Otvorený list prezidentke Slovenskej republiky

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt otvorený listVážená pani prezidentka Zuzana Čaputová,

téma práva a spravodlivosti bola prioritou vo Vašom profesionálnom živote právničky a patrí medzi najdôležitejšie časti Vášho programového zamerania ako prezidentky Slovenskej republiky. V rámci aktivít neziskovej organizácie Via Iuris a združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ sme spolupracovali na viacerých projektoch zameraných na zvyšovanie dôveryhodnosti a efektívneho fungovania slovenského súdnictva, aby sa stalo skutočným  garantom fungovania nášho právneho štátu. Vaše zvolenie do najvyššej ústavnej funkcie vnímam v tomto procese ako veľkú nádej, že sa naše spoločné vízie v slovenskom súdnictve podarí postupne presadiť.

Dovoľujem si Vám napísať tento otvorený list ako podnet pre možné riešenia chronických problémov, ktoré v súdnictve pretrvávajú, napriek rozsiahlym legislatívnym zmenám v oblasti statusu sudcov a ich rozhodovacej činnosti. Túto formu som zvolila ako transparentný a zrozumiteľný spôsob komunikácie nielen vo vzťahu k Vám, ale aj k sudcom a verejnosti, ktorých sa tieto témy bytostne týkajú.

Najviac komunikovaným problémom súdnictva je jeho nízka dôveryhodnosť. Podľa prieskumov dôveryhodnosti v roku 2015 slovenským súdom nedôverovalo približne 74 % respondentov. V roku 2016 sa síce znížila nedôveryhodnosť približne na 60 %, ale v roku 2018 opätovne vzrástla na 67% a slovenské súdnictvo bolo najmenej dôveryhodné spomedzi slovenských inštitúcií. Dokonca podľa Globálnej správy o konkurencieschopnosti vydávanej Svetovým ekonomickým fórom sa Slovensko v roku  2015 umiestnilo v indikátore „nezávislosť súdnictva“ až na 116. mieste spomedzi 140 krajín sveta. V roku 2018 Slovenská republika poklesla v rebríčku konkurencieschopnosti o 2 priečky,  teda  na 41. miesto oproti roku 2017. Dôvodom sú sústavné problémy podnikateľského prostredia, najmä kvalita verejných inštitúcií, ku ktorým patrí  predovšetkým nezávislosť súdov, vymáhateľnosť práva, boj proti korupcii a znižovanie administratívnej náročnosti podnikania.

Vozár: Za výroky, aké mal Harabin, by iného sudcu dávno vyzliekli z talára

Jozef Vozár. Foto: archív JV – Jojo Samek| dennikn.sk | Veronika Prušová | 1. júla 2019 15:02 |

Jozef Vozár. Foto: archív JV – Jojo Samek

Jozef Vozár bol dvakrát členom súdnej rady. Hovorí, že sudcovia stále vnímajú akúkoľvek zmenu zvonku ako útok na nezávislosť či seba samých.

Prezidentka Zuzana Čaputová pôvodne hovorila o tom, že si vie predstaviť vaše pokračovanie v súdnej rade. Ponúkla vám teda túto možnosť?

Áno.

Prečo ste ju odmietli?

Predovšetkým z pracovných dôvodov, ale aj preto, že už som v súdnej rade druhé funkčné obdobie. Myslím si, že už by ma mohol niekto vystriedať. A okrem toho nie všetko sa mi podarilo presadiť tak, ako som si predstavoval.

Čo sa vám nepodarilo?

Najviac som sklamaný asi z toho, že sa mi nepodarilo vo voľbe presadiť kandidáta na dodatočného sudcu Všeobecného súdu v Luxemburgu. Nemrzí ma to ani tak kvôli mne, ale kvôli Slovensku, pretože sme naozaj mali kandidáta, ktorý bol medzinárodne akceptovaný. A hlavne nepoznám dôvod, prečo sa nám ho nepodarilo v súdnej rade zvoliť ani na štvrtý pokus.

Sudcovia by mali mať na povýšenie presné kritériá

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt paragraf| 26.06.2019; Hospodárske noviny; PRÁVO A JUSTÍCIA; s. 17; Juraj Medvec |

ZÁKONY

Návrh na stanovenie podmienok dočasného prideľovania sudcov rozdelil prax. Podľa predkladateľov sú pridelení sudcovia zaviazaní šéfom súdov.

Juraj Medvec

Ak sa sudca chce dostať na pozíciu na vyššom súde, najlepšou cestou je takzvané dočasné pridelenie. Arbiter, ktorý vykonáva funkciu na presne stanovené obdobie, má omnoho vyššiu šancu dostať miesto natrvalo. Takýchto sudcov navrhujú predsedovia súdov. Ľuďom, ktorí ich do funkcie nominovali, sa tak sudcovia môžu cítiť zaviazaní. Na tento problém upozorňujú aj samotní sudcovia. „Sudcovia, ktorí majú za sebou dočasné pridelenie na vyšší súd, majú vo výberovom konaní šancu uspieť až štyriapolkrát vyššiu než uchádzači, ktorí takúto skúsenosť nemajú,“ vysvetľuje odborník na súdnictvo Samuel Spáč, ktorý pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. „V praxi to znamená, že ak bol sudca dočasne pridelený na vyšší súd a prihlási sa do výberového konania, má takmer istotu, že bude úspešný a kariérne postúpi,“ dodáva Spáč. Súdna rada o návrhu momentálne interne rokuje. Potrebu zmeny zatiaľ necíti.

Presné kritériá

Podstatou návrhu, ktorý predložili sudcovia Elena Berthotyová a Dušan Čimo, je stanovenie presných kritérií prideľovania sudcov. Úspešnosť zmeny dočasného pridelenia sudcu na trvalé je taká vysoká, že o trvalom obsadení postu sa rozhoduje prakticky pri rozhodovaní o dočasnom pridelení. „Napriek tomu v súčasnosti neexistujú žiadne kritériá na dočasné pridelenie sudcov na vyšší stupeň,“ vysvetľuje predkladateľka návrhu Berthotyová. Návrh na dočasné pridelenie sudcov podáva predseda vyššieho stupňa, na ktorý sa má sudca dočasne prideliť. O jeho schválení v konečnom dôsledku rozhoduje Súdna rada. Tá však podľa Berthotyovej nemá presne stanovené kritériá, na základe ktorých o výbere sudcu rozhoduje. Koncentrácia rozhodovacej právomoci o prideľovaní sudcov je podľa predkladateľov v rukách predsedov vyšších súdov. To vytvára miesto na potenciálnu potrebu odvďačiť sa. „Súčasný systém práve pre neexistenciu kritérií ohrozuje nezávislosť sudcov od predsedov súdov, ktorí ich do funkcie nominovali,“ myslí si predkladateľka.

Sporný mechanizmus

S týmito tvrdeniami Súdna rada nesúhlasí. „O dočasnom pridelení nerozhoduje predseda súdu, ten ani nevie dočasne pridelenému sudcovi poskytnúť žiadne výhody. Keďže nejde o spôsob trvalého získania miesta na súde vyššieho stupňa, sú tvrdenia, že tento spôsob prideľovania sudcov vytvára priestor na korupciu, neopodstatnené,“ tvrdí hovorkyňa Súdnej rady Veronika Müller. Sudcom môže návrh presných kritérií v príprave na kariérny postup pomôcť. Na ich základe sa budú vedieť orientovať v požiadavkách, keď sa uchádzajú o pozíciu dočasného pridelenca. „Inšpirovali sme sa existujúcimi modelmi kritérií, ktoré sa rešpektujú vo všetkých členských štátoch Európskej únie, ako aj medzinárodnými dokumentmi. Chceme dosiahnuť, aby Súdna rada mohla vďaka vopred stanoveným kritériám rozhodovať transparentne s maximálnou elimináciou podozrenia z kabinetného rozhodovania,“ vysvetľuje podstatu svojho návrhu Berthotyová.

Expert na justíciu: Nemožno sa čudovať, že Česi vychádzajú do ulíc

David Kosař. Foto – Masarykova univerzita| dennikn.sk | Adéla Skoupá | 24. júna 2019 |

David Kosař. Foto – Masarykova univerzita

Stíhaný premiér Andrej Babiš dostáva českú justíciu pod obrovský tlak. Výmena ministra spravodlivosti je podozrivá, vraví vedec skúmajúci nezávislosť sudcov.

Pri proteste na pražskej Letenskej pláni sa v nedeľu zišlo štvrť milióna ľudí. Česi v posledných týždňoch vychádzali do ulíc demonštrovať okrem iného aj za nezávislosť justície. A ak niekto mechanizmom nezávislosti sudcov a súdov rozumie v európskych súvislostiach, je to bezpochyby David Kosař.

Vedec, ktorý sa pohybuje na pomedzí práva a politológie, získal pred tromi rokmi prestížny grant Európskej rady pre výskum (ERC), ktorým sa môže pochváliť ročne len pár českých vedcov, Kosař je medzi nimi jediným právnikom.

Ľudia vychádzajú demonštrovať do ulíc za nezávislosť českej justície. Je v ohrození?

V každej krajine, v ktorej reálne hrozí trestné stíhanie úradujúceho predsedu vlády, sa justícia dostáva pod obrovský tlak. Ak navyše v takom okamihu dôjde k výmene ministra spravodlivosti, je to a priori podozrivá situácia. Keď k tomu prirátame situáciu v stredoeurópskom regióne a nedávne skúsenosti z Orbánovho Maďarska a Kaczyńského Poľska, nemožno sa ľuďom diviť, že vychádzajú do ulíc.

Prekvapilo vás, že ľudia majú o nezávislosť justície takú starosť?

Áno, a príjemne. To, že toľko ľudí má o nezávislosť justície starosť a stojí im za to ísť kvôli tomu do ulíc, je znakom zdravej demokratickej spoločnosti. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že je to jediná cesta, ako reálne zamedziť útokom na justíciu. Od Poľska až po Pakistan.

Procházkovi to na štvrtý pokus vyšlo, v koalícii je napätie, Danko nevylúčil predčasné voľby

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Veronoka Prušová |20. júna 2019 18:13 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Namiesto šiestich kandidátov zvolil parlament len jedného ďalšieho kandidáta na ústavného sudcu – bývalého predsedu Siete Radoslava Procházku, ktorého odmietli na post dodatočného sudcu Všeobecného súdu pre pochybnosti o jeho morálnej integrite.

Po parlamentných voľbách 2016 sa veľmi rýchlo dohodol s Robertom Ficom, Andrejom Dankom a Bélom Bugárom na zostavení koalície. Radoslav Procházka, ktorý do volieb išiel s premiérskymi ambíciami, skončil ako najslabší koaličný partner, rozpadla sa mu strana a on napokon odišiel z politiky.

Teraz sa vracia, je z neho kandidát na sudcu Ústavného súdu.

V čase, keď má koalícia strán Fica, Danka a Bugára problémy a hovorí sa aj o predčasných voľbách, prešiel ako jediný hlasovaním parlamentu ich bývalý koaličný partner.

Danko nevylúčil predčasné voľby

Predseda Smeru v posledných dňoch vyhlasoval, že by poslanci nemali voliť ďalších kandidátov, kým prezidentka Zuzana Čaputová nevyberie nových ústavných sudcov z tých doteraz zvolených.

Vo štvrtok počas dňa aj koaliční partneri odmietli návrh Smeru na odloženie voľby a to, aby o Ústavnom súde rokovali prezidentka s predsedom parlamentu.

Výsledkom bol podvečer jediný zvolený a to, že šéf SNS Danko nevylúčil ani predčasné voľby. Hovoril o nedorozumeniach v koalícii a nezhodách medzi premiérom Pellegrinim a predsedom Smeru Ficom. „V živote nie je nič isté,“ odpovedal Danko na otázku o predčasných voľbách v októbrovom termíne.

K možnej koaličnej kríze Erik Tomáš povedal, že ak aj sú možno nejaké komunikačné problémy, tak ich nebudú riešiť cez médiá.

You are here: Home Home Slovenské kategórie

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners