Otvorený list Juraja Majchráka Štefanovi Harabinovi z 8.8.2000

"Podpísanú kópiu listu  má združenie Sudcovia "Za otvorenú justíciu" k dispozícii."

PODPREDSEDA NAJVYŠŠIEHO  SÚDU  SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Bratislava, 8. augusta 2000

JUDr. Štefan   H A R A B I N

 predseda Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky

Župné námestie 13

 

814 90 Bratislava

 

Vážený pán predseda,

dlho som zvažoval, či sa vôbec písomne vyjadriť k našim vzájomným vzťahom a z nich vyplývajúcim problémom, ktoré ma od nástupu do funkcie podpredsedu prekvapujú, ťažia a ktoré podľa môjho názoru neprospievajú nielen nám obom ale, a to predovšetkým, súdnictvu a vážnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ak by som mlčal, asi by som si to v budúcnosti vyčítal. Musím dodať, že najmä ostatné Tvoje činy ma utvrdili v tom, že mlčať znamená pridať sa a stratiť tak vlastnú tvár. Vždy som Ti svoje výhrady priamo povedal, často si ich však vysvetľoval po svojom, preto radšej takto písomne. Priznávam, že si ma šokoval najmä spôsobom, akým si svoje výhrady voči novele Ústavy Slovenskej republiky prezentoval vo vzťahu k niektorým zahraničným osobnostiam, odvolávajúc sa na údajný názor prevažnej väčšiny sudcov všeobecného súdnictva Slovenskej republiky. Nemôžem sa zmieriť ani s Tvojim postojom k činom JUDr. Štefanku, najmä s prinajmenšom svojským výkladom prezumpcie neviny, ktorým si už opakovane odôvodňoval svoju nečinnosť.

Ale skúsme ísť poporiadku a urobiť si malú rekapituláciu.

JUDr. Štefanku si ako podpredsedu celkom ignoroval. Po jeho odvolaní si odmietol zvolať kolektív všetkých sudcov najvyššieho súdu, aby sa mohli vyjadriť k prípadnému kandidátovi, lebo takú možnosť údajne nemáš podľa platných predpisov. Nuž, nie je to celkom tak. Podľa rokovacieho poriadku sudcovskej rady najvyššieho súdu táto pri plnení svojich úloh názory a návrhy sudcov zisťuje o.i. na zhromaždení sudcov najvyššieho súdu ak ide o zásadné otázky, dotýkajúce sa postavenia sudcov, organizácie súdnictva a konania pred súdmi /článok JE bod 1 písm. a)/. Osobne si myslím, že medzi také otázky patrí aj nominácia kandidátov na vrcholných predstaviteľov najvyššieho súdu. Ty však máš asi iný názor, pretože sa mi nechce veriť, že Ťa názor kolegov nezaujímal.

Po mojom zvolení do funkcie si ma začal nielen systematicky obchádzať, ale neustále sa pokúšaš ma čo najviac zhadzovať, znevažovať a ignorovať. A to napriek Tvojmu vlastnému vyjadreniu na zasadnutí sudcovskej rady, že dokážeš spolupracovať s hocikým a voľbu budeš rešpektovať. Stal som sa v histórii najvyššieho súdu jeho prvým podpredsedom, ktorého inaugurácia sa vďaka Tvojmu postoju neuskutočnila na pôde najvyššieho súdu, ale v Národnej rade Slovenskej republiky. Dokonca si išiel tak ďaleko, že si ma oficiálne ani len neuviedol do funkcie, hoci si tak urobil vo vzťahu k novomenovanému predsedovi kolégia. Zaujímavé boli však aj ďalšie Tvoje kroky:

  • zakázal si, aby som mohol podpisovať ekonomické doklady (nesmel byť zriadený môj podpisový vzor), ktoré v dôsledku toho signuje, resp. kontrasignuje niektorý z predsedov kolégií, alebo dokonca vedúca sekretariátu, nie však ja, ako Tvoj štatutárny zástupca;
  • odpojená bola telefónna linka podpredsedu pre hovory do zahraničia, túto „ vymoženosť" si však zachoval predsedovi trestného kolégia;
  • opakovane si mi zakazoval účasť na zasadnutiach kolégia ministra spravodlivosti s odôvodnením, že Ťa nikto nepožiadal o moju nomináciu do tohto orgánu; vec som riešil čerpaním dovolenky, nehovoriac o tom, že som do Trenčianskych Teplíc musel ísť vlastným vozidlom;
  • nedovolil si mi účasť na zasadnutí sudcov Krajského súdu v Nitre, kam ma pozvali v súvislosti s pripravovaným Zákonom o sudcoch a prísediacich, kam som taktiež cestoval na vlastné náklady a počas svojej dovolenky;
  • opakovane sa mi vyhrážaš disciplinárnym stíhaním pre prípad, že sa budem zúčastňovať práce v komisii pre boj s korupciou, kam som bol menovaný rozhodnutím podpredsedu vlády;
  • moje úlohy si vymedzil na operatívnej porade 10. decembra 1999, ktorej som sa nemohol zúčastniť (o ich konaní sa dozvedám takmer pravidelne najviac hodinu pred ich konaním, takže akákoľvek príprava či koordinácia je veľmi ťažká);
  • viackrát si ma upozornil, že nie som oprávnený vystupovať v médiách za Najvyšší súd Slovenskej republiky; neviem či si vôbec uvedomuješ, že som, rovnako ako Ty, ústavným činiteľom, voleným Národnou radou Slovenskej republiky, pýtať si súhlas od Teba na prípadné vystúpenie v médiách je asi taký nezmysel, ako keby podpredseda vlády či Národnej rady Slovenskej republiky vždy mal žiadať predsedu o povolenie vyjadriť sa;
  • zakázal si ministrom spravodlivosti menovaným sudcom do skúšobných komisií, vrátane mňa, zúčastniť sa sudcovských skúšok, iba ak si zoberú dovolenku; keď tak urobili a ja som im dovolenky podpísal, odňal si mi oprávnenie podpisovať dovolenky; sudcovia sa teda naozaj mohli „dobrovoľne" rozhodnúť;
  • rokovanie sudcovskej rady NSSR o otázke možnosti preloženia dvoch sudkýň na najvyšší súd (išlo o. i. o JUDr. Repkovú, u ktorej si napokon odmietol súhlas s preložením aj napriek kladnému stanovisku Rady sudcov Slovenskej republiky) si celkom „náhodne" zvolal na 15. marca 2000, t.j. práve na deň, keď traja z členov sudcovskej rady, naklonení inému než Tvojmu názoru, boli práve na už spomínaných odborných justičných skúškach v Trenčianskych Tepliciach;
  • uložil si dvom sudcom najvyššieho súdu zobrať si dovolenku na dni, keď sa zúčastnili   rokovania pracovnej skupiny na posúdenie optimálneho modelu súdnej organizácie, do ktorej boli pozvaní ministrom spravodlivosti; čo na tom, že   v jednom prípade   táto   skupina  pracovala   v neskorých poobedňajších hodinách až do večera.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 80/1992 Zb. v znení neskorších predpisov podpredseda najvyššieho súdu vykonáva štátnu správu tohto súdu v rozsahu určenom jeho predsedom. Rokovací poriadok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je o niečo konkrétnejší a v článku 26 ods. 1 a 2 ustanovuje o. i, že predseda najvyššieho súdu môže poveriť výkonom jednotlivých práv a povinností uvedených v článku 24 ods. 1, 2 podpredsedu najvyššieho súdu, okrem činnosti uvedenej v odseku 1 písm. a) (výkon samotného súdnictva). Podľa odseku 3 v čase neprítomnosti predsedu najvyššieho súdu vykonáva všetky jeho práva a povinnosti podpredseda najvyššieho súdu.

Z kompetencií, ktoré spadajú pod štátu správu a riadiacu činnosť si ma poveril iba vybavovaním sťažností občanov na prieťahy v konaní. Aj to však nie všetkých, pretože časť z nich sa vybavuje v registri Sekr, iná časť v registri Spr, hoci som poukázal na nesprávnosť takého postupu. Stáva sa tak, že sa o obdobnej sťažnosti toho istého sťažovateľa dozviem až ex post, pretože vo veciach Sekr iba Ty rozhodneš, ktorú sťažnosť vybavíš sám a ktorú pridelíš na vybavenie mne.

Rokovací poriadok najvyššieho súdu v článku 25 ods. 1 umožňuje predsedovi najvyššieho súdu podľa jeho vlastnej úvahy prejednať rozhodnutia vyplývajúce z článku 24 s vedením, ktoré okrem neho tvoria podpredseda najvyššieho súdu a predsedovia kolégií najvyššieho súdu.

Je verejným tajomstvom, že o zamýšľaných krokoch rokuješ, resp. radíš sa s predsedami kolégií, ktorých si sám vymenoval, mňa však na také rokovania nepozývaš. Celé sa to zavŕši na narýchlo zvolanej operatívnej porade, o programe ktorej sa dozviem až na jej zasadaní a pripraviť sa na riešenia problémov či poznať stav veci, to už zrejme nepatrí medzi moje práva. Chápem, že sa môžeš radiť občas s predsedami kolégií o odborných otázkach, zarážajúce je však, akým hrubým spôsobom ignoruje voľbu podpredsedu Národnou radou Slovenskej republiky aj vo vzťahu k oficiálnym návštevám zahraničných hostí. Iba príkladmo:

- krátko po mojom návrate zo služobnej cesty v USA (Los Angeles) bola na oficiálnej      návšteve      Slovenskej      republiky      predstaviteľka      Štátneho zastupiteľstva Českej republiky, s ktorou si mal rokovať aj Ty, bol si však služobne mimo územia Slovenskej republiky. O tejto akcii si ma, ale ani náš spoločný sekretariát (rokovací poriadok to tvrdí, realita je celkom iná) neinformoval a rokovaním si poveril JUDr. Babiakovú, Ja som sa o tom dozvedel celkom náhodne ex post;

-   v dňoch 14. až 17. mája 2000 bol na oficiálnej návšteve Slovenskej
republiky predseda ESĽP Luzius Wildhaber s manželkou. Podľa Tvojich
pokynov sa rokovaní s nim zúčastnili okrem Teba predsedovia kolégií
a vedúca sekretariátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (nie je
sudkyňou), podpredseda najvyššieho súdu však zrejme nebol vhodným
partnerom. Nebudem Ťa klamať, že som sa s p. Wildhaberom osobne nestretol.
Viem si však predstaviť jeho úžas nad tým, že počas celého jeho pobytu som
s nim oficiálne nehovoril. Čo by si asi o nás myslel, keby som mu povedal
pravdu o tom, že moja neprítomnosť nijako nesúvisela s neochotou ale výlučne
s Tvojou animozitou voči osobe podpredsedu, ktorého v kuloároch nazývaš
„ Čarnogurského agentom". Môžem Ťa ubezpečiť, že nie som agentom žiadneho
politika a pre justíciu sa snažím urobiť len to najlepšie a verím, že mi na to
budú sily stačiť. Vždy som otvorene kritizoval veci, ktoré považujem za
nehodné sudcu a ktoré nemôžu prospieť autorite a vážnosti súdnej moci;

  • nemá zmysel vymenúvať ďalšie akcie, o ktorých si mi ani nedal vedieť, kúzelný však bol Tvoj odkaz, ktorý si mi poslal po sekretárke v súvislosti so slávnostným uvedením novopridelených sudcov na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Vraj nemám na tento médiami sledovaný akt chodiť, pretože sa ma to netýka. No to snáď nie? Veď sú to prinajmenšom moji kolegovia a ako podpredseda sudcovskej rady pri Najvyššom súde a podpredseda Rady sudcov Slovenskej republiky som sa podieľal na ich výbere a podpore ich nominácie;
  • v čase Tvojho pobytu na liečení v Trenčianskych Tepliciach si celkom ignoroval fakt, že Ťa v Tvojej neprítomnosti zastupujem v celom rozsahu práv a povinností, do Trenčianskych Teplíc pre „pokyny" jazdili služobným autom predsedovia kolégií, ktorí sa ani neunúvali ma informovať o odchode z pracoviska a použití služobného vozidla;

-   naostatok si Ty osobne ako aj niektorí predsedovia kolégií a vedúca
sekretariátu rokoval začiatkom augusta 2000 s p. Rochelom. Ani o tomto
stretnutí si ma vôbec neinformoval, hoci som bol prítomný v práci. Dôvody si
viem predstaviť, keďže Ti nekonvenujú moje odlišné názory na pripravovanú
zmenu Ústavy Slovenskej republiky, najmä pokiaľ ide o ustanovenia o Súdnej
rade Slovenskej republiky.

V týchto súvislostiach ma šokuje ľahkosť, s akou dokážeš napísať p. Dirkovi Meganckovi do Európskej komisie, že pripravovaná novela Ústavy Slovenskej republiky podľa názoru takmer všetkých sudcov všeobecného súdnictva (almost all judges of the generál judiciary) nezodpovedá ich predstavám. Čo na tom, že Združenie sudcov Slovenska a Národná asociácia sudkýň Slovenska návrh novely podporila. Nepamätám sa ani, že by Rada sudcov Slovenskej republiky, ktorá síce mala vecné výhrady k novele Ústavy Slovenskej republiky a sama navrhla viaceré zmeny, považovala celý návrh za nesprávny a nebezpečný pre ďalší vývoj justície na Slovensku.

Niet dôvodu, aby som Ti predostieral svoje názory na predpokladané zmeny Ústavy Slovenskej republiky, plne rešpektujem Tvoje právo na iný názor, nikdy však nebudem rešpektovať a tolerovať to, že svoje názory nasilu vnucuješ iným predstieraním, že sú totožné.

Nedá mi však nepoukázať aspoň na pár zdanlivých maličkostí:

  • ako korešponduje Tvoja predstava, aby navrhovaná Súdna rada Slovenskej republiky mala zákonodarnú iniciatívu, s Tvojim zákazom pre sudcov najvyššieho súdu zúčastňovať sa na rekodifikačných prácach s odôvodnením, že sudcovia nemajú robiť zákony; na dôvažok, prečo to neplatilo aj v prípade prípravy návrhu zákona, ktorým si sa okrem ekonomického osamostatnenia najvyššieho súdu snažil aj o personálnu autonómiu, k čomu zaujalo ZSS veľmi jasný negatívny postoj,
  • ako možno argumetovať tvrdením, že Ústava Slovenskej republiky nepripúšťa vôbec retroaktivitu, keď sa na ňu v článku 50 ods. 6 priamo odvoláva, samozrejme ak je v prospech páchateľa,
  • prinajmenšom nepresná je argumentácia o tom, že ani Ústava Slovenskej republiky ani zákon o súdoch a sudcoch nepočíta s možnosťou odvolania predsedu alebo podpredsedu najvyššieho súdu, odvolávajúca sa na v tomto smere nešťastný komentár Ústavy Slovenskej republiky. Stačí si však prečítať ustanovenie § 50 ods. 2 zákona č. 335/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, z ktorého jasne vyplýva, že „odvolať z funkcií uvedených v § 39 ods. 1 a 2 (predseda a podpredseda najvyššieho súdu) možno len na návrh orgánu, ktorý podáva návrh na zvolenie do týchto funkcií,
  • je smutné, ak predseda Najvyššieho súdu považuje za diskrimináciu skupiny občanov fakt, že sú kritizovaní z hľadiska etiky sudcovia, ktorí ponúkli spoločenskú záruku za kolegu sudcu, ktorý sa snažil podplácať iného kolegu. Sudca musí byť celkom logicky z časti tzv. pozitívne diskriminovaný, t.j,_ nemôže robiť niečo, čo sa dá tolerovať u nesudcov. Na tom je založený imperatív, aby sa sudca vyvaroval všetkého, čo môže spochybniť jeho nezávislosť, nestrannosť a morálne oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach iných ľudí.

Zmieriť sa nemôžem ani s tým, akým spôsobom odôvodňuješ už opakovane svoju nečinnosť pri výčinoch nášho kolegu JUDr. Štefanku. Princíp prezumpcie neviny Ti vraj bráni niečo konať a nie si oprávnený konať šetrenia. Nuž, sudcom som prinajmenšom tak dlho ako Ty a obaja sa špecializujeme na trestné právo. Ak by sa však prezumpcia neviny mala vykladať tak, ako to prezentuješ, tak by nikto nikdy nemohol podať obžalobu na nikoho. Veď v prípadoch disciplinárnych priestupkov či prehreškov sudcov najvyššieho súdu proti sudcovskej etike si práve Ty ako predseda najvyššieho súdu nie ich sudcom, ale ich potencionálnym žalobcom. A povinnosť vykonať šetrenie nevyhnutné na vybavenie takých záležitostí v miere nevyhnutnej pre záver, či je dôvodné podozrenie zo spáchania činu, ktorý opodstatňuje podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania je celkom logická. Vyplýva aj z ustanovenia § 13 ods. 2 zákona č. 80/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého predseda najvyššieho súdu dbá o dôstojnosť súdneho konania, dodržiavanie zásad sudcovskej etiky a o plynulosť súdneho konania na najvyššom súde. Za tým účelom a) vykonáva previerky súdnych spisov, b) dohliada na úroveň súdneho konania, c) vybavuje sťažnosti. Nadväzne na to podľa ustanovenia §16 cit. zákona ak orgán štátnej správy súdov zistí, že sudca porušil povinnosti uložené mu právnymi predpismi, ktoré mali za následok prieťahy v konaní alebo porušenie zásad dôstojnosti súdneho konania alebo sudcovskej etiky, postupuje podľa osobitného zákona. Napokon podľa § 24 cit. zákona je orgán štátnej správy súdu povinný prešetriť všetky skutočnosti, pokiaľ nie sú z prešetrovania vylúčené podľa §16. Ak je to pre riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť smeruje, prípadne ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti. Asi sotva možno pochybovať o oprávnení predsedu začať šetrenie aj na základe vlastných poznatkov a zistení.

Som presvedčený, že JUDr. Štefanko prinajmenšom svojimi vyhláseniami o tom, že nevedel o povinnosti platiť za kúpeľnú liečbu, ale najmä o tom, že v čase pojednávania senátu, do ktorého bol žrebom vybraný vo veci Kúpele Sliač Kováčova bude práceneschopný vážnym spôsobom porušil sudcovskú etiku, pretože pripúšťa vopred zámer vyhnúť sa pojednávaniu, nie však celkom prirodzeným spôsobom, t.j. oznámením skutočností, ktoré mu bránia byť vo veci činný ako nezaujatý a nestranný sudca, ale predstieraním choroby. Iba ak JUDr. Štefanko je naozaj jasnovidec a vopred vie predpokladať okamih svojho ochorenia.

Obávam sa, že tento list nezlepší naše vzťahy a nič nezmení ani na Tvojej averzii voči mne. Chcem však iba, aby si porozmýšľal nad tým, že neobchádzaš a nezhadzuješ mňa osobne, ale funkciu podpredsedu najvyššieho súdu. Robil si tak už aj predtým a to nesvedčí príliš o Tvojej ochote a schopnosti čo i len vypočuť si iný názor. Už dávno jeden múdry politik povedal a ja to, bohužiaľ, musím zopakovať- na svete niet dostatok tmy na to, aby zhasila svetlo čo aj tej najmenšej sviečky. Porozmýšľaj nad tým a uvedom si, že nie sme v súkromnom podniku a nie sme tu obaja na to, aby sme si padali do náručia, mali by sme mať však k sebe aspoň trochu úcty a pochopenia. Ja som Ti ruku ponúkol viackrát, Ty si mi to oplatil odmietnutím prijatia pri blahoželaní iných kolegov k Tvojim narodeninám. Nehnevám sa, to je osobná záležitosť a je len na Tebe, s kým sa chceš súkromne stretať. V úrade by si sa však nemal znižovať k tomu, že prikážeš sekretárkam, aby mi neotvorili dvere. Po prvé to veľmi počuť apo druhé to nie je slušné, pretože ide o úradnú miestnosť a nie súkromný byt.

S pozdravom

JUDr. Juraj Majchrák

Na vedomie:

  1. prezidentovi Slovenskej republiky
  2. predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky
  3. predsedovi vlády Slovenskej republiky
  4. predsedovi Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky
  5. ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky
  6. členom sudcovskej rady pri Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
  7. prezidentovi Združenia sudcov Slovenska
  8. predsedovi sekcie ZSS pri Najvyššom súde Slovenskej republiky

Leave your comments

0
terms and condition.

Comments (3)

You are here: Home Home Slovenské kategórie Dokumenty Otvorený list Juraja Majchráka Štefanovi Harabinovi z 8.8.2000

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners