vo všetkých týchto ukazovateľoch zhoršili," uzavrela organizácia.

 

You are here: Home Home Slovenské kategórie

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners