Ministri odklepli reformu justície. Vznikne aj špeciálny súd, ktorý bude riešiť prehrešky sudcov

súd, sudca| webnoviny.sk | SITA | 30. 09. 2020 |

Reforma justície, ktorá zahŕňa reformu Súdnej rady Slovenskej republiky, majetkové previerky sudcov, reformu Ústavného súdu SR, povinné zavedenie vekového stropu sudcov či zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR, by mala vstúpiť do platnosti od 1. januára 2021. Návrh ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) v stredu 30. septembra schválila vláda.

V prípade súdnej rady sa návrh zákona zameriava na právnu úpravu regionálneho princípu volieb členov súdnej rady sudcami, zavedenie nesudcovského prvku v prípade členov súdnej rady nominovaných výkonnou a zákonodarnou mocou.

Návrh zákona tiež rozširuje pôsobnosť rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov. Zároveň jej návrh ústavného zákona umožňuje vykonávať aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti vlastným autonómnym konaním a preverovaním.

Mária Kolíkova - Tresty za marihuanu sú momentálne drakonické a budú sa meniť

Po akcii elitných policajtov a prokurátorov Búrka prišla akcia Plevel. NAKA zadržala troch žilinských sudcov a advokáta. Šéfke krajského súdu zobrali policajti mobily a bez obvinenia ju prepustili. Ako sa justícia vysporaida s takýmito sudcami? Čo chystá ministerka spravodlivosti v najväčšej reforme našej justície za posledné roky? Ako sa k jej zmenám stavajú sudcovia? Braňo Závodský sa rozprával s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou.

 

https://www.youtube.com/watch?v=LKKXV4NDtGs

Šesťkrát kandidoval, až teraz to konečne vyšlo. Novým ústavným sudcom sa stal Robert Šorl

Robert Šorl. Foto - TASR| dennikn.sk | Veronika Prušová | 30. septembra 2020 |

Robert Šorl. Foto – TASR

Po dlhých rokoch šéfovania na Okresnom súde v Prievidzi čaká Roberta Šorla dvanásťročné pôsobenie na Ústavnom súde v Košiciach. Do funkcie ho vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová.

Do prezidentského paláca prišiel Robert Šorl (45) ako predseda Okresného súdu v Prievidzi, odišiel z neho ako ústavný sudca. Práve jeho si prezidentka Zuzana Čaputová vybrala z dvojice zvolených kandidátov.

O podporu poslancov sa Šorl uchádzal šesťkrát. Vždy patril k najpresvedčivejším kandidátom, parlamentom však neprešiel. Až do septembra. Spolu s ním poslanci zvolili Miloslava Babjáka, ktorý Ústavný súd dôverne pozná. Pôsobí na ňom ako poradca a riaditeľ odboru už takmer dvadsať rokov.

Šorl nastupuje na Ústavný súd po odchode Mojmíra Mamojku, ktorý sa v máji vzdal funkcie pre kontakty s Marianom Kočnerom.

„Očakávam od vás i od vašich kolegov, že svoje rozhodnutia budete prijímať nezávisle, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, s pocitom zodpovednosti voči republike a jej občanom,“ povedala prezidentka Šorlovi.

Jemu aj jeho kolegom zaželala, aby do dejín slovenského ústavného súdnictva vstúpili ako príkladní ochrancovia ústavy a ústavnosti. „A aby ste v roku 2032 opúšťali úrad s pocitom dobre vykonanej práce a s vedomím, že ste sa zaslúžili o blaho republiky a jej obyvateľov,“ dodala.

Ľudia chcú funkčnú justíciu, nie hádky harabinovcov s protiharabinovcami

Ľudia chcú funkčnú justíciu, nie hádky harabinovcov s protiharabinovcami| postoj.sk | 28. september 2020 | Martin Hanus | Pavol Rábara |

Rozhovor s Jánom Šikutom, predsedom Najvyššieho súdu, o hroziacej paralýze súdu aj o hrubej čiare za Harabinovou érou.

Ako sudca má za sebou bohatú medzinárodnú kariéru, pôsobil ako právny poradca Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov a od roku 2004 do roku 2015 bol sudcom za Slovensko na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.

V máji ho Súdna rada zvolila za predsedu Najvyššieho súdu, pričom ho nepodporila časť reformne ladených členov, podľa ktorej nie je prísľubom takej razantnej zmeny, akú slovenská justícia potrebuje.

Ján Šikuta v rozhovore pre Postoj hovorí, prečo výčitky voči jeho osobe považuje za neodôvodnené, ako chce zmeniť zlú atmosféru na Najvyššom súde, kritizuje Súdnu radu, ktorá bez konzultácie s ním podala prezidentke návrh na odvolanie všetkých sudcov, ktorí majú 65 rokov a viac, vysvetľuje tiež, že v personálnej politike na svojom súde má veľmi zviazané ruky.

Po zvolení ste médiám hovorili, že na Najvyššom súde vládne veľmi zlá ľudská atmosféra, keď sa sudcovia ani nezdravia. Odkedy ste nastúpili, prešlo pár mesiacov, atmosféra sa zlepšila?

Áno, zlepšila sa, ale nedá sa zas očakávať, že v krátkom čase sa všetko zmení. Začala sa navodzovať atmosféra spolupráce. Snažím sa vytvárať vhodnú pracovnú klímu, cítim menšie napätie oproti minulosti.

Reakcia ZOJ na korupčné kauzy v súdnictve

Zadržanie a trestné stíhanie sudcov a ďalších osôb, pôsobiacich v prostredí žilinských súdov, je ďalšou veľmi zlou správou z oblasti justície. Posilňuje sa podozrenie, že v slovenskej justícii dlhodobo funguje rozsiahla korupčná sieť sudcov, advokátov a prokurátorov, prepojená na kriminálne prostredie, a že nejde len o ojedinelé zlyhania niekoľkých osôb. Rozhodujúce však bude, aby sa tieto podozrenia podarilo dostatočne vyšetriť a preukázať tak, aby bolo možné všetkých podozrivých aj právoplatne odsúdiť. Bez vylúčenia korupčných sudcov zo systému budú pripravované legislatívne zmeny v justícii len formálne a nemožno očakávať skutočne zásadné zmeny v jej fungovaní.

V čase konfrontácie justície s korupčnými škandálmi je kľúčové, aby bolo počuť hlas slušných sudcov a spoločnosť uverila, že chcú očistu svojich radov a sú jej schopní. Najväčšia stavovská organizácia sudcov Združenie sudcov Slovenska (ZSS) kedysi bola nositeľom justičných reforiem a veľmi citlivo reagovala na všetko, čo bolo v rozpore s poslaním a cieľmi súdnej moci v právnom štáte. Pripomíname najmä vylúčenie dnes trestne stíhaného bývalého sudcu Pavla Polku z radov ZSS na základe podozrenia z jeho účasti na korupčnej afére na súde v Ostrave, za ktorú bol odsúdený ďalší dnes už bývalý žilinský sudca Pavol Dlhopolček. Konečné hlasovanie o vylúčení Pavla Polku zo ZSS bolo veľmi tesné, pretože v justícii aj vo vnútri ZSS prebiehal zápas dvoch hodnotovo diametrálne odlišných justičných prúdov, ale v tom čase mali ešte proreformné sily v ZSS väčšinu.

Je najvyšší čas na sebareflexiu sudcov, na prijatie spoluzodpovednosti za žalostný stav dôvery v justíciu, na uvedomenie si, že nejde len o kauzy stíhaných sudcov, ale o dobré meno a česť každého sudcu, aktívneho aj bývalého. Ak sudcovia sami nevyvinú aktívny tlak na očistné procesy, nemajú ani legitimitu kritizovať, že to za nich robia politici.

 

V Bratislave 18. septembra 2020

 

JUDr. Katarína Javorčíková

Mgr. Dušan Čimo

hovorcovia ZOJ

You are here: Home Home Slovenské kategórie

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners