Sudcovia "Za otvorenú justíciu"

V Súdnej rade sú hlasy, že Praženková a Kosová stratili dôveru

| postoj.sk | 18. 10. 2019 | Pavol Rábara | Martin Hanus |

Členov Súdnej rady sme sa pýtali, či dôverujú Praženkovej a Kosovej po zverejnení informácií, že boli na akcii, kde sa objavil aj Kočner.

V utorok sme zverejnili informáciu, že predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková a členka Súdnej rady Marcela Kosová sa v decembri 2017 zúčastnili na zabíjačke, ktorú organizovali advokáti z kancelárie IKRÉNYI & REHÁK. Na zabíjačku pozvali aj Mariana Kočnera, ktorý bol v tom čase už takmer tri mesiace obvinený z trestného činu.

Kočner v Threeme Monike Jankovskej aj sudcovi Vladimírovi Sklenkovi tvrdil, že sedel za jedným stolom aj s Praženkovou a Kosovou, tie pre Postoj reagovali, že len čo sa Kočner začal pohybovať v ich blízkosti, akciu opustili.

Praženková aj Kosová sú na čele novozriadenej komisie, ich úlohou je posudzovať kontakty sudcov s Marianom Kočnerom, ktorým polícia nedávno zhabala mobily. 

Pätnástich členov Súdnej rady sme sa opýtali, ako vnímajú účasť Praženkovej a Kosovej na advokátskej zabíjačke, kde bol aj Kočner, a či majú voči nim dôveru. Deviati členovia nám neodpovedali – odpoveď nám neposlal ani jeden nominant vlády v tejto rade (Ján Havlát, Branislav Jablonka, Magdaléna Hromcová), rovnako ani jeden nominant, ktorého presadila súčasná vláda v parlamente (Roman Huszár a Michal Mišík), nereagovali ani štyria členovia rady nominovaní sudcami (Ján Burik, Pavol Pilek, Katarína Pramuková, Erika Zajacová).

Svoje odpovede zaslali šiesti členovia, traja, ktorých nominovali sudcovia (Dušan Čimo, Miloš Kolek, Martin Michalanský) a traja nominanti prezidenta (Lajos Mészáros, Elena Berthotyová, Pavol Žilinčík).

Samouzdravovanie slovenskej justície? Dnes je to, prepáčte za otvorenosť, blud

| dennikn.sk | Ján Mazák | 14. októbra 2019 14:03 | 

Ilustračné foto – TASR

Ak sa čas na nápravu vo vlastnej réžii pre justíciu vyčerpal, potom sa musí iniciatívy ujať niekto iný. Politici. 

Autor je bývalý predseda Ústavného súdu,
profesor Právnickej fakulty UPJŠ Košice

Slovenské všeobecné súdnictvo sa nachádza na pokraji morálneho bankrotu. Silné slová? Ani nie. Nechcite príklady. Po prvé, zamorili by priestor, ktorý by som rád venoval účelu tohto smutného príspevku, a, po druhé, denne sa objavujú vo všetkých médiách.

Čítame o podozreniach, počúvame o pokrivených vzťahoch medzi sudcami, prokurátormi, policajtmi. Korumpovanými, úplatnými, schopnými terorizovať ľudí len pre ich postoje (prípad Janíček). O sudcoch, prokurátoroch v submisívnych polohách voči mafiánovi, len pre pár eur.

Desivé poznatky ohrozujúce demokratický a právny štát vedú doposiaľ len ku klišé. Vraj nejde o systém, len o zlyhanie jednotlivcov. Iba Monika Jankovská je tá, ktorá z pozície sudkyne malého okresného súdu alebo aj z pozície viceministerky spravodlivosti pracovala v prospech mafie, zlých ľudí a sudcov. Tých, ktorí jej vďačili za taláre na svojich pleciach. Výlučne jej okolie zarábalo na rozsudkoch. Ba niektorí si nedali povedať a nemali žiadne prilepšenie. Jediná vec, ktorú verím protagonistom Jankovskej a Kočnerovej ságy.

Výzva ZOJ

Slovenské súdnictvo prechádza  dramatickým obdobím, poznačeným vážnymi podozreniami zo spáchania trestných činov a iných protiprávnych skutkov sudcami.  Bezprecedentné zásahy polície voči niektorým kolegom, zaistenie ich mobilných telefónov, počítačov sú smutným  potvrdením tejto ťažkej doby.

V tomto turbulentnom čase nestačí, aby predsedníčka súdnej rady a súdna rada namiesto reálneho riešenia problémov vyzývali dotknuté osoby na sebareflexiu alebo žiadali postupy a rozhodnutia od iných orgánov verejnej moci voči nim. 

Preto požadujeme, aby predsedníčka súdnej rady využila  všetky  prostriedky, ktoré jej poskytuje Ústava aj zákon o súdnej rade na  účinné začatie procesu vnútornej očisty sudcovského zboru.

Žiadame, aby sa súdna rada venovala vzniknutej  situácii  nepretržite,  aby jej predsedníčka  komunikovala najmä s ministerstvom spravodlivosti a orgánmi činnými v trestnom konaní, priebežne prijímala potrebné rozhodnutia,  a nie v poslednom rade trváme na tom, aby široká verejnosť bola priebežne informovaná o podniknutých krokoch a uplatnených prostriedkov.

Proces morálnej obrody v súdnictve bez takých prístupov je nemožný a vopred odsúdený na neúspech. 

Elena Berthotyová

Dušan Čimo

hovorcovia neformálnej iniciatívy “Za otvorenú justíciu” (ZOJ)

Dňa 15.10.2019 

Prezidentka vybrala ústavných sudcov a po Threeme hovorí, že justícia sa musí uzdraviť. Pellegrini súhlasí

| dennikn.sk | Veronika Prušová | 10. októbra 2019 |

Prezidentka Čaputová pri vymenovaní nových ústavných sudcov. Foto N – Vladimír Šimíček

Od polovice februára chýbali na Ústavnom súde sudcovia. Konečne môže začať naplno pracovať. Prezidentka vybrala šiestich nových ústavných sudcov. Radoslav Procházka či Daniela Švecová medzi nimi nie sú.

Prezidentka Zuzana Čaputová vybrala šiestich sudcov na Ústavný súd, a ten tak po mesiacoch odkladov bude kompletný.

Zároveň prezidentka justícii odkázala, že po správach z Threemy Mariana Kočnera sa musí očistiť.

„Ak sa potvrdia podozrenia, o ktorých v posledných dňoch čítame, bude to dôkaz najväčšieho zlyhania, aké sa v justícii môže vyskytnúť. Zároveň to bude jasná výzva pre súdnu moc na jej sebauzdravenie. Túto príležitosť nesmieme premárniť,“ povedala Čaputová v prejave (celý prejav tu).

Krátko po vymenovaní sudcov premiér Peter Pellegrini v prezidentskom paláci povedal, že s prezidentkou súhlasí.

„Vítam slová pani prezidentky, ktorými sa prihovorila sudcovskému stavu. Sudcovský stav musí nájsť v sebe mechanizmy, aby sa dokázal samoočisťovať. Je na nich, aby našli silu a odvahu vyzliecť z talára tých, ktorí poškodzujú dobré meno justície,“ povedal premiér.

Na otázku, či podľa neho prezidentka hovorila o nominantke Smeru Monike Jankovskej, premiér povedal, že podľa neho hovorila o viacerých sudcoch. „Myslím, že hovorila o viacerých sudcoch, pri ktorých môže byť podozrenie, že boli ovplyvňovaní.“

Premiér Pellegrini tiež hovoril, že sa týmto dňom „končí dlhá sága“. Kandidátov na ústavných sudcov nedokázala od začiatku roka zvoliť koalícia Smeru, SNS a Mosta-Híd.